Social Media



The comments that I encounter under my articles can be divided into two groups – approving responses that often include own experiences, sometimes even a tip; the second are phrases like "I couldn't/wouldn't/didn't know...".

I understand that. I know that not everyone has the same passion for veganism, minimalism or zero waste as me. A year and a while ago I didn't really care about these topics either. But the change happened just when I started reading and watching more articles and videos focused on this and I just couldn't stop – I didn't enjoy the content I used to watch before anymore, and I rather educated myself. Gradually it opened my eyes.

During my journey, which I'm documenting here, I came into contact with a couple of questions, which I asked myself and I had to think about them.

Today I will share them with you. But I want you to find more time on this article – a morning bus ride or five minutes in the evening before bedtime is not enough. I want you to think about yourself, about your life. In addition to these questions, you will also find my answers – and I will be glad if you wrote yours in the comments.

And I'm warning you in advance that I won't ttry to convince you to become vegans or to throw out even your own bed. So you don't have to worry about that.




Do I live according to my values?

A year ago, my answer was no. And although today I can't say a clear yes, I'm much closer to it. I believe that veganism, zero waste and minimalism go hand in hand – and also that it's the way to improve the future.

There are some things I will never understand. How can someone answer "no need, I protect the nature" to the question if they need a bag with their purchase, when they buy products wrapped in plastic or twenty new pieces of clothing? It's far from protecting the nature. Of course, when someone brings their own tote bag to the store it has a positive impact, but certainly doesn't justify the negative imprint by plastics and cheap shirts.

What I also don't understand is when someone claims to love animals – and consumes meat and meat products. They don't like animals, they like pets. If we see a video, a photo, or even hear a story about how someone tortures his dog, how he chained him and let him stand outside in the winter, we shake our heads, get angry and furious, and we don't understand how anyone can be so cruel. But then how can someone who is strongly against animal abuse, eat meat and pretend they don't see how that piece of pork on their plate got there? How can they drink milk and say it's totally natural and normal? When did we set the borderline that the pig or chicken meat is okay but the meat of the dog is totally disgusting and socially unacceptable?

I believe that animals are not food and have the same rights to live as I do; and also that veganism and rejecting unnecessary plastic and waste can really help our planet from ecological disasters that are slowly but surely closer to us.


Do I spend my time/money/energy on the things that matter to me?

This question can be applied to any area – it can be school, work, family, friends, but also different hobbies. And if you can say an honest yes, I'm impressed. I didn't get to that point yet. But it's also something that I'm much closer to than a year or two ago; and for me again, it concerns veganism, minimalism and zero waste. The more I know about these topics, the more I realize their importance. As I mentioned – I believe that excluding animal products, plastic and wastefulness can make a huge positive change that I really care about.

Therefore, it makes no sense for me to eat meat and milk, to buy things I don't even need, and to choose a simple option instead of looking for an alternative that is much better for the environment.




Do I try to improve the world?

A few years ago, I often thought about the meaning of life, the reason why we are all on this one planet, and what are we even doing here. At that time, I came to the conclusion that everyone has a different meaning of life – for someone it's to be a doctor, for another to travel the world, for other to care for others. Today, I think we all have the same goal – to spread goodness, love and make this world a better place.

Each of us can improve the world. And it's not just by a revolution. Often, just signing an important petition, giving a seat on the bus to an older person, honest gratitude or selfless help is enough. Even the smallest positive step counts – and is important enough to share it with others. Recently, I have encountered a few times that people struggle to share with others their positive changes or steps they have done because they feel they're too small, and others will have only negative reactions because they they're not enough. And even though it was about zero waste, it made me sad. Often we expect from others to give full hundred percent from everything, and we forget that this journey is the same for all of us and it's important that we encourage each other.

Each of us should want to improve the world. How can we expect something to change if we don't do anything for it? We curse at the situation in politics, but when it comes to elections, we sit at home. We are angry that cities and streets are covered in waste and smog, but every day we throw out full bags of rubbish and we go everywhere only by a car. We're furious that the summers are too hot and the winters too cold, but when someone mentions global warming and climate change, we don't care about it and the fact that meat production and microplastics are very bad for the environment doesn't interest us. We see ourselves as a separate and special unit, but we forget that not doing anything is also a reaction.


Am I being my "best self"?

We all have some ideas of a perfect life. Somebody thinks about it only at night, when they can't sleep, someone has a whole board on Pinterest, and knows exactly how such a future should look like.

Every year, I make New Year's resolutions. Of course, I forget them immediately, and I find them in my notebook or a planner sometime in the summer when I laugh at them and tell myself that I still have enough time. I don't remember them for the second time until December – and when I see that I achieved only a few of them, my mood falls down immediately. But – following a bit on the previous question – I can't wait for something to change or happen when I don't do anything about it. Every New Year's resolution can be fulfilled when we actually try. Every thought of a perfect life can turn into the reality. And each of us can be their "best self" when they're working for it.


I can't answer any of these questions with a yes. But I can say "I'm trying".


Komentáre, s ktorými sa stretávam pod svojimi článkami, by sa dali rozdeliť do dvoch skupín – na súhlasné reakcie, ktoré často obsahujú aj vlastné skúsenosti, občas nejaký tip; druhou sú vety typu "ja by som toto nemohla/nedokázala/nevedela...".

Ja to chápem. Viem, že nie každý má v sebe rovnaké nadšenie pre vegánstvo, minimalizmus alebo zero waste ako ja. Rok a niečo dozadu som sa o tieto témy ani ja veľmi nezaujímala. No zmena nastala práve vtedy, keď som začala čítať a pozerať viac takto zameraných článkov a videí, a jednoducho som nevedela prestať – content, ktorý som dovtedy sledovala, ma už nebavil, a radšej som samú seba vzdelávala. Postupne sa mi otvorili oči.

Počas tejto mojej cesty, ktorú dokumentujem, som sa viackrát stretla s niekoľkými otázkami, ktoré som sama sebe položila a musela sa nad nimi zamyslieť.

Dnes sa o nich s vami podelím. No chcem, aby ste si na tento článok našli viac času – ranná cesta autobusom alebo päť minút večer pred spaním nestačí. Chcem, aby ste sa zamysleli sami nad sebou, nad vaším životom. Okrem pár otázok nájdete aj moje odpovede – a budem veľmi rada, keď mi svoje napíšete do komentárov.

A vopred upozorňujem, že vás nejdem nijako presviedčať, aby sa z vás okamžite stali vegáni a vyhodili ste aj vlastnú posteľ. Takže sa ničoho nemusíte báť.




Žijem v súlade s tým, v čo verím?

Rok dozadu bola moja odpoveď nie. A hoci dnes ešte nemôžem povedať jednoznačné áno, som k nemu oveľa bližšie. Verím v to, že vegánstvo, zero waste a minimalizmus idú ruka v ruke – a tiež v to, že je to cesta ako zlepšiť budúcnosť.

Sú totižto isté veci, ktoré nikdy nepochopím. Ako môže niekto povedať "netreba, chránim prírodu" na otázku, či si prosí k nákupu tašku, keď si kupuje produkty zabalené v plaste alebo dvadsať nových kusov oblečenia? Má to totiž veľmi ďaleko od chránenia prírody. Samozrejme, že to, že si niekto prinesie do obchodu vlastnú plátenku, má istý pozitívny dopad, no určite nevyrovnáva negatívnu stopu po sáčkoch a lacných tričkách.

Čo tiež veľmi nepochopím je to, keď niekto o sebe tvrdí, ako miluje zvieratká – a konzumuje pritom mäso a mäsové výrobky. Nemá potom rad zvieratá, ale iba domáce zvieratká. Ak niekde vidíme video, fotografiu, alebo i len počujeme príbeh o tom, ako niekto týra svojho psa, ako ho priviazal na reťaz a nechal vonku stáť v zime, krútime hlavou, neodpustíme si hnev a zlosť, a nechápeme, ako môže byť niekto taký krutý. No ako potom niekto, kto ostro vystupuje proti týraniu zvierat, môže jesť mäso a tváriť sa, že nevidí to, ako sa ten kus bravčového dostal na jeho tanier? Ako môže piť mlieko a hovoriť, že je to úplne prirodzené a normálne? Kedy sme vôbec určili hranicu, že mäso z prasaťa alebo sliepky je okej, ale mäso zo psa je totálne nechutné a je spoločensky neakceptovateľné? Ale zabíjačka je spoločenská udalosť a slovenská tradícia?

Ja verím v to, že zvieratá nie sú jedlo a majú rovnaké práva na život ako ja; a tiež v to, že vegánstvo a odmietanie zbytočného plastu a odpadu vie našej planéte výrazne pomôcť pred ekologickými katastrofami, ktoré sa pomaly, ale isto blížia.


Vkladám svoj čas/peniaze/energiu do toho, na čom mi záleží?

Táto otázka sa môže týkať akejkoľvek oblasti – môže to byť škola, práca, rodina, kamaráti, ale aj rôzne záľuby. A ak na ňu môžete povedať úprimné áno, tlieskam. Ja som sa totiž do toho bodu ešte nedostala. Ale tiež je to niečo, k čomu som oveľa bližšie ako rok-dva dozadu; a u mňa sa to opäť týka aj vegánstva, minimalizmu a zero waste. Čím viac o týchto témach viem, tým viac si uvedomujem ich dôležitosť. Ako som spomínala – verím, že vyradenie živočíšnych produktov, plastu a zbytočností dokáže urobiť obrovskú pozitívnu zmenu, na ktorej mi naozaj záleží.

Preto pre mňa vôbec nemá zmysel, aby som jedla mäso a mlieko, kupovala si veci, ktoré nepotrebujem a vyberala si jednoduchú možnosť namiesto toho, aby som hľadala alternatívu lepšiu pre životné prostredie.




Snažím sa zlepšiť svet?

Pred pár rokmi som dosť často premýšľala o zmysle života, o dôvode, prečo sme všetci na tejto jednej planéte a čo tu vôbec robíme. Vtedy som došla k záveru, že každý má iný zmysel života – pre niekoho je to byť doktorom, pre ďalšieho cestovať po svete, pre iného starať sa o druhých. Dnes si myslím, že všetci máme rovnaké posolstvo – šíriť dobro, lásku a robiť tento svet lepším miestom.

Každý z nás dokáže zlepšiť svet. A nemusí to byť len vedenie revolúcie. Občas stačí len podpísanie dôležitej petície, prenechanie miesta v autobuse staršej osobe, úprimné poďakovanie alebo nezištná pomoc. Aj ten najmenší pozitívny krok sa počíta – a je dostatočne dôležitý na to, aby sme sa oň podelili aj s ostatnými. V poslednej dobe som párkrát narazila na to, že sa ľudia boja zdieľať s ostatnými kladné zmeny alebo kroky, ktoré urobili, lebo majú pocit, že sú dosť malé, a ostatní sa do nich pustia s negatívnymi reakciami preto, že nerobia dostatok. A hoci sa to týkalo práve zero waste, veľmi ma to zamrzelo. Často od ostatných čakáme, že hneď na začiatku budú podávať stopercentný výkon, a zabúdame na to, že toto je cesta, v ktorej ideme všetci spoločne, a je dôležité, aby sme sa navzájom povzbudzovali.

Každý z nás by mal chcieť zlepšiť svet. Ako môžeme čakať, že sa niečo zmení, keď pre zmenu nič neurobíme? Nadávame na situáciu v politike, ale keď sú voľby, sedíme doma. Rozčuľujeme sa, že smrdia mestá a ulice kvôli odpadu a smogu, ale každý deň vyhodíme plné vrece smetia a všade chodíme zásadne iba autom. Zlostíme sa, že letá sú príliš horúce a zimy príliš studené, ale keď niekto spomenie globálne otepľovanie a klimatické zmeny, zrazu sa nás to vôbec netýka a to, že mäsopriemysel a mikroplasty značne škodia životnému prostrediu nás ani trochu nezaujíma. Vnímame samých seba ako samostatnú a osobitnú jednotku, no zabúdame na to, že aj to, že nič nerobíme, je istá reakcia.


Som moje "najlepšie ja"?

Všetci máme nejaké predstavy o dokonalom živote. Niekto o ňom premýšľa len v noci, keď nemôže zaspať, niekto má vyskladanú celú nástenku na Pintereste a presne vie, ako by taká budúcnosť mala vyzerať.

Každý rok si dávam predsavzatia. Samozrejme, že na nich hneď zabudnem, a v zápisníku alebo diári ich nájdem niekedy v lete, kedy sa nad nimi zasmejem a poviem si, že ešte stále mám dosť času. Druhýkrát si na nich spomeniem až v decembri – a keď vidím, ako sa mi ďalší rok podarilo splniť len pár z nich, moja nálada hneď poklesne. No – nadväzujúc trochu na predošlú otázku – nemôžem čakať, že sa niečo zmení alebo stane, keď preto nič neurobím. Každé novoročné predsavzatie sa môže splniť, keď aj reálne pohneme prstom. Každá predstava dokonalého života sa môže zmeniť na realitu. A každý z nás môže byť "najlepšie ja", keď na tom bude pracovať.


Ja zatiaľ nemôžem povedať ani na jednu otázku áno. No môžem povedať "snažím sa".

Monday, February 25, 2019

QUESTIONS TO ASK YOURSELF



The comments that I encounter under my articles can be divided into two groups – approving responses that often include own experiences, sometimes even a tip; the second are phrases like "I couldn't/wouldn't/didn't know...".

I understand that. I know that not everyone has the same passion for veganism, minimalism or zero waste as me. A year and a while ago I didn't really care about these topics either. But the change happened just when I started reading and watching more articles and videos focused on this and I just couldn't stop – I didn't enjoy the content I used to watch before anymore, and I rather educated myself. Gradually it opened my eyes.

During my journey, which I'm documenting here, I came into contact with a couple of questions, which I asked myself and I had to think about them.

Today I will share them with you. But I want you to find more time on this article – a morning bus ride or five minutes in the evening before bedtime is not enough. I want you to think about yourself, about your life. In addition to these questions, you will also find my answers – and I will be glad if you wrote yours in the comments.

And I'm warning you in advance that I won't ttry to convince you to become vegans or to throw out even your own bed. So you don't have to worry about that.




Do I live according to my values?

A year ago, my answer was no. And although today I can't say a clear yes, I'm much closer to it. I believe that veganism, zero waste and minimalism go hand in hand – and also that it's the way to improve the future.

There are some things I will never understand. How can someone answer "no need, I protect the nature" to the question if they need a bag with their purchase, when they buy products wrapped in plastic or twenty new pieces of clothing? It's far from protecting the nature. Of course, when someone brings their own tote bag to the store it has a positive impact, but certainly doesn't justify the negative imprint by plastics and cheap shirts.

What I also don't understand is when someone claims to love animals – and consumes meat and meat products. They don't like animals, they like pets. If we see a video, a photo, or even hear a story about how someone tortures his dog, how he chained him and let him stand outside in the winter, we shake our heads, get angry and furious, and we don't understand how anyone can be so cruel. But then how can someone who is strongly against animal abuse, eat meat and pretend they don't see how that piece of pork on their plate got there? How can they drink milk and say it's totally natural and normal? When did we set the borderline that the pig or chicken meat is okay but the meat of the dog is totally disgusting and socially unacceptable?

I believe that animals are not food and have the same rights to live as I do; and also that veganism and rejecting unnecessary plastic and waste can really help our planet from ecological disasters that are slowly but surely closer to us.


Do I spend my time/money/energy on the things that matter to me?

This question can be applied to any area – it can be school, work, family, friends, but also different hobbies. And if you can say an honest yes, I'm impressed. I didn't get to that point yet. But it's also something that I'm much closer to than a year or two ago; and for me again, it concerns veganism, minimalism and zero waste. The more I know about these topics, the more I realize their importance. As I mentioned – I believe that excluding animal products, plastic and wastefulness can make a huge positive change that I really care about.

Therefore, it makes no sense for me to eat meat and milk, to buy things I don't even need, and to choose a simple option instead of looking for an alternative that is much better for the environment.




Do I try to improve the world?

A few years ago, I often thought about the meaning of life, the reason why we are all on this one planet, and what are we even doing here. At that time, I came to the conclusion that everyone has a different meaning of life – for someone it's to be a doctor, for another to travel the world, for other to care for others. Today, I think we all have the same goal – to spread goodness, love and make this world a better place.

Each of us can improve the world. And it's not just by a revolution. Often, just signing an important petition, giving a seat on the bus to an older person, honest gratitude or selfless help is enough. Even the smallest positive step counts – and is important enough to share it with others. Recently, I have encountered a few times that people struggle to share with others their positive changes or steps they have done because they feel they're too small, and others will have only negative reactions because they they're not enough. And even though it was about zero waste, it made me sad. Often we expect from others to give full hundred percent from everything, and we forget that this journey is the same for all of us and it's important that we encourage each other.

