Social Media

FEELING 22



Today I was planning to publish another article; I already had a pre-planned out what I want to write about. But I want to talk about another topic – something about yesterday.

My birthday.

When I was little, I couldn't wait to be another year older. I counted down the days, weeks, and months, counted the number of times I still have to sleep until the long-awaited date. I can't say I'm not looking forward to my birthday, but there's some fear coming with it. Being older again? No thank you. I feel like the life is escaping through my fingers; I was just blowing the candles on the cake, and I'm supposted to wish something again? Where did the 365 days go?

However, yesterday I realized one thing. Although I'm already twenty-two now, my whole life is ahead of me. I have to admit that sometimes I get influenced with social media and I feel like I should've already had my dream job and dream life, seen half of the world and have a multy-digit number on my bank account. But the fact that some people have this life doesn't meen that they succeeded in life, or more so – that sonce I don't have such life doesn't mean that I failed. I didn't fail.

I'm extremely grateful for every person in my life. I often don't realize how lucky I am to have such a wonderful family that supports me at every step – even my crazy ideas. That they care about me. That they love me. I thank for all of my friends. For the one I spend (almost) every day with, the one I know will never disappoint me, will always make me laugh and will talk about everything at two a. m. with me. For my current, but especially my old schoolmates from high school, whom I may not see as often as I would like, but the more I appreciate the moments I spend with them; and they are a proof that when people want to, they can stay in touch even through hundreds of kilometers, busy schedules and different interests. I thank for those I have had the opportunity to meet or get to know in my life; including girls I met through my blog, who inspire and motivate me day after day. I thank that I'm healthy, I can see, hear and walk, and I have no serious illness. That I can have a job, though I don't appreciate it. That I can study and go to school. And I thank for being able to fulfill my dreams.

This year will be the best year in my life. I have many plans, many thoughts and ideas; and I know how I want to achieve them. And I'm ready for all the challenges that await me because I know they'll push me further. To happiness.


Dnes som mala v pláne vydať iný článok; už som mala dopredu rozvrhnuté, o čom chcem písať. No radšej sa vyjadrím k inej téme – k niečomu, čo sa týka včerajšieho dňa.

Mojim narodeninám.

Keď som bola malá, celý rok som sa nevedela dočkať, kedy budem staršia. Odpočítavala som dni, týždne a mesiace, počítala, koľkokrát sa ešte budem musieť vyspať, aby bol konečne tak dlho očakávaný dátum. Nemôžem povedať, že by som sa na narodeniny netešila, no sprevádza ich akýsi strach. Byť opäť staršia? No thank you. Mám pocit, že mi život uniká pomedzi prsty; že len teraz som sfukovala sviečky na torte a znova si mám niečo priať? Veď kde zbehlo tých tristošesťdesiatpäť dní?

Včera som si však uvedomila jednu vec. Hoci mám už dvadsaťdva, celý svoj život mám iba pred sebou. Priznávam, že aj ja sa nechávam až príliš ovplyvniť sociálnymi sieťami, kvôli ktorým mám pocit, že už dávno som mala mať svoj dream job a dream life, precestovanú polovicu sveta a niekoľkociferné číslo na účte. No to, že niektorí takýto život majú, neznamená, že v živote uspeli, respektíve to, že ja takýto život nemám, neznamená, že som nejako zlyhala. Nezlyhala.

Som nesmierne vďačná za každého človeka v mojom živote. Často si neuvedomujem, aké mám šťastie, že mám takú úžasnú rodinu, ktorá ma na každom kroku podporuje – a to aj pri mojich šialených nápadoch. Že sa o mňa starajú. Milujú ma. Ďakujem za všetkých kamarátov. Za tú, s ktorou som (takmer) každý deň, ktorá viem, že ma nikdy nesklame, ktorá ma vždy rozosmeje a o druhej ráno bude viesť rozhovory o všetkom. Za terajších, ale hlavne bývalých spolužiakov zo strednej, ktorých možno nevídam tak často, ako by som chcela, o to viac si vážim momenty, ktoré s nimi strávim; a sú len dôkazom toho, že keď ľudia chcú, vedia udržať kontakt aj cez stovky kilometrov, nabité rozvrhy a rôzne záujmy. Ďakujem za tých, ktorých som vo svojom živote mala možnosť spoznať alebo stretnúť; vrátane dievčat, ktoré mi dal blog, a ktoré ma deň čo deň inšpirujú a motivujú. Ďakujem za to, že som zdravá, že môžem vidieť, počuť a chodiť, že nemám žiadnu serióznu chorobu. Za to, že môžem mať prácu, hoci si to nevážim. Že sa môžem vzdelávať a chodiť do školy. A ďakujem za to, že si môžem splniť svoje sny.

Tento rok bude najlepší v mojom živote. Mám veľa plánov, veľa myšlienok a predstáv; a viem, ako ich chcem splniť. A som pripravená na všetky výzvy, ktoré ma čakajú, lebo viem, že ma posunú ďalej. K šťastiu.
Join The Conversation

2 comments

  1. Ach, toto sa tak dobre čítalo! Držím ti vo všetkom palce a teším sa, ako budem všetky tie krásne články čítať! ❤️

    THE EFLLORESCENCE GIRL

    ReplyDelete
  2. Všetko najlepšie (oneskorene) ! :) Krásny článok a držím palce :)


    S LÁSKOU, TORILINKA 💕/ @Torilinka

    ReplyDelete

Follow

Contact Form

Name

Email *

Message *

from instagram @ simplyberenica

SIMPLY BERENICA. Theme by BD.