Social Media



Not so long ago I wrote about the moisturizing cream I used before, and I was quite satisfied with it. But when I became more interested in a zero waste lifestyle, I had to say goodbye to it – and quite voluntarily, because when I began to examine its ingredients more closely, I wasn't very happy (same with the fact that it wasn't cruelty free and was in a plastic non-recyclable packaging).

So I started looking for what would suit me. I have mostly oily skin, which is very dry after any cleaning. I don't like anything that takes a long time to soak in or leaves a sticky complexion. Nothing that has a very pronounced scent. And at the same time, I need something that is easy to carry around, because when I travel to Prešov and back, huge packs take up unnecessary space in my suitcase.

And I found this little miracle.




Mylo is a brand of natural cosmetics made by Barb in Slovakia in Bernolákovo. All products are handmade, vegan, not tested on animals and contain relatively simple ingredients which are only plant based – and they prefer local, organic and fair trade ingredients. Packaging is recyclable or can be returned directly to Mylo where it is cleaned and used again.

When it comes to cosmetics, Mylo checks off all of my requirements, so perhaps you can imagine my excitemet. And that has even multiplied when I found out that they're selling various skin serums – and among them I found a serum for oily skin with acne "Ako vánok" (or as a breeze), about which will be today's article.




We will begin – as always – with packaging. The serum is packed in a natural brown paper. There is no glue, no tape, the packaging holds only thanks to cuts on the paper, but it still holds its shape quite well. On the bottom, you can even find a message that it can be composted or recycled.

In this simple box is the serum itself. I bought a smaller packing of fifteen milliliters for the beginning – although I knew it will quickly become my favourite things ever, I didn't want to risk anything. But it is also available in a fifty-milliliter package. Its base is made up of a glass bottle and a dropper, only the screwing and dropping part is made out of plastic (but I think there's no better alternative for that yet).

The entire serum has a very simple look – no unnecessary pictures or descriptions, which is literally cockles for my minimalist soul and I admire it on my bathroom shelf few times a day.




Ako vánok is meant for oily skin with acne – but you can also choose serum for tired, mature or dry and sensitive skin. And even though I was initially skeptical because putting oil to already oily skin doesn't sound the best idea, but after the first use I found out how wrong I was.

As I have already mentioned, my skin is very dry after cleaning (which is understandable because I try to wash off my make-up and any dirt as well as excess oil) – but that is why it's necessary to give it some moisture back in the form of oil, because of this the natural sebum production decreases (the skin feels that it's "oily" enough, and doesn't produce any more oil). What surprised me the most, however, is how fast the serum absorbs into the skin. It leaves it wonderfully soft and hydrated.

The serum promises to bring natural self-regulatory capabilities to the skin, doesn't clog the pores and heals scars. It supports new cell production and helps reduce wrinkles. It has a yellow-green color with a blue undertone; very light and fresh smell and it smells like spring to me.




On the paper packaing you will find the Latin names of the ingredients used in the serum. The serum therefore contains:

  • grape seed oil – has soothing properties and leaves the skin soft;
  • jojoba oil – regenerates the skin and regains its balance, relieves the visibility of scars and has healing and anti-inflammatory effects;
  • olive squalane – has antioxidant effects and helps protect against sunlight;
  • rose oil – regenerates, accelerates the healing of the scars, reduces the visibility of pigment stains and eliminates the appearance of acne;
  • raspberry seed oil – slows down aging, helps to heal, calms and is antibacterial;
  • CO2 extract from sea buckthorn – helps to restore cells, which works against wrinkles, strengthens and calms;
  • vitamin E – fights free radicals, prevents premature aging and slows down the scalability of the skin;
  • essential oil from chamomilla recutita – is hypoallergenic, analgesic and healing;
  • lemongrass – helps with acne and a slows down overproduction of sebum.

Again – all of these are purely natural and health-conscious substances.




I use it every night after cleaning my skin – I apply a few drops in my palm and I heat it up a bit between my fingers, so it absorbes easily, and I gently massaage it into the skin.

I fell in love with it after the first use. I would like to evaluate it objectively and have something bad to mention, but I really have nothing – because it's just perfect. And whether you care if your beauty products are purely natural and cruelty free or not, you should definitely try it. You won't regret it.



Advantages

contains only natural ingredients

is vegan and cruelty free

packaging can be recycled/returned

is simply perfect


Disadvantages

absolutely nothing


The price

online – 10.00€


Rating

100/5



Nie tak dávno som písala o hydratačnom kréme, ktorý som kedysi používala, a bola som s ním vcelku spokojná. No keď som sa začala viac zaujímať o bezodpadový životný štýl, musela som sa s ním rozlúčiť – a celkom dobrovoľne, pretože keď som začala bližšie skúmať jeho zloženie, nebolo mi všetko jedno (rovnako ani to, že nebol netestovaný na zvieratách a bol v plastovom nerecyklovateľnom obale).

Tak som začala hľadať, čo by mi vyhovovalo. Mám prevažne mastnú pleť, ktorá je však po akomkoľvek čiastiacom géli veľmi suchá. Nemám rada nič, čo dlho vsakuje alebo zanecháva lepkavú pokožku. Nič, čo má veľmi výraznú vôňu. A zároveň potrebujem niečo, čo sa ľahko prenáša, pretože keď cestujem do Prešova a späť, obrovské balenia zbytočne zaberajú miesto v kufri.

A našla som tento malý zázrak.




Mylo je značka prírodnej kozmetiky, ktorú vyrába Barb na Slovensku v Bernolákove. Všetky produkty sú ručne vyrábané, sú vegánske, neboli testované na zvieratách a obsahujú pomerne jednoduché ingrediencie výlučne rastlinného pôvodu – a uprednostňujú sa lokálne, organické a fair trade suroviny. Obaly sú recyklovateľné alebo je možné ich vrátiť priamo Mylo, kde ich vyčistia a znovu použijú.

Keďže čo sa kozmetiky týka, Mylo s prehľadom spĺňa všetky moje požiadavky, asi si viete predstaviť moje nadšenie. To sa dokonca ešte znásobilo, keď som zistila, že predávajú rôzne séra na pleť – a spomedzi nich som objavila aj sérum na mastnú pleť s akné Ako vánok, o ktorom bude aj dnešný článok.




Začnem – ako vždy – obalom. Sérum je zabalené v prírodnom hnedom papieri. Nie je na ňom žiadne lepidlo, žiadna páska, obal drží len vďaka výkrojom na papieri, no aj napriek tomu pôsobí pomerne pevne. Na spodnej strane dokonca nájdete odkaz, že je možné ho skompostovať alebo hodiť do triedeného odpadu.

V tejto jednoduchej krabičke je schované samotné sérum. Ja som si pre začiatok kúpila menšie balenie, ktoré má pätnásť mililitrov – hoci som už akosi dopredu vedela, že si ho rýchlo obľúbim, nechcela som nič riskovať. No dostupné je aj v päťdesiat mililitrovom balení. Jeho základ tvorí sklenená fľaštička a kvapkadlo, iba šrubovacia a samotná kvapkacia časť je vyrobená z plastu (na toto asi neexistuje iná alternatíva).

Celé sérum má veľmi jednoduchý vzhľad – žiadne zbytočné obrázky alebo popisy, čo je doslova pohladenie pre moju minimalistickú dušu a na poličke v kúpeľni ho obdivujem niekoľkokrát denne.




Ako vánok je určené na mastnú pleť s akné – no vybrať si môžete aj sérum na unavenú, zrelú alebo suchú a citlivú pleť. A hoci som bola spočiatku skeptická, pretože dávať olej na už mastnú pleť neznie ako najlepšia voľba, už hneď po prvom použití som zistila, ako veľmi som sa mýlila.

Ako som už spomínala, moja pleť je po čistení veľmi suchá (čo je pochopiteľné, pretože sa večer snažím okrem make-upu a nečistôt zmyť aj prebytočný maz) – no práve preto je potrebné dodať jej hydratáciu v podobe oleja, pretože vďaka tomu sa prirodzená produkcia mazu znižuje (pleť cíti, že je "mastnoty" dosť, a tak ďalší maz už neprodukuje). Čo ma však prekvapilo asi najviac je to, ako rýchlo sa sérum vstrebáva do pokožky. Zanecháva ju nádherne jemnú a citeľne hydratovanú.

Sérum sľubuje prinavrátenie prirodzených samoregulačných schopností pleti, neupcháva póry a lieči jazvy. Podporuje tvorbu nových buniek a pomáha redukovať vrásky. Má žlto-zelenú farbu s modrým podtónom; veľmi ľahkú a sviežu vôňu a podľa mňa vonia ako jar.




Na papierovom obale nájdete anglicko-latinské názvy zložiek použitých v sére, no na oficiálnej stránke Mylo sú všetky preložené do slovenčiny. Sérum teda obsahuje:

  • olej z hroznových jadier – má zvláčňujúce schopnosti a zanecháva pokožku hebkú;
  • jojobový olej – regeneruje pokožku a navracia rovnováhu, zmierňuje viditeľnosť jaziev a má hojivé a protizápalové účinky;
  • olivový skvalan – má antioxidačné účinky a pomáha chrániť pred slnečným žiarením;
  • šípkový olej – regeneruje, urýchľuje hojenie jazvičiek, znižuje viditeľnosť pigmentových škvŕn a eliminuje výskyt akné;
  • malinový olej – spomaľuje starnutie, pomáha hojiť, upokojuje a je antibakteriálny;
  • CO2 extrakt z rakytníka rašetliakového – pomáha obnove buniek, čím pôsobí proti vráskam, spevňuje a tiež upokojuje;
  • vitamín E – bojuje proti voľným radikálom, zabraňuje predčasnému starnutiu a spomaľuje šupinatosť pokožky;
  • esenciálny olej z rumančeku pravého – je hypoalergénny, analgetický a hojivý;
  • citrónovú trávu – pomáha pri akné a mierni nadmernú produkciu kožného mazu.

