Social Media

HOW MINIMALISM CHANGED MY LIFE



About a year and a half ago I became seriously interested in minimalism. Until then, I only watched various apartment tours, where people had furnished homes in this style, or admired photos on social media. I have always been fascinated by how airy and bright such rooms are, how simple are the closets, and how happy do those who can no longer live without minimalism look.

However, I don't consider myself a minimalist. I still own too many things; and mostly I own what I know is not explicitly needed for my life, but somehow it's hard to say goodbye to it. But minimalism is not a sudden transformation of life that happens in two days; it's a journey through which one learns about oneself, about one's surroundings, but especially about this capitalist world and the mentality that we have come to. And only after I became interested in minimalism and followed its thoughts, I did realize that I too was absorbed into something that I never wanted to be a part of.

As you know by the title of this article, today I will tell you how minimalism changed my life.




I'M AWARE OF WHAT I BUY

I don't even want to know how many times I bought something just because I liked it at the moment and it was relatively cheap. Because my thinking "it's only five euros" cost me millions by now. And in the end, not only I don't need the thing, but never used it. I still have things in my closet that I never wore, but I don't want to put them away because I keep telling myself that I want to wear them at least once to have a momentary good feeling from not wasting my money. I own books that caught my attention in the store, but I never read them; notebooks in different colors, which I don't know what to write in. But today I don't shop like that anymore. I'm more or less avoiding the malls and I don't like to spend the whole Saturday afternoon there. I only buy what I really need.
And I'm not even saying how much I've saved like this.


TIDY

I used to be a big mess. Everywhere I had different stuff, used papers, my clothes were here and there. Although I did mind it a little bit, I avoided cleaning because I knew it would take me a whole day which I could spend doind something else. After moving to Bratislava, the situation somewhat improved because I was forced to throw away many things since there was no point in dragging my mess across the country; but only last year I finally managed to get things under control.


read next: what is minimalism


QUICK SEARCH

I'm sure I'm not the only one who has experienced several minor panic attacks in life just because I couldn't find something. For some (incomprehensible) reason, I always put something somewhere with the thought that "I will surely remember that I put it there", but it still ends up by me promising the invisible forces absolutely everything if I remember where I put that thing. The advantage of minimalism is that there are far fewer places to "lose" something in. Any searching is then minimized to almost zero, because I know exactly where my contract from work, vacation photos or my favourite shirt are.


MORE TIME

All these points are somehow intertwined; and this is no exception. Since I'm no longer buying like a madman, cleaning doesn't take me two full days and I find everything I need instantly, it leaves more time for more important things. And it's not just that – thanks to minimalism, I feel more free. I cannot describe it very much, but overall I feel happier. Maybe it's also because I have time for what I enjoy and what fulfills me; and minimalism brings to my life the peace I missed for so long.

pin for later


Približne pred rokom a pol som sa začala o minimalizmus zaujímať serióznejšie. Dovtedy som iba pozerala rôzne apartment tours, kde mali ľudia zariadené domovy v takomto štýle, či obdivovala fotografie na sociálnych sieťach. Vždy ma fascinovalo, aké vzdušné a svetlé sú takéto miestnosti, ako jednoducho vyzerajú šatníky a ako spokojne vyzerajú tí, ktorí na minimalizmus už nedajú dopustiť.

Samú seba však nepovažujem za minimalistu. Stále vlastním príliš veľa vecí; a hlavne vlastním to, o čom viem, že mi to vyslovene netreba k životu, no akosi ťažko sa mi s tým lúči. Ale minimalizmus nie je náhla životná premena, ktorá trvá dva dni; je to cesta, počas ktorej sa človek učí o sebe, o svojom okolí, no hlavne o tomto kapitalistickom svete a mentalite, ku ktorej sme dospeli. A až po tom, ako som sa o minimalizmus začala zaujímať a nasledovať jeho myšlienky, som si uvedomila, že i ja som bola pohltená do niečoho, čoho som nikdy nechcela byť súčasťou.

Ako už viete podľa názvu tohto článku, dnes vám poviem o tom, ako minimalizmus zmenil môj život.




VŠÍMAM SI, ČO KUPUJEM

Ani radšej nechcem vedieť, koľkokrát som si niečo kúpila len preto, že sa mi to v danú chvíľu páčilo a bolo to relatívne lacné. Pretože moje zmýšľanie "veď je to len päť eur" ma stálo už asi milióny. A v konečnom dôsledku som danú vec nielenže nepotrebovala, ale ju ani nikdy nevyužila. Dodnes mám v skrini veci, ktoré som nikdy nemala na sebe, no nechcem ich dať preč, lebo si hovorím, že si ich najprv niekde oblečiem, aby som mala aspoň chvíľkový dobrý pocit z toho, že som iba nepremrhala peniaze. Vlastním knihy, ktoré ma v obchode zaujali svojim obalom, ale nikdy som ich prečítala; zápisníky v rôznych farbách, do ktorých nemám či písať. Ale dnes už takto nenakupujem. Obchodom sa viac-menej vyhýbam a ani ma neláka v nich stráviť celé sobotňajšie popoludnie. Kupujem len to, čo mi naozaj treba.
A ani nehovorím, koľko som takto ušetrila.