Each of us should want to improve the world. How can we expect something to change if we don't do anything for it? We curse at the situation in politics, but when it comes to elections, we sit at home. We are angry that cities and streets are covered in waste and smog, but every day we throw out full bags of rubbish and we go everywhere only by a car. We're furious that the summers are too hot and the winters too cold, but when someone mentions global warming and climate change, we don't care about it and the fact that meat production and microplastics are very bad for the environment doesn't interest us. We see ourselves as a separate and special unit, but we forget that not doing anything is also a reaction.


Am I being my "best self"?

We all have some ideas of a perfect life. Somebody thinks about it only at night, when they can't sleep, someone has a whole board on Pinterest, and knows exactly how such a future should look like.

Every year, I make New Year's resolutions. Of course, I forget them immediately, and I find them in my notebook or a planner sometime in the summer when I laugh at them and tell myself that I still have enough time. I don't remember them for the second time until December – and when I see that I achieved only a few of them, my mood falls down immediately. But – following a bit on the previous question – I can't wait for something to change or happen when I don't do anything about it. Every New Year's resolution can be fulfilled when we actually try. Every thought of a perfect life can turn into the reality. And each of us can be their "best self" when they're working for it.


I can't answer any of these questions with a yes. But I can say "I'm trying".


Komentáre, s ktorými sa stretávam pod svojimi článkami, by sa dali rozdeliť do dvoch skupín – na súhlasné reakcie, ktoré často obsahujú aj vlastné skúsenosti, občas nejaký tip; druhou sú vety typu "ja by som toto nemohla/nedokázala/nevedela...".

Ja to chápem. Viem, že nie každý má v sebe rovnaké nadšenie pre vegánstvo, minimalizmus alebo zero waste ako ja. Rok a niečo dozadu som sa o tieto témy ani ja veľmi nezaujímala. No zmena nastala práve vtedy, keď som začala čítať a pozerať viac takto zameraných článkov a videí, a jednoducho som nevedela prestať – content, ktorý som dovtedy sledovala, ma už nebavil, a radšej som samú seba vzdelávala. Postupne sa mi otvorili oči.

Počas tejto mojej cesty, ktorú dokumentujem, som sa viackrát stretla s niekoľkými otázkami, ktoré som sama sebe položila a musela sa nad nimi zamyslieť.

Dnes sa o nich s vami podelím. No chcem, aby ste si na tento článok našli viac času – ranná cesta autobusom alebo päť minút večer pred spaním nestačí. Chcem, aby ste sa zamysleli sami nad sebou, nad vaším životom. Okrem pár otázok nájdete aj moje odpovede – a budem veľmi rada, keď mi svoje napíšete do komentárov.

A vopred upozorňujem, že vás nejdem nijako presviedčať, aby sa z vás okamžite stali vegáni a vyhodili ste aj vlastnú posteľ. Takže sa ničoho nemusíte báť.




Žijem v súlade s tým, v čo verím?

Rok dozadu bola moja odpoveď nie. A hoci dnes ešte nemôžem povedať jednoznačné áno, som k nemu oveľa bližšie. Verím v to, že vegánstvo, zero waste a minimalizmus idú ruka v ruke – a tiež v to, že je to cesta ako zlepšiť budúcnosť.

Sú totižto isté veci, ktoré nikdy nepochopím. Ako môže niekto povedať "netreba, chránim prírodu" na otázku, či si prosí k nákupu tašku, keď si kupuje produkty zabalené v plaste alebo dvadsať nových kusov oblečenia? Má to totiž veľmi ďaleko od chránenia prírody. Samozrejme, že to, že si niekto prinesie do obchodu vlastnú plátenku, má istý pozitívny dopad, no určite nevyrovnáva negatívnu stopu po sáčkoch a lacných tričkách.

Čo tiež veľmi nepochopím je to, keď niekto o sebe tvrdí, ako miluje zvieratká – a konzumuje pritom mäso a mäsové výrobky. Nemá potom rad zvieratá, ale iba domáce zvieratká. Ak niekde vidíme video, fotografiu, alebo i len počujeme príbeh o tom, ako niekto týra svojho psa, ako ho priviazal na reťaz a nechal vonku stáť v zime, krútime hlavou, neodpustíme si hnev a zlosť, a nechápeme, ako môže byť niekto taký krutý. No ako potom niekto, kto ostro vystupuje proti týraniu zvierat, môže jesť mäso a tváriť sa, že nevidí to, ako sa ten kus bravčového dostal na jeho tanier? Ako môže piť mlieko a hovoriť, že je to úplne prirodzené a normálne? Kedy sme vôbec určili hranicu, že mäso z prasaťa alebo sliepky je okej, ale mäso zo psa je totálne nechutné a je spoločensky neakceptovateľné? Ale zabíjačka je spoločenská udalosť a slovenská tradícia?

Ja verím v to, že zvieratá nie sú jedlo a majú rovnaké práva na život ako ja; a tiež v to, že vegánstvo a odmietanie zbytočného plastu a odpadu vie našej planéte výrazne pomôcť pred ekologickými katastrofami, ktoré sa pomaly, ale isto blížia.


Vkladám svoj čas/peniaze/energiu do toho, na čom mi záleží?

Táto otázka sa môže týkať akejkoľvek oblasti – môže to byť škola, práca, rodina, kamaráti, ale aj rôzne záľuby. A ak na ňu môžete povedať úprimné áno, tlieskam. Ja som sa totiž do toho bodu ešte nedostala. Ale tiež je to niečo, k čomu som oveľa bližšie ako rok-dva dozadu; a u mňa sa to opäť týka aj vegánstva, minimalizmu a zero waste. Čím viac o týchto témach viem, tým viac si uvedomujem ich dôležitosť. Ako som spomínala – verím, že vyradenie živočíšnych produktov, plastu a zbytočností dokáže urobiť obrovskú pozitívnu zmenu, na ktorej mi naozaj záleží.

Preto pre mňa vôbec nemá zmysel, aby som jedla mäso a mlieko, kupovala si veci, ktoré nepotrebujem a vyberala si jednoduchú možnosť namiesto toho, aby som hľadala alternatívu lepšiu pre životné prostredie.




Snažím sa zlepšiť svet?

Pred pár rokmi som dosť často premýšľala o zmysle života, o dôvode, prečo sme všetci na tejto jednej planéte a čo tu vôbec robíme. Vtedy som došla k záveru, že každý má iný zmysel života – pre niekoho je to byť doktorom, pre ďalšieho cestovať po svete, pre iného starať sa o druhých. Dnes si myslím, že všetci máme rovnaké posolstvo – šíriť dobro, lásku a robiť tento svet lepším miestom.

Každý z nás dokáže zlepšiť svet. A nemusí to byť len vedenie revolúcie. Občas stačí len podpísanie dôležitej petície, prenechanie miesta v autobuse staršej osobe, úprimné poďakovanie alebo nezištná pomoc. Aj ten najmenší pozitívny krok sa počíta – a je dostatočne dôležitý na to, aby sme sa oň podelili aj s ostatnými. V poslednej dobe som párkrát narazila na to, že sa ľudia boja zdieľať s ostatnými kladné zmeny alebo kroky, ktoré urobili, lebo majú pocit, že sú dosť malé, a ostatní sa do nich pustia s negatívnymi reakciami preto, že nerobia dostatok. A hoci sa to týkalo práve zero waste, veľmi ma to zamrzelo. Často od ostatných čakáme, že hneď na začiatku budú podávať stopercentný výkon, a zabúdame na to, že toto je cesta, v ktorej ideme všetci spoločne, a je dôležité, aby sme sa navzájom povzbudzovali.

Každý z nás by mal chcieť zlepšiť svet. Ako môžeme čakať, že sa niečo zmení, keď pre zmenu nič neurobíme? Nadávame na situáciu v politike, ale keď sú voľby, sedíme doma. Rozčuľujeme sa, že smrdia mestá a ulice kvôli odpadu a smogu, ale každý deň vyhodíme plné vrece smetia a všade chodíme zásadne iba autom. Zlostíme sa, že letá sú príliš horúce a zimy príliš studené, ale keď niekto spomenie globálne otepľovanie a klimatické zmeny, zrazu sa nás to vôbec netýka a to, že mäsopriemysel a mikroplasty značne škodia životnému prostrediu nás ani trochu nezaujíma. Vnímame samých seba ako samostatnú a osobitnú jednotku, no zabúdame na to, že aj to, že nič nerobíme, je istá reakcia.


Som moje "najlepšie ja"?

Všetci máme nejaké predstavy o dokonalom živote. Niekto o ňom premýšľa len v noci, keď nemôže zaspať, niekto má vyskladanú celú nástenku na Pintereste a presne vie, ako by taká budúcnosť mala vyzerať.

Každý rok si dávam predsavzatia. Samozrejme, že na nich hneď zabudnem, a v zápisníku alebo diári ich nájdem niekedy v lete, kedy sa nad nimi zasmejem a poviem si, že ešte stále mám dosť času. Druhýkrát si na nich spomeniem až v decembri – a keď vidím, ako sa mi ďalší rok podarilo splniť len pár z nich, moja nálada hneď poklesne. No – nadväzujúc trochu na predošlú otázku – nemôžem čakať, že sa niečo zmení alebo stane, keď preto nič neurobím. Každé novoročné predsavzatie sa môže splniť, keď aj reálne pohneme prstom. Každá predstava dokonalého života sa môže zmeniť na realitu. A každý z nás môže byť "najlepšie ja", keď na tom bude pracovať.


Ja zatiaľ nemôžem povedať ani na jednu otázku áno. No môžem povedať "snažím sa".
Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Recycling seems to be a perfect solution to the problem of excess waste. A product is produced from the material, which, after use, is thrown into a coloured container where it will go into a factory, and there it will be transformed into something else within seconds. I don't know about you, but this is how I imagined the process – and thought that when I throw a plastic bottle into a bin, tomorrow it may become a chair, after a chair a spoon, after a spoon a new phone case, and this goes on a few times, and when I buy a new water bottle in a month, in it can be pieces of the one I threw out recently.

It's hard to find a person who doesn't recycle at least something at home. Someone only collects newspapers and flyers, and exchanges them for a toilet paper (that's how it works in Slovakia), someone recycles glass, aluminum foil, watches where he puts milk cartons and it's not possible they'd throw out used batteries into the same bin as a banana peel. The point is that recycling has become a part of our lives within a few years, and there are onl a few places where recycling bins are not available.

But we don't know that much about recycling. What happens to paper, plastic, glass or a can after we throw it out? Common municipal waste goes to the incinerator or a landfill, but where old newspapers and thousands of plastic bottles end up?

This is also a topic I would like to focus on on the blog in the near future; but all information don't fit into one article. Today, therefore, we'll look only at the very beginning – and so what we can recycle, but especially where this waste really belongs.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Although recycling is relatively simple (as I mentioned, coloured containers are pretty much everywhere), Slovaks still don't sort out enough waste. The European Parliament has set a goal for Slovakia – to recycle up to 50% of municipal waste by 2020. And although I don't know the numbers how much waste we're recycling now, I repeatedly got to two numbers of information – we recycled only 23% in 2016 and two thirds went to landfills (the remaining ten percent was burned), and everyone in the environment ministry is fully aware that we won't achieve this goal. And it's not that the goal is absolutely unachieveable – Germany or Austria doesn't have the slightest problem.

In addition, in 2017, the volume of municipal waste in Slovakia exceeded two million tons. To get the picture – each of us throws out a kilogram of waste every single day. That's way too much. Especially when we look closer at what we are basically throwing into the bin. Almost half of our waste consists of biological waste, which can easily decompose in nature and at home in the compost. Further, paper accounts for 14% of this waste, plastics and glass about ten percent, textiles, metals, inorganic waste and milk cartons about four percent, only one percent is hazardous waste, and we are left with four percent of mixed non-recyclable waste what we really should send to the landfill.

The main problem is that although we have yellow, blue and green bin, and we know we have to recycle, we often don't know where what belongs. So instead of looking for a symbol with a mark, or wasting twenty seconds of our lives while Googling, we throw the packaging straight into the trash, whatever.

I will admit that a couple of months back and I did't recycle correctly and adequately – and so I hope that this article will be helpful to you.

WARNING: This is how recycling works in Slovakia. Before you follow this advice, make sure that the same system applies in your country as well.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


PLASTIC


My idea that the pieces of plastic bottles find their way back to me after a month faded away just after I realized that plastics can be recycled only once, at most twice. But it's still not perfect – it can be broken down into small flakes or processed into a thin fibers used to make fabrics; but this material contains additional additives, so repeated recycling is not possible.

Plastic separation, however, saves up to 97% of the energy required for mining and also saves the source, that is, oil. On the one hand, the advantage is that plastic doesn't get into a landfill where it decomposes into microparticles and threatens the environment, but recycled polyester fibers during each washing release thousands of fine strands that end up in the oceans and thus have the same effect on nature as if they ended up in a landfill.

So what does and what doesn't belong to the yellow bins?

Y E S
  • plastic bottles – PET bottles and bottles from ketchup, mustard and so on
  • plastic bags, produce bags and cling film
  • crucibles
  • packaging from cosmetics and cleaning products
  • plastic food packaging
  • some plastic toys
N O
  • oily packaging (from oil)
  • disposable plastic plates
  • foam
  • gum
  • linoleum



PAPER

Even paper can't be recycled forever; although it lasts longer. The paper essentially consists of long cellulosic fibers, but after each recycling the fibers are shortened, so further and further recycling is more demanding than the previous ones. A basic sheet of paper can be recycled on average five to seven times, then the fibers are too short; but they are made into a paper paste, which can also be pressed into a thin sheet (onto these papers are printed newspapers) or in some form – such as egg carton.

Recycling paper has a huge positive impact on the environment. Collecting a hundred ton of paper saves about one hectare of a forest, saving up to 70% of energy compared to using newly cut trees, consuming only half of the water needed, and reducing air pollution by as much as 75%.

You can throw into the blue bin:

Y E S
  • paper – newspapers, magazines, documents, books, leaflets; whether small, large, crumpled or skewed
  • cardboard and cardboard boxes
N O
  • oily or waxed paper
  • pizza box (they're too oily)
  • used tissues or kitchen towels
  • egg carton
  • rolls from toilet paper or kitchen towels (because the fibers are too short)
  • disposable coffee cups (they're coated with a thin layer of plastic so that coffee doesn't spill out)
  • cash-desk blocks from thermo-paper


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


GLASS

While glass decomposes in nature for a very long time (up to 4000 years) because it is biologically inactive, its recycling is almost perfect. The best way are returnable bottles – they can only be washed properly and can be used again.
The glass is mainly made of silicon dioxide obtained from quartz which is melted, and other substances are added to improve the quality of the final product. The glass that we collect will be crushed into small pieces directly in the glass factory and added to the blend from which bottles, containers, glasses, and all other products are made. These particles will replace up to 25% of quarts sand; and the glass is not limited by the number of recycling cycles – it can be recycled indefinitely.

The green container is used to collect:

Y E S
  • glass bottles
  • cups
  • containers and glass products
  • glass containers from cosmetics
  • window glass
  • glass from glasses
N O
  • mirror
  • wired glass
  • plexiglass
  • lightbulbs
  • glass from a car
  • glass bottle covers (such as cork plugs)



METALS

Most often we use aluminum (as aluminium foil or cans with drinks) and iron (canned food). Their production is both financially and energy-intensive, resources are limited and mining damages nature and the environment. Just like glass, we can recycle the metals indefinitely, and their properties are not lost.

Their way of collecting in cities is different – either you can throw them in separate red bins, somewhere they collect it with plastic. In Bratislav iron cans belong in mixed waste (ie a classic bin), where they can be separated by a strong magnet in the incinerator, aluminum cans (from beverages) to a yellow container; but the thin-walled aluminum has to be taken to the collection yard.

So find out how it works in the city where you live, but you can collect:

Y E S
  • cans and "soft" cans
  • cans from beverages
  • metal lids from bottles and cups
  • caps from dairy products
  • clean (not oily!) aluminium foil
N O
  • packaging from toothpaste
  • metallic packaging from chemicals (paints, varnishes)
  • batteries
  • old electrical appliances (it belongs to a collection yard)



As I mentioned at the beginning, recycling is not the best way to deal with waste – that's only reducing it. But it's still a better way than throwing it all together – new products can be made from old glass and metals, and even sorted plastic and paper will find their use.
Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Recyklovanie sa zdá byť perfektným riešením problému nadmerného odpadu. Z materiálu sa vyrobí istý produkt, ten po použití vyhodíme do farebného kontajnera, kde poputuje do fabriky, a tam ho raz-dva premenia na niečo úplne iné. Neviem ako vy, ale takto nejako som si ja ako malá predstavovala tento proces – a myslela si, že keď ja do kontajnera hodím plastovú fľašu, už zajtra z nej môže byť stolička, po stoličke lyžička, po lyžičke napríklad obal na mobil a takto to ide ešte niekoľkokrát, a ja si o mesiac kúpim novú plastovú fľašu, v ktorej môžu byť časti tej, ktorú som nedávno hodila do koša.