Opäť – všetko to sú čisto prírodné a zdravotne nezávadné látky.




Používam ho každý večer po vyčistení pleti – do dlane nananesiem pár kvapiek a medzi prstami olej mierne zahrejem, vďaka čomu sa potom lepšie vstrebáva, a zľahka ho vmasírujem do pokožky.

Zamilovala som sa doň už po prvom použití. Rada by som ho zhodnotila objektívne a niečo mu aj vytkla, ale skutočne nemám čo – lebo je jednoducho perfektný. A či už vám záleží na tom, aby bola vaša kozmetika výlučne prírodná a netestovaná alebo nie, určite po ňom siahnite. Neoľutujete.



Výhody

obsahuje len prírodné zložky

je vegánsky a netestovaný

obal je možné zrecyklovať alebo vrátiť

je jednoducho dokonalý


Nevýhody

absolútne nič


Cena

online – 10.00€


Hodnotenie

100/5

Friday, October 26, 2018

AKO VÁNOK BY MYLO



Not so long ago I wrote about the moisturizing cream I used before, and I was quite satisfied with it. But when I became more interested in a zero waste lifestyle, I had to say goodbye to it – and quite voluntarily, because when I began to examine its ingredients more closely, I wasn't very happy (same with the fact that it wasn't cruelty free and was in a plastic non-recyclable packaging).

So I started looking for what would suit me. I have mostly oily skin, which is very dry after any cleaning. I don't like anything that takes a long time to soak in or leaves a sticky complexion. Nothing that has a very pronounced scent. And at the same time, I need something that is easy to carry around, because when I travel to Prešov and back, huge packs take up unnecessary space in my suitcase.

And I found this little miracle.




Mylo is a brand of natural cosmetics made by Barb in Slovakia in Bernolákovo. All products are handmade, vegan, not tested on animals and contain relatively simple ingredients which are only plant based – and they prefer local, organic and fair trade ingredients. Packaging is recyclable or can be returned directly to Mylo where it is cleaned and used again.

When it comes to cosmetics, Mylo checks off all of my requirements, so perhaps you can imagine my excitemet. And that has even multiplied when I found out that they're selling various skin serums – and among them I found a serum for oily skin with acne "Ako vánok" (or as a breeze), about which will be today's article.




We will begin – as always – with packaging. The serum is packed in a natural brown paper. There is no glue, no tape, the packaging holds only thanks to cuts on the paper, but it still holds its shape quite well. On the bottom, you can even find a message that it can be composted or recycled.

In this simple box is the serum itself. I bought a smaller packing of fifteen milliliters for the beginning – although I knew it will quickly become my favourite things ever, I didn't want to risk anything. But it is also available in a fifty-milliliter package. Its base is made up of a glass bottle and a dropper, only the screwing and dropping part is made out of plastic (but I think there's no better alternative for that yet).

The entire serum has a very simple look – no unnecessary pictures or descriptions, which is literally cockles for my minimalist soul and I admire it on my bathroom shelf few times a day.




Ako vánok is meant for oily skin with acne – but you can also choose serum for tired, mature or dry and sensitive skin. And even though I was initially skeptical because putting oil to already oily skin doesn't sound the best idea, but after the first use I found out how wrong I was.

As I have already mentioned, my skin is very dry after cleaning (which is understandable because I try to wash off my make-up and any dirt as well as excess oil) – but that is why it's necessary to give it some moisture back in the form of oil, because of this the natural sebum production decreases (the skin feels that it's "oily" enough, and doesn't produce any more oil). What surprised me the most, however, is how fast the serum absorbs into the skin. It leaves it wonderfully soft and hydrated.

The serum promises to bring natural self-regulatory capabilities to the skin, doesn't clog the pores and heals scars. It supports new cell production and helps reduce wrinkles. It has a yellow-green color with a blue undertone; very light and fresh smell and it smells like spring to me.




On the paper packaing you will find the Latin names of the ingredients used in the serum. The serum therefore contains:

  • grape seed oil – has soothing properties and leaves the skin soft;
  • jojoba oil – regenerates the skin and regains its balance, relieves the visibility of scars and has healing and anti-inflammatory effects;
  • olive squalane – has antioxidant effects and helps protect against sunlight;
  • rose oil – regenerates, accelerates the healing of the scars, reduces the visibility of pigment stains and eliminates the appearance of acne;
  • raspberry seed oil – slows down aging, helps to heal, calms and is antibacterial;
  • CO2 extract from sea buckthorn – helps to restore cells, which works against wrinkles, strengthens and calms;
  • vitamin E – fights free radicals, prevents premature aging and slows down the scalability of the skin;
  • essential oil from chamomilla recutita – is hypoallergenic, analgesic and healing;
  • lemongrass – helps with acne and a slows down overproduction of sebum.

Again – all of these are purely natural and health-conscious substances.




I use it every night after cleaning my skin – I apply a few drops in my palm and I heat it up a bit between my fingers, so it absorbes easily, and I gently massaage it into the skin.

I fell in love with it after the first use. I would like to evaluate it objectively and have something bad to mention, but I really have nothing – because it's just perfect. And whether you care if your beauty products are purely natural and cruelty free or not, you should definitely try it. You won't regret it.



Advantages

contains only natural ingredients

is vegan and cruelty free

packaging can be recycled/returned

is simply perfect


Disadvantages

absolutely nothing


The price

online – 10.00€


Rating

100/5



Nie tak dávno som písala o hydratačnom kréme, ktorý som kedysi používala, a bola som s ním vcelku spokojná. No keď som sa začala viac zaujímať o bezodpadový životný štýl, musela som sa s ním rozlúčiť – a celkom dobrovoľne, pretože keď som začala bližšie skúmať jeho zloženie, nebolo mi všetko jedno (rovnako ani to, že nebol netestovaný na zvieratách a bol v plastovom nerecyklovateľnom obale).

Tak som začala hľadať, čo by mi vyhovovalo. Mám prevažne mastnú pleť, ktorá je však po akomkoľvek čiastiacom géli veľmi suchá. Nemám rada nič, čo dlho vsakuje alebo zanecháva lepkavú pokožku. Nič, čo má veľmi výraznú vôňu. A zároveň potrebujem niečo, čo sa ľahko prenáša, pretože keď cestujem do Prešova a späť, obrovské balenia zbytočne zaberajú miesto v kufri.

A našla som tento malý zázrak.




Mylo je značka prírodnej kozmetiky, ktorú vyrába Barb na Slovensku v Bernolákove. Všetky produkty sú ručne vyrábané, sú vegánske, neboli testované na zvieratách a obsahujú pomerne jednoduché ingrediencie výlučne rastlinného pôvodu – a uprednostňujú sa lokálne, organické a fair trade suroviny. Obaly sú recyklovateľné alebo je možné ich vrátiť priamo Mylo, kde ich vyčistia a znovu použijú.

Keďže čo sa kozmetiky týka, Mylo s prehľadom spĺňa všetky moje požiadavky, asi si viete predstaviť moje nadšenie. To sa dokonca ešte znásobilo, keď som zistila, že predávajú rôzne séra na pleť – a spomedzi nich som objavila aj sérum na mastnú pleť s akné Ako vánok, o ktorom bude aj dnešný článok.




Začnem – ako vždy – obalom. Sérum je zabalené v prírodnom hnedom papieri. Nie je na ňom žiadne lepidlo, žiadna páska, obal drží len vďaka výkrojom na papieri, no aj napriek tomu pôsobí pomerne pevne. Na spodnej strane dokonca nájdete odkaz, že je možné ho skompostovať alebo hodiť do triedeného odpadu.

V tejto jednoduchej krabičke je schované samotné sérum. Ja som si pre začiatok kúpila menšie balenie, ktoré má pätnásť mililitrov – hoci som už akosi dopredu vedela, že si ho rýchlo obľúbim, nechcela som nič riskovať. No dostupné je aj v päťdesiat mililitrovom balení. Jeho základ tvorí sklenená fľaštička a kvapkadlo, iba šrubovacia a samotná kvapkacia časť je vyrobená z plastu (na toto asi neexistuje iná alternatíva).

Celé sérum má veľmi jednoduchý vzhľad – žiadne zbytočné obrázky alebo popisy, čo je doslova pohladenie pre moju minimalistickú dušu a na poličke v kúpeľni ho obdivujem niekoľkokrát denne.




Ako vánok je určené na mastnú pleť s akné – no vybrať si môžete aj sérum na unavenú, zrelú alebo suchú a citlivú pleť. A hoci som bola spočiatku skeptická, pretože dávať olej na už mastnú pleť neznie ako najlepšia voľba, už hneď po prvom použití som zistila, ako veľmi som sa mýlila.

Ako som už spomínala, moja pleť je po čistení veľmi suchá (čo je pochopiteľné, pretože sa večer snažím okrem make-upu a nečistôt zmyť aj prebytočný maz) – no práve preto je potrebné dodať jej hydratáciu v podobe oleja, pretože vďaka tomu sa prirodzená produkcia mazu znižuje (pleť cíti, že je "mastnoty" dosť, a tak ďalší maz už neprodukuje). Čo ma však prekvapilo asi najviac je to, ako rýchlo sa sérum vstrebáva do pokožky. Zanecháva ju nádherne jemnú a citeľne hydratovanú.

