Social Media

MOVING, FIGHTING SADNESS AND STARTING OVER



It's been over two weeks since I moved. Somehow it ran by; but on the other hand, I have to admit that I got used to the new environment, the new city and the new flat within a few days. At first, of course, I felt as if I was only visiting someone, but this feeling had disappeared and now I'm feel at home.

So if you don't know yet, I decided not to continue studing at university. My enthusiasm for journalism faded away after just a few weeks in the first semester. I have been telling myself for a long time that this is only temporary and I will find myself in writing journalistic speeches and the history of journalism, but it never happened. I didn't enjoy it, I was struggling and every day I woke up unhappy. I didn't know what to do. My state didn't help the fact that I didn't like my job and even in Bratislava I felt a bit lost. This feeling of endless and tiring sadness lasted about two years; until one day I realized it wasn't quite right. So I decided that the bachelor's degree would be the last for me; at least for now. I packed my things up, quit my job, and moved out of the capital city.


read next: Three Years Of University


I spent entire September in Prešov, my hometown, looking for a way to go. My steps were supposted to go to England — that was my plan. I have fallen in love with this country and it has been my dream to live there for years. Housing was secured, things packed, tickets bought — but at the last minute I decided not to go. There were several reasons for that decision, but overall I knew it wasn't right. I'm a person who almost always follows their inner instinct; so I knew I had to trust it.

So I spent October in Prešov as well. Although I had to start my searching from scratch, I didn't regret not going to England; on the contrary — I knew it was the right decision and I wouldn't be happy. This was also confirmed by the fact that in the following days I found a beautiful flat just like I dreamed about, at a good price, in a city I would not even think about otherwise.




So I moved to Zlín in the Czech Republic. To tell you the truth, if someone had told me a year ago that I would say no to England and would live in Zlín, I would have laughed. But about a month ago, when I first got off the bus and saw this city with my own eyes, I knew it was it.

Zlín is a small town. It lies between the hills and has a small but nice square. Typical for it are brick houses built in the nineteenth and twentieth century by Tomáš Baťa, who transformed the city into a modern place with shoe manufacturing factories — so about half of the city is built of bricks, giving it uniqueness and character and making it look like from a fairy tale. In contrast to traditional brick houses, there are modern shopping centers, and there's quite a few of them. The whole city is built on both sides of one street, making it easy and quick to get from one end to the other; and it also has a river that's truly beautiful and calm during this time of year, and you can sit on its edge and watch the ducks. The town has a castle, beautiful parks, theatre and cinema, market, university. And even the a package free shop. Simply everything one may need.




I am now at the beginning of a new chapter in my life — in the beautiful and cozy Zlín, which I fell in love with. In a new flat where I sometimes can't believe it's really mine and I can call it home; but I fully enjoy my own space and that I can decorate it however I want. When it's done, I'll be happy to show it to you. And with a new job, about which I don't know much about yet, but I feel tthat I'll be happy. After all, my whole life is in front of me now.

And after two years of being sad every day, this is like a miracle. After two years of lying to myself and telling myself that I'm fine, I wake up with a smile on my face. Finally happy.


Už to sú viac ako dva týždne, odkedy som sa presťahovala. Zbehlo to akosi prirýchlo; ale na druhú stranu musím uznať, že na nové prostredie, nové mesto a nový byt som si zvykla v priebehu pár dní. Spočiatku som sa, pochopiteľne, cítila, akoby som bola iba u niekoho na návšteve, ale tento pocit sa vytratil a teraz som tu už ako doma.

Ak teda ešte neviete, v štúdiu na vysokej škole som sa rozhodla nepokračovať. Moje nadšenie zo žurnalistiky opadlo už po pár týždňoch v prvom semestri. Dlho som si nahovárala, že je to iba dočasné a nájdem sa v písaní novinárskych prejavov a dejinách žurnalistiky, no nestalo sa. Nebavilo ma to, trápila som sa a každý deň som sa budila nešťastná. Nevedela som, čo mám robiť. Môjmu stavu nepomáhal ani fakt, že som nemala rada svoju prácu a i v Bratislave som sa cítila byť trochu stratená. Tento pocit nekonečného a únavného smútku trval asi dva roky; až mi jedného dňa došlo, že to nie je úplne v poriadku. A tak som sa rozhodla, že bakalársky stupeň bude pre mňa posledný; teda aspoň zatiaľ. Zbalila som si veci, dala výpoveď v práci a odsťahovala sa z hlavného mesta.