Dnes už ťažko nájsť človeka, ktorý by doma nerecykloval aspoň niečo. Niekto zbiera len noviny a letáky, ktoré potom vymení za toaletný papier, niekto usilovne recykluje sklo, alobal, dáva si pozor, kam hádže tetrapaky a neexistuje, aby použité batérie hodil do rovnakého koša ako šupu z banánu. Pointou je, že v priebehu pár rokov sa recyklovanie stalo súčasťou nášho života a len málokde nie je pri klasických kontajneroch aj žltý či modrý na triedenie odpadu.

No o recyklovaní ako takom veľa nevieme. Čo sa deje s papierom, plastom, sklom či plechovkou po tom, čo ju vyhodíme? Bežný komunálny odpad putuje do spaľovne alebo na skládku, no kde skončia staré noviny a tisícky plastových fliaš?

Aj toto je téma, ktorej by som sa chcela na blogu v blízkej dobe venovať; avšak všetky informácie sa do jedného článku nezmestia. Dnes sa preto pozrieme len na úplný začiatok – a to čo vôbec môžeme recyklovať, no hlavne kam tento odpad naozaj patrí.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Hoci je recyklovanie pomerne jednoduché (ako som spomínala, farebné kontajnery sú už naozaj všade), Slováci stále triedia odpad málo. Európsky parlament nastavil Slovensku cieľ – recyklovať až 50 % komunálneho odpadu do roku 2020. A hoci som nezistila údaje, koľko percent odpadu recyklujeme teraz, opakovane som sa dostala k dvom informáciám – za rok 2016 sme recyklovali len 23 % a dve tretiny skončili na skládkach (zvyšných desať percent sa spálilo), a všetci na ministerstve životného prostredia sú si plne vedomí, že tento cieľ nesplníme. A nie je to tak, že je tento cieľ absolútne nedosiahnuteľný – Nemecko alebo susedné Rakúsko s tým nemá najmenší problém.

Aby toho nebolo málo, v roku 2017 prekročil objem komunálneho odpadu dva milióny ton. Pre predstavu – každý z nás vyhodí kilo odpadu každý jeden deň. Čo je strašne veľa. Hlavne, keď sa bližšie pozrieme na to, čo reálne hádžeme do koša. Takmer polovicu nášho smetia tvorí biologický odpad, ktorý je v prírode, ale aj doma v kompostéri ľahko rozložiteľný. Ďalej je to papier, ktorý tvorí 14 %, plasty a sklo približne desať percent, textil, kovy, anorganický odpad a tetrapaky okolo štyroch percent, len jedno percento je nebezpečný odpad, a ostali nám štyri percentá objemu, ktorý predstavuje zmesový nerecyklovateľný odpad, teda to, čo by sme naozaj mali posielať na skládku.

Hlavným problémom je ale to, že hoci máme žlté, modré a zelené kontajnery, a vieme, že máme recyklovať, často nevieme, čo naozaj kde patrí. A tak namiesto toho, aby sme hľadali symbol s označením, alebo nedajbože stratili dvadsať sekúnd na Googli, radšej hodíme obal rovno do koša, veď čo.

Dopredu sa priznám, že pár mesiacov dozadu som ani ja nerecyklovala správne a dostatočne – a tak dúfam, že tento článok nasmeruje aj vás.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


PLAST

Moja predstava toho, že kúsky plastovej fľaše si ku mne po mesiaci nájdu cestu sa rozplynula hneď po tom, čo som sa dočítala, že plasty je možné recyklovať len raz, najviac dvakrát. A to aj tak nie dokonalo – rozmelie sa na malé vločky alebo sa spracuje na tenké vlákna, ktoré sa používajú na výrobu tkanín; no tento materiál obsahuje ďalšie prímesy, preto opätovná recyklácia nie je možná.

Separácia plastu ale šetrí až 97 % percent energie potrebnej na ťažbu, a tiež šetrí zdroj, teda ropu. Na jednej strane je výhodou aj to, že tak plast nedostáva na skládku, kde sa rozkladá na mikročiastočky a ohrozuje životné prostredie, no recyklované polyesterové vlákna pri každom praní uvoľňujú do vody tisíce drobných vlákeniek, ktoré končia v oceánoch, a teda majú rovnaký efekt na prírodu ako keby skončili na skládke.

Čo teda patrí a čo nepatrí do žltého kontajnera?

Á N O
  • plastové fľaše – PET fľaše aj fľaše od kečupu, horčice a pod.
  • igelitové tašky, mikroténové vrecká a fólie
  • tégliky
  • obaly od kozmetických/čistiacich prípravkov
  • plastové obaly od potravín
  • niektoré plastové hračky
N I E
  • mastné obaly (od oleja, olejových farieb alebo ropy)
  • jednorazový riad
  • molitan
  • guma
  • linoleum


PAPIER

Ani papier nie je možné recyklovať donekonečna; hoci vydrží viac. Papier v podstate pozostáva z dlhých celulózových vláken, no po každom spracovaní (teda recyklovaní) sa vlákna skracujú, preto je ďalšie a ďalšie recyklovanie náročnejšie ako predošlé. Klasický list papiera je možné recyklovať v priemere päť až sedemkrát, potom sú už vlákna príliš krátke; no vyrobí sa z nich papierová pasta, ktorá sa dá tiež stlačiť do tenkého listu (na takýto papier sa tlačia napríklad noviny) alebo do istej formy – ako napríklad kartón na vajíčka.

Recyklovanie papiera má obrovský pozitívny dopad na životné prostredie. Vytriedenie sto ton papiera zachráni približne jeden hektár lesa, ušetrí (v porovnaní s použitím novozoťatých stromov) až 70 % energie, spotrebuje len polovicu potrebnej vody a znižuje znečistenie ovzdušia až o 75 %.

Do modrého kontajnera môžete vhodiť:

Á N O
  • papier – noviny, časopisy, dokumenty, knihy, letáky; či už sú malé, veľké, pokrčené alebo zoskartované
  • kartón a kartónové krabice
N I E
  • zamastený/voskovaný papier
  • krabica od pizze
  • použité vreckovky a kuchynské utierky
  • obal na vajíčka
  • rolky od toaletného papiera a kuchynských utierok (práve preto, že vlákna sú prikrátke)
  • jednorázový pohár na kávu (je potiahnutý tenkou vrstvou plastu, aby káva nevytiekla)
  • bloky z termopapiera


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


SKLO

Sklo sa síce v prírode rozkladá veľmi dlho (až 4000 rokov), pretože je biologicky neaktívne, jeho recyklácia je takmer dokonalá. Najlepšou cestou sú vratné fľaše – tie stačí len poriadne umyť a dajú sa opäť použiť.
Sklo sa vyrába prevažne z oxidu kremičitého získavaného z kremeňa, ktorý sa taví, a primiešavajú sa ďalšie látky, ktoré zlepšujú kvalitu finálneho produktu. Sklo, ktoré vytriedime, priamo v sklárňach rozmelú na malé čiastočky a pridajú do zmesi, z ktorej sa vyrábajú fľaše, nádoby, poháre a všetky ďalšie produkty. Tieto čiastočky nahradia až 25 % kremičitého piesku; a sklo nie je limitované počtom cyklov recyklácie – je možné ho recyklovať donekonečna.

Zelený kontajner slúži na zbieranie:

Á N O
  • sklenené fľaše
  • poháre
  • nádoby, obaly a predmety zo skla
  • sklenené nádoby od kozmetiky
  • okenné sklo
  • sklá z okuliarov
N I E
  • zrkadlo
  • drôtované sklo
  • plexisklo
  • žiarovky/žiarivky
  • sklo z automobilu
  • vrchnáky sklenených fliaš (ako sú korkové zátky)


KOV

Najčastejšie používame hliník (ako alobal či plechovky) a železo (konzervy). Ich výroba je finančne i energeticky náročná, zdroje sú obmedzené a ťažba poškodzuje prírodu a životné prostredie. No rovnako ako sklo, aj kovy môžeme recyklovať donekonečna a ich vlastnosti sa nestratia.

Ich spôsob zberu v mestách je rôzny – buď ich môžete vhadzovať do samostatných červených kontajnerov, niekde ich zberajú spolu s plastom. V Bratislave patria železné plechovky do zmesového odpadu (teda klasického bežného kontajnera), kde ich silným magnetom vytriedia v spaľovni, hliníkové plechovky (od nápojov) do žltého kontajnera; avšak tenkostenný hliník treba zaniesť do zberného dvora.

Preto si zistite, ako to funguje v meste, kde bývate, no zbierať môžete:

Á N O
  • konzervy aj "mäkké" konzervy (v ktorých sú niektoré paštéty)
  • plechovky od nápojov
  • kovové vrchnáky z fliaš a pohárov
  • viečka od mliečnych výrobkov
  • čistý (nie mastný!) alobal
N I E
  • obaly od zubných pást
  • kovové obaly od chemikálií
  • batérie
  • staré elektrospotrebiče (patrí na zberný dvor)



Ako som už spomínala na začiatku, recyklovanie nie je najlepším riešením čo robiť s odpadom – tým je iba jeho zníženie. No stále je to lepšia cesta ako hádzať všetko dokopy – zo starého skla a kovov sa môžu vyrobiť nové produkty, a aj vytriedený plast a papier nájdu svoje využitie.

Friday, February 22, 2019

HOW TO RECYCLE

Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Recycling seems to be a perfect solution to the problem of excess waste. A product is produced from the material, which, after use, is thrown into a coloured container where it will go into a factory, and there it will be transformed into something else within seconds. I don't know about you, but this is how I imagined the process – and thought that when I throw a plastic bottle into a bin, tomorrow it may become a chair, after a chair a spoon, after a spoon a new phone case, and this goes on a few times, and when I buy a new water bottle in a month, in it can be pieces of the one I threw out recently.

It's hard to find a person who doesn't recycle at least something at home. Someone only collects newspapers and flyers, and exchanges them for a toilet paper (that's how it works in Slovakia), someone recycles glass, aluminum foil, watches where he puts milk cartons and it's not possible they'd throw out used batteries into the same bin as a banana peel. The point is that recycling has become a part of our lives within a few years, and there are onl a few places where recycling bins are not available.

But we don't know that much about recycling. What happens to paper, plastic, glass or a can after we throw it out? Common municipal waste goes to the incinerator or a landfill, but where old newspapers and thousands of plastic bottles end up?

This is also a topic I would like to focus on on the blog in the near future; but all information don't fit into one article. Today, therefore, we'll look only at the very beginning – and so what we can recycle, but especially where this waste really belongs.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Although recycling is relatively simple (as I mentioned, coloured containers are pretty much everywhere), Slovaks still don't sort out enough waste. The European Parliament has set a goal for Slovakia – to recycle up to 50% of municipal waste by 2020. And although I don't know the numbers how much waste we're recycling now, I repeatedly got to two numbers of information – we recycled only 23% in 2016 and two thirds went to landfills (the remaining ten percent was burned), and everyone in the environment ministry is fully aware that we won't achieve this goal. And it's not that the goal is absolutely unachieveable – Germany or Austria doesn't have the slightest problem.

In addition, in 2017, the volume of municipal waste in Slovakia exceeded two million tons. To get the picture – each of us throws out a kilogram of waste every single day. That's way too much. Especially when we look closer at what we are basically throwing into the bin. Almost half of our waste consists of biological waste, which can easily decompose in nature and at home in the compost. Further, paper accounts for 14% of this waste, plastics and glass about ten percent, textiles, metals, inorganic waste and milk cartons about four percent, only one percent is hazardous waste, and we are left with four percent of mixed non-recyclable waste what we really should send to the landfill.

The main problem is that although we have yellow, blue and green bin, and we know we have to recycle, we often don't know where what belongs. So instead of looking for a symbol with a mark, or wasting twenty seconds of our lives while Googling, we throw the packaging straight into the trash, whatever.

I will admit that a couple of months back and I did't recycle correctly and adequately – and so I hope that this article will be helpful to you.

WARNING: This is how recycling works in Slovakia. Before you follow this advice, make sure that the same system applies in your country as well.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


PLASTIC


My idea that the pieces of plastic bottles find their way back to me after a month faded away just after I realized that plastics can be recycled only once, at most twice. But it's still not perfect – it can be broken down into small flakes or processed into a thin fibers used to make fabrics; but this material contains additional additives, so repeated recycling is not possible.

Plastic separation, however, saves up to 97% of the energy required for mining and also saves the source, that is, oil. On the one hand, the advantage is that plastic doesn't get into a landfill where it decomposes into microparticles and threatens the environment, but recycled polyester fibers during each washing release thousands of fine strands that end up in the oceans and thus have the same effect on nature as if they ended up in a landfill.

So what does and what doesn't belong to the yellow bins?

Y E S
  • plastic bottles – PET bottles and bottles from ketchup, mustard and so on
  • plastic bags, produce bags and cling film
  • crucibles
  • packaging from cosmetics and cleaning products
  • plastic food packaging
  • some plastic toys
N O
  • oily packaging (from oil)
  • disposable plastic plates
  • foam
  • gum
  • linoleum



PAPER

Even paper can't be recycled forever; although it lasts longer. The paper essentially consists of long cellulosic fibers, but after each recycling the fibers are shortened, so further and further recycling is more demanding than the previous ones. A basic sheet of paper can be recycled on average five to seven times, then the fibers are too short; but they are made into a paper paste, which can also be pressed into a thin sheet (onto these papers are printed newspapers) or in some form – such as egg carton.

Recycling paper has a huge positive impact on the environment. Collecting a hundred ton of paper saves about one hectare of a forest, saving up to 70% of energy compared to using newly cut trees, consuming only half of the water needed, and reducing air pollution by as much as 75%.

You can throw into the blue bin:

Y E S
  • paper – newspapers, magazines, documents, books, leaflets; whether small, large, crumpled or skewed
  • cardboard and cardboard boxes
N O
  • oily or waxed paper
  • pizza box (they're too oily)
  • used tissues or kitchen towels
  • egg carton
  • rolls from toilet paper or kitchen towels (because the fibers are too short)
  • disposable coffee cups (they're coated with a thin layer of plastic so that coffee doesn't spill out)
  • cash-desk blocks from thermo-paper


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


GLASS

While glass decomposes in nature for a very long time (up to 4000 years) because it is biologically inactive, its recycling is almost perfect. The best way are returnable bottles – they can only be washed properly and can be used again.
The glass is mainly made of silicon dioxide obtained from quartz which is melted, and other substances are added to improve the quality of the final product. The glass that we collect will be crushed into small pieces directly in the glass factory and added to the blend from which bottles, containers, glasses, and all other products are made. These particles will replace up to 25% of quarts sand; and the glass is not limited by the number of recycling cycles – it can be recycled indefinitely.

The green container is used to collect:

Y E S
  • glass bottles
  • cups
  • containers and glass products
  • glass containers from cosmetics
  • window glass
  • glass from glasses
N O
  • mirror
  • wired glass
  • plexiglass
  • lightbulbs
  • glass from a car
  • glass bottle covers (such as cork plugs)



METALS

Most often we use aluminum (as aluminium foil or cans with drinks) and iron (canned food). Their production is both financially and energy-intensive, resources are limited and mining damages nature and the environment. Just like glass, we can recycle the metals indefinitely, and their properties are not lost.

Their way of collecting in cities is different – either you can throw them in separate red bins, somewhere they collect it with plastic. In Bratislav iron cans belong in mixed waste (ie a classic bin), where they can be separated by a strong magnet in the incinerator, aluminum cans (from beverages) to a yellow container; but the thin-walled aluminum has to be taken to the collection yard.

So find out how it works in the city where you live, but you can collect:

Y E S
  • cans and "soft" cans
  • cans from beverages
  • metal lids from bottles and cups
  • caps from dairy products
  • clean (not oily!) aluminium foil
N O
  • packaging from toothpaste
  • metallic packaging from chemicals (paints, varnishes)
  • batteries
  • old electrical appliances (it belongs to a collection yard)



As I mentioned at the beginning, recycling is not the best way to deal with waste – that's only reducing it. But it's still a better way than throwing it all together – new products can be made from old glass and metals, and even sorted plastic and paper will find their use.
Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Recyklovanie sa zdá byť perfektným riešením problému nadmerného odpadu. Z materiálu sa vyrobí istý produkt, ten po použití vyhodíme do farebného kontajnera, kde poputuje do fabriky, a tam ho raz-dva premenia na niečo úplne iné. Neviem ako vy, ale takto nejako som si ja ako malá predstavovala tento proces – a myslela si, že keď ja do kontajnera hodím plastovú fľašu, už zajtra z nej môže byť stolička, po stoličke lyžička, po lyžičke napríklad obal na mobil a takto to ide ešte niekoľkokrát, a ja si o mesiac kúpim novú plastovú fľašu, v ktorej môžu byť časti tej, ktorú som nedávno hodila do koša.

