Social Media



Today I was planning to publish another article; I already had a pre-planned out what I want to write about. But I want to talk about another topic – something about yesterday.

My birthday.

When I was little, I couldn't wait to be another year older. I counted down the days, weeks, and months, counted the number of times I still have to sleep until the long-awaited date. I can't say I'm not looking forward to my birthday, but there's some fear coming with it. Being older again? No thank you. I feel like the life is escaping through my fingers; I was just blowing the candles on the cake, and I'm supposted to wish something again? Where did the 365 days go?

However, yesterday I realized one thing. Although I'm already twenty-two now, my whole life is ahead of me. I have to admit that sometimes I get influenced with social media and I feel like I should've already had my dream job and dream life, seen half of the world and have a multy-digit number on my bank account. But the fact that some people have this life doesn't meen that they succeeded in life, or more so – that sonce I don't have such life doesn't mean that I failed. I didn't fail.

I'm extremely grateful for every person in my life. I often don't realize how lucky I am to have such a wonderful family that supports me at every step – even my crazy ideas. That they care about me. That they love me. I thank for all of my friends. For the one I spend (almost) every day with, the one I know will never disappoint me, will always make me laugh and will talk about everything at two a. m. with me. For my current, but especially my old schoolmates from high school, whom I may not see as often as I would like, but the more I appreciate the moments I spend with them; and they are a proof that when people want to, they can stay in touch even through hundreds of kilometers, busy schedules and different interests. I thank for those I have had the opportunity to meet or get to know in my life; including girls I met through my blog, who inspire and motivate me day after day. I thank that I'm healthy, I can see, hear and walk, and I have no serious illness. That I can have a job, though I don't appreciate it. That I can study and go to school. And I thank for being able to fulfill my dreams.

This year will be the best year in my life. I have many plans, many thoughts and ideas; and I know how I want to achieve them. And I'm ready for all the challenges that await me because I know they'll push me further. To happiness.


Dnes som mala v pláne vydať iný článok; už som mala dopredu rozvrhnuté, o čom chcem písať. No radšej sa vyjadrím k inej téme – k niečomu, čo sa týka včerajšieho dňa.

Mojim narodeninám.

Keď som bola malá, celý rok som sa nevedela dočkať, kedy budem staršia. Odpočítavala som dni, týždne a mesiace, počítala, koľkokrát sa ešte budem musieť vyspať, aby bol konečne tak dlho očakávaný dátum. Nemôžem povedať, že by som sa na narodeniny netešila, no sprevádza ich akýsi strach. Byť opäť staršia? No thank you. Mám pocit, že mi život uniká pomedzi prsty; že len teraz som sfukovala sviečky na torte a znova si mám niečo priať? Veď kde zbehlo tých tristošesťdesiatpäť dní?

Včera som si však uvedomila jednu vec. Hoci mám už dvadsaťdva, celý svoj život mám iba pred sebou. Priznávam, že aj ja sa nechávam až príliš ovplyvniť sociálnymi sieťami, kvôli ktorým mám pocit, že už dávno som mala mať svoj dream job a dream life, precestovanú polovicu sveta a niekoľkociferné číslo na účte. No to, že niektorí takýto život majú, neznamená, že v živote uspeli, respektíve to, že ja takýto život nemám, neznamená, že som nejako zlyhala. Nezlyhala.

Som nesmierne vďačná za každého človeka v mojom živote. Často si neuvedomujem, aké mám šťastie, že mám takú úžasnú rodinu, ktorá ma na každom kroku podporuje – a to aj pri mojich šialených nápadoch. Že sa o mňa starajú. Milujú ma. Ďakujem za všetkých kamarátov. Za tú, s ktorou som (takmer) každý deň, ktorá viem, že ma nikdy nesklame, ktorá ma vždy rozosmeje a o druhej ráno bude viesť rozhovory o všetkom. Za terajších, ale hlavne bývalých spolužiakov zo strednej, ktorých možno nevídam tak často, ako by som chcela, o to viac si vážim momenty, ktoré s nimi strávim; a sú len dôkazom toho, že keď ľudia chcú, vedia udržať kontakt aj cez stovky kilometrov, nabité rozvrhy a rôzne záujmy. Ďakujem za tých, ktorých som vo svojom živote mala možnosť spoznať alebo stretnúť; vrátane dievčat, ktoré mi dal blog, a ktoré ma deň čo deň inšpirujú a motivujú. Ďakujem za to, že som zdravá, že môžem vidieť, počuť a chodiť, že nemám žiadnu serióznu chorobu. Za to, že môžem mať prácu, hoci si to nevážim. Že sa môžem vzdelávať a chodiť do školy. A ďakujem za to, že si môžem splniť svoje sny.

Tento rok bude najlepší v mojom živote. Mám veľa plánov, veľa myšlienok a predstáv; a viem, ako ich chcem splniť. A som pripravená na všetky výzvy, ktoré ma čakajú, lebo viem, že ma posunú ďalej. K šťastiu.

Monday, April 29, 2019

FEELING 22



Today I was planning to publish another article; I already had a pre-planned out what I want to write about. But I want to talk about another topic – something about yesterday.

My birthday.

When I was little, I couldn't wait to be another year older. I counted down the days, weeks, and months, counted the number of times I still have to sleep until the long-awaited date. I can't say I'm not looking forward to my birthday, but there's some fear coming with it. Being older again? No thank you. I feel like the life is escaping through my fingers; I was just blowing the candles on the cake, and I'm supposted to wish something again? Where did the 365 days go?

However, yesterday I realized one thing. Although I'm already twenty-two now, my whole life is ahead of me. I have to admit that sometimes I get influenced with social media and I feel like I should've already had my dream job and dream life, seen half of the world and have a multy-digit number on my bank account. But the fact that some people have this life doesn't meen that they succeeded in life, or more so – that sonce I don't have such life doesn't mean that I failed. I didn't fail.

I'm extremely grateful for every person in my life. I often don't realize how lucky I am to have such a wonderful family that supports me at every step – even my crazy ideas. That they care about me. That they love me. I thank for all of my friends. For the one I spend (almost) every day with, the one I know will never disappoint me, will always make me laugh and will talk about everything at two a. m. with me. For my current, but especially my old schoolmates from high school, whom I may not see as often as I would like, but the more I appreciate the moments I spend with them; and they are a proof that when people want to, they can stay in touch even through hundreds of kilometers, busy schedules and different interests. I thank for those I have had the opportunity to meet or get to know in my life; including girls I met through my blog, who inspire and motivate me day after day. I thank that I'm healthy, I can see, hear and walk, and I have no serious illness. That I can have a job, though I don't appreciate it. That I can study and go to school. And I thank for being able to fulfill my dreams.

This year will be the best year in my life. I have many plans, many thoughts and ideas; and I know how I want to achieve them. And I'm ready for all the challenges that await me because I know they'll push me further. To happiness.


Dnes som mala v pláne vydať iný článok; už som mala dopredu rozvrhnuté, o čom chcem písať. No radšej sa vyjadrím k inej téme – k niečomu, čo sa týka včerajšieho dňa.

Mojim narodeninám.

Keď som bola malá, celý rok som sa nevedela dočkať, kedy budem staršia. Odpočítavala som dni, týždne a mesiace, počítala, koľkokrát sa ešte budem musieť vyspať, aby bol konečne tak dlho očakávaný dátum. Nemôžem povedať, že by som sa na narodeniny netešila, no sprevádza ich akýsi strach. Byť opäť staršia? No thank you. Mám pocit, že mi život uniká pomedzi prsty; že len teraz som sfukovala sviečky na torte a znova si mám niečo priať? Veď kde zbehlo tých tristošesťdesiatpäť dní?