PORIADOK

Zvykla som byť veľká bordelárka. Všade som mala rôzne lístočky, použité papiere, oblečenie sa váľalo kade-tade. Hoci mi to trochu prekážalo, upratovaniu som sa vyhýbala, pretože som vedela, že mi zaberie celý deň, ktorý som mohla stráviť robením niečoho iného. Po sťahovaní do Bratislavy sa situácia trochu zlepšila, pretože som bola nútená mnoho vecí vyhodiť, pretože nemalo zmysel ťahať ten neporiadok cez celú krajinu; no až v priebehu minulého roka sa mi konečne podarilo dostať veci pod kontrolu.


čítaj ďalej: čo je minimalizmus


RÝCHLE HĽADANIE

Určite nie som sama, ktorá už v živote zažila niekoľko menších panických záchvatov iba preto, lebo som nevedela niečo nájsť. Z nejakého (mne nepochopiteľného) dôvodu veci vždy niekam založím s tým, že "určite si budem pamätať, že som to tu dala", no aj tak to končí tým, že neviditeľným silám sľubujem hory-doly, keď sa mi podarí spomenúť si, kam som danú vec dala. Výhoda minimalizmu je tá, že miest, kde môžem niečo takto odložiť, je oveľa menej. Akékoľvek hľadanie sa potom minimalizuje takmer na nulu, pretože presne viem, kde je moja zmluva z práce, fotografie z dovolenky či obľúbené tričko.


VIAC ČASU

Všetky tieto body sú spolu akosi popreplietané; a ani tento nie je výnimkou. Keďže už nenakupujem ako šialenec, upratovanie mi netrvá celé dva dni a všetko, čo potrebujem, okamžite nájdem, ostáva mi viac času na dôležitejšie veci. A nie je to len tým – vďaka minimalizmu mám pocit, že som voľnejšia. Neviem to veľmi opísať, ale celkovo sa cítim slobodnejšie a šťastnejšie. Možno je to tiež práve tým, že mám čas na to, čo ma baví a napĺňa; a minimalizmus tak prináša do môjho života práve pokoj, ktorý mi tak dlho chýbal.

pripni na neskôr
Join The Conversation

5 comments

  1. Nezaujímam sa o minimalizmus, ale z toho čo tu píšeš čo si zvykla robiť a už nerobíš, mi príde, že som minimalista celý život :))

    ReplyDelete
  2. Zase raz krásny článok. :) Presne, ako píšeš, je to cesta a v tej tvojej ti držím palce. Inak, ak by si sa chcela zbaviť tých kníh a zápisníkov, ktoré nepoužívaš, kľudne sa hlásim na odber. :D

    Sabi z blogu Beautiful savage

    ReplyDelete
  3. Ja som vždy veci škrečkovala ale musím uznať že tvoje články mnou dokážu pohnúť a už premýšľam nad tým čo si kúpim.. :D

    ReplyDelete
  4. Kde začať... S poriadkom to mám úplne rovnako. Svoju izbu MUSÍM upratovať každý druhý deň, pretože som ten najväčší bordelár pod slnkom a keď sa pozriem na všetok ten neporiadok, ktorý sa váľa kade-tade, radšej rýchlo zutekám a robím niečo iné. A hľadanie vecí? Mám pocit, že ak si poviem tú zázračnú vetu "veď si predsa budem pamätať kam to dávam" tak všetky zázračné sily sa postavia proti mne a danú vec nechajú zmiznúť a nájdem ju vtedy, keď ju už vôbec nepotrebujem...
    Minimalizmu sa zatiaľ stále len učím a pomalými krôčikmi sa snáď niekam aj dostanem :)
    Brinora.sk

    ReplyDelete
  5. Mám pocit, že ty a tvoj blog na mňa tak podprahovo útočíte a ja začínam viac a viac uvažovať o tomto spôsobe života. Obdivujem ľudí ako si ty, ktorý, dalo by sa povedať, bojujú proti dnešnej konzumnej dobe a na mňa to začína tiež nejak doliehať. Sú to maličké zmeny v mojom živote, ale aj tie vnímam ako veľké. Ďakujem ti, rob ďalej to čo robíš, je to skvelé!!
    xxAlexandra MS ALWAYS LATE

    ReplyDelete

Follow

Contact Form

Name

Email *

Message *

from instagram @ simplyberenica

SIMPLY BERENICA. Theme by BD.