Sérum sľubuje prinavrátenie prirodzených samoregulačných schopností pleti, neupcháva póry a lieči jazvy. Podporuje tvorbu nových buniek a pomáha redukovať vrásky. Má žlto-zelenú farbu s modrým podtónom; veľmi ľahkú a sviežu vôňu a podľa mňa vonia ako jar.




Na papierovom obale nájdete anglicko-latinské názvy zložiek použitých v sére, no na oficiálnej stránke Mylo sú všetky preložené do slovenčiny. Sérum teda obsahuje:

  • olej z hroznových jadier – má zvláčňujúce schopnosti a zanecháva pokožku hebkú;
  • jojobový olej – regeneruje pokožku a navracia rovnováhu, zmierňuje viditeľnosť jaziev a má hojivé a protizápalové účinky;
  • olivový skvalan – má antioxidačné účinky a pomáha chrániť pred slnečným žiarením;
  • šípkový olej – regeneruje, urýchľuje hojenie jazvičiek, znižuje viditeľnosť pigmentových škvŕn a eliminuje výskyt akné;
  • malinový olej – spomaľuje starnutie, pomáha hojiť, upokojuje a je antibakteriálny;
  • CO2 extrakt z rakytníka rašetliakového – pomáha obnove buniek, čím pôsobí proti vráskam, spevňuje a tiež upokojuje;
  • vitamín E – bojuje proti voľným radikálom, zabraňuje predčasnému starnutiu a spomaľuje šupinatosť pokožky;
  • esenciálny olej z rumančeku pravého – je hypoalergénny, analgetický a hojivý;
  • citrónovú trávu – pomáha pri akné a mierni nadmernú produkciu kožného mazu.

Opäť – všetko to sú čisto prírodné a zdravotne nezávadné látky.




Používam ho každý večer po vyčistení pleti – do dlane nananesiem pár kvapiek a medzi prstami olej mierne zahrejem, vďaka čomu sa potom lepšie vstrebáva, a zľahka ho vmasírujem do pokožky.

Zamilovala som sa doň už po prvom použití. Rada by som ho zhodnotila objektívne a niečo mu aj vytkla, ale skutočne nemám čo – lebo je jednoducho perfektný. A či už vám záleží na tom, aby bola vaša kozmetika výlučne prírodná a netestovaná alebo nie, určite po ňom siahnite. Neoľutujete.



Výhody

obsahuje len prírodné zložky

je vegánsky a netestovaný

obal je možné zrecyklovať alebo vrátiť

je jednoducho dokonalý


Nevýhody

absolútne nič


Cena

online – 10.00€


Hodnotenie

100/5



I had stopped eating meat after reading one article, which completely blew my mind, made me cry and I was very disgusted with myself. In a few seconds, my eyes were opened and my whole view on the meat industry totally changed. It was more than three years ago, since then I don't eat meat, and I don't even plan on eating it again.

My view on milk was different. Behind a piece of meat I saw a dead animal, but a cow does't die after it has been milked.

But in the last few months, when I started to be more serious about switching to a completely plant-based diet, I started reading more articles about the dairy industry. Not only it was a big interest of mine, but I also kind of needed some small push and something that would convince me that I don't need milk in my life.

And I can tell you straight away that the facts which I found and which I'm going to share with you today, brought tears in my eyes and made me feel sick about the whole industry, myself and mainly people.

Because the dairy industry is hiding even more horrible secrets than meat production.


Source: HERE. Photos are cropped and edited.


Let's start with probably the most important information that many people don't even know, which is that a cow – just like other mammals – produces milk ONLY when it's pregnant or it feeds its newborn; so it needs milk to feed a baby calf. It's not like we all thought when we were young, that a cow has milk because it's a cow and that's how the world works. No.

Of course, big factory farms don't want to wait for so long – so they help to fertalize the cows. And you only have to see a few stapshots (like in this video), to understand that it's a disgusting process that can only be labeled as rape, which makes the stomach turn. Smalles farms are more ethical in this and they don't use such drastic methods, but nevertheless, people still halp them to reproduce.

The born calf is just an added bonus. Sometimes it is separated from its mother only 24 hours after birth, with causes mental trauma to the cows and they are often crying for days and desperately looking for their calf. But no one cares about it. Since the cow was initially fertilized to produce milk, the calf is rather fed other ways, so the precious milk can be sold. Even in Slovakia, eight-week old calves are fed exclusively by a plant-based diet. But, of course, not forever, because if the calf is a male, they fatten in up and kill it (to make delicious veal, how else). If it's a female, they put it in the system, and since a heifer is sexually mature by the age of twelve months, it will have the same fate as its mother. And until the end of its life it will produce milk, in a miniature cage where it can't even turn around.


Source: HERE. Photos are cropped and edited.


The times for manual milking are long gone. We want milk quickly and we want a lot of it – that's why machines, that can milk dozens of cows at the same time took over. In Slovakia, cows are milked twice a day, some even three times a day. They stand next to each other for about an hour, connected to a machine that sucks milk from its udder. A normal domestic cow (which is not in a dairy industry) produces around ten litres of milk per day, but raised cows up to forty litres, because they had to adjust to constant and mass milking. But since that's definitely not normal or natural, many cows suffer from various inflammations and udder infections that are very painful.

And that's how blood gets into the milk. But you don't have to worry about it, because it's filtered – at least some of it. In Europe, up to 400,000 somatic cells (ie, the cells that are found in blood, often white blood cells) are allowed in one mililitre of milk. In the US it's 750,000, in Brazil it's a million. About hormones, thanks to which cows grow more quickly and have more milk, are many debated, because according to some there's very little of it in milk and they do no harm, according to others they do, but they are there and we drink it.

Free-bred "domestic" cows live up to twenty years. But the cows which serve the dairy industry, die after four years of life. And that's mainly because they are simply "too spent" and are maximally exhaused - because they give birth again and again, because we milk them few times a day, because we feed them artificially, so they gain weight nicely, but no one thinks about the fact that their bones can't catch up such huge weight gain. Gradually, their milk production slows down, and since they are no longer "working" at one hundred percent, they go to the slaughterhouse because they are just taking up space.


Source: HERE. Photos are cropped and edited.


Would you have a cup of breast milk in the morning? A thought like this makes many people cringe – so why does this seem disgusting to us, but with a smile and pleasure we drink milk that is supposted to help baby calves grow, and is by no means intended for human consumption? We think milk is super healthy and very necessary for a right growth of children, but absolutely no one looks at how much are cows suffering.

Even in regular supermarkets you can find vegan alternatives – plant-based milk and soy yogurts, which are not at all many times more expensive than dairy products. And when you go shopping the next time, think throughoutly whether a piece of cheese is worth the pain in cows that are standing in their miniature cage a few kilometres from you and their milk was sucked out.


Mäso som prestala jesť po jednom článku, ktorý ma úplne rozhodil, rozplakal a bola som sama zo seba maximálne znechutená. Behom pár sekúnd sa mi otvorili oči a zmenil sa mi celý pohľad na mäsopriemysel. Bolo to pred viac ako tromi rokmi, odvtedy mäso nejem, a ani náhodou sa k tomu neplánujem vrátiť.

Môj pohľad na mlieko bol však iný. Za kusom mäsa na tanieri som videla mŕtve zviera, ale krava predsa neumrie, keď je podojená.

No až v posledných mesiacoch, keď som sa seriózne začala pohrávať s myšlienkou definitívneho prechodu na výlučne rastlinnú stravu, som si začala čítať aj viac článkov o mliekárenskom priemysle. Nielenže ma to nesmierne zaujímalo, ale asi som potrebovala aj nejaké postrčenie a niečo, čo by ma presvedčilo, že mlieko k životu nepotrebujem.

A rovno vám poviem, že fakty, ktoré som sa dozvedela, a o ktoré sa s vami dnes podelím, mi vohnali slzy do očí a bolo mi z celého tohto priemyslu, zo seba a najmä z ľudí zle.

Pretože mliekárensky priemysel v sebe skrýva asi ešte viac hrôzy ako produkcia mäsa.


Zdroj: TU. Fotografie sú orezané a upravené.


Začnem asi najpodstatnejšou informáciou, ktorú mnoho ľudí ani nevie, a to je to, že krava – rovnako ako iné cicavce – produkuje mlieko LEN vtedy, keď je tehotná alebo kŕmi svoje mláďa; teda mlieko potrebuje na výživu malého teliatka. Nie je to tak, ako sme si asi všetci v detstve mysleli, že krava má mlieko preto, lebo je to krava a takto proste funguje svet. Nie.

Samozrejme, že sa veľkochovom nechce čakať – preto kravy oplodňujú umelo. A stačí len pár snímok (napríklad v tomto videu), aby ste pochopili, že to je nechutný proces, ktorý sa nedá pomenovať nijako inak ako znásilňovanie, a z ktorého sa dvíha žalúdok. Malochovy sú v tomto trošku etickejšie a nepoužívajú až také drastické metódy, no tak či tak ľudia rozmnožovaniu napomáhajú.