Dnes už ťažko nájsť človeka, ktorý by doma nerecykloval aspoň niečo. Niekto zbiera len noviny a letáky, ktoré potom vymení za toaletný papier, niekto usilovne recykluje sklo, alobal, dáva si pozor, kam hádže tetrapaky a neexistuje, aby použité batérie hodil do rovnakého koša ako šupu z banánu. Pointou je, že v priebehu pár rokov sa recyklovanie stalo súčasťou nášho života a len málokde nie je pri klasických kontajneroch aj žltý či modrý na triedenie odpadu.

No o recyklovaní ako takom veľa nevieme. Čo sa deje s papierom, plastom, sklom či plechovkou po tom, čo ju vyhodíme? Bežný komunálny odpad putuje do spaľovne alebo na skládku, no kde skončia staré noviny a tisícky plastových fliaš?

Aj toto je téma, ktorej by som sa chcela na blogu v blízkej dobe venovať; avšak všetky informácie sa do jedného článku nezmestia. Dnes sa preto pozrieme len na úplný začiatok – a to čo vôbec môžeme recyklovať, no hlavne kam tento odpad naozaj patrí.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Hoci je recyklovanie pomerne jednoduché (ako som spomínala, farebné kontajnery sú už naozaj všade), Slováci stále triedia odpad málo. Európsky parlament nastavil Slovensku cieľ – recyklovať až 50 % komunálneho odpadu do roku 2020. A hoci som nezistila údaje, koľko percent odpadu recyklujeme teraz, opakovane som sa dostala k dvom informáciám – za rok 2016 sme recyklovali len 23 % a dve tretiny skončili na skládkach (zvyšných desať percent sa spálilo), a všetci na ministerstve životného prostredia sú si plne vedomí, že tento cieľ nesplníme. A nie je to tak, že je tento cieľ absolútne nedosiahnuteľný – Nemecko alebo susedné Rakúsko s tým nemá najmenší problém.

Aby toho nebolo málo, v roku 2017 prekročil objem komunálneho odpadu dva milióny ton. Pre predstavu – každý z nás vyhodí kilo odpadu každý jeden deň. Čo je strašne veľa. Hlavne, keď sa bližšie pozrieme na to, čo reálne hádžeme do koša. Takmer polovicu nášho smetia tvorí biologický odpad, ktorý je v prírode, ale aj doma v kompostéri ľahko rozložiteľný. Ďalej je to papier, ktorý tvorí 14 %, plasty a sklo približne desať percent, textil, kovy, anorganický odpad a tetrapaky okolo štyroch percent, len jedno percento je nebezpečný odpad, a ostali nám štyri percentá objemu, ktorý predstavuje zmesový nerecyklovateľný odpad, teda to, čo by sme naozaj mali posielať na skládku.

Hlavným problémom je ale to, že hoci máme žlté, modré a zelené kontajnery, a vieme, že máme recyklovať, často nevieme, čo naozaj kde patrí. A tak namiesto toho, aby sme hľadali symbol s označením, alebo nedajbože stratili dvadsať sekúnd na Googli, radšej hodíme obal rovno do koša, veď čo.

Dopredu sa priznám, že pár mesiacov dozadu som ani ja nerecyklovala správne a dostatočne – a tak dúfam, že tento článok nasmeruje aj vás.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


PLAST

Moja predstava toho, že kúsky plastovej fľaše si ku mne po mesiaci nájdu cestu sa rozplynula hneď po tom, čo som sa dočítala, že plasty je možné recyklovať len raz, najviac dvakrát. A to aj tak nie dokonalo – rozmelie sa na malé vločky alebo sa spracuje na tenké vlákna, ktoré sa používajú na výrobu tkanín; no tento materiál obsahuje ďalšie prímesy, preto opätovná recyklácia nie je možná.

Separácia plastu ale šetrí až 97 % percent energie potrebnej na ťažbu, a tiež šetrí zdroj, teda ropu. Na jednej strane je výhodou aj to, že tak plast nedostáva na skládku, kde sa rozkladá na mikročiastočky a ohrozuje životné prostredie, no recyklované polyesterové vlákna pri každom praní uvoľňujú do vody tisíce drobných vlákeniek, ktoré končia v oceánoch, a teda majú rovnaký efekt na prírodu ako keby skončili na skládke.

Čo teda patrí a čo nepatrí do žltého kontajnera?

Á N O
  • plastové fľaše – PET fľaše aj fľaše od kečupu, horčice a pod.
  • igelitové tašky, mikroténové vrecká a fólie
  • tégliky
  • obaly od kozmetických/čistiacich prípravkov
  • plastové obaly od potravín
  • niektoré plastové hračky
N I E
  • mastné obaly (od oleja, olejových farieb alebo ropy)
  • jednorazový riad
  • molitan
  • guma
  • linoleum


PAPIER

Ani papier nie je možné recyklovať donekonečna; hoci vydrží viac. Papier v podstate pozostáva z dlhých celulózových vláken, no po každom spracovaní (teda recyklovaní) sa vlákna skracujú, preto je ďalšie a ďalšie recyklovanie náročnejšie ako predošlé. Klasický list papiera je možné recyklovať v priemere päť až sedemkrát, potom sú už vlákna príliš krátke; no vyrobí sa z nich papierová pasta, ktorá sa dá tiež stlačiť do tenkého listu (na takýto papier sa tlačia napríklad noviny) alebo do istej formy – ako napríklad kartón na vajíčka.

Recyklovanie papiera má obrovský pozitívny dopad na životné prostredie. Vytriedenie sto ton papiera zachráni približne jeden hektár lesa, ušetrí (v porovnaní s použitím novozoťatých stromov) až 70 % energie, spotrebuje len polovicu potrebnej vody a znižuje znečistenie ovzdušia až o 75 %.

Do modrého kontajnera môžete vhodiť:

Á N O
  • papier – noviny, časopisy, dokumenty, knihy, letáky; či už sú malé, veľké, pokrčené alebo zoskartované
  • kartón a kartónové krabice
N I E
  • zamastený/voskovaný papier
  • krabica od pizze
  • použité vreckovky a kuchynské utierky
  • obal na vajíčka
  • rolky od toaletného papiera a kuchynských utierok (práve preto, že vlákna sú prikrátke)
  • jednorázový pohár na kávu (je potiahnutý tenkou vrstvou plastu, aby káva nevytiekla)
  • bloky z termopapiera


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


SKLO

Sklo sa síce v prírode rozkladá veľmi dlho (až 4000 rokov), pretože je biologicky neaktívne, jeho recyklácia je takmer dokonalá. Najlepšou cestou sú vratné fľaše – tie stačí len poriadne umyť a dajú sa opäť použiť.
Sklo sa vyrába prevažne z oxidu kremičitého získavaného z kremeňa, ktorý sa taví, a primiešavajú sa ďalšie látky, ktoré zlepšujú kvalitu finálneho produktu. Sklo, ktoré vytriedime, priamo v sklárňach rozmelú na malé čiastočky a pridajú do zmesi, z ktorej sa vyrábajú fľaše, nádoby, poháre a všetky ďalšie produkty. Tieto čiastočky nahradia až 25 % kremičitého piesku; a sklo nie je limitované počtom cyklov recyklácie – je možné ho recyklovať donekonečna.

Zelený kontajner slúži na zbieranie:

Á N O
  • sklenené fľaše
  • poháre
  • nádoby, obaly a predmety zo skla
  • sklenené nádoby od kozmetiky
  • okenné sklo
  • sklá z okuliarov
N I E
  • zrkadlo
  • drôtované sklo
  • plexisklo
  • žiarovky/žiarivky
  • sklo z automobilu
  • vrchnáky sklenených fliaš (ako sú korkové zátky)


KOV

Najčastejšie používame hliník (ako alobal či plechovky) a železo (konzervy). Ich výroba je finančne i energeticky náročná, zdroje sú obmedzené a ťažba poškodzuje prírodu a životné prostredie. No rovnako ako sklo, aj kovy môžeme recyklovať donekonečna a ich vlastnosti sa nestratia.

Ich spôsob zberu v mestách je rôzny – buď ich môžete vhadzovať do samostatných červených kontajnerov, niekde ich zberajú spolu s plastom. V Bratislave patria železné plechovky do zmesového odpadu (teda klasického bežného kontajnera), kde ich silným magnetom vytriedia v spaľovni, hliníkové plechovky (od nápojov) do žltého kontajnera; avšak tenkostenný hliník treba zaniesť do zberného dvora.

Preto si zistite, ako to funguje v meste, kde bývate, no zbierať môžete:

Á N O
  • konzervy aj "mäkké" konzervy (v ktorých sú niektoré paštéty)
  • plechovky od nápojov
  • kovové vrchnáky z fliaš a pohárov
  • viečka od mliečnych výrobkov
  • čistý (nie mastný!) alobal
N I E
  • obaly od zubných pást
  • kovové obaly od chemikálií
  • batérie
  • staré elektrospotrebiče (patrí na zberný dvor)



Ako som už spomínala na začiatku, recyklovanie nie je najlepším riešením čo robiť s odpadom – tým je iba jeho zníženie. No stále je to lepšia cesta ako hádzať všetko dokopy – zo starého skla a kovov sa môžu vyrobiť nové produkty, a aj vytriedený plast a papier nájdu svoje využitie.


The last product I tested for the first time with the serum and the soap in October is a natural deodorant that I've been looking at for quite some time. Before that, I used a variety of antiperspirants from Dove or Balea, I also had deodorant balls, but none of them completely suited me – in the sprays I hated their penetrating smell (which I only associate with the smell of twenty different antiperspirants in the dressing room after P.E., which was often unbearable), that they always lasted for barely a week and were leaving unpleasant white spots on clothes; and the balls had to dry for too long.

When I became more interested in the zero waste lifestyle and I watched dozens of videos about what do others use in their morning routine, I came into contact with several recipes how to make my own zero waste deodorant. Of course, I immediately wrote what I needed – some ingredients I already had at home, others wanted a little more research where I could buy them easily, but mainly without packaging. But then I found Mylo and this miracle. (And I know that I've used the word "miracle" with all these products, but I can't help – it describes it the best.)




As with all other Mylo products, this deodorant, called "Flowery Armpit", is made only from ingredients that were not tested on animals (as well as the final product), with local and organic ingredients being preferred. To do so, the packaging in which "Flowery Armpit" (and all the other products) is sold is 100% recyclable or can be returned to be reused.

The product itself is packaged  in a small, dark glass container with a cover of (probably) hard plastic; and the entire jar is protected by a paper wrapper that carries all the necessary information about the product and its contents. The design of the "Flowery Armpit" is the same as for all Mylo products – it is simple and minimalist.

In addition to "Flowery Armpit", there is also "Grapefruity Armpit" – both of which can be bought on their website in a thirty milliliters jar.




As mentioned on the packaging, "Armpit" has a creamy consistency – thanks to the coconut oil, which is its main ingredient. Initially, it is slightly stiff, but as the coconut oil melts at body temperature, it changes into a fine paste within a second, which is easy to dissolve and quickly penetrates into the skin. It is an oil, so it is understandable that after applying it will leave the underarm slightly oily, but that also disappears after a short while and the skin is soft, smooth and hydrated (which is a huge plus especially after shaving).

So if you didn't know yet – the difference between antiperspirant and deodorant is that while the deodorants affect the "smell" of sweat, the antiperspirant acts against perspiration, thanks to aluminum salts that literally plug the pores and sweat glands, which sounds great, but aluminum is a very harmful substance for the body, and the use of antiperspirants has already been linked to the development of breast cancer in several studies. Therefore, many doctors don't recommend their use.

"Flowery Armpit" doesn't prevent sweating (which is extremely natural to the human body and necessary to cool the organism), but only affects the "smell" of sweat and controls moisture. This is due to a number of ingredients (which you can see below) and the yield of an orange flower that delivers a delicious scent to the deodorant.




Since it's a natural deodorant from plant components, you definitely won't find any aluminium in it; and unlike many similar products, "Armpit" contains only a few ingredients, and so:

  • coconut oil – is antimicrobial, softens and strengthens the skin;
  • capric triglyceride – works as a softener and smooths the skin, creates a protective film and helps for better absorption of other substances;
  • carnauba wax – also creates a film that protects the skin from external influences;
  • arrowroot powder – controls moisture and greasy feel after application;
  • triethylcitrate – reduces body odor caused by bacterial decomposition of sweat;
  • farnesol – is found in orange flowers and gives the products a scent, but mainly masks body odors and prevents the growth of bacteria;
  • fragonia oil – has antibacterial and anti-inflammatory effects;
  • neroli oil – also from orange flowers, has soothing effects;
  • palm kernel oil – keeps the skin hydrated, acts against mold and has healing effects;
  • bisabolol – from chamomile flowers, adds floral scent, improves absorption and softens;
  • citral, geraniol, linalool and limonene – ingredients naturally present in essential oils.





I use "Flowery Armpit" every night (applying deodorant or antiperspirant should generally be done in the evening, not in the morning, because this is how the product has the time to "settle" in), but you can use it several times a day as needed. As I already mentioned, it sinks quickly into your skin and you don't have to worry about the ugly, light stains.

Though the packaging seems to be very small, "Armpit" lasted me for four months on the daily basis (I bought it right at the beginning of October and I bought a new packing between January and February). It is so much smaller than big sprays, it will fit into every purse and I guarantee you will fall in love with it.



ADVANTAGES

only natural ingredients (no aluminum)

a package lasts very long

beautiful scent

fine creamy consistency


DISADVANTAGES


PRICE

online – 6.90€


RATING

5/5



Posledným produktom, ktorý som prvýkrát vyskúšala v októbri spolu so sérom a mydlom, je prírodný dezodorant, po ktorom som pokukovala pomerne dlhú dobu. Predtým som používala rôzne antiperspiranty od Dove alebo Balea, mala som aj guľôčkové dezodoranty, no ani jeden druh mi plne nevyhovoval – na sprejoch mi prekážala ich prenikavá vôňa (pri ktorej sa mi vybavuje iba zápach dvadsiatich rôznych antiperspirantov v šatni po telesnej, ktorý sa niekedy fakt nedal vydržať), že vždy vydržali najviac tak mesiac a zanechávali nepekné biele škvrny na oblečení; guľôčky zase pridlho schli.

Keď som sa začala viac zaujímať o bezodpadový životný štýl a pozerala som desiatky videí, čo používajú iní v rámci ich morning routine, do kontaktu som prišla aj s viacerými receptami, ako si vyrobiť vlastný zero waste deodorant. Samozrejme, že som si hneď spísala, čo všetko potrebujem – niektoré ingrediencie som mala už doma, pri iných to chcelo trochu viac zisťovania, kde by som ich mohla kúpiť jednoducho, no hlavne bez obalu. Ale potom som našla Mylo a tento zázrak. (A viem, že slovo "zázrak" som použila snáď pri všetkých týchto produktoch, ale neviem si pomôcť – ako jediné ich skutočne vystihuje.)




Tak ako pri všetkých ostatných produktoch od Mylo, aj tento deodorant s názvom Kvetinová pazuška je vyrobený iba z prírodných ingrediencií – teda rastlinných látok, ktoré neboli testované na zvieratách (rovnako ako aj finálny produkt), pričom sa uprednostňujú lokálne a organické suroviny. Aby toho nebolo málo, obal, v ktorom sa Kvetinová pazuška (a všetky ďalšie výrobky) predáva, je stopercentne recyklovateľný alebo je možné ho vrátiť späť, aby bol opätovne použitý.

Samotný produkt sa nachádza v malej nádobe z tmavého skla, ktorá má vrchnák z (pravdepodobne) tvrdého plastu; a celý pohárik ešte chráni papierový obal, ktorý nesie všetky potrebné informácie o produkte a jeho obsahu. Design Pazušky je rovnaký ako pri všetkých Mylo produktoch – je jednoduchý a minimalistický.

Okrem Kvetinovej pazušky je k dispozícii aj Grepová pazuška – obe kúpite vo viacerých kamenných predajniach alebo na ich stránke v objeme tridsať mililitrov.




Ako je uvedené už na obale, Pazuškakrémovú konzistenciu – vďaka kokosovému oleju, ktorý je jej primárnou zložkou. Spočiatku je mierne tuhá, no keďže kokosový olej sa topí pri telesnej teplote, už po sekunde sa mení na jemnú pastu, ktorá sa ľahko rozotiera a rýchlo vsakuje do pokožky. Jedná sa o olej, preto je pochopiteľné, že hneď po aplikovaní zanecháva podpazušie mierne mastné, no aj to po krátkej chvíli pominie a pokožka je hebká, hladká a hydratovaná (čo je obrovským plusom najmä po holení).