čítaj ďalej: Tri roky na univerzite


Celý september som bola v Prešove a hľadala som svoju cestu ďalej. Moje kroky mali smerovať do Anglicka — taký bol môj plán. Túto krajinu som si zamilovala a žiť tam je mojim snom už niekoľko rokov. Bývanie som mala zabezpečené, veci zbalené, letenky kúpené — no na poslednú chvíľu som sa rozhodla nejsť. Dôvodov bolo niekoľko, no celkovo som vedela, že to nie je ono. Som človek, ktorý sa takmer vždy riadi vnútorným inštinktom; a tak som vedela, že mu musím veriť.

A tak som v Prešove strávila aj október. Hoci som s mojim hľadaním musela začať úplne od začiatku, vôbec som neľutovala, že som do Anglicka nešla; práve naopak — vedela som, že je to to správne rozhodnutie a nebola by som šťastná. To sa potvrdilo aj tým, že som v nasledujúcich dňoch našla nádherný byt podľa mojich predstáv, za dobrú cenu, v meste, o ktorom by som inak ani len nepremýšľala.




A tak som sa presťahovala do Zlína v Českej republike. Ak vám mám povedať pravdu, ak by mi niekto pred rokom povedal, že Anglicku poviem nie a budem bývať v Zlíne, asi by som sa zasmiala. Ale približne pred mesiacom, keď som prvýkrát vystúpila z autobusu a videla toto mesto na vlastné oči, vedela som, že je to ono.

Zlín je pomerne malé mesto. Leží medzi kopcami a má malé, no pekné štvorcové námestie. Typické sú preň tehlové domy, ktoré na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia vybudoval Tomáš Baťa, ktorý mesto premenil na moderné sídlo s fabrikami na výrobu obuvi — a tak je z tehál postavená asi polovica mesta, čo mu dodáva výnimočnosť a charakter a vyzerá ako z nejakej rozprávky. V protiklade k tradičným tehlovým domom stoja moderné obchodné centrá, ktorých tiež nie je málo. Celé mesto je postavené po oboch stranách jednej ulice, a teda je jednoduché a rýchle dostať sa z jedného konca na druhý; a tiež ním preteká rieka, ktorá je počas tohto ročného obdobia skutočne krása a pokojná, a môžete sedieť na jej okraji a sledovať kačice. Mesto má zámok, nádherné parky, divadlo i kino, tržnicu, univerzitu. A dokonca i bezobalový obchod. Jednoducho všetko, čo človek potrebuje.




Stojím teraz na začiatku novej kapitoly môjho života — v nádhernom a útulnom Zlíne, ktorý som si nesmierne obľúbila. V novom byte, v ktorom občas neviem uveriť tomu, že je naozaj môj a môžem ho volať domovom; no naplno si užívam svoj vlastný priestor a jeho zariaďovanie podľa vlastných predstáv. Keď bude hotový, rada vám ho ukážem. A s novou prácou, o ktorej síce ešte neviem veľa povedať, ale cítim, že budem spokojná. Koniec-koncov, celý svoj život mám teraz pred sebou.

A po dvoch rokoch, kedy som bola každý deň smutná, je toto ako zázrak. Po dvoch rokoch, kedy som samej sebe klamala a hovorila si, že som v pohode, sa budím s úsmevom na tvári. Konečne šťastná.
Join The Conversation

10 comments

  1. Keď si písala, že sa chystá čosi veľké, tak som v komentári spomenula možno zmenu školy alebo ísť do iného mesta. Svojim spôsobom som mala pravdu a nedokážem tomu uveriť :D
    Zlín som však nečakala a pravdupovediac, nikdy mi nenapadla možnosť, ukončiť školu po jednom stupni. Vždy sa to u nás bralo ako všetko alebo nič. A ďakujem, že si mi pomohla pozrieť sa na to aj z inej stránky.