Včera som si však uvedomila jednu vec. Hoci mám už dvadsaťdva, celý svoj život mám iba pred sebou. Priznávam, že aj ja sa nechávam až príliš ovplyvniť sociálnymi sieťami, kvôli ktorým mám pocit, že už dávno som mala mať svoj dream job a dream life, precestovanú polovicu sveta a niekoľkociferné číslo na účte. No to, že niektorí takýto život majú, neznamená, že v živote uspeli, respektíve to, že ja takýto život nemám, neznamená, že som nejako zlyhala. Nezlyhala.

Som nesmierne vďačná za každého človeka v mojom živote. Často si neuvedomujem, aké mám šťastie, že mám takú úžasnú rodinu, ktorá ma na každom kroku podporuje – a to aj pri mojich šialených nápadoch. Že sa o mňa starajú. Milujú ma. Ďakujem za všetkých kamarátov. Za tú, s ktorou som (takmer) každý deň, ktorá viem, že ma nikdy nesklame, ktorá ma vždy rozosmeje a o druhej ráno bude viesť rozhovory o všetkom. Za terajších, ale hlavne bývalých spolužiakov zo strednej, ktorých možno nevídam tak často, ako by som chcela, o to viac si vážim momenty, ktoré s nimi strávim; a sú len dôkazom toho, že keď ľudia chcú, vedia udržať kontakt aj cez stovky kilometrov, nabité rozvrhy a rôzne záujmy. Ďakujem za tých, ktorých som vo svojom živote mala možnosť spoznať alebo stretnúť; vrátane dievčat, ktoré mi dal blog, a ktoré ma deň čo deň inšpirujú a motivujú. Ďakujem za to, že som zdravá, že môžem vidieť, počuť a chodiť, že nemám žiadnu serióznu chorobu. Za to, že môžem mať prácu, hoci si to nevážim. Že sa môžem vzdelávať a chodiť do školy. A ďakujem za to, že si môžem splniť svoje sny.

Tento rok bude najlepší v mojom živote. Mám veľa plánov, veľa myšlienok a predstáv; a viem, ako ich chcem splniť. A som pripravená na všetky výzvy, ktoré ma čakajú, lebo viem, že ma posunú ďalej. K šťastiu.


Eggs are missing only in a few households. They have versatile use in the kitchen – we eat them for breakfast, lunch and dinner, in any cooked-alternative, they're an integral part of desserts and cakes. They have many benefits – they contain few calories, up to 12% is protein and they are a source of vitamin D and B12. They are relatively easy to digest, and even assumptions that they increase "bad" cholesterol levels in the blood were proved to be false (but the fact remains that one egg contains up to two-thirds of the recommended daily cholesterol intake, but since the liver then produces less of its own cholesterol, the level is balanced).

As well as the meat and the dairy industry, egg production hides a terrible reality that no one is talking about. And the problem is not only in mass production, but also in small-scale one.




Since I strongly doubt that somebody remembers in detail the anatomy of the domestic chicken and specifically its reproductive system, I will start with that. Although the reproductive system of hens is different from ours, the beginning is the same – the egg cell is released from the ovary, which travels through the oviduct (where fertilization can occur); then it's covered in layers of protective substances, the last one being the hard shell from calcium.

Many years ago, the chickens had 12 – 13 eggs a year. For the only purpose – to have all the eggs fertilized, from which little chicks could hatch. But then, a man got hold of a chicken and found out, that besides meat, the eggs are edible as well; also that the chicken lays eggs even if they aren't fertilized.

A short simple interpolator for those who don't understand how it works – the hens lay eggs for the purpose of having young, but they lay them even without a rooster; because the released egg doesn't know if it'll be fertilized in the oviduct or not. The principle is therefore exactly the same as reproduction in humans, and chicken eggs can be compared to menstruation. In the wild, the hen would be fertilized – and after the chicken has around a dozen eggs, it sits on them, keeping the eggs at a constant temperature, so the chicks can hatch. Even a fertilized egg is edible – if it is taken immediately by the breeder and stored in a cool room, it won't hatch.

As I mentioned earlier, the hens used to have only a few eggs a year, nowadays they lay them every 24 to 48 hours, so about three hundred eggs a year; thanks to breeding, which ensured that the hens lay eggs even in winter (otherwise they didn't, because winter is far from being the ideal season for breeding, since the chicks would freeze), but mainly because the hens are not in the same space as the roosters (and there's no fertilization), and people take the eggs from them every day (that is, even if fertilization occurs and the egg is laid, it waits until there's around twelve of them). Again, we get to the point that eggs are definitely not intended for humans – and hens lay eggs for themselves, or more so to survive as species.





Most of the eggs we eat in Slovakia are from big factory farms – and up to 75% of all eggs sold are from battery cages. It's the most economical out of all of them, because it allows the storage of individual hens on themselves, hens don't run under the breeders' feet, and since everything is automated, collecting the eggs requires minimal effort. But at what price? In cages that damage their feet, are around twenty of them. Each hen has a space smaller than one basic printer paper. They have no room to spread their wings, to walk, they never see the sunlight, they're under constant stress, which results in feather plucking and attacking.

Indoor husbandry seems to be a better alternative – but it still doesn't allow hens the ideal living conditions. Hens are in huge halls, where they're literally thousands of them, and they still have no daylight and enough movement. Therefore, the best is free-range where the chickens can walk on the grass and be outside. However, this increases the cost, which is then reflected in higher egg prices.


As I mentioned, chickens in the factory farms (now I don't count free-range, which it's only in 5 percent in Slovakia) are under constant stress. In such situations it's natural for them to rip out their feathers or attack other hens; but for farmers it's, of course, undesirable. That's why they often trim their beaks – although I didn't find if they do it in factory farms, but they do it in small-scale farms, so the answer is obvious, And as usual, without any anesthesia. When they trim the beak, they often damage the nerves and blood vessels; therefore, eating causes a lot of pain and the hens die of starvation.

Such chickens live for a maximum of two years; although in the wild it would be up to eight. But they're dying much earlier because of reduced egg production and injuries. Since the egg shell is composed of calcium, the whole laying process is very difficult for the hen's body – and the body often extracts calcium from the bones, making the skeleton fragile and prone to fractures. In the wild, this problem would not be at all – because hens wouldn't lay so many eggs, but also because they would eat the unfertilized eggs.

And to make matters worse, as we are only talking about hens, let's not forget that in this industry, roosters are basically unnecessary – they're only useful for breeding. And if we assume that 50% of the roosters are born, half of the chicks are useless. There's no point in keeping them, so they end up in a grinder that literally crushes them alive, or they suffocate them with gas.


Source: HERE. Pictures are edited.


Even the small-scale farms aren't perfect. Even though they aren't as cruel to hens because they have more space to live, they often have free movement around the garden, so they can walk and be on a fresh air, but some breeding practices remain the same. Beak trimming is recommended by many farmers. Starving the hens is not so unusual either – by decreasing the ammount of food or stopping it for a few days, the egg production will increase.

Purchasing the hens is not normal either. Most households who decide to have chickens also need to have them from somewhere – and most often it's from a specialized company. And for one chick you pay 52 CENTS. (Can you imagine selling human children at such price?)

And where do the hens end up when they don't lay enough eggs, have fractures or are simply exhausted? On a plate. In large-scale farms, dead hens are often sold to factories where meat is transformed into products (because such hens don't have the most beautiful meat and no one would buy it at the supermarket, but it's still edible); and in villages it's no different.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


The hens wouldn't survive in the wild without us. Yes and no. If you threw a bred hen which was raised in a cage from the birth and doesn't even know how the grass or the sun look, into a wild, of course, it wouldn't survive. But the hens existed in the wild long before people took hold of them. And they didn't need humas to survive at all.