Ak teda ešte neviete – rozdiel medzi antiperspirantom a dezodorantom je taký, že zatiaľ čo dezodorant ovplyvňuje "zápach" potu, antiperspirant pôsobí proti poteniu, a to vďaka hliníkovým soliam, ktoré doslova upchajú póry a aj vývod potnej žľazy, čo znie síce super, ale hliník je pre telo veľmi škodlivá látka a používanie antiperspirantov bolo už vo viacerých štúdiách prepojené so vznikom rakoviny prsníka. Preto mnohí doktori neodporúčajú ich používanie.

Kvetinová pazuška teda nebráni poteniu (ktoré je pre ľudské telo maximálne prirodzené a nutné na ochladenie organizmu), ale iba ovplyvní "vôňu" potu a kontroluje vlhkosť. A to vďaka viacerým látkam (ktoré vám priblížim nižšie) a výťažkom z pomarančového kvetu, ktorý dezodorantu dodáva nádhernú jemnú vôňu.




Keďže sa jedná o prírodný dezodorant z rastlinných zložiek, hliník v ňom určite nenájdete; a na rozdiel od mnohých podobných produktov Pazuška obsahuje len zopár ingrediencií, a to:

  • kokosový olej – je antimikrobiálny, zjemňuje a posilňuje pokožku;
  • capric triglyceride – funguje ako zmäkčovadlo, zjemňuje a vyhladzuje pokožku, vytvára ochranný film a pomáha lepšiemu vstrebaniu ostatných látok;
  • karnaubský vosk – taktiež vytvára film, ktorý chráni pokožku pred vonkajšími vplyvmi;
  • škrob z maranty trstinovej – kontroluje vlhkosť a mastný pocit po aplikovaní;
  • trietylcitrát – obmedzuje telesný pach spôsobený bakteriálnym rozkladom potu;
  • farnesol – nachádza sa v pomarančových kvetoch a dodáva produktu vôňu, ale hlavne maskuje telesné pachy a zabraňuje množeniu baktérií;
  • olej z fragónie – má antibakteriálne a protizápalové účinky;
  • neroli olej – tiež z pomarančových kvetov, má upokojujúce účinky;
  • olej z ruže palmovej – udržuje pokožku hydratovanú, pôsobí proti plesniam a má hojivé účinky;
  • bisabolol – z harmančeka pravého, dodáva kvetinovú vôňu, zlepšuje vstrebateľnosť a zjemňuje;
  • citral, geraniol, linalool a limonene – zložky prirodzene sa vyskytujúce v esenciálnych olejoch.





Kvetinovú pazušku používam každý večer (aplikovanie dezodorantu alebo antiperspirantu sa všeobecne by ste mali večer, nie ráno, pretože takto sa má produkt čas "usadiť"), no používať ho môžete aj niekoľkokrát denne podľa potreby. Ako som už spomínala, rýchlo vsakuje do pokožky a nemusíte sa obávať vzniku nepekných svetlých škvŕn.

Hoci sa balenie zdá byť veľmi malé, Pazuška mi pri každodennom používaní vydržala štyri mesiace (kúpila som si ju hneď na začiatku októbra a po nové balenie som utekala až na prelome januára a februára). Je tak oveľa menšia ako veľké spreje, zmestí sa do každej kabelky a garantujem vám, že si ju zamilujete.



PLUSY

iba prírodné zložky (žiaden hliník)

balenie vydrží veľmi dlho

nádherná vôňa

jemná krémová konzistencia


MÍNUSY


CENA

online – 6.90€


HODNOTENIE

5/5

Monday, February 18, 2019

KVETINOVÁ PAZUŠKA BY MYLO



The last product I tested for the first time with the serum and the soap in October is a natural deodorant that I've been looking at for quite some time. Before that, I used a variety of antiperspirants from Dove or Balea, I also had deodorant balls, but none of them completely suited me – in the sprays I hated their penetrating smell (which I only associate with the smell of twenty different antiperspirants in the dressing room after P.E., which was often unbearable), that they always lasted for barely a week and were leaving unpleasant white spots on clothes; and the balls had to dry for too long.

When I became more interested in the zero waste lifestyle and I watched dozens of videos about what do others use in their morning routine, I came into contact with several recipes how to make my own zero waste deodorant. Of course, I immediately wrote what I needed – some ingredients I already had at home, others wanted a little more research where I could buy them easily, but mainly without packaging. But then I found Mylo and this miracle. (And I know that I've used the word "miracle" with all these products, but I can't help – it describes it the best.)




As with all other Mylo products, this deodorant, called "Flowery Armpit", is made only from ingredients that were not tested on animals (as well as the final product), with local and organic ingredients being preferred. To do so, the packaging in which "Flowery Armpit" (and all the other products) is sold is 100% recyclable or can be returned to be reused.

The product itself is packaged  in a small, dark glass container with a cover of (probably) hard plastic; and the entire jar is protected by a paper wrapper that carries all the necessary information about the product and its contents. The design of the "Flowery Armpit" is the same as for all Mylo products – it is simple and minimalist.

In addition to "Flowery Armpit", there is also "Grapefruity Armpit" – both of which can be bought on their website in a thirty milliliters jar.




As mentioned on the packaging, "Armpit" has a creamy consistency – thanks to the coconut oil, which is its main ingredient. Initially, it is slightly stiff, but as the coconut oil melts at body temperature, it changes into a fine paste within a second, which is easy to dissolve and quickly penetrates into the skin. It is an oil, so it is understandable that after applying it will leave the underarm slightly oily, but that also disappears after a short while and the skin is soft, smooth and hydrated (which is a huge plus especially after shaving).

So if you didn't know yet – the difference between antiperspirant and deodorant is that while the deodorants affect the "smell" of sweat, the antiperspirant acts against perspiration, thanks to aluminum salts that literally plug the pores and sweat glands, which sounds great, but aluminum is a very harmful substance for the body, and the use of antiperspirants has already been linked to the development of breast cancer in several studies. Therefore, many doctors don't recommend their use.

"Flowery Armpit" doesn't prevent sweating (which is extremely natural to the human body and necessary to cool the organism), but only affects the "smell" of sweat and controls moisture. This is due to a number of ingredients (which you can see below) and the yield of an orange flower that delivers a delicious scent to the deodorant.




Since it's a natural deodorant from plant components, you definitely won't find any aluminium in it; and unlike many similar products, "Armpit" contains only a few ingredients, and so:

  • coconut oil – is antimicrobial, softens and strengthens the skin;
  • capric triglyceride – works as a softener and smooths the skin, creates a protective film and helps for better absorption of other substances;
  • carnauba wax – also creates a film that protects the skin from external influences;
  • arrowroot powder – controls moisture and greasy feel after application;
  • triethylcitrate – reduces body odor caused by bacterial decomposition of sweat;
  • farnesol – is found in orange flowers and gives the products a scent, but mainly masks body odors and prevents the growth of bacteria;
  • fragonia oil – has antibacterial and anti-inflammatory effects;
  • neroli oil – also from orange flowers, has soothing effects;
  • palm kernel oil – keeps the skin hydrated, acts against mold and has healing effects;
  • bisabolol – from chamomile flowers, adds floral scent, improves absorption and softens;
  • citral, geraniol, linalool and limonene – ingredients naturally present in essential oils.





I use "Flowery Armpit" every night (applying deodorant or antiperspirant should generally be done in the evening, not in the morning, because this is how the product has the time to "settle" in), but you can use it several times a day as needed. As I already mentioned, it sinks quickly into your skin and you don't have to worry about the ugly, light stains.

Though the packaging seems to be very small, "Armpit" lasted me for four months on the daily basis (I bought it right at the beginning of October and I bought a new packing between January and February). It is so much smaller than big sprays, it will fit into every purse and I guarantee you will fall in love with it.



ADVANTAGES

only natural ingredients (no aluminum)

a package lasts very long

beautiful scent

fine creamy consistency


DISADVANTAGES


PRICE

online – 6.90€


RATING

5/5



Posledným produktom, ktorý som prvýkrát vyskúšala v októbri spolu so sérom a mydlom, je prírodný dezodorant, po ktorom som pokukovala pomerne dlhú dobu. Predtým som používala rôzne antiperspiranty od Dove alebo Balea, mala som aj guľôčkové dezodoranty, no ani jeden druh mi plne nevyhovoval – na sprejoch mi prekážala ich prenikavá vôňa (pri ktorej sa mi vybavuje iba zápach dvadsiatich rôznych antiperspirantov v šatni po telesnej, ktorý sa niekedy fakt nedal vydržať), že vždy vydržali najviac tak mesiac a zanechávali nepekné biele škvrny na oblečení; guľôčky zase pridlho schli.

Keď som sa začala viac zaujímať o bezodpadový životný štýl a pozerala som desiatky videí, čo používajú iní v rámci ich morning routine, do kontaktu som prišla aj s viacerými receptami, ako si vyrobiť vlastný zero waste deodorant. Samozrejme, že som si hneď spísala, čo všetko potrebujem – niektoré ingrediencie som mala už doma, pri iných to chcelo trochu viac zisťovania, kde by som ich mohla kúpiť jednoducho, no hlavne bez obalu. Ale potom som našla Mylo a tento zázrak. (A viem, že slovo "zázrak" som použila snáď pri všetkých týchto produktoch, ale neviem si pomôcť – ako jediné ich skutočne vystihuje.)




Tak ako pri všetkých ostatných produktoch od Mylo, aj tento deodorant s názvom Kvetinová pazuška je vyrobený iba z prírodných ingrediencií – teda rastlinných látok, ktoré neboli testované na zvieratách (rovnako ako aj finálny produkt), pričom sa uprednostňujú lokálne a organické suroviny. Aby toho nebolo málo, obal, v ktorom sa Kvetinová pazuška (a všetky ďalšie výrobky) predáva, je stopercentne recyklovateľný alebo je možné ho vrátiť späť, aby bol opätovne použitý.

Samotný produkt sa nachádza v malej nádobe z tmavého skla, ktorá má vrchnák z (pravdepodobne) tvrdého plastu; a celý pohárik ešte chráni papierový obal, ktorý nesie všetky potrebné informácie o produkte a jeho obsahu. Design Pazušky je rovnaký ako pri všetkých Mylo produktoch – je jednoduchý a minimalistický.

Okrem Kvetinovej pazušky je k dispozícii aj Grepová pazuška – obe kúpite vo viacerých kamenných predajniach alebo na ich stránke v objeme tridsať mililitrov.




Ako je uvedené už na obale, Pazuškakrémovú konzistenciu – vďaka kokosovému oleju, ktorý je jej primárnou zložkou. Spočiatku je mierne tuhá, no keďže kokosový olej sa topí pri telesnej teplote, už po sekunde sa mení na jemnú pastu, ktorá sa ľahko rozotiera a rýchlo vsakuje do pokožky. Jedná sa o olej, preto je pochopiteľné, že hneď po aplikovaní zanecháva podpazušie mierne mastné, no aj to po krátkej chvíli pominie a pokožka je hebká, hladká a hydratovaná (čo je obrovským plusom najmä po holení).

Ak teda ešte neviete – rozdiel medzi antiperspirantom a dezodorantom je taký, že zatiaľ čo dezodorant ovplyvňuje "zápach" potu, antiperspirant pôsobí proti poteniu, a to vďaka hliníkovým soliam, ktoré doslova upchajú póry a aj vývod potnej žľazy, čo znie síce super, ale hliník je pre telo veľmi škodlivá látka a používanie antiperspirantov bolo už vo viacerých štúdiách prepojené so vznikom rakoviny prsníka. Preto mnohí doktori neodporúčajú ich používanie.

Kvetinová pazuška teda nebráni poteniu (ktoré je pre ľudské telo maximálne prirodzené a nutné na ochladenie organizmu), ale iba ovplyvní "vôňu" potu a kontroluje vlhkosť. A to vďaka viacerým látkam (ktoré vám priblížim nižšie) a výťažkom z pomarančového kvetu, ktorý dezodorantu dodáva nádhernú jemnú vôňu.




Keďže sa jedná o prírodný dezodorant z rastlinných zložiek, hliník v ňom určite nenájdete; a na rozdiel od mnohých podobných produktov Pazuška obsahuje len zopár ingrediencií, a to:

  • kokosový olej – je antimikrobiálny, zjemňuje a posilňuje pokožku;
  • capric triglyceride – funguje ako zmäkčovadlo, zjemňuje a vyhladzuje pokožku, vytvára ochranný film a pomáha lepšiemu vstrebaniu ostatných látok;
  • karnaubský vosk – taktiež vytvára film, ktorý chráni pokožku pred vonkajšími vplyvmi;
  • škrob z maranty trstinovej – kontroluje vlhkosť a mastný pocit po aplikovaní;
  • trietylcitrát – obmedzuje telesný pach spôsobený bakteriálnym rozkladom potu;
  • farnesol – nachádza sa v pomarančových kvetoch a dodáva produktu vôňu, ale hlavne maskuje telesné pachy a zabraňuje množeniu baktérií;
  • olej z fragónie – má antibakteriálne a protizápalové účinky;
  • neroli olej – tiež z pomarančových kvetov, má upokojujúce účinky;
  • olej z ruže palmovej – udržuje pokožku hydratovanú, pôsobí proti plesniam a má hojivé účinky;
  • bisabolol – z harmančeka pravého, dodáva kvetinovú vôňu, zlepšuje vstrebateľnosť a zjemňuje;
  • citral, geraniol, linalool a limonene – zložky prirodzene sa vyskytujúce v esenciálnych olejoch.





Kvetinovú pazušku používam každý večer (aplikovanie dezodorantu alebo antiperspirantu sa všeobecne by ste mali večer, nie ráno, pretože takto sa má produkt čas "usadiť"), no používať ho môžete aj niekoľkokrát denne podľa potreby. Ako som už spomínala, rýchlo vsakuje do pokožky a nemusíte sa obávať vzniku nepekných svetlých škvŕn.

Hoci sa balenie zdá byť veľmi malé, Pazuška mi pri každodennom používaní vydržala štyri mesiace (kúpila som si ju hneď na začiatku októbra a po nové balenie som utekala až na prelome januára a februára). Je tak oveľa menšia ako veľké spreje, zmestí sa do každej kabelky a garantujem vám, že si ju zamilujete.



PLUSY

iba prírodné zložky (žiaden hliník)

balenie vydrží veľmi dlho

nádherná vôňa

jemná krémová konzistencia


MÍNUSY


CENA

online – 6.90€


HODNOTENIE

5/5



Eliminating milk and dairy products from the diet is the most difficult step for many people when they are transitioning to veganism. It is fairly easy to give up meat because there are hundreds of meals that don't include meat products, or it can be easily and quickly replaced. Eggs also don't pose a huge problem, but milk has become a part of our everyday life. From a cup at breakfast or as a part of a morning coffee, through a component in soups or sauces to the main ingredient in cakes or desserts. I would even say that the overwhelming majority ingests milk more often in the form of a product – such as butter, cheese, yogurt, and so on – as in its pure form. Therefore, for someone who cann't imagine a bread without butter, a salad without cheese or breakfast without a yoghurt, excluding these animal products seems almost impossible.

Milk as is has its own benefits – you can read a separate article about it here. But if we look at the dairy industry from multiple angles, its negatives greatly outweigh. In order to create the pasttures needed to grow crops for feeding the cows, it's necessary to cut down forests; because of which CO2 levels rise; agriculture uses most of the drinking water in the world, cows also produce methane, a greenhouse gas responsible for the climate changes. Not to mention the disgusting and brutal behavior to the cows themselves. But you will find more about this topic here.

But what I'm trying to get to is that the exclusion of milk is easier than it seems. There are dozens of different alternatives that are affordable, healthy and delicious. In today's article, I want to show you how to replace the four most widely used dairy products – and you will see that it doesn't cost much effort whatsoever.




MILK

I start with milk itself – although I hope that I don't have to introduce you to the plant-based alternatives you buy at any supermarket. The most popular is probably soy milk, but almond or other nut milks are also very popular. Delicious is also oatmilk – and you can make it yourself within half an hour at home; simply soak some instant oats for thirty minutes, mix the whole thing in a food processor and strain through a cloth. In addition, you can get coconut, rice, hemp milk or quinoa milk as well. There is a lot of choices, just choose according to your taste, price or availability, and if you are interested in the nutritional value of each milk compared to cow's, you can find it here. If you are interested in the price factor, the cheapest is clearly home-made oatmilk – a 500 g packet of oat flakes is about fifty cents, and you can make about five liters of milk.

All milk is, of course, great for just drinking, as well as in cereals, coffee, soups, sauces, cakes and everything else where you need milk.