Narodené teľa je len taký pridaný bonus. Od matky ho oddelia niekedy aj 24 hodín po pôrode, čo spôsobuje kravám psychickú traumu a často plačú i celé dni a zúfalo hľadajú svoje teliatko. Ale to nikoho nezaujíma. Keďže krava bola prvotne oplodnená preto, aby produkovala mlieko, teľa radšej prikrmujú inými spôsobmi, aby mohlo drahocenné mlieko ísť na predaj. Aj na Slovensku sú osemtýždňové teľatá kŕmené už len výlučne rastlinnou stravou. Ale, samozrejme, nie navždy, pretože ak je narodené teľa mužského pohlavia, pekne ho rýchlo vykŕmia a zabijú (na vynikajúcu teľacinu, ako inak). Ak je ženského, pekne ju zaradia do systému, a keďže je jalovica pohlavne dospelá už v dvanástich mesiacoch, dočká sa rovnakého osudu ako jej matka. A až do konca života bude produkovať mlieko, v miniatúrnej klietke, kde sa nevie ani otočiť.


Zdroj: TU. Fotografie sú orezané a upravené.


Ručnému dojeniu už dávno odzvonilo. Mlieko chceme rýchlo a chceme ho veľa – preto na rad prišli stroje, ktoré vedia naraz podojiť desiatky kráv. Na Slovensku sú kravy dojené dvakrát denne, niektoré až trikrát denne. Stoja vedľa seba približne hodinu, napojené na stroj, ktorý im z vemena násilne odsáva mlieko. Normálna domáca krava (teda taká, ktorá neslúži mliekarenskému priemyslu), vyprodukuje denne okolo desať litrov mlieka, no chované kravy až štyridsať litrov, pretože neustálemu a hromadného dojeniu sa museli prispôsobiť aj ich mliečne žľazy. No keďže to ani náhodou nie je normálne alebo prirodzené, mnoho kráv trpí na rôzne zápaly a infekcie vemena, ktoré sú veľmi bolestivé.

A tak sa do mlieka dostáva krv. Ale toho sa predsa nemusíte báť, pretože sa filtruje – teda aspoň do istej miery. V Európe je povolených až 400 000 somatických buniek (teda buniek, ktoré sa nachádzajú v krvi, často sú to biele krvinky) v jednom mililitri mlieka. V USA je to 750 000, v Brazílii až milión. O hormónoch, vďaka ktorým kravy rastú rýchlejšie a majú viac mlieka, sú vedené rôzne diskusie, pretože podľa niektorých ich je v mlieku veľmi málo a neškodia, podľa iných zase áno, no každopádne v tom mlieku sú a my to potom pijeme.

Voľne chované "domáce" kravy sa dožívajú aj dvadsať rokov. No kravy, ktoré slúžia mliekárenskemu priemyslu, umierajú už po štyroch rokoch života. A to hlavne preto, lebo už jednoducho nevládzu a sú maximálne vyčerpané – z toho, že dookola a dookola rodia mláďatá, z toho, že ich niekoľkokrát denne dojíme, z toho, že ich umelo kŕmime, aby pekne priberali, no nemyslí sa na to, že ich kosti nestíhajú nasledovať takéto priberanie na hmotnosti. Postupne sa znižuje ich produkcia mlieka, a keďže už "nepracujú" na sto percent, idú do bitúnku, pretože už len zaberajú miesto.


Zdroj: TU. Fotografie sú orezané a upravené.


Dali by ste si ráno pohár materského mlieka? Asi sa pri tejto predstave väčšina ľudí strasie – tak prečo sa nám toto zdá byť nechutné, ale s úsmevom a potešením pijeme mlieko, ktoré má pomáhať teliatkam rásť, a ani náhodou nie je určené pre ľudskú konzumáciu? Máme vsugerovanú predstavu, že mliečko je zdravé a veľmi potrebné pre správny rast detí, ale absolútne nikto sa nepozerá na to, ako trpia kravy.

Už aj v bežných supermarketoch nájdete vegánske alternatívy – rastlinné mlieko a sójové jogurty, ktoré vôbec nie sú niekoľkonásobne drahšie ako mliečne výrobky. A pri najbližšom nakupovaní si poriadne premyslite, či vám ten kúsok syra stojí za to, aby niekoľko kilometrov od vás stáli kravy vo svojej miniatúrnej klietke a denne im bolo nasilu odsávané mlieko.

Friday, October 19, 2018

DAIRY INDUSTRY



I had stopped eating meat after reading one article, which completely blew my mind, made me cry and I was very disgusted with myself. In a few seconds, my eyes were opened and my whole view on the meat industry totally changed. It was more than three years ago, since then I don't eat meat, and I don't even plan on eating it again.

My view on milk was different. Behind a piece of meat I saw a dead animal, but a cow does't die after it has been milked.

But in the last few months, when I started to be more serious about switching to a completely plant-based diet, I started reading more articles about the dairy industry. Not only it was a big interest of mine, but I also kind of needed some small push and something that would convince me that I don't need milk in my life.

And I can tell you straight away that the facts which I found and which I'm going to share with you today, brought tears in my eyes and made me feel sick about the whole industry, myself and mainly people.

Because the dairy industry is hiding even more horrible secrets than meat production.


Source: HERE. Photos are cropped and edited.


Let's start with probably the most important information that many people don't even know, which is that a cow – just like other mammals – produces milk ONLY when it's pregnant or it feeds its newborn; so it needs milk to feed a baby calf. It's not like we all thought when we were young, that a cow has milk because it's a cow and that's how the world works. No.

Of course, big factory farms don't want to wait for so long – so they help to fertalize the cows. And you only have to see a few stapshots (like in this video), to understand that it's a disgusting process that can only be labeled as rape, which makes the stomach turn. Smalles farms are more ethical in this and they don't use such drastic methods, but nevertheless, people still halp them to reproduce.

The born calf is just an added bonus. Sometimes it is separated from its mother only 24 hours after birth, with causes mental trauma to the cows and they are often crying for days and desperately looking for their calf. But no one cares about it. Since the cow was initially fertilized to produce milk, the calf is rather fed other ways, so the precious milk can be sold. Even in Slovakia, eight-week old calves are fed exclusively by a plant-based diet. But, of course, not forever, because if the calf is a male, they fatten in up and kill it (to make delicious veal, how else). If it's a female, they put it in the system, and since a heifer is sexually mature by the age of twelve months, it will have the same fate as its mother. And until the end of its life it will produce milk, in a miniature cage where it can't even turn around.


Source: HERE. Photos are cropped and edited.


The times for manual milking are long gone. We want milk quickly and we want a lot of it – that's why machines, that can milk dozens of cows at the same time took over. In Slovakia, cows are milked twice a day, some even three times a day. They stand next to each other for about an hour, connected to a machine that sucks milk from its udder. A normal domestic cow (which is not in a dairy industry) produces around ten litres of milk per day, but raised cows up to forty litres, because they had to adjust to constant and mass milking. But since that's definitely not normal or natural, many cows suffer from various inflammations and udder infections that are very painful.

And that's how blood gets into the milk. But you don't have to worry about it, because it's filtered – at least some of it. In Europe, up to 400,000 somatic cells (ie, the cells that are found in blood, often white blood cells) are allowed in one mililitre of milk. In the US it's 750,000, in Brazil it's a million. About hormones, thanks to which cows grow more quickly and have more milk, are many debated, because according to some there's very little of it in milk and they do no harm, according to others they do, but they are there and we drink it.

Free-bred "domestic" cows live up to twenty years. But the cows which serve the dairy industry, die after four years of life. And that's mainly because they are simply "too spent" and are maximally exhaused - because they give birth again and again, because we milk them few times a day, because we feed them artificially, so they gain weight nicely, but no one thinks about the fact that their bones can't catch up such huge weight gain. Gradually, their milk production slows down, and since they are no longer "working" at one hundred percent, they go to the slaughterhouse because they are just taking up space.


Source: HERE. Photos are cropped and edited.


Would you have a cup of breast milk in the morning? A thought like this makes many people cringe – so why does this seem disgusting to us, but with a smile and pleasure we drink milk that is supposted to help baby calves grow, and is by no means intended for human consumption? We think milk is super healthy and very necessary for a right growth of children, but absolutely no one looks at how much are cows suffering.

Even in regular supermarkets you can find vegan alternatives – plant-based milk and soy yogurts, which are not at all many times more expensive than dairy products. And when you go shopping the next time, think throughoutly whether a piece of cheese is worth the pain in cows that are standing in their miniature cage a few kilometres from you and their milk was sucked out.


Mäso som prestala jesť po jednom článku, ktorý ma úplne rozhodil, rozplakal a bola som sama zo seba maximálne znechutená. Behom pár sekúnd sa mi otvorili oči a zmenil sa mi celý pohľad na mäsopriemysel. Bolo to pred viac ako tromi rokmi, odvtedy mäso nejem, a ani náhodou sa k tomu neplánujem vrátiť.

Môj pohľad na mlieko bol však iný. Za kusom mäsa na tanieri som videla mŕtve zviera, ale krava predsa neumrie, keď je podojená.

No až v posledných mesiacoch, keď som sa seriózne začala pohrávať s myšlienkou definitívneho prechodu na výlučne rastlinnú stravu, som si začala čítať aj viac článkov o mliekárenskom priemysle. Nielenže ma to nesmierne zaujímalo, ale asi som potrebovala aj nejaké postrčenie a niečo, čo by ma presvedčilo, že mlieko k životu nepotrebujem.

A rovno vám poviem, že fakty, ktoré som sa dozvedela, a o ktoré sa s vami dnes podelím, mi vohnali slzy do očí a bolo mi z celého tohto priemyslu, zo seba a najmä z ľudí zle.