Again, I'm reminding what I've already written in an article on bee keeping and honey productionwhere do people even have the right to take eggs from hens? To genetically modify them to lay more than twenty times more eggs than it's normal for them? If this is how the breeding and selling dogs would look like – so they'd be locked in a tiny cage, they'd cut off parts of their bodies, and they'd force them to lay breakfast for people – it would be shut down after one day, because it'd be unacceptable. Who then forced us into thinking that one is okay and the other is not? Why is a chicken less than a dog?

If you have the option, choose other alternatives. And there's a lot of them – even when baking, as well as for breakfast. Or at least buy eggs from small farms or from free-range chickens; and don't support violence, inhuman behavior and cruelty. Even animals have feelings and have the same right to live as humans.


Vajíčka chýbajú len v máloktorej domácnosti. V kuchyni majú všestranné využitie – jeme ich na raňajky, na obed i večeru, v akomkoľvek tepelnom upravení, sú neodmysliteľnou súčasťou dezertov a koláčov. Majú mnoho benefitov – obsahujú málo kalórií, až 12% tvoria bielkoviny a sú zdrojom vitamínu D a B12. Sú pomerne ľahko stráviteľné a dokonca aj predpoklady, že zvyšujú hladinu "zlého" cholesterolu v krvi sa ukázali ako nepravdivé (faktom ale ostáva, že jedno vajce obsahuje až dve tretiny odporúčanej dennej dávky cholesterolu, no keďže pečeň potom vytvára menej vlastného cholesterolu, hladina sa ako-tak vyrovná).

Rovnako ako aj mäsopriemysel a mliekárenský priemysel, aj produkcia vajec skrýva hrôzostrašnú realitu, o ktorej nikto nehovorí. A problém nie je iba vo veľkochove, ale aj malochove.




Keďže silne pochybujem, že si niekto detailne pamätá anatómiu kury domácej (teda sliepky) a konkrétne jej reprodukčný systém, začnem práve tým. Hoci rozmnožovacia sústava sliepok je iná ako naša, začiatok je rovnaký – z vaječníka sa uvoľní pohlavná bunka, ktorá putuje vajíčkovodom (kde môže dôjsť k oplodneniu); potom sa obaľuje viacerými ochrannými vrstvami, pričom poslednou je pevná škrupina z vápnika.

Kedysi sliepky znášali v priemere 12 – 13 vajec ročne. Z jediným zámerom – aby boli všetky vajcia oplodnené a mohli sa z nich vyliahnuť kuriatka. No potom sa kury divej zmocnil človek, ktorý zistil, že okrem mäsa sú jedlé aj vajcia; a tiež, že sliepka znáša vajcia aj keď nie sú oplodnené.

Krátka vsuvka napísaná po lopate pre tých, ktorí nevedia, ako to funguje – sliepka znáša vajcia s cieľom mať mladé, no znáša ich aj bez prítomnosti kohúta; lebo uvoľnené vajíčko akoby nevie, či bude vo vajcovode oplodnené alebo nie. Princíp je teda úplne rovnaký ako rozmnožovanie u ľudí a slepačie vajce môžeme prirovnať k menštruácii. Vo voľnej prírode by u sliepok došlo k oplodneniu – a po tom, čo sliepka znesie okolo dvanásť vajec, si na nich sadne, vďaka čomu majú vajcia stálu teplotu a môže sa z nich vyliahnuť kuriatko. Aj oplodnené vajce je jedlé – ak ho chovateľ okamžite vezme a uskladní v chladnom priestore, nedôjde k vyliahnutiu.

Ako som už spomínala – kury kedysi znášali iba zopár vajec do roka, dnes ich znášajú každých 24 až 48 hodín, teda okolo tristo vajec ročne; a to vďaka šľachteniu, ktoré zabezpečilo, že sliepky znášajú vajcia aj v zime (inak ich neznášali, pretože zima ani zďaleka nie je ideálne ročné obdobie na rozmnožovanie, keďže mláďatá by zamrzli), no hlavne vďaka tomu, že sliepky nie sú v jednom priestore s kohútmi (a nedôjde k oplodneniu), a vajcia im ľudia berú každý deň (teda aj keď dôjde k oplodneniu a sliepka vajce znesie, čaká, pokiaľ ich nebude okolo tých dvanásť). Opäť sa teda dostávame k tomu, že vajcia ani náhodou nie sú určené pre ľudí – a sliepky znášajú vajcia pre seba, respektíve preto, aby ako druh prežili.





Väčšina vajec, ktoré na Slovensku konzumujeme, je z veľkochovu – a až 75% všetkých predaných vajec je z klietkového chovu. Ten je najekonomickejší, pretože umožňuje uskladnenie jednotlivých sliepok na sebe, sliepky chovateľom len tak nepobehujú pod nohami, a keďže je všetko automatizované, zber vajec vyžaduje minimálnu námahu. Ale za akú cenu? V klietkach, ktoré im poškodzujú nohy, je ich natlačených okolo dvadsať. Každá sliepka má priestor menší ako je jeden obyčajný kancelársky papier. Nemajú priestor na roztiahnutie krídel, na prechádzanie, nikdy neuvidia denné svetlo, sú pod neustálym stresom, čo má za následok vytrhávanie peria a vzájomné napádanie.

Podstielkový chov sa zdá byť ako lepšou alternatívou – no stále neumožňuje sliepkam ideálne podmienky na život. Kury sú natlačené v obrovských halách, kde ich sú doslova tisíce, stále nemajú denné svetlo a dostatok pohybu. Najlepší je preto voľný chov sliepok s výbehom, kde sa kury môžu prechádzať po tráve a byť vonku. Avšak zvyšujú sa tým náklady, čo sa potom odráža na vyššej cene vajec.


Ako som spomínala, sliepky vo veľkochove (teraz nerátam voľnovýbehový chov, ktorý je na Slovensku zastúpený len v 5 percentách) sú pod neustálym stresom. V takýchto situáciách je pre nich prirodzené vytrhávať si perie alebo útočiť na iné sliepky; no pre chovateľov je to, samozrejme, nežiadúce. Preto im často zastrihávajú zobáky – hoci som nenašla, či zobáky zastrihávajú aj vo veľkochovoch, robia to aj malochovatelia, takže odpoveď je asi jasná. A ako inak, bez anestézy. Pri zastrihnutí sú často poškodené nervy a cievy v zobáku; jedenie preto kure spôsobuje veľkú bolesť a umrie na vyhladovanie.

Takéto sliepky žijú maximálne dva roky; hoci vo voľnej prírode by to bolo až osem. No kvôli zníženiu produkcie vajec a rôznym úrazom umierajú oveľa skôr. Keďže škrupina vajíčka je zložená z vápnika, celý proces znášania je pre telo sliepky veľmi náročný – a organizmus často ťaží vápnik z kostí, kvôli čomu je kostra kury krehká a náchylná na zlomeniny. Vo voľnej prírode (respektíve pri kurách divých) by tento problém vôbec nebol – jednak preto, lebo by sliepky neznášali toľko vajec, ale aj preto, že by neoplodnené vajce zjedli.

No a aby toho nebolo málo, keďže sa stále bavíme iba o sliepkach, nezabúdajme na to, že v tomto priemysle sú kohútikovia v podstate nepotrebný – užitočný sú iba pri rozmnožovaní. A ak predpokladáme, že z narodených kurčiat je 50% kohútov, polovica mláďat je zbytočná. Nemá zmysel ich chovať, preto skončia v drvičke, ktorá ich doslova rozmelie zaživa, alebo ich udusia plynom.