BUTTER

What it comes to butter, I think it's mainly about habits. Some time ago even I couldn't imagine a bread without butter, I even took it as a matter of course – pastry, butter, then vegetables, jam or other foods. But I gradually broke this habit. Not because I had to, I just realized it was just something I was taught into, and that layer of butter basically doesn't affect the quality of my breakfast (it just adds unnecessary calories and fats).

But if you don't want to let go of butter, there are several alternatives. You can surely find a plant-based substitute in your local zero waste or bio store. In just a few minutes, you can also make simple butter at home – whipping coconut and olive oil in a 1:1 ratio, which you can adjust to your own needs and flavor it with herbs and salt.

However, you can also replace the butter with other foods altogether – I personally recommend hummus, to which I have recently literally fell in love; and popular are avocados.




CHEESE

Replacing cheese is probably the hardest one. There are a huge number of different kinds depending on the type of milk, the length of maturation or the production technique. But this is just a habit as well and the fact that we began to consider a cheese as an absolute basic and irreplacable part of the day. First of all, it's about breaking the habit – a little step by little step. Set up an easily achievable goal (for example, every second or third day you will skip cheese in a meal where you would normally have it) and gradually shorten the gap between "no-cheese" meals; and after a while you will find that you don't miss as much as you thought. And I'm saying this all from my own experience, because a year ago I also thought I couldn't live without cheese.

You can surely buy some vegan cheese around you. This kind is available in Slovakia and Lily introduced it to me, and I'm very thankful for that, because I wouldn't discover it by myself. It's made from water, coconut oil and starch; and tastes delicious. When I bought it for the first time, how much it resembled and tasted like classical cheese was a little frightening. This brand makes several different types of cheese and they are all phenomenal. But I don't buy them very often – mainly because I don't miss cheese at all.


YOGHURT

When choosing yoghurt alternatives you don't have to go very far – they are also available in regular supermarkets. But first I have to say that I weaned away from them, too, and I don't really miss them – I buy them only occasionally when I feel like it.

The choices are quite wide. My go-to choice is this soy yoghurt from our local supermarket Kaufland, which I tasted for the first time in the summer when I told myself I should give it a chance – and I also thoroughly examined the label after the first spoon if it was really vegan, because the difference is really minimal. But you can definitely find great and tasty alternatives around you as well.


Finally, I want to say it's really all only about habits. If you eat dairy products every day, even several times a day, it's obvious that if you want to ditch them all at once, you will miss them after a very short while. But as you can see yourself, there is a great selection of plant-based alternatives available, that are just as delicious, just as affortable, but don't create the same negative footprint on the environment.

And it's 2019. We have modern technology, we can connect with the other end of the world a just second, and computers can solve any problem for us. It's definitely time to stop drinking milk which is meant for baby calves.


Vyradenie mlieka a mliečnych výrobkov z jedálnička je pre mnohých najťažším krokom pri prechode na vegánstvo. Vzdať sa mäsa je pomerne jednoduché, pretože existujú stovky jedál, ktoré v sebe mäsové produkty nezahŕňajú, respektíve je možné ich ľahko a rýchlo nahradiť. Vajíčka taktiež nepredstavujú veľký problém, no mlieko sa stalo súčasťou nášho každodenného života. Od poháru pri raňajkách či ako dochucovadlo rannej kávy, cez zložku polievok alebo omáčok, až po hlavnú ingredienciu v koláčoch či dezertoch. Dokonca by som povedala, že drvivá väčšina prijíma mlieko častejšie v podobe istého výrobku – teda ako maslo, syr, jogurty a podobne – ako v jeho čistej forme. Preto pre niekoho, kto si nevie predstaviť chlieb bez masla, šalát bez syra či raňajky bez jogurtu, sa vylúčenie týchto živočíšnych produktov zdá byť takmer nemožné.

Mlieko ako také má svoje isté výhody – osobitný článok si môžete prečítať tu. No ak sa pozrieme na mliekárenský priemysel z viacerých uhlov, značne prevažujú jeho negatíva. Na vytváranie pasienkov potrebných pre pestovanie plodín určených na kŕmenie kráv je nevyhnutné hromadné vyrúbanie lesov, kvôli čomu stúpa level CO2 v ovzduší; poľnohospodárstvo využíva väčšinu pitnej vody vo svete, kravy tiež produkujú metán, teda skleníkový plyn, ktorý je zodpovedný za klimatické zmeny, ktoré nastávajú. Nehovoriac o brutálnom správaní ku samotným kravám. Ale o tom viac nájdete tuto.

K čomu sa ale snažím dostať je to, že vylúčenie mlieka je jednoduchšie, ako sa zdá. K dispozícii sú desiatky rôznych alternatív, ktoré sú cenovo dostupné, zdravé a vynikajúce. V dnešnom článku vám chcem ukázať, ako a čím štyri najvyužívanejšie mliečne výrobky nahradiť – a sami uvidíte, že to nestojí žiadnu námahu.




MLIEKO

Začnem samotným mliekom – hoci dúfam, že rastlinné alternatívy, ktoré kúpite v každom supermarkete, nemusím veľmi predstavovať. Najpopulárnejšie je pravdepodobne sójové mlieko, no do popredia sa veľmi dostávajú aj mandľové či iné orechové mlieka. Vynikajúce je aj ovsené – a to si za polhodinku spravíte aj doma sami; stačí na tridsať minút namočiť jemné ovsené vločky, pomixovať celú zmäknutú zmes a precediť cez gázu. Okrem toho zoženiete aj kokosové, ryžové, konopné mlieko alebo mlieko z quinoy. Možností je naozaj mnoho, stačí si už len vybrať podľa chuti, ceny či dostupnosti, a ak vás zaujímajú nutričné hodnoty jednotlivých mliek v porovnaní s kravským, tie nájdete tu. Ak vás zaujíma cenový faktor, najlacnejšie je jednoznačne domáce ovsené mlieko – polkilové balenie ovsených vločiek stojí asi päťdesiat centov, a vyrobíte z neho asi päť litrov mlieka.

Všetky mlieka sú, samozrejme, vynikajúce ako na pitie, tak aj do cereálií, kávy, polievok, omáčok, koláčov a všetkého ďalšieho, kde mlieko potrebujete.


MASLO

Čo sa masla týka, myslím, že väčšinou je to o zvyku. Ani ja som si niekedy nevedela predstaviť chlieb bez masla, dokonca som to brala ako samozrejmosť – pečivo, maslo, až tak zelenina, džem či iné potraviny. No postupne som si od masla odvykla. Nie preto, že by som musela, jednoducho mi došlo, že je to len niečo, čomu som bola naučená, a tá vrstva masla nijako zásadne neovplyvňuje kvalitu mojich raňajok (jedine pridáva zbytočné kalórie a tuky).

Ak však na maslo nedáte dopustiť, existuje niekoľko alternatív. Najzaujímavejšiou je Nemáslo – maslo od Nemléka, ktoré kúpite vo viacerých bezobalových obchodoch alebo obchodíkoch so zdravou výživou po celom Slovensku i Čechách. Za pár minút si jednoduché maslo vyrobíte i doma – vyšľahaním kokosového a olivového oleja v pomere 1:1, ktoré si môžete upraviť podľa vlastných potrieb a dochutiť bylinkami a soľou.

Maslo však viete nahradiť aj úplne inými potravinami – ja osobne odporúčam hummus, do ktorého som sa v poslednej dobe doslova zamilovala; a populárne je aj avokádo.




SYR

Nahradenie syra je asi najťažší oriešok. Existuje obrovské množstvo rôznych druhov podľa typu mlieka, dĺžky zretia či techniky výroby. No aj tu je to hlavne o zvyku a o tom, že sme syr začali považovať za úplne základnú a nezameniteľnú súčasť bežného dňa. V prvom rade to chce si odvyknúť – krôčik po krôčiku. Dajte si ľahko dosiahnuteľný cieľ (napríklad každý druhý alebo tretí deň vynecháte syr v jedle, kde by ste si ho obyčajne dali) a postupne skracujte rozostupy medzi "bezsyrovými" jedlami; a po čase zistíte, že vám vôbec nechýba tak veľmi, ako ste si mysleli. A to všetko hovorím z vlastných skúseností, lebo rok dozadu som si aj ja myslela, že bez syra neprežijem.

Aj u nás už kúpite vegánsky syr. Upozornila ma naň Lily, za čo jej veľmi ďakujem, lebo inak by som ho sama určite nenašla. Je to syr vyrobený hlavne z vody, kokosového oleja a škrobu; a chutí vynikajúco. Keď som ho kúpila prvýkrát, to, ako veľmi sa podobal a chutil ako klasický syr bolo až trochu desivé. Táto značka vyrába niekoľko rôznych druhov a všetky sú fenomenálne. Nekupujem ich ale veľmi často – hlavne preto, že som si jednoducho odvykla.


JOGURT

Pri hľadaní alternatív jogurtu nemusíte chodiť veľmi ďaleko – dostupné sú tiež v bežných supermarketoch. Najprv však poviem, že už aj od nich som si odvykla a tiež mi veľmi nechýbajú – kupujem ich len občas, keď mám chuť.

Výber je pomerne bohatý. Moja go-to voľba je ale sójový jogurt z Kauflandu, ktorý som prvýkrát ochutnala v lete, keď som si povedala, že mu dám šancu – a tiež som po prvej lyžičke poriadne skúmala, či je naozaj vegánsky, lebo rozdiel je skutočne len minimálny. Jogurty z kokosového mlieka kúpite aj v Lidli, a sójové dezerty od Alpro sú jedným slovom dokonalé.


Na záver poviem asi len toľko, že všetko je to naozaj len o zvyku. Ak jete mliečne výrobky každý deň, dokonca niekoľkokrát denne, je jasné, že keď ich budete chcieť vyradiť všetky naraz, po krátkej chvíli vám začnú chýbať. No ako sami vidíte, existuje naozaj veľký výber rastlinných alternatív, ktoré sú rovnako chutné, rovnako dostupné, no nespôsobujú ani zďaleka rovnakú záťaž na životné prostredie.

A je rok 2019. Máme moderné technológie, za sekundu sa vieme spojiť s druhým koncom sveta a počítače za nás vedia vyriešiť akýkoľvek problém. Je na čase, aby sme prestali piť mlieko určené pre teliatka.

Friday, February 15, 2019

GIVING UP DAIRY



Eliminating milk and dairy products from the diet is the most difficult step for many people when they are transitioning to veganism. It is fairly easy to give up meat because there are hundreds of meals that don't include meat products, or it can be easily and quickly replaced. Eggs also don't pose a huge problem, but milk has become a part of our everyday life. From a cup at breakfast or as a part of a morning coffee, through a component in soups or sauces to the main ingredient in cakes or desserts. I would even say that the overwhelming majority ingests milk more often in the form of a product – such as butter, cheese, yogurt, and so on – as in its pure form. Therefore, for someone who cann't imagine a bread without butter, a salad without cheese or breakfast without a yoghurt, excluding these animal products seems almost impossible.

Milk as is has its own benefits – you can read a separate article about it here. But if we look at the dairy industry from multiple angles, its negatives greatly outweigh. In order to create the pasttures needed to grow crops for feeding the cows, it's necessary to cut down forests; because of which CO2 levels rise; agriculture uses most of the drinking water in the world, cows also produce methane, a greenhouse gas responsible for the climate changes. Not to mention the disgusting and brutal behavior to the cows themselves. But you will find more about this topic here.

But what I'm trying to get to is that the exclusion of milk is easier than it seems. There are dozens of different alternatives that are affordable, healthy and delicious. In today's article, I want to show you how to replace the four most widely used dairy products – and you will see that it doesn't cost much effort whatsoever.




MILK

I start with milk itself – although I hope that I don't have to introduce you to the plant-based alternatives you buy at any supermarket. The most popular is probably soy milk, but almond or other nut milks are also very popular. Delicious is also oatmilk – and you can make it yourself within half an hour at home; simply soak some instant oats for thirty minutes, mix the whole thing in a food processor and strain through a cloth. In addition, you can get coconut, rice, hemp milk or quinoa milk as well. There is a lot of choices, just choose according to your taste, price or availability, and if you are interested in the nutritional value of each milk compared to cow's, you can find it here. If you are interested in the price factor, the cheapest is clearly home-made oatmilk – a 500 g packet of oat flakes is about fifty cents, and you can make about five liters of milk.

All milk is, of course, great for just drinking, as well as in cereals, coffee, soups, sauces, cakes and everything else where you need milk.


BUTTER

What it comes to butter, I think it's mainly about habits. Some time ago even I couldn't imagine a bread without butter, I even took it as a matter of course – pastry, butter, then vegetables, jam or other foods. But I gradually broke this habit. Not because I had to, I just realized it was just something I was taught into, and that layer of butter basically doesn't affect the quality of my breakfast (it just adds unnecessary calories and fats).

But if you don't want to let go of butter, there are several alternatives. You can surely find a plant-based substitute in your local zero waste or bio store. In just a few minutes, you can also make simple butter at home – whipping coconut and olive oil in a 1:1 ratio, which you can adjust to your own needs and flavor it with herbs and salt.

However, you can also replace the butter with other foods altogether – I personally recommend hummus, to which I have recently literally fell in love; and popular are avocados.




CHEESE

Replacing cheese is probably the hardest one. There are a huge number of different kinds depending on the type of milk, the length of maturation or the production technique. But this is just a habit as well and the fact that we began to consider a cheese as an absolute basic and irreplacable part of the day. First of all, it's about breaking the habit – a little step by little step. Set up an easily achievable goal (for example, every second or third day you will skip cheese in a meal where you would normally have it) and gradually shorten the gap between "no-cheese" meals; and after a while you will find that you don't miss as much as you thought. And I'm saying this all from my own experience, because a year ago I also thought I couldn't live without cheese.

You can surely buy some vegan cheese around you. This kind is available in Slovakia and Lily introduced it to me, and I'm very thankful for that, because I wouldn't discover it by myself. It's made from water, coconut oil and starch; and tastes delicious. When I bought it for the first time, how much it resembled and tasted like classical cheese was a little frightening. This brand makes several different types of cheese and they are all phenomenal. But I don't buy them very often – mainly because I don't miss cheese at all.


YOGHURT

When choosing yoghurt alternatives you don't have to go very far – they are also available in regular supermarkets. But first I have to say that I weaned away from them, too, and I don't really miss them – I buy them only occasionally when I feel like it.

The choices are quite wide. My go-to choice is this soy yoghurt from our local supermarket Kaufland, which I tasted for the first time in the summer when I told myself I should give it a chance – and I also thoroughly examined the label after the first spoon if it was really vegan, because the difference is really minimal. But you can definitely find great and tasty alternatives around you as well.


Finally, I want to say it's really all only about habits. If you eat dairy products every day, even several times a day, it's obvious that if you want to ditch them all at once, you will miss them after a very short while. But as you can see yourself, there is a great selection of plant-based alternatives available, that are just as delicious, just as affortable, but don't create the same negative footprint on the environment.

And it's 2019. We have modern technology, we can connect with the other end of the world a just second, and computers can solve any problem for us. It's definitely time to stop drinking milk which is meant for baby calves.


Vyradenie mlieka a mliečnych výrobkov z jedálnička je pre mnohých najťažším krokom pri prechode na vegánstvo. Vzdať sa mäsa je pomerne jednoduché, pretože existujú stovky jedál, ktoré v sebe mäsové produkty nezahŕňajú, respektíve je možné ich ľahko a rýchlo nahradiť. Vajíčka taktiež nepredstavujú veľký problém, no mlieko sa stalo súčasťou nášho každodenného života. Od poháru pri raňajkách či ako dochucovadlo rannej kávy, cez zložku polievok alebo omáčok, až po hlavnú ingredienciu v koláčoch či dezertoch. Dokonca by som povedala, že drvivá väčšina prijíma mlieko častejšie v podobe istého výrobku – teda ako maslo, syr, jogurty a podobne – ako v jeho čistej forme. Preto pre niekoho, kto si nevie predstaviť chlieb bez masla, šalát bez syra či raňajky bez jogurtu, sa vylúčenie týchto živočíšnych produktov zdá byť takmer nemožné.

Mlieko ako také má svoje isté výhody – osobitný článok si môžete prečítať tu. No ak sa pozrieme na mliekárenský priemysel z viacerých uhlov, značne prevažujú jeho negatíva. Na vytváranie pasienkov potrebných pre pestovanie plodín určených na kŕmenie kráv je nevyhnutné hromadné vyrúbanie lesov, kvôli čomu stúpa level CO2 v ovzduší; poľnohospodárstvo využíva väčšinu pitnej vody vo svete, kravy tiež produkujú metán, teda skleníkový plyn, ktorý je zodpovedný za klimatické zmeny, ktoré nastávajú. Nehovoriac o brutálnom správaní ku samotným kravám. Ale o tom viac nájdete tuto.