Pretože mliekárensky priemysel v sebe skrýva asi ešte viac hrôzy ako produkcia mäsa.


Zdroj: TU. Fotografie sú orezané a upravené.


Začnem asi najpodstatnejšou informáciou, ktorú mnoho ľudí ani nevie, a to je to, že krava – rovnako ako iné cicavce – produkuje mlieko LEN vtedy, keď je tehotná alebo kŕmi svoje mláďa; teda mlieko potrebuje na výživu malého teliatka. Nie je to tak, ako sme si asi všetci v detstve mysleli, že krava má mlieko preto, lebo je to krava a takto proste funguje svet. Nie.

Samozrejme, že sa veľkochovom nechce čakať – preto kravy oplodňujú umelo. A stačí len pár snímok (napríklad v tomto videu), aby ste pochopili, že to je nechutný proces, ktorý sa nedá pomenovať nijako inak ako znásilňovanie, a z ktorého sa dvíha žalúdok. Malochovy sú v tomto trošku etickejšie a nepoužívajú až také drastické metódy, no tak či tak ľudia rozmnožovaniu napomáhajú.

Narodené teľa je len taký pridaný bonus. Od matky ho oddelia niekedy aj 24 hodín po pôrode, čo spôsobuje kravám psychickú traumu a často plačú i celé dni a zúfalo hľadajú svoje teliatko. Ale to nikoho nezaujíma. Keďže krava bola prvotne oplodnená preto, aby produkovala mlieko, teľa radšej prikrmujú inými spôsobmi, aby mohlo drahocenné mlieko ísť na predaj. Aj na Slovensku sú osemtýždňové teľatá kŕmené už len výlučne rastlinnou stravou. Ale, samozrejme, nie navždy, pretože ak je narodené teľa mužského pohlavia, pekne ho rýchlo vykŕmia a zabijú (na vynikajúcu teľacinu, ako inak). Ak je ženského, pekne ju zaradia do systému, a keďže je jalovica pohlavne dospelá už v dvanástich mesiacoch, dočká sa rovnakého osudu ako jej matka. A až do konca života bude produkovať mlieko, v miniatúrnej klietke, kde sa nevie ani otočiť.


Zdroj: TU. Fotografie sú orezané a upravené.


Ručnému dojeniu už dávno odzvonilo. Mlieko chceme rýchlo a chceme ho veľa – preto na rad prišli stroje, ktoré vedia naraz podojiť desiatky kráv. Na Slovensku sú kravy dojené dvakrát denne, niektoré až trikrát denne. Stoja vedľa seba približne hodinu, napojené na stroj, ktorý im z vemena násilne odsáva mlieko. Normálna domáca krava (teda taká, ktorá neslúži mliekarenskému priemyslu), vyprodukuje denne okolo desať litrov mlieka, no chované kravy až štyridsať litrov, pretože neustálemu a hromadného dojeniu sa museli prispôsobiť aj ich mliečne žľazy. No keďže to ani náhodou nie je normálne alebo prirodzené, mnoho kráv trpí na rôzne zápaly a infekcie vemena, ktoré sú veľmi bolestivé.

A tak sa do mlieka dostáva krv. Ale toho sa predsa nemusíte báť, pretože sa filtruje – teda aspoň do istej miery. V Európe je povolených až 400 000 somatických buniek (teda buniek, ktoré sa nachádzajú v krvi, často sú to biele krvinky) v jednom mililitri mlieka. V USA je to 750 000, v Brazílii až milión. O hormónoch, vďaka ktorým kravy rastú rýchlejšie a majú viac mlieka, sú vedené rôzne diskusie, pretože podľa niektorých ich je v mlieku veľmi málo a neškodia, podľa iných zase áno, no každopádne v tom mlieku sú a my to potom pijeme.

Voľne chované "domáce" kravy sa dožívajú aj dvadsať rokov. No kravy, ktoré slúžia mliekárenskemu priemyslu, umierajú už po štyroch rokoch života. A to hlavne preto, lebo už jednoducho nevládzu a sú maximálne vyčerpané – z toho, že dookola a dookola rodia mláďatá, z toho, že ich niekoľkokrát denne dojíme, z toho, že ich umelo kŕmime, aby pekne priberali, no nemyslí sa na to, že ich kosti nestíhajú nasledovať takéto priberanie na hmotnosti. Postupne sa znižuje ich produkcia mlieka, a keďže už "nepracujú" na sto percent, idú do bitúnku, pretože už len zaberajú miesto.


Zdroj: TU. Fotografie sú orezané a upravené.


Dali by ste si ráno pohár materského mlieka? Asi sa pri tejto predstave väčšina ľudí strasie – tak prečo sa nám toto zdá byť nechutné, ale s úsmevom a potešením pijeme mlieko, ktoré má pomáhať teliatkam rásť, a ani náhodou nie je určené pre ľudskú konzumáciu? Máme vsugerovanú predstavu, že mliečko je zdravé a veľmi potrebné pre správny rast detí, ale absolútne nikto sa nepozerá na to, ako trpia kravy.

Už aj v bežných supermarketoch nájdete vegánske alternatívy – rastlinné mlieko a sójové jogurty, ktoré vôbec nie sú niekoľkonásobne drahšie ako mliečne výrobky. A pri najbližšom nakupovaní si poriadne premyslite, či vám ten kúsok syra stojí za to, aby niekoľko kilometrov od vás stáli kravy vo svojej miniatúrnej klietke a denne im bolo nasilu odsávané mlieko.


I recently wrote a post that I don't buy clothes anymore – but basically I don't really buy anything (except for food, of course). It has been a quite some time since I bought a new book, notebook, or candle for myself. Firstly, it's because I started to seriously re-evaluate what I give money into, but the main reason is minimalism. Instead of bringing more and more new things home, I constantly go through something we already have and make piles of what we don't use or don't need anymore, and we can pass forward.

I've really found myself in getting rid of things – and I'm going to tell you today why minimalism is so amazing.




IT'S LIBERATING

Imagine your old childhood bedroom, a table behind you once used to sit. It has often happened that your drawers became overfilled with pictures, notebooks, and similar trifles. One Saturday you said to yourself that you'll clean it – and although it took you all day, because you've done dozens of other things from eating lunch to contemplating on some drawing, in the evening, a decent pile went into a bin or on a recycling pile; and you closed your beautifully organized drawer. (And maybe you opened it a few more times to enjoy how clean it is. And even called your parents to see and they could admire it, too.)

This very feeling accompanies minimalism – and I can't describe it in any other way than satisfying and liberating. It's just something in throwing out a pile of unnecessary stuff. Learning how to depersonalize from physical things takes time, but it's worth it. If you're interested in starting with minimalism, click here.


IT'S CALMING

I can't even count how many times I was in stress because I couldn't find something. In my head, I tried to think what I had it in my hands for the last time, I tried to go back and follow my own steps, and I even promised myself that if I find it, I will finally clean everything, I will do all of my tasks, even that I will fairly study German.

Minimalism, however, eliminates all this stress. When I have some important paper, I know there's only one place I can put it – next to other important papers, so into a folder, where all the similar documents are safely stored. Everything has its place, and it doesn't happen that I just can't find something. I always know exactly where everything is and so "searching" for it takes only a few seconds. And I don't have to promise myself that I will learn German anymore.




IT'S CHEAPER

Once I was willing to spend my entire paycheck or pocket money on new clothes, cosmetics, and notebooks. But new pieces into my closet haven't appeared in weeks, I reduced my makeup collection so much that it all fits into one small bag, and I own only two notebooks now, which I have had for months.

I don't feel the need to buy new and new things, because I'm completely happy with what I already own. Therefore, I save a fairly decent amount of money every month, which I can then invest in something that means more to me or it has more value.


IT'S HAPPIER

The things I decided to keep, I value much more than the pile I used to have before. Even when I buy something new, it's because I need it – and since it's something I've really thought through before buying, I love it endlessly.


Because minimalism is not about throwing everything you own in the dustbin, living between bare and blank walls, wearing the same thing and never buying anything new. Minimalism is about realizig the real value of things, about knowing what we really need for living, knowing were we invest our money, removing unnecessary stress from life and focusing on important things.


Nedávno som písala o tom, že už nenakupujem oblečenie – no v podstate už veľmi nenakupujem nič (okrem jedla, samozrejme). Prešlo už riadne veľa času, odkedy som si sama pre seba kúpila novú knihu, zápisník alebo sviečku. Jednak je to preto, lebo som začala serióznejšie prehodnocovať, do čoho dávam peniaze, no hlavným dôvodom je minimalizmus. Namiesto toho, aby som domov prinášala nové a nové veci, neustále prechádzam cez niečo, čo máme, a vytváram kôpky toho, čo nepoužívame alebo nepotrebujeme, a môžeme to posunúť ďalej.

V takomto vyhadzovaní som skutočne našla samú seba – a preto vám dnes poviem, prečo je minimalizmus taký úžasný.




JE OSLOBODZUJÚCI

Predstavte si vašu starú detskú izbu, stôl, za ktorým ste kedysi sedávali. Často sa stávalo, že sa vám zásuvky preplnili obrázkami, zošitmi a podobnými drobnosťami. Jednu sobotu ste si povedali, že ho celý upracete – a hoci to trvali celý deň, pretože ste medzi tým robili desiatky iných vecí od jedenia obeda až po rozjímanie sa nad nejakou kresbou, večer putovala celá kopa do koša alebo do zberu; a nádherne upratanú zásuvku ste s úsmevom zasunuli. (A možno ešte niekoľkokrát otvorili, aby ste sa pokochali nad tým, ako krásne ste to upratali. A zavolali ste aj rodičov, aby to tiež videli a mohli vás pochváliť.)