Zdroj: TU. Obrázky sú upravené.


Ani malochov sliepok nie je úplne dokonalý. Hoci k sliepkam nie je taký krutý, pretože majú viac priestoru na život, často majú voľný pohyb po záhrade, a teda sa majú možnosť prejsť a byť na čerstvom vzduchu, ale niektoré praktiky pri chove ostávajú rovnaké. Zastrihávanie zobákov mnohí malochovatelia priam odporúčajú. Nezvyčajnosťou nie je ani vyhladovanie kúr – tým, že znížia sliepkam stravu alebo ju na pár dní úplne zastavia, sa zvýši produkcia vajec.

Normálna nie je ani kúpa sliepok. Väčšina domácností, ktorá sa rozhodne chovať kury, ich tiež musí najprv odniekiaľ mať – a najčastejšie je to od spoločnosti, ktorá je na to špecializovaná. A za jedno kuriatko zaplatíte 52 CENTOV. (Viete si predstaviť, že by sme za takú cenu predávali ľudské deti?)

A kde skončia sliepky, ktoré už neznášajú dostatok vajec, majú zlomeniny alebo jednoducho nevládzu? Na tanieri. Pri veľkochovoch sa mŕtve sliepky často predávajú do závodov, kde mäso premenia na nejaké výrobky (pretože takéto sliepky nemajú práve najkrajšie mäso a v supermarkete by si ho nikto nekúpil, no stále sa dá zjesť); a na dedinách tomu nie je inak.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Sliepky by bez nás vo voľnej prírode neprežili. Áno aj nie. Ak by ste vyšľachtenú kuru, ktorá bola od narodenia zatvorená v klietke a ani len netuší, ako vyzerá tráva alebo slnko, zrazu hodili do lesa, samozrejme, že by neprežila. Ale kury divoké existovali voľne v prírode dávno predtým, ako si ich udomácnili ľudia. A ľudskú pomoc na prežitie vôbec nepotrebovali.

Opäť pripomínam to, čo som už napísala v článku u chove včiel a produkcii medukde majú ľudia vôbec právo na to, aby sliepkam brali vajcia? Aby ich geneticky upravovali tak, aby znášali dvadsaťnásobne viac vajec ako je pre nich normálne? Ak by takto vyzeral chov a predaj psov – teda by boli natlačené v klietke, zastrihávali by im časti tela a dookola nútili znášať raňajky pre ľudí – do jediného dňa by bol zrušený, lebo by to bolo neakceptovateľné. Kto nám teda natlačil do hlavy, že jedno je v pohode a druhé nie? V čom je sliepka menej ako pes?

Ak máte možnosť, vyberte si iné alternatívy. A je ich veľa – aj pri pečení, aj ako raňajky. Alebo si aspoň kupujte vajíčka z malochovov alebo od sliepok, ktoré majú voľný výbeh; a nepodporujte násilie, neľudské správanie a krutosť. Aj zvieratá majú city a majú rovnaké právno na život ako ľudia.

Friday, April 26, 2019

EGG INDUSTRY & WHY VEGANS DON'T EAT EGGS



Eggs are missing only in a few households. They have versatile use in the kitchen – we eat them for breakfast, lunch and dinner, in any cooked-alternative, they're an integral part of desserts and cakes. They have many benefits – they contain few calories, up to 12% is protein and they are a source of vitamin D and B12. They are relatively easy to digest, and even assumptions that they increase "bad" cholesterol levels in the blood were proved to be false (but the fact remains that one egg contains up to two-thirds of the recommended daily cholesterol intake, but since the liver then produces less of its own cholesterol, the level is balanced).

As well as the meat and the dairy industry, egg production hides a terrible reality that no one is talking about. And the problem is not only in mass production, but also in small-scale one.




Since I strongly doubt that somebody remembers in detail the anatomy of the domestic chicken and specifically its reproductive system, I will start with that. Although the reproductive system of hens is different from ours, the beginning is the same – the egg cell is released from the ovary, which travels through the oviduct (where fertilization can occur); then it's covered in layers of protective substances, the last one being the hard shell from calcium.

Many years ago, the chickens had 12 – 13 eggs a year. For the only purpose – to have all the eggs fertilized, from which little chicks could hatch. But then, a man got hold of a chicken and found out, that besides meat, the eggs are edible as well; also that the chicken lays eggs even if they aren't fertilized.

A short simple interpolator for those who don't understand how it works – the hens lay eggs for the purpose of having young, but they lay them even without a rooster; because the released egg doesn't know if it'll be fertilized in the oviduct or not. The principle is therefore exactly the same as reproduction in humans, and chicken eggs can be compared to menstruation. In the wild, the hen would be fertilized – and after the chicken has around a dozen eggs, it sits on them, keeping the eggs at a constant temperature, so the chicks can hatch. Even a fertilized egg is edible – if it is taken immediately by the breeder and stored in a cool room, it won't hatch.

As I mentioned earlier, the hens used to have only a few eggs a year, nowadays they lay them every 24 to 48 hours, so about three hundred eggs a year; thanks to breeding, which ensured that the hens lay eggs even in winter (otherwise they didn't, because winter is far from being the ideal season for breeding, since the chicks would freeze), but mainly because the hens are not in the same space as the roosters (and there's no fertilization), and people take the eggs from them every day (that is, even if fertilization occurs and the egg is laid, it waits until there's around twelve of them). Again, we get to the point that eggs are definitely not intended for humans – and hens lay eggs for themselves, or more so to survive as species.





Most of the eggs we eat in Slovakia are from big factory farms – and up to 75% of all eggs sold are from battery cages. It's the most economical out of all of them, because it allows the storage of individual hens on themselves, hens don't run under the breeders' feet, and since everything is automated, collecting the eggs requires minimal effort. But at what price? In cages that damage their feet, are around twenty of them. Each hen has a space smaller than one basic printer paper. They have no room to spread their wings, to walk, they never see the sunlight, they're under constant stress, which results in feather plucking and attacking.

Indoor husbandry seems to be a better alternative – but it still doesn't allow hens the ideal living conditions. Hens are in huge halls, where they're literally thousands of them, and they still have no daylight and enough movement. Therefore, the best is free-range where the chickens can walk on the grass and be outside. However, this increases the cost, which is then reflected in higher egg prices.


As I mentioned, chickens in the factory farms (now I don't count free-range, which it's only in 5 percent in Slovakia) are under constant stress. In such situations it's natural for them to rip out their feathers or attack other hens; but for farmers it's, of course, undesirable. That's why they often trim their beaks – although I didn't find if they do it in factory farms, but they do it in small-scale farms, so the answer is obvious, And as usual, without any anesthesia. When they trim the beak, they often damage the nerves and blood vessels; therefore, eating causes a lot of pain and the hens die of starvation.

Such chickens live for a maximum of two years; although in the wild it would be up to eight. But they're dying much earlier because of reduced egg production and injuries. Since the egg shell is composed of calcium, the whole laying process is very difficult for the hen's body – and the body often extracts calcium from the bones, making the skeleton fragile and prone to fractures. In the wild, this problem would not be at all – because hens wouldn't lay so many eggs, but also because they would eat the unfertilized eggs.

And to make matters worse, as we are only talking about hens, let's not forget that in this industry, roosters are basically unnecessary – they're only useful for breeding. And if we assume that 50% of the roosters are born, half of the chicks are useless. There's no point in keeping them, so they end up in a grinder that literally crushes them alive, or they suffocate them with gas.