K čomu sa ale snažím dostať je to, že vylúčenie mlieka je jednoduchšie, ako sa zdá. K dispozícii sú desiatky rôznych alternatív, ktoré sú cenovo dostupné, zdravé a vynikajúce. V dnešnom článku vám chcem ukázať, ako a čím štyri najvyužívanejšie mliečne výrobky nahradiť – a sami uvidíte, že to nestojí žiadnu námahu.




MLIEKO

Začnem samotným mliekom – hoci dúfam, že rastlinné alternatívy, ktoré kúpite v každom supermarkete, nemusím veľmi predstavovať. Najpopulárnejšie je pravdepodobne sójové mlieko, no do popredia sa veľmi dostávajú aj mandľové či iné orechové mlieka. Vynikajúce je aj ovsené – a to si za polhodinku spravíte aj doma sami; stačí na tridsať minút namočiť jemné ovsené vločky, pomixovať celú zmäknutú zmes a precediť cez gázu. Okrem toho zoženiete aj kokosové, ryžové, konopné mlieko alebo mlieko z quinoy. Možností je naozaj mnoho, stačí si už len vybrať podľa chuti, ceny či dostupnosti, a ak vás zaujímajú nutričné hodnoty jednotlivých mliek v porovnaní s kravským, tie nájdete tu. Ak vás zaujíma cenový faktor, najlacnejšie je jednoznačne domáce ovsené mlieko – polkilové balenie ovsených vločiek stojí asi päťdesiat centov, a vyrobíte z neho asi päť litrov mlieka.

Všetky mlieka sú, samozrejme, vynikajúce ako na pitie, tak aj do cereálií, kávy, polievok, omáčok, koláčov a všetkého ďalšieho, kde mlieko potrebujete.


MASLO

Čo sa masla týka, myslím, že väčšinou je to o zvyku. Ani ja som si niekedy nevedela predstaviť chlieb bez masla, dokonca som to brala ako samozrejmosť – pečivo, maslo, až tak zelenina, džem či iné potraviny. No postupne som si od masla odvykla. Nie preto, že by som musela, jednoducho mi došlo, že je to len niečo, čomu som bola naučená, a tá vrstva masla nijako zásadne neovplyvňuje kvalitu mojich raňajok (jedine pridáva zbytočné kalórie a tuky).

Ak však na maslo nedáte dopustiť, existuje niekoľko alternatív. Najzaujímavejšiou je Nemáslo – maslo od Nemléka, ktoré kúpite vo viacerých bezobalových obchodoch alebo obchodíkoch so zdravou výživou po celom Slovensku i Čechách. Za pár minút si jednoduché maslo vyrobíte i doma – vyšľahaním kokosového a olivového oleja v pomere 1:1, ktoré si môžete upraviť podľa vlastných potrieb a dochutiť bylinkami a soľou.

Maslo však viete nahradiť aj úplne inými potravinami – ja osobne odporúčam hummus, do ktorého som sa v poslednej dobe doslova zamilovala; a populárne je aj avokádo.




SYR

Nahradenie syra je asi najťažší oriešok. Existuje obrovské množstvo rôznych druhov podľa typu mlieka, dĺžky zretia či techniky výroby. No aj tu je to hlavne o zvyku a o tom, že sme syr začali považovať za úplne základnú a nezameniteľnú súčasť bežného dňa. V prvom rade to chce si odvyknúť – krôčik po krôčiku. Dajte si ľahko dosiahnuteľný cieľ (napríklad každý druhý alebo tretí deň vynecháte syr v jedle, kde by ste si ho obyčajne dali) a postupne skracujte rozostupy medzi "bezsyrovými" jedlami; a po čase zistíte, že vám vôbec nechýba tak veľmi, ako ste si mysleli. A to všetko hovorím z vlastných skúseností, lebo rok dozadu som si aj ja myslela, že bez syra neprežijem.

Aj u nás už kúpite vegánsky syr. Upozornila ma naň Lily, za čo jej veľmi ďakujem, lebo inak by som ho sama určite nenašla. Je to syr vyrobený hlavne z vody, kokosového oleja a škrobu; a chutí vynikajúco. Keď som ho kúpila prvýkrát, to, ako veľmi sa podobal a chutil ako klasický syr bolo až trochu desivé. Táto značka vyrába niekoľko rôznych druhov a všetky sú fenomenálne. Nekupujem ich ale veľmi často – hlavne preto, že som si jednoducho odvykla.


JOGURT

Pri hľadaní alternatív jogurtu nemusíte chodiť veľmi ďaleko – dostupné sú tiež v bežných supermarketoch. Najprv však poviem, že už aj od nich som si odvykla a tiež mi veľmi nechýbajú – kupujem ich len občas, keď mám chuť.

Výber je pomerne bohatý. Moja go-to voľba je ale sójový jogurt z Kauflandu, ktorý som prvýkrát ochutnala v lete, keď som si povedala, že mu dám šancu – a tiež som po prvej lyžičke poriadne skúmala, či je naozaj vegánsky, lebo rozdiel je skutočne len minimálny. Jogurty z kokosového mlieka kúpite aj v Lidli, a sójové dezerty od Alpro sú jedným slovom dokonalé.


Na záver poviem asi len toľko, že všetko je to naozaj len o zvyku. Ak jete mliečne výrobky každý deň, dokonca niekoľkokrát denne, je jasné, že keď ich budete chcieť vyradiť všetky naraz, po krátkej chvíli vám začnú chýbať. No ako sami vidíte, existuje naozaj veľký výber rastlinných alternatív, ktoré sú rovnako chutné, rovnako dostupné, no nespôsobujú ani zďaleka rovnakú záťaž na životné prostredie.

A je rok 2019. Máme moderné technológie, za sekundu sa vieme spojiť s druhým koncom sveta a počítače za nás vedia vyriešiť akýkoľvek problém. Je na čase, aby sme prestali piť mlieko určené pre teliatka.


Zero waste doesn't only mean rejecting plastic. Plastics are among all common materials the most harmful, because they never decompose in nature (they only break into microparticles), many are non-recyclable and harm the environment; but zero waste lifestyle means not creating any form of waste.

Paper is, of course, recyclable and compostable. This is why many don't see it as a "threat", something we should avoid. However, even ordinary paper is a certain burden on the environment.

Up to 55% of all paper is from newly cut trees, that means only 45 percent is from recycled material. As a result, we still don't recycle enough, which concludes in the use of new wood in the majority of producing paper. Production, however, also includes a huge amount of water – 10 liters of water is needed to produce single A4 sized paper; which may not sound as much, but since around 400 million metric tons of paper are produced annually, up to two billion liters of water are used. YEARLY. The paper and pulp industries use more water to produce one ton of a product than any other industry. This process involves huge water pollution – a ton of paper contaminates nearly 76,000 liters of water with alcohols, chlorine and transition metal compounds. They threaten flora and fauna; as well as toxic dyes, dyes and polymers found on printed papers, and can be carcinogenic – along with vapors that are discharged into the air in the production process.

And if you still think that paper is mainy recycled, I will have to disappoint you – about 26% of all waste in landfills is just paper.




Life without any paper is, for many, pretty much unimaginable. It surrounds us every day and everywhere – from schoolbooks and papers at work, through leaflets and bills to tissues or toilet paper. Sometimes we can't avoid it altogether, but there are situations where it is easy to say "no" and not bring home more waste. Even though paper is able to decompose in nature, it does not mean we should not reduce its use.

In this article, there are ten tips how to avoid unnecessary excessive use of paper – and it's much easier than you think.




Don't take leaflets and other promotional papers. They are literally on every corner – in shopping malls and supermarkets, they are being handed out on the street, day by day we pick several of them out from a mailbox. It's easy to avoid them completely – don't take them when you're shopping, say "no thanks" to the people in the streets, and put a sign on the mailbox with a request not to give you leaflets. They only attract us to buy things that we don't even need.

Don't buy newspapers and magazines. Nowadays everything is online, and you can access the content in just a few seconds. Many portals work on a semi-paid basis – so you can access some articles only after subscribing, so you still support your favorite dialy or weekly newspaper, but you don't carry home papers, which you throw out after reading them (since the next day it's already out of date), you don't have to drive around the city to buy a newspaper, you don't have to worry about them having no more copies, and you can read the latest news with your morning coffee.

But you don't have to worry that you'll miss out on seeing good deals and coupons. You can find them online as well. If you want to know when your favourite store has discounts and when you can get a lucrative coupon, the online version already exists. Many sites offer the option to receive news – and you will receive an email notification about great deals or a coupon with the discount.




If you can write notes on your laptop or tablet in school lessons, do so. You'll reduce the amount of rubbish generated (since at the end of the school year, no notebooks will go to the bin), and the advantage is that you have all the notes in one place – and always with you when you need them; and if you want to correct, add or delete something, it's much easier than in a regular notebook.

Don't print if you don't have to. If you have a project or paper at school, ask if you can send it to e-mail (young teachers don't have a problem with this, try to explain to older teacher why you don't want to print unnecessarily). The same goes at work – send as many documents as possible in the electronic version and make a scan of your signature, so you can simply put it as an image and you don't need to print any unnecessary papers.

Instead of a planner, use a calendar in your phone. Believe me, it's much easier than a classic planner. This way you have everything by hand – and even if you remember you have to do something on the bus in the morning, you don't have to take out a big chunky notebook from your handbag or backpack. It took me a while to find the perfect alternative to my bullet journal, but Evernote is even better than handwritten version – I'm not limited by the number and size of the pages, everything is simple and organized, and I don't have to worry about making mistakes (my perfectionist side literally hated when I made a mistake in the planner).

And don't buy new notebooks. I've used to have dozens of them – I've never been able to resist them in the store, but I didn't have anything to write in them, and they just took space. Just try to remember all your notebooks that are sitting in your drawer next time you're shopping. Don't buy an unnecessary thing you don't need – and which ends in a bin after a few years.




Don't buy books. Even I dreamed about shelves filled with books, a few years ago I even put in my bucket list that I wanted to own a thousand of them, but then I realized how wasteful it is. All books can be found in an electronic version – invest in a reader and not your money will come back several times, but you can carry thousands of books everywhere with you. If you don't want to let go of a classic book, go to a library. It's much cheaper than buying new and new books that only sit on the shelf, because we rarely go back to them after the first read.

At home, replace paper towels with cloth ones. I wrote about this zero waste alternative a few times already and I love it – we don't miss them at all. Table napkins are mostly unnecessary; but if you cann't imagine a Sunday lunch without them, get cloth ones – you can easily wash them after the meal and in addition they are surely more fancy than plain paper napkins.

And last but not least, refuse bills. It's quite difficult wwhen it comes to receipts from the cash register, because the seller is required to give it to you, but if you pay by card, just say that you don't need a receipt from the terminal. In several stores, I noticed that cashiers ask if you need the receipt – and I hope that it will expand into large chain stores as soon as possible.




Finally, I remind you that although paper is not as harmful to the environment as plastics, it doesn't mean that it's one hundred percent good. In fact, it's still a waste that often ends in a landfill, where the same fate awaits it, and it will never decompose.

Step after step, try to reject unnecessary paper; and you will quickly see that it doesn't take much effort.


Zero waste neznamená len odmietanie plastov. Plasty sú síce zo všetkých bežných materiálov najškodlivejšie, pretože sa v prírode nikdy nerozložia (len sa rozpadávajú na mikročastice), mnohé sú nerecyklovateľné a škodia životnému prostrediu; ale životný štýl bez odpadu znamená nevytváranie akéhokoľvek smetia.

Papier je, samozrejme, recyklovateľný a kompostovateľný. Práve preto ho mnohí neberú ako "hrozbu", niečo, čomu sa treba vyhýbať. Avšak aj obyčajný papier predstavuje istú záťaž pre životné prostredie.

55% papiera pochádza z novo-vyrúbaných stromov, teda len 45 percent je z recyklovaného materiálu. Z toho vyplýva, že stále recyklujeme žalostne málo, čo má za následok to, že počas výroby papiera sa vo väčšine využíva nové drevo. Výroba však zahŕňa aj obrovské množstvo vody – na vyprodukovanie jediného papiera veľkosti A4 je potrebných 10 litrov vody; čo možno neznie ako veľa, ale keďže ročne je vyrobených okolo 400 miliónov metrických ton papiera, využívaných sú až dve miliardy litrov vody. ROČNE. Papierenský a buničinový priemysel používajú viac vody na produkciu tony výrobku ako akýkoľvek iný priemysel. Pri tomto procese dochádza k obrovskému znečisteniu vody – tona papiera znečistí takmer 76 000 litrov vody alkoholmi, chlórom a zlúčeninami prechodných kovov. Tie ohrozujú flóru a faunu; rovnako ako aj toxické farby, farbivá a polyméry, ktoré sa nachádzajú na potlačených papieroch, a môžu byť karcinogénne – spolu s výparmi, ktoré sú vypúšťané do ovzdušia v procese výroby.

A ak si stále myslíte, že papier sa vo veľkom množstve recykluje, sklamem vás – približne 26% odpadu na skládkach tvorí práve on.




Život bez akéhokoľvek papiera je pre väčšinu asi nepredstaviteľný. Obklopuje nás každý deň a z každej strany – od zošitov v škole a dokumentov v práci, cez letáky a pokladničné bloky, až po hygienické vreckovky alebo toaletný papier. Niekedy sa mu nedá úplne vyhnúť, no sú situácie, kedy je jednoduché povedať "nie" a nepriniesť domov viac odpadu. Aj keď sa papier dokáže sám v prírode rozložiť, neznamená to, že by sme nemali zredukovať jeho používanie.

V tomto článku nájdete desať tipov, ako sa vyvarovať zbytočnému nadbytočnému používaniu papiera – a je to oveľa ľahšie, ako si myslíte.




Neberte letáky a iné propagačné papieriky. Sú doslova na každom rohu – v obchodných domoch a supermarketoch, rozdávajú ich ľudia na ulici, deň čo deň ich z poštovej schránky vyberieme hneď niekoľko. No je jednoduché sa im úplne vyhnúť – v obchode si ich zbytočne neberte, ľuďom na ulici s úsmevom povedzte "nie, ďakujem" a na schránku nalepte papierik s prosbou, aby vám letáky dnu nevhadzovali. Aj tak slúžia len na to, aby nás prilákali a kúpili sme si veci, ktoré ani nepotrebujeme.

Nekupujte noviny a časopisy. V dnešnej dobe je už úplne všetko online, k obsahu máte prístup hneď za pár sekúnd. Mnohé portály fungujú na princípe plateného odberu – teda k istým článkom máte prístup až po zaplatení, a tak stále podporujete váš obľúbený denník alebo týždenník, no nenesiete domov papier, ktorý po jednom prečítaní aj tak hodíte do koša (keďže na druhý deň je už neaktuálny), nemusíte sa naháňať po meste, aby ste si noviny kúpili, nemusíte sa báť, že už nemajú žiaden výtlačok, a najnovšie správy si môžete prečítať už pri rannej káve.

Ale nemusíte sa obávať, že takto vám ujdú všetky akcie a kupóny. Aj to už nájdete online. Ak chcete vedieť, kedy sú vo vašom obľúbenom obchode zľavy a kedy môžete dostať výhodný kupón, aj tu už existuje online verzia. Mnohé portály a stránky ponúkajú možnosť odberu noviniek – a priamo na e-mail vám príde upozornenie o akciách alebo rovno kupón na zľavu.




Ak si na vyučovacích hodinách v škole môžete písať poznámky na notebooku alebo tablete, robte tak. Znížite tak množstvo vytvoreného odpadu (keďže na konci školského roka nepoputuje žiaden zošit do koša), a výhodou je, že všetky poznámky máte na jednom mieste – a vždy po ruke, keď ich potrebujete; a ak niečo chcete opraviť, doplniť alebo vymazať, je to oveľa jednoduchšie ako v obyčajnom zošite.

Čo netreba, netlačte. Ak máte v škole odovzdať projekt či seminárnu prácu, opýtajte sa, či ju môžete poslať na email (mladí vyučujúci s tým nemajú žiaden problém, starším skúste vysvetliť, prečo prácu nechcete zbytočne tlačiť). To isté platí i v práci – posielajte čo najviac dokumentov v elektronickej verzii a spravte si sken svojho podpisu, tak ho jednoducho vložíte ako obrázok a papiere nemusíte zbytočne tlačiť.

Namiesto diára využívajte kalendár v mobile. Verte mi, je to oveľa jednoduchšie ako klasický plánovač. Takto máte vždy všetko po ruke – a aj keď si na nejakú povinnosť spomeniete ráno v autobuse, nemusíte vyťahovať z kabelky alebo ruksaku veľký diár. Síce mi chvíľu trvalo, pokiaľ som našla perfektnú alternatívu namiesto môjho bullet journal-u, no aplikácia Evernote mi vyhovuje dokonca ešte viac ako ručné spisovanie povinností – nie som limitovaná počtom a veľkosťou strán, všetko je jednoduché a prehľadné a už sa nemusím obávať toho, že sa pomýlim (moja perfekcionistická stránka doslova nenávidela, keď som v diári spravila nejakú chybu).