Presne tento pocit sprevádza aj minimalizmus – a neviem ho popísať nijako inak ako uspokojujúci a oslobudzujúci. Jednoducho je niečo na tom vyhodiť kopu zbytočností. Naučiť sa odosobniť od fyzických vecí chce síce čas, ale stojí to za to. Ak vás zaujíma, ako z minimalizmom začať, klikajte sem.


JE UPOKOJUJÚCI

Ani sama neviem spočítať, koľkokrát som už bola v strese z toho, že som nevedela niečo nájsť. V hlave som si premietala, kedy naposledy som danú vec držala v ruke, snažila sa ísť po vlastných stopách, a popri tom som sama sebe sľubovala, že keď to nájdem, tak už fakt upracem, splním všetky svoje povinnosti, dokonca sa aj budem poctivo učiť nemčinu.

Minimalizmus však eliminuje všetok tento stres. Keď mám nejaký dôležitý papier, viem, že je len jediné jedno miesto, kam ho môžem dať – a to k ostatným dôležitým papierom, teda do zakladača, kde sú všetky podobné dokumenty bezpečne uschované. Každá vec má svoje miesto a nestáva sa mi, že niečo jednoducho neviem nájsť. Vždy presne viem, kde čo je, a tak mi "hľadanie" trvá len pár sekúnd. A už nemusím sľubovať sama sebe, že sa budem učiť nemčinu.




JE LACNEJŠÍ

Kedysi som bola ochotná rozbiť celú moju výplatu alebo vreckové na nové oblečenie, kozmetiku a zápisníky. No nové kúsky do šatníka mi nepribudli už týždne, moju make-up collection som zredukovala natoľko, že sa celá zmestí do jednej malej taštičky, a vlastním len dva zápisníky, ktoré mám už celé mesiace.

Necítim potrebu kupovať si nové a nové veci, lebo mi bohate stačí to, čo už mám. A tak mesačne ušetrím pomerne slušnú sumu peňazí, ktoré potom viem investovať do niečoho, na čom mi viac záleží alebo to pre mňa má väčšiu hodnotu.


JE ŠŤASTNEJŠÍ

Veci, ktoré som sa rozhodla si nechať, si vážim oveľa viac ako tú hromadu, čo som mala predtým. Ak si aj už kúpim niečo nové, je to preto, lebo to potrebujem – a keďže je to niečo, čoho kúpu som si poriadne premyslela, nadovšetko to zbožňujem.


Lebo minimalizmus nie je o tom vyhodiť do koša úplne všetko, čo vlastníte, žiť medzi holými stenami, nosiť dookola to isté a nikdy si nekúpiť niečo nové. Minimalizmus je o tom uvedomiť si skutočnú hodnotu vecí, vedieť, čo k životu naozaj potrebujeme, vedieť, do čoho investujeme, odstrániť zo života zbytočný stres a sústrediť sa na dôležité veci.

Friday, October 12, 2018

WHY IS MINIMALISM AMAZING



I recently wrote a post that I don't buy clothes anymore – but basically I don't really buy anything (except for food, of course). It has been a quite some time since I bought a new book, notebook, or candle for myself. Firstly, it's because I started to seriously re-evaluate what I give money into, but the main reason is minimalism. Instead of bringing more and more new things home, I constantly go through something we already have and make piles of what we don't use or don't need anymore, and we can pass forward.

I've really found myself in getting rid of things – and I'm going to tell you today why minimalism is so amazing.




IT'S LIBERATING

Imagine your old childhood bedroom, a table behind you once used to sit. It has often happened that your drawers became overfilled with pictures, notebooks, and similar trifles. One Saturday you said to yourself that you'll clean it – and although it took you all day, because you've done dozens of other things from eating lunch to contemplating on some drawing, in the evening, a decent pile went into a bin or on a recycling pile; and you closed your beautifully organized drawer. (And maybe you opened it a few more times to enjoy how clean it is. And even called your parents to see and they could admire it, too.)

This very feeling accompanies minimalism – and I can't describe it in any other way than satisfying and liberating. It's just something in throwing out a pile of unnecessary stuff. Learning how to depersonalize from physical things takes time, but it's worth it. If you're interested in starting with minimalism, click here.


IT'S CALMING

I can't even count how many times I was in stress because I couldn't find something. In my head, I tried to think what I had it in my hands for the last time, I tried to go back and follow my own steps, and I even promised myself that if I find it, I will finally clean everything, I will do all of my tasks, even that I will fairly study German.

Minimalism, however, eliminates all this stress. When I have some important paper, I know there's only one place I can put it – next to other important papers, so into a folder, where all the similar documents are safely stored. Everything has its place, and it doesn't happen that I just can't find something. I always know exactly where everything is and so "searching" for it takes only a few seconds. And I don't have to promise myself that I will learn German anymore.




IT'S CHEAPER

Once I was willing to spend my entire paycheck or pocket money on new clothes, cosmetics, and notebooks. But new pieces into my closet haven't appeared in weeks, I reduced my makeup collection so much that it all fits into one small bag, and I own only two notebooks now, which I have had for months.

I don't feel the need to buy new and new things, because I'm completely happy with what I already own. Therefore, I save a fairly decent amount of money every month, which I can then invest in something that means more to me or it has more value.


IT'S HAPPIER

The things I decided to keep, I value much more than the pile I used to have before. Even when I buy something new, it's because I need it – and since it's something I've really thought through before buying, I love it endlessly.


Because minimalism is not about throwing everything you own in the dustbin, living between bare and blank walls, wearing the same thing and never buying anything new. Minimalism is about realizig the real value of things, about knowing what we really need for living, knowing were we invest our money, removing unnecessary stress from life and focusing on important things.


Nedávno som písala o tom, že už nenakupujem oblečenie – no v podstate už veľmi nenakupujem nič (okrem jedla, samozrejme). Prešlo už riadne veľa času, odkedy som si sama pre seba kúpila novú knihu, zápisník alebo sviečku. Jednak je to preto, lebo som začala serióznejšie prehodnocovať, do čoho dávam peniaze, no hlavným dôvodom je minimalizmus. Namiesto toho, aby som domov prinášala nové a nové veci, neustále prechádzam cez niečo, čo máme, a vytváram kôpky toho, čo nepoužívame alebo nepotrebujeme, a môžeme to posunúť ďalej.

V takomto vyhadzovaní som skutočne našla samú seba – a preto vám dnes poviem, prečo je minimalizmus taký úžasný.




JE OSLOBODZUJÚCI

Predstavte si vašu starú detskú izbu, stôl, za ktorým ste kedysi sedávali. Často sa stávalo, že sa vám zásuvky preplnili obrázkami, zošitmi a podobnými drobnosťami. Jednu sobotu ste si povedali, že ho celý upracete – a hoci to trvali celý deň, pretože ste medzi tým robili desiatky iných vecí od jedenia obeda až po rozjímanie sa nad nejakou kresbou, večer putovala celá kopa do koša alebo do zberu; a nádherne upratanú zásuvku ste s úsmevom zasunuli. (A možno ešte niekoľkokrát otvorili, aby ste sa pokochali nad tým, ako krásne ste to upratali. A zavolali ste aj rodičov, aby to tiež videli a mohli vás pochváliť.)

Presne tento pocit sprevádza aj minimalizmus – a neviem ho popísať nijako inak ako uspokojujúci a oslobudzujúci. Jednoducho je niečo na tom vyhodiť kopu zbytočností. Naučiť sa odosobniť od fyzických vecí chce síce čas, ale stojí to za to. Ak vás zaujíma, ako z minimalizmom začať, klikajte sem.


JE UPOKOJUJÚCI

Ani sama neviem spočítať, koľkokrát som už bola v strese z toho, že som nevedela niečo nájsť. V hlave som si premietala, kedy naposledy som danú vec držala v ruke, snažila sa ísť po vlastných stopách, a popri tom som sama sebe sľubovala, že keď to nájdem, tak už fakt upracem, splním všetky svoje povinnosti, dokonca sa aj budem poctivo učiť nemčinu.

Minimalizmus však eliminuje všetok tento stres. Keď mám nejaký dôležitý papier, viem, že je len jediné jedno miesto, kam ho môžem dať – a to k ostatným dôležitým papierom, teda do zakladača, kde sú všetky podobné dokumenty bezpečne uschované. Každá vec má svoje miesto a nestáva sa mi, že niečo jednoducho neviem nájsť. Vždy presne viem, kde čo je, a tak mi "hľadanie" trvá len pár sekúnd. A už nemusím sľubovať sama sebe, že sa budem učiť nemčinu.




JE LACNEJŠÍ

Kedysi som bola ochotná rozbiť celú moju výplatu alebo vreckové na nové oblečenie, kozmetiku a zápisníky. No nové kúsky do šatníka mi nepribudli už týždne, moju make-up collection som zredukovala natoľko, že sa celá zmestí do jednej malej taštičky, a vlastním len dva zápisníky, ktoré mám už celé mesiace.

Necítim potrebu kupovať si nové a nové veci, lebo mi bohate stačí to, čo už mám. A tak mesačne ušetrím pomerne slušnú sumu peňazí, ktoré potom viem investovať do niečoho, na čom mi viac záleží alebo to pre mňa má väčšiu hodnotu.