Source: HERE. Pictures are edited.


Even the small-scale farms aren't perfect. Even though they aren't as cruel to hens because they have more space to live, they often have free movement around the garden, so they can walk and be on a fresh air, but some breeding practices remain the same. Beak trimming is recommended by many farmers. Starving the hens is not so unusual either – by decreasing the ammount of food or stopping it for a few days, the egg production will increase.

Purchasing the hens is not normal either. Most households who decide to have chickens also need to have them from somewhere – and most often it's from a specialized company. And for one chick you pay 52 CENTS. (Can you imagine selling human children at such price?)

And where do the hens end up when they don't lay enough eggs, have fractures or are simply exhausted? On a plate. In large-scale farms, dead hens are often sold to factories where meat is transformed into products (because such hens don't have the most beautiful meat and no one would buy it at the supermarket, but it's still edible); and in villages it's no different.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


The hens wouldn't survive in the wild without us. Yes and no. If you threw a bred hen which was raised in a cage from the birth and doesn't even know how the grass or the sun look, into a wild, of course, it wouldn't survive. But the hens existed in the wild long before people took hold of them. And they didn't need humas to survive at all.

Again, I'm reminding what I've already written in an article on bee keeping and honey productionwhere do people even have the right to take eggs from hens? To genetically modify them to lay more than twenty times more eggs than it's normal for them? If this is how the breeding and selling dogs would look like – so they'd be locked in a tiny cage, they'd cut off parts of their bodies, and they'd force them to lay breakfast for people – it would be shut down after one day, because it'd be unacceptable. Who then forced us into thinking that one is okay and the other is not? Why is a chicken less than a dog?

If you have the option, choose other alternatives. And there's a lot of them – even when baking, as well as for breakfast. Or at least buy eggs from small farms or from free-range chickens; and don't support violence, inhuman behavior and cruelty. Even animals have feelings and have the same right to live as humans.


Vajíčka chýbajú len v máloktorej domácnosti. V kuchyni majú všestranné využitie – jeme ich na raňajky, na obed i večeru, v akomkoľvek tepelnom upravení, sú neodmysliteľnou súčasťou dezertov a koláčov. Majú mnoho benefitov – obsahujú málo kalórií, až 12% tvoria bielkoviny a sú zdrojom vitamínu D a B12. Sú pomerne ľahko stráviteľné a dokonca aj predpoklady, že zvyšujú hladinu "zlého" cholesterolu v krvi sa ukázali ako nepravdivé (faktom ale ostáva, že jedno vajce obsahuje až dve tretiny odporúčanej dennej dávky cholesterolu, no keďže pečeň potom vytvára menej vlastného cholesterolu, hladina sa ako-tak vyrovná).

Rovnako ako aj mäsopriemysel a mliekárenský priemysel, aj produkcia vajec skrýva hrôzostrašnú realitu, o ktorej nikto nehovorí. A problém nie je iba vo veľkochove, ale aj malochove.




Keďže silne pochybujem, že si niekto detailne pamätá anatómiu kury domácej (teda sliepky) a konkrétne jej reprodukčný systém, začnem práve tým. Hoci rozmnožovacia sústava sliepok je iná ako naša, začiatok je rovnaký – z vaječníka sa uvoľní pohlavná bunka, ktorá putuje vajíčkovodom (kde môže dôjsť k oplodneniu); potom sa obaľuje viacerými ochrannými vrstvami, pričom poslednou je pevná škrupina z vápnika.

Kedysi sliepky znášali v priemere 12 – 13 vajec ročne. Z jediným zámerom – aby boli všetky vajcia oplodnené a mohli sa z nich vyliahnuť kuriatka. No potom sa kury divej zmocnil človek, ktorý zistil, že okrem mäsa sú jedlé aj vajcia; a tiež, že sliepka znáša vajcia aj keď nie sú oplodnené.

Krátka vsuvka napísaná po lopate pre tých, ktorí nevedia, ako to funguje – sliepka znáša vajcia s cieľom mať mladé, no znáša ich aj bez prítomnosti kohúta; lebo uvoľnené vajíčko akoby nevie, či bude vo vajcovode oplodnené alebo nie. Princíp je teda úplne rovnaký ako rozmnožovanie u ľudí a slepačie vajce môžeme prirovnať k menštruácii. Vo voľnej prírode by u sliepok došlo k oplodneniu – a po tom, čo sliepka znesie okolo dvanásť vajec, si na nich sadne, vďaka čomu majú vajcia stálu teplotu a môže sa z nich vyliahnuť kuriatko. Aj oplodnené vajce je jedlé – ak ho chovateľ okamžite vezme a uskladní v chladnom priestore, nedôjde k vyliahnutiu.

Ako som už spomínala – kury kedysi znášali iba zopár vajec do roka, dnes ich znášajú každých 24 až 48 hodín, teda okolo tristo vajec ročne; a to vďaka šľachteniu, ktoré zabezpečilo, že sliepky znášajú vajcia aj v zime (inak ich neznášali, pretože zima ani zďaleka nie je ideálne ročné obdobie na rozmnožovanie, keďže mláďatá by zamrzli), no hlavne vďaka tomu, že sliepky nie sú v jednom priestore s kohútmi (a nedôjde k oplodneniu), a vajcia im ľudia berú každý deň (teda aj keď dôjde k oplodneniu a sliepka vajce znesie, čaká, pokiaľ ich nebude okolo tých dvanásť). Opäť sa teda dostávame k tomu, že vajcia ani náhodou nie sú určené pre ľudí – a sliepky znášajú vajcia pre seba, respektíve preto, aby ako druh prežili.





Väčšina vajec, ktoré na Slovensku konzumujeme, je z veľkochovu – a až 75% všetkých predaných vajec je z klietkového chovu. Ten je najekonomickejší, pretože umožňuje uskladnenie jednotlivých sliepok na sebe, sliepky chovateľom len tak nepobehujú pod nohami, a keďže je všetko automatizované, zber vajec vyžaduje minimálnu námahu. Ale za akú cenu? V klietkach, ktoré im poškodzujú nohy, je ich natlačených okolo dvadsať. Každá sliepka má priestor menší ako je jeden obyčajný kancelársky papier. Nemajú priestor na roztiahnutie krídel, na prechádzanie, nikdy neuvidia denné svetlo, sú pod neustálym stresom, čo má za následok vytrhávanie peria a vzájomné napádanie.

Podstielkový chov sa zdá byť ako lepšou alternatívou – no stále neumožňuje sliepkam ideálne podmienky na život. Kury sú natlačené v obrovských halách, kde ich sú doslova tisíce, stále nemajú denné svetlo a dostatok pohybu. Najlepší je preto voľný chov sliepok s výbehom, kde sa kury môžu prechádzať po tráve a byť vonku. Avšak zvyšujú sa tým náklady, čo sa potom odráža na vyššej cene vajec.


Ako som spomínala, sliepky vo veľkochove (teraz nerátam voľnovýbehový chov, ktorý je na Slovensku zastúpený len v 5 percentách) sú pod neustálym stresom. V takýchto situáciách je pre nich prirodzené vytrhávať si perie alebo útočiť na iné sliepky; no pre chovateľov je to, samozrejme, nežiadúce. Preto im často zastrihávajú zobáky – hoci som nenašla, či zobáky zastrihávajú aj vo veľkochovoch, robia to aj malochovatelia, takže odpoveď je asi jasná. A ako inak, bez anestézy. Pri zastrihnutí sú často poškodené nervy a cievy v zobáku; jedenie preto kure spôsobuje veľkú bolesť a umrie na vyhladovanie.