A nekupujte nové zápisníky. Ja som ich zvykla mať doslova desiatky – nikdy som im v obchode nevedela odolať, no tiež som do nich nemala ani čo písať a zbytočne iba zaberali miesto. Skúste si nabudúce v obchodnom centre spomenúť na všetky notesy, ktoré vám sedia v zásuvke. Nekúpite si zbytočne vec, ktorú nepotrebujete – a ktorá o pár rokov skončí v koši.




Nekupujte knihy. Aj ja som kedysi snívala o policiach plných kníh, dokonca som si pred rokmi dala do môjho bucket listu, že by som ich chcela vlastniť tisíc, no potom mi došlo, aké je to zbytočné. Všetky knihy nájdete v elektronickej verzii – investujte do čítačky a nielenže sa vám peniaze niekoľkonásobne vrátia, ale tak so sebou môžete nosiť tisíce kníh kade-tade. Ak však nedáte dopustiť na klasickú knihu, prihláste sa do knižnice. Je to oveľa lacnejšie ako kupovanie stále nových a nových kníh, ktoré aj tak potom iba sedia na polici, pretože len málokedy sa vrátime k dielam po prvom prečítaní.

Doma nahraďte papierové kuchynské utierky látkovými. Už párkrát som o tejto zero waste alternatíve písala a nedám na ňu dopustiť – nám doma vôbec nechýbajú. Servítky pri jedle väčšinou vôbec nie sú potrebné; no keď si bez nich neviete predstaviť nedeľný obed, zaobstarajte si látkové – po jedle ich ľahko vyperiete a navyše sú jednoznačne viac fancy ako obyčajná servítka.

No a v neposlednom rade odmietajte bloky a potvrdenky. Pri pokladničných účtenkách je to dosť ťažké, pretože je predajca povinný vám ich dať, no ak platíte kartou, rovno povedzte, že potvrdenku z terminálu nepotrebujete. Už v niekoľkých obchodoch som si všimla, že sa predavači pýtajú, či potrebujete potvrdenie – a ja dúfam, že čo najskôr sa to rozšíri aj do veľkých reťazcov.




Na záver ešte raz pripomínam, že hoci papier nie je pre životné prostredie taký škodlivý ako sú plasty, neznamená to, že je na sto percent v poriadku. Konieckoncov je to stále odpad, ktorý často končí na smetisku, kde ho čaká rovnaký osud ako zvyšné smetie – nikdy sa nerozloží.

Krôčik po krôčiku skúste odmietať zbytočný papier; a rýchlo uvidíte, že to nestojí žiadnu námahu.

Monday, February 11, 2019

GOING PAPERLESS



Zero waste doesn't only mean rejecting plastic. Plastics are among all common materials the most harmful, because they never decompose in nature (they only break into microparticles), many are non-recyclable and harm the environment; but zero waste lifestyle means not creating any form of waste.

Paper is, of course, recyclable and compostable. This is why many don't see it as a "threat", something we should avoid. However, even ordinary paper is a certain burden on the environment.

Up to 55% of all paper is from newly cut trees, that means only 45 percent is from recycled material. As a result, we still don't recycle enough, which concludes in the use of new wood in the majority of producing paper. Production, however, also includes a huge amount of water – 10 liters of water is needed to produce single A4 sized paper; which may not sound as much, but since around 400 million metric tons of paper are produced annually, up to two billion liters of water are used. YEARLY. The paper and pulp industries use more water to produce one ton of a product than any other industry. This process involves huge water pollution – a ton of paper contaminates nearly 76,000 liters of water with alcohols, chlorine and transition metal compounds. They threaten flora and fauna; as well as toxic dyes, dyes and polymers found on printed papers, and can be carcinogenic – along with vapors that are discharged into the air in the production process.

And if you still think that paper is mainy recycled, I will have to disappoint you – about 26% of all waste in landfills is just paper.




Life without any paper is, for many, pretty much unimaginable. It surrounds us every day and everywhere – from schoolbooks and papers at work, through leaflets and bills to tissues or toilet paper. Sometimes we can't avoid it altogether, but there are situations where it is easy to say "no" and not bring home more waste. Even though paper is able to decompose in nature, it does not mean we should not reduce its use.

In this article, there are ten tips how to avoid unnecessary excessive use of paper – and it's much easier than you think.




Don't take leaflets and other promotional papers. They are literally on every corner – in shopping malls and supermarkets, they are being handed out on the street, day by day we pick several of them out from a mailbox. It's easy to avoid them completely – don't take them when you're shopping, say "no thanks" to the people in the streets, and put a sign on the mailbox with a request not to give you leaflets. They only attract us to buy things that we don't even need.

Don't buy newspapers and magazines. Nowadays everything is online, and you can access the content in just a few seconds. Many portals work on a semi-paid basis – so you can access some articles only after subscribing, so you still support your favorite dialy or weekly newspaper, but you don't carry home papers, which you throw out after reading them (since the next day it's already out of date), you don't have to drive around the city to buy a newspaper, you don't have to worry about them having no more copies, and you can read the latest news with your morning coffee.

But you don't have to worry that you'll miss out on seeing good deals and coupons. You can find them online as well. If you want to know when your favourite store has discounts and when you can get a lucrative coupon, the online version already exists. Many sites offer the option to receive news – and you will receive an email notification about great deals or a coupon with the discount.




If you can write notes on your laptop or tablet in school lessons, do so. You'll reduce the amount of rubbish generated (since at the end of the school year, no notebooks will go to the bin), and the advantage is that you have all the notes in one place – and always with you when you need them; and if you want to correct, add or delete something, it's much easier than in a regular notebook.

Don't print if you don't have to. If you have a project or paper at school, ask if you can send it to e-mail (young teachers don't have a problem with this, try to explain to older teacher why you don't want to print unnecessarily). The same goes at work – send as many documents as possible in the electronic version and make a scan of your signature, so you can simply put it as an image and you don't need to print any unnecessary papers.

Instead of a planner, use a calendar in your phone. Believe me, it's much easier than a classic planner. This way you have everything by hand – and even if you remember you have to do something on the bus in the morning, you don't have to take out a big chunky notebook from your handbag or backpack. It took me a while to find the perfect alternative to my bullet journal, but Evernote is even better than handwritten version – I'm not limited by the number and size of the pages, everything is simple and organized, and I don't have to worry about making mistakes (my perfectionist side literally hated when I made a mistake in the planner).

And don't buy new notebooks. I've used to have dozens of them – I've never been able to resist them in the store, but I didn't have anything to write in them, and they just took space. Just try to remember all your notebooks that are sitting in your drawer next time you're shopping. Don't buy an unnecessary thing you don't need – and which ends in a bin after a few years.




Don't buy books. Even I dreamed about shelves filled with books, a few years ago I even put in my bucket list that I wanted to own a thousand of them, but then I realized how wasteful it is. All books can be found in an electronic version – invest in a reader and not your money will come back several times, but you can carry thousands of books everywhere with you. If you don't want to let go of a classic book, go to a library. It's much cheaper than buying new and new books that only sit on the shelf, because we rarely go back to them after the first read.

At home, replace paper towels with cloth ones. I wrote about this zero waste alternative a few times already and I love it – we don't miss them at all. Table napkins are mostly unnecessary; but if you cann't imagine a Sunday lunch without them, get cloth ones – you can easily wash them after the meal and in addition they are surely more fancy than plain paper napkins.

And last but not least, refuse bills. It's quite difficult wwhen it comes to receipts from the cash register, because the seller is required to give it to you, but if you pay by card, just say that you don't need a receipt from the terminal. In several stores, I noticed that cashiers ask if you need the receipt – and I hope that it will expand into large chain stores as soon as possible.




Finally, I remind you that although paper is not as harmful to the environment as plastics, it doesn't mean that it's one hundred percent good. In fact, it's still a waste that often ends in a landfill, where the same fate awaits it, and it will never decompose.

Step after step, try to reject unnecessary paper; and you will quickly see that it doesn't take much effort.


Zero waste neznamená len odmietanie plastov. Plasty sú síce zo všetkých bežných materiálov najškodlivejšie, pretože sa v prírode nikdy nerozložia (len sa rozpadávajú na mikročastice), mnohé sú nerecyklovateľné a škodia životnému prostrediu; ale životný štýl bez odpadu znamená nevytváranie akéhokoľvek smetia.

Papier je, samozrejme, recyklovateľný a kompostovateľný. Práve preto ho mnohí neberú ako "hrozbu", niečo, čomu sa treba vyhýbať. Avšak aj obyčajný papier predstavuje istú záťaž pre životné prostredie.

55% papiera pochádza z novo-vyrúbaných stromov, teda len 45 percent je z recyklovaného materiálu. Z toho vyplýva, že stále recyklujeme žalostne málo, čo má za následok to, že počas výroby papiera sa vo väčšine využíva nové drevo. Výroba však zahŕňa aj obrovské množstvo vody – na vyprodukovanie jediného papiera veľkosti A4 je potrebných 10 litrov vody; čo možno neznie ako veľa, ale keďže ročne je vyrobených okolo 400 miliónov metrických ton papiera, využívaných sú až dve miliardy litrov vody. ROČNE. Papierenský a buničinový priemysel používajú viac vody na produkciu tony výrobku ako akýkoľvek iný priemysel. Pri tomto procese dochádza k obrovskému znečisteniu vody – tona papiera znečistí takmer 76 000 litrov vody alkoholmi, chlórom a zlúčeninami prechodných kovov. Tie ohrozujú flóru a faunu; rovnako ako aj toxické farby, farbivá a polyméry, ktoré sa nachádzajú na potlačených papieroch, a môžu byť karcinogénne – spolu s výparmi, ktoré sú vypúšťané do ovzdušia v procese výroby.

A ak si stále myslíte, že papier sa vo veľkom množstve recykluje, sklamem vás – približne 26% odpadu na skládkach tvorí práve on.




Život bez akéhokoľvek papiera je pre väčšinu asi nepredstaviteľný. Obklopuje nás každý deň a z každej strany – od zošitov v škole a dokumentov v práci, cez letáky a pokladničné bloky, až po hygienické vreckovky alebo toaletný papier. Niekedy sa mu nedá úplne vyhnúť, no sú situácie, kedy je jednoduché povedať "nie" a nepriniesť domov viac odpadu. Aj keď sa papier dokáže sám v prírode rozložiť, neznamená to, že by sme nemali zredukovať jeho používanie.

V tomto článku nájdete desať tipov, ako sa vyvarovať zbytočnému nadbytočnému používaniu papiera – a je to oveľa ľahšie, ako si myslíte.




Neberte letáky a iné propagačné papieriky. Sú doslova na každom rohu – v obchodných domoch a supermarketoch, rozdávajú ich ľudia na ulici, deň čo deň ich z poštovej schránky vyberieme hneď niekoľko. No je jednoduché sa im úplne vyhnúť – v obchode si ich zbytočne neberte, ľuďom na ulici s úsmevom povedzte "nie, ďakujem" a na schránku nalepte papierik s prosbou, aby vám letáky dnu nevhadzovali. Aj tak slúžia len na to, aby nás prilákali a kúpili sme si veci, ktoré ani nepotrebujeme.

Nekupujte noviny a časopisy. V dnešnej dobe je už úplne všetko online, k obsahu máte prístup hneď za pár sekúnd. Mnohé portály fungujú na princípe plateného odberu – teda k istým článkom máte prístup až po zaplatení, a tak stále podporujete váš obľúbený denník alebo týždenník, no nenesiete domov papier, ktorý po jednom prečítaní aj tak hodíte do koša (keďže na druhý deň je už neaktuálny), nemusíte sa naháňať po meste, aby ste si noviny kúpili, nemusíte sa báť, že už nemajú žiaden výtlačok, a najnovšie správy si môžete prečítať už pri rannej káve.

Ale nemusíte sa obávať, že takto vám ujdú všetky akcie a kupóny. Aj to už nájdete online. Ak chcete vedieť, kedy sú vo vašom obľúbenom obchode zľavy a kedy môžete dostať výhodný kupón, aj tu už existuje online verzia. Mnohé portály a stránky ponúkajú možnosť odberu noviniek – a priamo na e-mail vám príde upozornenie o akciách alebo rovno kupón na zľavu.




Ak si na vyučovacích hodinách v škole môžete písať poznámky na notebooku alebo tablete, robte tak. Znížite tak množstvo vytvoreného odpadu (keďže na konci školského roka nepoputuje žiaden zošit do koša), a výhodou je, že všetky poznámky máte na jednom mieste – a vždy po ruke, keď ich potrebujete; a ak niečo chcete opraviť, doplniť alebo vymazať, je to oveľa jednoduchšie ako v obyčajnom zošite.

Čo netreba, netlačte. Ak máte v škole odovzdať projekt či seminárnu prácu, opýtajte sa, či ju môžete poslať na email (mladí vyučujúci s tým nemajú žiaden problém, starším skúste vysvetliť, prečo prácu nechcete zbytočne tlačiť). To isté platí i v práci – posielajte čo najviac dokumentov v elektronickej verzii a spravte si sken svojho podpisu, tak ho jednoducho vložíte ako obrázok a papiere nemusíte zbytočne tlačiť.

Namiesto diára využívajte kalendár v mobile. Verte mi, je to oveľa jednoduchšie ako klasický plánovač. Takto máte vždy všetko po ruke – a aj keď si na nejakú povinnosť spomeniete ráno v autobuse, nemusíte vyťahovať z kabelky alebo ruksaku veľký diár. Síce mi chvíľu trvalo, pokiaľ som našla perfektnú alternatívu namiesto môjho bullet journal-u, no aplikácia Evernote mi vyhovuje dokonca ešte viac ako ručné spisovanie povinností – nie som limitovaná počtom a veľkosťou strán, všetko je jednoduché a prehľadné a už sa nemusím obávať toho, že sa pomýlim (moja perfekcionistická stránka doslova nenávidela, keď som v diári spravila nejakú chybu).

A nekupujte nové zápisníky. Ja som ich zvykla mať doslova desiatky – nikdy som im v obchode nevedela odolať, no tiež som do nich nemala ani čo písať a zbytočne iba zaberali miesto. Skúste si nabudúce v obchodnom centre spomenúť na všetky notesy, ktoré vám sedia v zásuvke. Nekúpite si zbytočne vec, ktorú nepotrebujete – a ktorá o pár rokov skončí v koši.




Nekupujte knihy. Aj ja som kedysi snívala o policiach plných kníh, dokonca som si pred rokmi dala do môjho bucket listu, že by som ich chcela vlastniť tisíc, no potom mi došlo, aké je to zbytočné. Všetky knihy nájdete v elektronickej verzii – investujte do čítačky a nielenže sa vám peniaze niekoľkonásobne vrátia, ale tak so sebou môžete nosiť tisíce kníh kade-tade. Ak však nedáte dopustiť na klasickú knihu, prihláste sa do knižnice. Je to oveľa lacnejšie ako kupovanie stále nových a nových kníh, ktoré aj tak potom iba sedia na polici, pretože len málokedy sa vrátime k dielam po prvom prečítaní.

Doma nahraďte papierové kuchynské utierky látkovými. Už párkrát som o tejto zero waste alternatíve písala a nedám na ňu dopustiť – nám doma vôbec nechýbajú. Servítky pri jedle väčšinou vôbec nie sú potrebné; no keď si bez nich neviete predstaviť nedeľný obed, zaobstarajte si látkové – po jedle ich ľahko vyperiete a navyše sú jednoznačne viac fancy ako obyčajná servítka.

No a v neposlednom rade odmietajte bloky a potvrdenky. Pri pokladničných účtenkách je to dosť ťažké, pretože je predajca povinný vám ich dať, no ak platíte kartou, rovno povedzte, že potvrdenku z terminálu nepotrebujete. Už v niekoľkých obchodoch som si všimla, že sa predavači pýtajú, či potrebujete potvrdenie – a ja dúfam, že čo najskôr sa to rozšíri aj do veľkých reťazcov.




Na záver ešte raz pripomínam, že hoci papier nie je pre životné prostredie taký škodlivý ako sú plasty, neznamená to, že je na sto percent v poriadku. Konieckoncov je to stále odpad, ktorý často končí na smetisku, kde ho čaká rovnaký osud ako zvyšné smetie – nikdy sa nerozloží.

Krôčik po krôčiku skúste odmietať zbytočný papier; a rýchlo uvidíte, že to nestojí žiadnu námahu.

Follow

Contact Form

Name

Email *

Message *

from instagram @ simplyberenica

SIMPLY BERENICA. Theme by BD.