JE ŠŤASTNEJŠÍ

Veci, ktoré som sa rozhodla si nechať, si vážim oveľa viac ako tú hromadu, čo som mala predtým. Ak si aj už kúpim niečo nové, je to preto, lebo to potrebujem – a keďže je to niečo, čoho kúpu som si poriadne premyslela, nadovšetko to zbožňujem.


Lebo minimalizmus nie je o tom vyhodiť do koša úplne všetko, čo vlastníte, žiť medzi holými stenami, nosiť dookola to isté a nikdy si nekúpiť niečo nové. Minimalizmus je o tom uvedomiť si skutočnú hodnotu vecí, vedieť, čo k životu naozaj potrebujeme, vedieť, do čoho investujeme, odstrániť zo života zbytočný stres a sústrediť sa na dôležité veci.


I have mentioned a few times already, that veganism is a bit more difficult for me than vegetarianism was. Excluding meat, meat products and fish from my diet was fairly simple, and basically it happened within a day, but milk, eggs, dairy products, and honey were a bigger step than I have expected – mainly because I had no idea that products that seemingly have nothing to do with animal products, actually contain milk or eggs (for example some brands of salt crackers).

That is why veganism has been a bigger challenge for me. If I cook and prepare my meals by myself, I don't even think about dairy products or eggs, and I don't really miss them in my diet, but the problem accurs when I'm eating somewhere out. There aren't many vegan options in restaurants, which – in the beginning – has led me to connive and order something  that also contained animal products.

However, I enjoy vegan diet dearly. It's varied, diverse, I don't miss anything. Over the past few months I have learned to cook more recipes than in my whole life and my diet has grown for healthy and tasty meals. As I couldn't imagine going back to eating meat for the past three years, now I can't imagine that I would again regularly eat some dairy products.

As you can see by the title of this post, today I want to tell you four reasons why I even became a vegan and why I stick with it.




FOR THE ANIMALS

This is probably the main reason for me. I've already written about the meat industry, in the near future you can also expect an article dedicated to the dairy industry and egg industry. But the more I read and I watch about this topic, the more it makes me cry. The way we treat animals is really disgusting and inhumane – we are advancing in technology every day, so I don't want to believe that we're treating innocent creatures the way we are. I can not put a piece of meat in my mouth without thinking it's a dead creature. I can not drink a cup of milk and not think of how the cow was suffering. Animals don't deserve to be slaves just to make people eat well.


FOR THE NATURE

The production of meat and milk destroys our planet and it's time to stop closing our eyes from it. Because of the grazing land, millions of hectares of forest are being deforested that we need to breathe – which is certainly more important than eating meat. The second biggest reason for deforestation is grassland (farming is the first place because we need food for the cows and we love palm oil, and logging is the third). The industry uses a huge amount of water to produce animal products – a kilogram of beef requires up to 47 times more water than a kilogram of vegetables. And you might say that water is a renewable resource, although it is true, but by diverting rivers and emptying lakes, we are significantly disturbing ecosystems. Livestock farming accounts for more than 15 % of greenhouse gases (according to some data, it's up to 18 %, which is even worse), which literally kills our planet. And that's only for meat and milk.




FOR HEALTH

I have never eaten so much vegetables and fruit as I do now. It's probably understandable, because besides them and the legumes I don't have many other options, but finally I feel that my diet is healthy. I don't eat chocolate or biscuits because they are not vegan (at least a majority of them), but every single one of my meals contains fruit or vegetables. Often it is ONLY fruit or vegetables. These, of course, contain all the necessary vitamins and minerals, they are beneficial to the body, easier to digest, and don't burden the body.

Processed meat such as ham, sausage or bacon belongs to the first group of carcinogens (along with smoking or exposure to asbestos, formaldehyde and radioactive substances) and causes colorectal cancer – or so colon cancer. Animal products contain high amounts of saturated fat which are responsible for cardiovascular diseases and are full of antibiotics and hormones that are given to cows to increase their weight and which also affect human health.


FOR MYSELF

If I say that the plant-based diet full-fills me, it may sound strange, but it's true. I no longer take food as something I need to survive. I'm thinking about what I'm eating, and with what. I love cooking and making new recipes that are not only healthy but especially delicious. After eating, I don't feel like I have to sit down because I can't move. Besides, I know I did not hurt any animals. I feel good about myself.


Už párkrát som spomínala, že vegánstvo je pre mňa trošku náročnejšie ako vegetariánstvo. Vylúčiť z jedálnička mäso, mäsové výrobky a ryby bolo pomerne jednoduché a v podstate zo dňa na deň, no mlieko, vajcia, mliečne výrobky a med boli väčším krokom, ako som čakala – a to hlavne preto, lebo som nemala ani potuchy o tom, že výrobky, ktoré na prvý pohľad nemajú absolútne nič spoločné s živočíšnymi produktmi, v sebe mlieko alebo vajcia naozaj obsahujú (ako napríklad niektoré slané krekry).

Preto je pre mňa vegánstvo väčšia výzva. Ak si varím a pripravujem jedlo sama, na mliečne výrobky alebo vajíčka už ani nemyslím a v strave mi skutočne vôbec nechýbajú, no problém nastane vtedy, keď jem niekde vonku. Vegánskych možností je v reštauráciách žalostne málo, čo ma zo začiatku párkrát viedlo k tomu, že som musela prižmúriť oko a objednať si niečo, čo obsahovalo aj živočíšne produkty.

Vegánska strava ma však veľmi baví. Je pestrá, rozmanitá, nič mi nechýba. Za posledné mesiace som sa naučila variť viac receptov ako za celý život a môj jedálniček sa rozrástol o zdravé a chutné jedlá. Tak, ako som si tri roky nevedela predstaviť, že by som sa vrátila k jedeniu mäsa, tak si teraz už tiež neviem predstaviť, že by som opäť pravidelne jedla mliečne výrobky.

Ako už však podľa názvu článku vidíte, dnes vám poviem štyri dôvody, prečo som na vegánstvo vôbec prešla a prečo sa ho držím.




PRE ZVIERATÁ

Toto je pre mňa asi hlavný dôvod. O mäsopriemysle som vám už písala, v blízkej dobe môžete čakať aj článok venovaný mliečnemu priemyslu a priemyslu s vajciami. No čím viac čítam a pozerám o tejto téme, tým viac mi je do plaču. To, ako sa stále zaobchádza so zvieratami, je skutočne nechutné a neľudské – v technológiách napredujeme každý deň, tak sa mi nechce veriť, že sa k nevinným tvorom správame tak, ako sa správame. Do úst už nemôžem dať kúsok mäsa bez toho, aby som si nepredstavila to, že je to mŕtvy tvor. Nemôžem vypiť pohár mlieka a nemyslieť na to, ako trpela daná krava. Zvieratá si nezaslúžia byť otrokmi len preto, aby sa ľudia dobre najedli.


PRE PRÍRODU

Produkcia mäsa a mlieka ničí našu planétu a je na čase, aby sme pred tým prestali zatvárať oči. Kvôli pasienkom sa odlesňujú milióny hektárov lesa, ktorý potrebujeme na to, aby sme dýchali – čo je určite dôležitejšie ako to, aby sme jedli mäso. Druhým najväčším dôvodom odlesňovania sú práve pasienky (prvé miesto má poľnohospodárstvo, pretože pestujeme potravu pre kravy a milujeme palmový olej, a dopyt po dreve je až na treťom mieste). Priemysel na produkciu živočíšnych produktov spotrebuje obrovské množstvo vody – na kilogram hovädzieho mäsa je potrebných až 47-krát viac vody ako na kilogram zeleniny. A možno si poviete, že voda je obnoviteľný zdroj, je to síce pravda, ale odkláňaním riek a vyprázdňovaním jazier výrazne narúšame ekosystémy. Chov hospodárskych zvierat je zodpovedný za viac ako 15% skleníkových plynov (podľa niektorých údajov až za 18%, čo je ešte horšie), čím doslova zabíjame našu planétu. A to len kvôli mäsu a mlieku.




PRE ZDRAVIE

Nikdy som nejedla toľko zeleniny a ovocia ako teraz. Je to asi pochopiteľné, pretože okrem nich a strukovín mi veľa možností neostáva, ale konečne mám pocit, že je moja strava zdravá. Nejem čokolády alebo keksy, pretože nie sú vegánske (aspoň teda väčšina), no každé moje jedlo obsahuje ovocie alebo zeleninu. Respektíve často je to LEN ovocie alebo zelenina. Tie, samozrejme, obsahujú všetky potrebné vitamíny a minerály, sú pre telo prospešné, ľahšie stráviteľné a nezaťažujú organizmus.

Spracované mäso ako šunky, salámy alebo slanina patria do prvej skupiny karcinogénov (spolu fajčením alebo vystavovaním sa azbestu, formaldehydu a rádioaktívnych látok) a spôsobujú kolorektálny karcinóm – teda rakovinu hrubého čreva. Živočíšne produkty obsahujú vysoké množstvo nasýtených tukov, ktoré sú zodpovedné za kardivaskulárne ochorenia, a sú plné antibiotík a hormónov, ktoré sú podávané kravám, aby sa zvýšila ich hmotnosť, a ktoré takisto ovplyvňujú zdravie ľudí.


PRE SEBA

Ak poviem, že ma rastlinná strava napĺňa, možno to bude znieť čudne, ale je to tak. Už neberiem jedlo ako niečo, čo potrebujem k prežitiu. Premýšľam o tom, čo vôbec jem, čo jem s čím. Milujem varenie a vymýšľanie nových receptov, ktoré sú nielen zdravé, ale hlavne vynikajúce. Po jedení nemám pocit, že si musím sadnúť, lebo sa ani nepohnem. Navyše viem, že som svojim obedom neublížila ani jednému zvieraťu. Mám dobrý pocit sama zo seba.