Takéto sliepky žijú maximálne dva roky; hoci vo voľnej prírode by to bolo až osem. No kvôli zníženiu produkcie vajec a rôznym úrazom umierajú oveľa skôr. Keďže škrupina vajíčka je zložená z vápnika, celý proces znášania je pre telo sliepky veľmi náročný – a organizmus často ťaží vápnik z kostí, kvôli čomu je kostra kury krehká a náchylná na zlomeniny. Vo voľnej prírode (respektíve pri kurách divých) by tento problém vôbec nebol – jednak preto, lebo by sliepky neznášali toľko vajec, ale aj preto, že by neoplodnené vajce zjedli.

No a aby toho nebolo málo, keďže sa stále bavíme iba o sliepkach, nezabúdajme na to, že v tomto priemysle sú kohútikovia v podstate nepotrebný – užitočný sú iba pri rozmnožovaní. A ak predpokladáme, že z narodených kurčiat je 50% kohútov, polovica mláďat je zbytočná. Nemá zmysel ich chovať, preto skončia v drvičke, ktorá ich doslova rozmelie zaživa, alebo ich udusia plynom.


Zdroj: TU. Obrázky sú upravené.


Ani malochov sliepok nie je úplne dokonalý. Hoci k sliepkam nie je taký krutý, pretože majú viac priestoru na život, často majú voľný pohyb po záhrade, a teda sa majú možnosť prejsť a byť na čerstvom vzduchu, ale niektoré praktiky pri chove ostávajú rovnaké. Zastrihávanie zobákov mnohí malochovatelia priam odporúčajú. Nezvyčajnosťou nie je ani vyhladovanie kúr – tým, že znížia sliepkam stravu alebo ju na pár dní úplne zastavia, sa zvýši produkcia vajec.

Normálna nie je ani kúpa sliepok. Väčšina domácností, ktorá sa rozhodne chovať kury, ich tiež musí najprv odniekiaľ mať – a najčastejšie je to od spoločnosti, ktorá je na to špecializovaná. A za jedno kuriatko zaplatíte 52 CENTOV. (Viete si predstaviť, že by sme za takú cenu predávali ľudské deti?)

A kde skončia sliepky, ktoré už neznášajú dostatok vajec, majú zlomeniny alebo jednoducho nevládzu? Na tanieri. Pri veľkochovoch sa mŕtve sliepky často predávajú do závodov, kde mäso premenia na nejaké výrobky (pretože takéto sliepky nemajú práve najkrajšie mäso a v supermarkete by si ho nikto nekúpil, no stále sa dá zjesť); a na dedinách tomu nie je inak.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Sliepky by bez nás vo voľnej prírode neprežili. Áno aj nie. Ak by ste vyšľachtenú kuru, ktorá bola od narodenia zatvorená v klietke a ani len netuší, ako vyzerá tráva alebo slnko, zrazu hodili do lesa, samozrejme, že by neprežila. Ale kury divoké existovali voľne v prírode dávno predtým, ako si ich udomácnili ľudia. A ľudskú pomoc na prežitie vôbec nepotrebovali.

Opäť pripomínam to, čo som už napísala v článku u chove včiel a produkcii medukde majú ľudia vôbec právo na to, aby sliepkam brali vajcia? Aby ich geneticky upravovali tak, aby znášali dvadsaťnásobne viac vajec ako je pre nich normálne? Ak by takto vyzeral chov a predaj psov – teda by boli natlačené v klietke, zastrihávali by im časti tela a dookola nútili znášať raňajky pre ľudí – do jediného dňa by bol zrušený, lebo by to bolo neakceptovateľné. Kto nám teda natlačil do hlavy, že jedno je v pohode a druhé nie? V čom je sliepka menej ako pes?

Ak máte možnosť, vyberte si iné alternatívy. A je ich veľa – aj pri pečení, aj ako raňajky. Alebo si aspoň kupujte vajíčka z malochovov alebo od sliepok, ktoré majú voľný výbeh; a nepodporujte násilie, neľudské správanie a krutosť. Aj zvieratá majú city a majú rovnaké právno na život ako ľudia.


We are a consuming society. We have tons of things at home, which we don't need. Low price and easy accessibility thanks to shopping malls ensures that we keep buying more useless stuff; which only pile up and create more mess, that doesn't look good, creates unnecessary stress and even after cleaning we feel like we didn't clean up at all.

Spring cleaning at throwing out things which you don't need doesn't guarantee that the clutter won't find its way back. It's important to break some habits, which prevents you from getting mad, that even after a few days you have to clean your place again.




PUTTING AWAY AFTER USING

It's much easier to throw things at the first free space and not worry about them, then putting them where they really belong. But this way of thinking only causes things to accumulate in places where they have nothing to do.

It's about putting away your clothes after you come home and change into something more comfortable, putting the dishes back in their place after cooking, as well as making your bed in the morning. These are small things that take only a few minutes, often only seconds, but they can make a huge difference.


TEN MINUTE CLEANUP

I wrote about it in the previous article – and if you haven't started it already, I'm reminding it to you again. Daily cleaning has several benefits – in the morning you'll feel that you're productive and have done a lot; if you have an unexpected visit, your place will be tidy, and especially you'll avoid a big cleaning on Saturday, which sometimes has no end – because you've already done a few things during the week.

Ten minutes is really enough – it's not too little, so you don't have to worry that in such sort time you won't even be able to find a scrubber or throw things into your washing machine; but not too much to feel that it takes all eternity and it takes all the morning.


JUNK DRAWER

When I was still living with my parents, we had a few places where things with no home went into; but since I live alone, we don't have such a drawer – and we don't need it.

The fact that you throw a mess in a box or a drawer doesn't mean it'll disappear –  you just don't see it. Clear this place up completely; and what you don't need, don't use or keep just because it can be repaired, but for years you haven't done it, throw it away. If you have anything that you need, find a better place for it.




ONE IN, ONE OUT

If you buy something new, the old thing has to go. It's an exercise that will teach you to shop better because if you're not willing to give up the spring shoes you have at home, then don't buy new ones; if you want to buy a new book, firstly, donate one you already have at home; if you want a new facial mask, before you go to the drugstore, use up the one that sits in your bathroom on the shelf.

It'll also greatly reduce the clutter that otherwise accumulates – because you no longer have duplicates or too many options; and so you won't have to do big cleaning every month.


DON'T HOLD ONTO THINGS

Things don't have feelings. You won't hurt anyone by throwing them in a bin or donating to someone else. There's no point in keeping gifts that you don't like or need, little things that you haven't had in your hands for months or even years, and things you keep just because you may need them one day.

They're all useless things that take up space, collect dust and create clutter. Give away everything that's in good condition, recycle the rest. But don't keep things at home that don't bring you happiness or make your life easier.


Sme konzumná spoločnosť. Doma máme desiatky vecí, ktoré nepotrebujeme. Nízke ceny a jednoduchá dostupnosť vďaka obchodným centrám a e-shopom zaručuje, že si kupujeme ďalšie zbytočnosti. Tie sa potom iba kopia a vytvárajú neporiadok, ktorý nevyzerá dobre, spôsobuje zbytočný stres a máme pocit, že aj po uprataní vlastne nie je upratané.

Jarné upratovanie a vyhodenie vecí, ktoré už nepotrebujete ale nezaručí, že si neporiadok nenájde cestu späť. Dôležité je aj zlomiť niektoré zvyky, ktoré zabránia, aby ste si už po pár dňoch opäť nelámali hlavu nad tým, ako je možné, že zase musíte upratovať.