    Verím, že už budeš naozaj šťastná :)

    Dúfam, že aj ja po decembri to budem môcť stále povedať ❤️

    ReplyDelete
  2. hi, I am glad you found what really you wanted and I am looking forward to see your new flat. England (this is where I live) and as much as I love it I do miss my country sometimes France so I think now where is ever perfect. ( My husband is English). Your new town sounds lovely.

    http://www.mariesconnections.com/

    ReplyDelete
  3. Tak teda, čo sa ja nedozviem, ty si tiež z Prešova? :)

    Inak, v tvojom článku som sa našla, pretože ja som takto trpela celých 5 rokov na fakulte, ktorá má nebavila po každej stránke. Nevedela som, čo vlastne chcem, čo by som mala robiť a tak som pokračovala. Dodnes to ľutujem, pretože mi to vzalo velmi veľa energie a chuti do života. Mohla som byť inde.
    Ja som tak veľmi chcela ísť do Prahy a vpodstate ešte stále chcem, ale pôvodný plán bol ísť s priateľom. Žiaľ, vo vzťahoch som smoliar, takže buď sa kopnem do zadku a naberiem odvahu ísť sama alebo budem musieť hľadať inde :D. Ale tiež by som chcela bývať sama a riadiť si všetko podľa seba, veď kto by nie :).

    Prajem ti veľa úspechov, šťastia a nech je všetko podľa tvojich predstáv :).

    VLADIES

    ReplyDelete
  4. Ako som Ti už písala na Instagrame, krásny článok a nádherný nový vzhľad blogu :) Článok ma chytil za srdce, čiastočne som sa v ňom aj našla.. Na vysokej som trpela a ukončila som ju hneď po prvom semestri, keďže u mňa nastali až zdravotné problémy a ja som si uvedomila, že psychosomatické problémy sú real thing :D Takže som si povedala, že si zdravie nenechám zničiť kvôli titulu, ktorý vlastne ani nechcem.. Skončila som školu, momentálne som vo svojom druhom zamestnaní a dá sa povedať, že som spokojná :) Nie je to síce niečo, čo by som túžila robiť do konca svojho života ale po tom turbulentom období na vysokej škole pokladám toto obdobie za maximálne pokojné a užívam si ho :) Avšak verím, že sa časom pohnem ďalej, spoznám nové miesta, nových ľudí a hlavne samú seba, pretože sa niekedy cítim stratená :D Ale myslím si, že to patrí k dospievaniu a možno aj životu ako-takému :)

    Ešte raz - nádherný článok a teším sa na ďalší :)

    IVANNA MALIK / prečítaj si: TOM WALKER / sleduj ma na IG: @ivannamalik_

    ReplyDelete
  5. Nádherný nový dizajn! 💕 Čo sa článku týka, ani nevieš ako hrdá som na Teba, že si sa presťahovala a hlavne verím, že budeš šťastná 💕 V článku som sa istým spôsobom našla, no ja na svoj nový začiatok ešte len čakám.

    ReplyDelete
  6. Dnešná spoločnosť nás núti myslieť si, že len vysoká škola nám zabezpečí dobre platené zamestnanie — čo jednak nie je pravda, ale hlavne je dôležité to, že vysoká nie je pre všetkých. Držím ti palce a ďakujem krásne za podporu!

    ReplyDelete
  7. Ďakujem! A do Prahy určite choď — aj keby si mala ísť sama. Na sťahovaní sa do Česka je skvelé práve to, že je to relatívne blízko, jazyková bariéra je takmer nulová a veľmi rýchlo si zvykneš na život v novom prostredí. Takže či už sama alebo s niekým — určite choď do toho. Držím palce!

    ReplyDelete
  8. Keď si pár mesiacov dozadu dala tieto dva návrhy, tak som sa až pousmiala nad tým, že si sa presne trafila :D
    A ďakujem — a dúfam, že budeš šťastná i ty!

    ReplyDelete

Follow

Contact Form

Name

Email *

Message *

from instagram @ simplyberenica

SIMPLY BERENICA. Theme by BD.