Friday, October 05, 2018

WHY AM I VEGAN



I have mentioned a few times already, that veganism is a bit more difficult for me than vegetarianism was. Excluding meat, meat products and fish from my diet was fairly simple, and basically it happened within a day, but milk, eggs, dairy products, and honey were a bigger step than I have expected – mainly because I had no idea that products that seemingly have nothing to do with animal products, actually contain milk or eggs (for example some brands of salt crackers).

That is why veganism has been a bigger challenge for me. If I cook and prepare my meals by myself, I don't even think about dairy products or eggs, and I don't really miss them in my diet, but the problem accurs when I'm eating somewhere out. There aren't many vegan options in restaurants, which – in the beginning – has led me to connive and order something  that also contained animal products.

However, I enjoy vegan diet dearly. It's varied, diverse, I don't miss anything. Over the past few months I have learned to cook more recipes than in my whole life and my diet has grown for healthy and tasty meals. As I couldn't imagine going back to eating meat for the past three years, now I can't imagine that I would again regularly eat some dairy products.

As you can see by the title of this post, today I want to tell you four reasons why I even became a vegan and why I stick with it.




FOR THE ANIMALS

This is probably the main reason for me. I've already written about the meat industry, in the near future you can also expect an article dedicated to the dairy industry and egg industry. But the more I read and I watch about this topic, the more it makes me cry. The way we treat animals is really disgusting and inhumane – we are advancing in technology every day, so I don't want to believe that we're treating innocent creatures the way we are. I can not put a piece of meat in my mouth without thinking it's a dead creature. I can not drink a cup of milk and not think of how the cow was suffering. Animals don't deserve to be slaves just to make people eat well.


FOR THE NATURE

The production of meat and milk destroys our planet and it's time to stop closing our eyes from it. Because of the grazing land, millions of hectares of forest are being deforested that we need to breathe – which is certainly more important than eating meat. The second biggest reason for deforestation is grassland (farming is the first place because we need food for the cows and we love palm oil, and logging is the third). The industry uses a huge amount of water to produce animal products – a kilogram of beef requires up to 47 times more water than a kilogram of vegetables. And you might say that water is a renewable resource, although it is true, but by diverting rivers and emptying lakes, we are significantly disturbing ecosystems. Livestock farming accounts for more than 15 % of greenhouse gases (according to some data, it's up to 18 %, which is even worse), which literally kills our planet. And that's only for meat and milk.




FOR HEALTH

I have never eaten so much vegetables and fruit as I do now. It's probably understandable, because besides them and the legumes I don't have many other options, but finally I feel that my diet is healthy. I don't eat chocolate or biscuits because they are not vegan (at least a majority of them), but every single one of my meals contains fruit or vegetables. Often it is ONLY fruit or vegetables. These, of course, contain all the necessary vitamins and minerals, they are beneficial to the body, easier to digest, and don't burden the body.

Processed meat such as ham, sausage or bacon belongs to the first group of carcinogens (along with smoking or exposure to asbestos, formaldehyde and radioactive substances) and causes colorectal cancer – or so colon cancer. Animal products contain high amounts of saturated fat which are responsible for cardiovascular diseases and are full of antibiotics and hormones that are given to cows to increase their weight and which also affect human health.


FOR MYSELF

If I say that the plant-based diet full-fills me, it may sound strange, but it's true. I no longer take food as something I need to survive. I'm thinking about what I'm eating, and with what. I love cooking and making new recipes that are not only healthy but especially delicious. After eating, I don't feel like I have to sit down because I can't move. Besides, I know I did not hurt any animals. I feel good about myself.


Už párkrát som spomínala, že vegánstvo je pre mňa trošku náročnejšie ako vegetariánstvo. Vylúčiť z jedálnička mäso, mäsové výrobky a ryby bolo pomerne jednoduché a v podstate zo dňa na deň, no mlieko, vajcia, mliečne výrobky a med boli väčším krokom, ako som čakala – a to hlavne preto, lebo som nemala ani potuchy o tom, že výrobky, ktoré na prvý pohľad nemajú absolútne nič spoločné s živočíšnymi produktmi, v sebe mlieko alebo vajcia naozaj obsahujú (ako napríklad niektoré slané krekry).

Preto je pre mňa vegánstvo väčšia výzva. Ak si varím a pripravujem jedlo sama, na mliečne výrobky alebo vajíčka už ani nemyslím a v strave mi skutočne vôbec nechýbajú, no problém nastane vtedy, keď jem niekde vonku. Vegánskych možností je v reštauráciách žalostne málo, čo ma zo začiatku párkrát viedlo k tomu, že som musela prižmúriť oko a objednať si niečo, čo obsahovalo aj živočíšne produkty.

Vegánska strava ma však veľmi baví. Je pestrá, rozmanitá, nič mi nechýba. Za posledné mesiace som sa naučila variť viac receptov ako za celý život a môj jedálniček sa rozrástol o zdravé a chutné jedlá. Tak, ako som si tri roky nevedela predstaviť, že by som sa vrátila k jedeniu mäsa, tak si teraz už tiež neviem predstaviť, že by som opäť pravidelne jedla mliečne výrobky.

Ako už však podľa názvu článku vidíte, dnes vám poviem štyri dôvody, prečo som na vegánstvo vôbec prešla a prečo sa ho držím.




PRE ZVIERATÁ

Toto je pre mňa asi hlavný dôvod. O mäsopriemysle som vám už písala, v blízkej dobe môžete čakať aj článok venovaný mliečnemu priemyslu a priemyslu s vajciami. No čím viac čítam a pozerám o tejto téme, tým viac mi je do plaču. To, ako sa stále zaobchádza so zvieratami, je skutočne nechutné a neľudské – v technológiách napredujeme každý deň, tak sa mi nechce veriť, že sa k nevinným tvorom správame tak, ako sa správame. Do úst už nemôžem dať kúsok mäsa bez toho, aby som si nepredstavila to, že je to mŕtvy tvor. Nemôžem vypiť pohár mlieka a nemyslieť na to, ako trpela daná krava. Zvieratá si nezaslúžia byť otrokmi len preto, aby sa ľudia dobre najedli.


PRE PRÍRODU

Produkcia mäsa a mlieka ničí našu planétu a je na čase, aby sme pred tým prestali zatvárať oči. Kvôli pasienkom sa odlesňujú milióny hektárov lesa, ktorý potrebujeme na to, aby sme dýchali – čo je určite dôležitejšie ako to, aby sme jedli mäso. Druhým najväčším dôvodom odlesňovania sú práve pasienky (prvé miesto má poľnohospodárstvo, pretože pestujeme potravu pre kravy a milujeme palmový olej, a dopyt po dreve je až na treťom mieste). Priemysel na produkciu živočíšnych produktov spotrebuje obrovské množstvo vody – na kilogram hovädzieho mäsa je potrebných až 47-krát viac vody ako na kilogram zeleniny. A možno si poviete, že voda je obnoviteľný zdroj, je to síce pravda, ale odkláňaním riek a vyprázdňovaním jazier výrazne narúšame ekosystémy. Chov hospodárskych zvierat je zodpovedný za viac ako 15% skleníkových plynov (podľa niektorých údajov až za 18%, čo je ešte horšie), čím doslova zabíjame našu planétu. A to len kvôli mäsu a mlieku.




PRE ZDRAVIE

Nikdy som nejedla toľko zeleniny a ovocia ako teraz. Je to asi pochopiteľné, pretože okrem nich a strukovín mi veľa možností neostáva, ale konečne mám pocit, že je moja strava zdravá. Nejem čokolády alebo keksy, pretože nie sú vegánske (aspoň teda väčšina), no každé moje jedlo obsahuje ovocie alebo zeleninu. Respektíve často je to LEN ovocie alebo zelenina. Tie, samozrejme, obsahujú všetky potrebné vitamíny a minerály, sú pre telo prospešné, ľahšie stráviteľné a nezaťažujú organizmus.

Spracované mäso ako šunky, salámy alebo slanina patria do prvej skupiny karcinogénov (spolu fajčením alebo vystavovaním sa azbestu, formaldehydu a rádioaktívnych látok) a spôsobujú kolorektálny karcinóm – teda rakovinu hrubého čreva. Živočíšne produkty obsahujú vysoké množstvo nasýtených tukov, ktoré sú zodpovedné za kardivaskulárne ochorenia, a sú plné antibiotík a hormónov, ktoré sú podávané kravám, aby sa zvýšila ich hmotnosť, a ktoré takisto ovplyvňujú zdravie ľudí.


PRE SEBA

Ak poviem, že ma rastlinná strava napĺňa, možno to bude znieť čudne, ale je to tak. Už neberiem jedlo ako niečo, čo potrebujem k prežitiu. Premýšľam o tom, čo vôbec jem, čo jem s čím. Milujem varenie a vymýšľanie nových receptov, ktoré sú nielen zdravé, ale hlavne vynikajúce. Po jedení nemám pocit, že si musím sadnúť, lebo sa ani nepohnem. Navyše viem, že som svojim obedom neublížila ani jednému zvieraťu. Mám dobrý pocit sama zo seba.

Follow

Contact Form

Name

Email *

Message *

from instagram @ simplyberenica

SIMPLY BERENICA. Theme by BD.