ODLOŽIŤ PO POUŽITÍ

Je oveľa jednoduchšie hodiť veci na prvé voľné miesto a nestarať sa o nich, ako ich dať tam, kde naozaj patria. No tento spôsob myslenia má za následok iba to, že sa veci hromadia tam, kde nemajú čo robiť.

Týka sa to odloženia oblečenia po tom, ako prídete domov a prezlečiete sa do niečoho pohodlnejšieho, vrátenie riadu po varení na svoje miesto, ale aj ranného ustlania postele. Sú to drobnosti, ktoré zaberú iba pár minút, často aj sekúnd, no vedia spraviť obrovský rozdiel.


DESAŤMINÚTOVÉ UPRATOVANIE

Písala som o tom už v predošlom článku – a keď ste s tým ešte nezačali, apelujem na vás opäť. Každodenné upratovanie má hneď niekoľko benefitov – už ráno budete mať pocit, že ste produktívny a veľa ste toho spravili, ak príde nečakaná návšteva, budete mať upratané, a hlavne sa vyhnete veľkému sobotnému upratovaniu, ktoré niekedy nemá konca – lebo menšie povinnosti splníte už počas týždňa.

Desať minút naozaj stačí – nie je to ani príliš málo, takže sa nemusíte báť, že za taký čas ani nestihnete vziať do ruky handru alebo hodiť veci do práčky; ale ani príliš veľa, aby ste mali pocit, že to trvá celú večnosť a zaberie to celé dopoludnie.


ZÁSUVKA NA VŠETKO

Keď som ešte bývala s rodičmi, mali sme hneď niekoľko miest, kde putovali veci, ktoré akosi nemali domov; no odkedy bývam sama, takúto zásuvku nemáme – a ani ju nepotrebujeme.

To, že neporiadok hodíte do škatule alebo zásuvky neznamená, že zmizne – iba nie je priamo na očiach. Úplne zrušte takéto miesto; a to, čo nepotrebujete, nepoužívate alebo si to nechávate iba preto, lebo sa to dá opraviť, no už roky ste sa k tomu nedostali, rovno vyhoďte. Ak vám ostane niečo, čo potrebujete, nájdite tomu lepšie miesto.




JEDEN DNU, JEDEN VON

Ak si kúpite niečo nové, stará vec musí ísť preč. Je to cvičenie, ktoré vás naučí lepšie nakupovať, pretože pokiaľ nie ste ochotní vzdať sa jarných topánok, ktoré máte doma, nekupujte si potom nové; pokiaľ si chcete kúpiť novú knihu, najprv darujte nejakú, ktorú už máte doma; pokiaľ túžite po novej pleťovej maske, predtým, než pôjdete do drogérie, vymíňajte tú, ktorá vám sedí v kúpeľni na poličke.

Tiež to výrazne obmedzí neporiadok, ktorý sa inak akumuluje – pretože už nebudete mať duplikáty alebo príliš veľa možností; a tak nebudete musieť robiť veľké upratovanie každý mesiac.


NEDRŽ SA VECÍ

Veci nemajú city. Nikoho nezraníte, keď ich hodíte do koša alebo darujete niekomu inému. Nemá zmysel odkladať si darčeky, ktoré sa vám nepáčia alebo ich nepotrebujete, drobnosti, ktoré ste nemali v ruke už mesiace alebo roky, a veci, ktoré si nechávate iba preto, že možno raz príde situácia, kedy ich budete potrebovať.

Všetko to sú zbytočnosti, ktoré zaberajú miesto, zbierajú na sebe prach a vytvárajú neporiadok. Všetko, čo je v zachovalom stave, posuňte ďalej, zvyšok skúste zrecyklovať. No nenechávajte si doma veci, ktoré vám neprinášajú šťastie alebo neuľahčujú život.

Monday, April 22, 2019

PREVENT CLUTTER



We are a consuming society. We have tons of things at home, which we don't need. Low price and easy accessibility thanks to shopping malls ensures that we keep buying more useless stuff; which only pile up and create more mess, that doesn't look good, creates unnecessary stress and even after cleaning we feel like we didn't clean up at all.

Spring cleaning at throwing out things which you don't need doesn't guarantee that the clutter won't find its way back. It's important to break some habits, which prevents you from getting mad, that even after a few days you have to clean your place again.




PUTTING AWAY AFTER USING

It's much easier to throw things at the first free space and not worry about them, then putting them where they really belong. But this way of thinking only causes things to accumulate in places where they have nothing to do.

It's about putting away your clothes after you come home and change into something more comfortable, putting the dishes back in their place after cooking, as well as making your bed in the morning. These are small things that take only a few minutes, often only seconds, but they can make a huge difference.


TEN MINUTE CLEANUP

I wrote about it in the previous article – and if you haven't started it already, I'm reminding it to you again. Daily cleaning has several benefits – in the morning you'll feel that you're productive and have done a lot; if you have an unexpected visit, your place will be tidy, and especially you'll avoid a big cleaning on Saturday, which sometimes has no end – because you've already done a few things during the week.

Ten minutes is really enough – it's not too little, so you don't have to worry that in such sort time you won't even be able to find a scrubber or throw things into your washing machine; but not too much to feel that it takes all eternity and it takes all the morning.


JUNK DRAWER

When I was still living with my parents, we had a few places where things with no home went into; but since I live alone, we don't have such a drawer – and we don't need it.

The fact that you throw a mess in a box or a drawer doesn't mean it'll disappear –  you just don't see it. Clear this place up completely; and what you don't need, don't use or keep just because it can be repaired, but for years you haven't done it, throw it away. If you have anything that you need, find a better place for it.




ONE IN, ONE OUT

If you buy something new, the old thing has to go. It's an exercise that will teach you to shop better because if you're not willing to give up the spring shoes you have at home, then don't buy new ones; if you want to buy a new book, firstly, donate one you already have at home; if you want a new facial mask, before you go to the drugstore, use up the one that sits in your bathroom on the shelf.

It'll also greatly reduce the clutter that otherwise accumulates – because you no longer have duplicates or too many options; and so you won't have to do big cleaning every month.


DON'T HOLD ONTO THINGS

Things don't have feelings. You won't hurt anyone by throwing them in a bin or donating to someone else. There's no point in keeping gifts that you don't like or need, little things that you haven't had in your hands for months or even years, and things you keep just because you may need them one day.

They're all useless things that take up space, collect dust and create clutter. Give away everything that's in good condition, recycle the rest. But don't keep things at home that don't bring you happiness or make your life easier.


Sme konzumná spoločnosť. Doma máme desiatky vecí, ktoré nepotrebujeme. Nízke ceny a jednoduchá dostupnosť vďaka obchodným centrám a e-shopom zaručuje, že si kupujeme ďalšie zbytočnosti. Tie sa potom iba kopia a vytvárajú neporiadok, ktorý nevyzerá dobre, spôsobuje zbytočný stres a máme pocit, že aj po uprataní vlastne nie je upratané.

Jarné upratovanie a vyhodenie vecí, ktoré už nepotrebujete ale nezaručí, že si neporiadok nenájde cestu späť. Dôležité je aj zlomiť niektoré zvyky, ktoré zabránia, aby ste si už po pár dňoch opäť nelámali hlavu nad tým, ako je možné, že zase musíte upratovať.




ODLOŽIŤ PO POUŽITÍ

Je oveľa jednoduchšie hodiť veci na prvé voľné miesto a nestarať sa o nich, ako ich dať tam, kde naozaj patria. No tento spôsob myslenia má za následok iba to, že sa veci hromadia tam, kde nemajú čo robiť.

Týka sa to odloženia oblečenia po tom, ako prídete domov a prezlečiete sa do niečoho pohodlnejšieho, vrátenie riadu po varení na svoje miesto, ale aj ranného ustlania postele. Sú to drobnosti, ktoré zaberú iba pár minút, často aj sekúnd, no vedia spraviť obrovský rozdiel.


DESAŤMINÚTOVÉ UPRATOVANIE

Písala som o tom už v predošlom článku – a keď ste s tým ešte nezačali, apelujem na vás opäť. Každodenné upratovanie má hneď niekoľko benefitov – už ráno budete mať pocit, že ste produktívny a veľa ste toho spravili, ak príde nečakaná návšteva, budete mať upratané, a hlavne sa vyhnete veľkému sobotnému upratovaniu, ktoré niekedy nemá konca – lebo menšie povinnosti splníte už počas týždňa.

Desať minút naozaj stačí – nie je to ani príliš málo, takže sa nemusíte báť, že za taký čas ani nestihnete vziať do ruky handru alebo hodiť veci do práčky; ale ani príliš veľa, aby ste mali pocit, že to trvá celú večnosť a zaberie to celé dopoludnie.


ZÁSUVKA NA VŠETKO

Keď som ešte bývala s rodičmi, mali sme hneď niekoľko miest, kde putovali veci, ktoré akosi nemali domov; no odkedy bývam sama, takúto zásuvku nemáme – a ani ju nepotrebujeme.

To, že neporiadok hodíte do škatule alebo zásuvky neznamená, že zmizne – iba nie je priamo na očiach. Úplne zrušte takéto miesto; a to, čo nepotrebujete, nepoužívate alebo si to nechávate iba preto, lebo sa to dá opraviť, no už roky ste sa k tomu nedostali, rovno vyhoďte. Ak vám ostane niečo, čo potrebujete, nájdite tomu lepšie miesto.




JEDEN DNU, JEDEN VON

Ak si kúpite niečo nové, stará vec musí ísť preč. Je to cvičenie, ktoré vás naučí lepšie nakupovať, pretože pokiaľ nie ste ochotní vzdať sa jarných topánok, ktoré máte doma, nekupujte si potom nové; pokiaľ si chcete kúpiť novú knihu, najprv darujte nejakú, ktorú už máte doma; pokiaľ túžite po novej pleťovej maske, predtým, než pôjdete do drogérie, vymíňajte tú, ktorá vám sedí v kúpeľni na poličke.

Tiež to výrazne obmedzí neporiadok, ktorý sa inak akumuluje – pretože už nebudete mať duplikáty alebo príliš veľa možností; a tak nebudete musieť robiť veľké upratovanie každý mesiac.


NEDRŽ SA VECÍ

Veci nemajú city. Nikoho nezraníte, keď ich hodíte do koša alebo darujete niekomu inému. Nemá zmysel odkladať si darčeky, ktoré sa vám nepáčia alebo ich nepotrebujete, drobnosti, ktoré ste nemali v ruke už mesiace alebo roky, a veci, ktoré si nechávate iba preto, že možno raz príde situácia, kedy ich budete potrebovať.

Všetko to sú zbytočnosti, ktoré zaberajú miesto, zbierajú na sebe prach a vytvárajú neporiadok. Všetko, čo je v zachovalom stave, posuňte ďalej, zvyšok skúste zrecyklovať. No nenechávajte si doma veci, ktoré vám neprinášajú šťastie alebo neuľahčujú život.


The first third of this calendar year is almost over. Crazy, isn't it? It seems like we celebrated the New Year only recently. And whether you write down some resolutions on the first of January or not, most of us enter the new year with a wish for it to be better than the previous one.

If you are thinking now that it's April already and you haven't turned your life completely around yet as you wanted in January; don't worry. It's never too late to change something. We need an average of sixty days to create a new habit, so you still have enough time.

In today's article you'll find ten healthy habits – or activities that will make your life better and healthier when you adopt them. They may be small things, but that only makes it easier to do them every day. And you'll feel a positive change immediatelly.




1. WAKE UP EARLY

I'll start with what's the hardest for me – getting up early in the morning. When I was little, on weekends I was up by seven a.m., but during high school I used to go to bed late; but since I had to get up early for school in the morning, I compensated it on Saturday and Sunday when I slept until lunch. And staying up late stuck with me to this day. But slowly and step by step I try to change it.

The morning is the most productive part of the day. You are full of energy, all day is in front of you and you almost don't know what to do sooner. Of course, this is related to the fact that you can do more during the day – and that's what we all want.


2. DRINK MORE WATER

I have no doubt that you hear this advice from every side – but I also remind you of it. Water is essential for digestion, proper functioning of the brain and joints, oxygen transport or temperature regulation. There are many ways to "force yourself" to drink more water – buying a nice bottle to carry with you everywhere, flavouring the water with fruits and herbs, or downloading an app that sends you a reminder to drink every half hour. Find what suits you best.

And from my own experience I recommend learning to drink a glass of water right after waking up. Best cold, or cool. It wakes you up and starts your metabolism.


3. YOGA OR STRETCHES

Moving every day should be a matter of course. But since we try to balance the school, work and the various duties on a daily basis, few will find time for a few-mile run or full-body workout every day. Yoga or stretching is therefore an ideal kind of movement. You don't need anything at all; at most some mat (carpet is enough, but you don't even need one). Replace five or ten minutes that you would otherwise spend checking Instagram for a few simple exercises - and you'll feel better right away.




4. PLAN YOUR DAY AHEAD

If I don't know in advance what I have to do on a given day, the likelihood of me ending up with a phone in my hand or watching a film is very high. But if I know in the morning exactly what awaits me and what I have to do, not only do I have the motivation to get out of bed and get to work right away, but it will guarantee that I'm productive and everything goes smoothly whole day. There's nothing better than going to bed at night with the feeling that the day was not useless and you didn't waste it.

Whether you have a diary or just use a calendar in your phone, and whether you reserve for it a few minutes in the evening or in the morning; write exactly what you have to do during the day – and when you do it.


5. HAVE WEEKLY/MONTHLY GOALS

This helps me a lot. I write down separately what I want to do in a given month – the tasks I have to accomplish, the events that await me, the obligations I cannot postpone, but also some of the resolutions I have made for the new year. Since I didn't assigne them for a particular day, if I don't do them in the chosen day, I'm not disappointed; but I still have the motivation to accomplish them.


6. QUICK CLEAN-UP

I like tidiness, but I hate cleaning – especially not when it takes me several hours. That's why I learned to clean every day. In the evening, I often leave a small mess that I don't want to clean up because I'm tired, but instead of piling it up every day, I put it away as soon as I wake up. Sometimes there is little to do, sometimes a lot – so I set the timer for ten minutes and I try to clean up as much as possible. What I don't have the time to clean, I do as the first thing the next day.


7. A BOOK INSTEAD OF A PHONE

Since I swapped Instagram right before bed for reading, it's so much easier for me to sleep. Social media can totally absorb a person and I have sometimes been horrified by myself for how long I laughed at memes and watched funny videos, and wasted time.

If you "don't have time to read", the evening is the best moment. Turn off Facebook and Instagram, and read a chapter from a book. In addition to better sleep, you'll learn something new, get into books you've been putting off for years, and you'll be surprised how many books you read per month.




8. ENOUGH SLEEP

However full your day is, however much duties you have, you must always have enough time to sleep. Seven to eight hours is a necessity for the proper functioning of the organism. Studying into the night and getting up to school after four hours of sleep should be a one-day-occassion only, but not a regular routine.

Enough sleep will also guarantee full functioning throughout the day. If you think it's better to stay up for a long time because you're going to work well, you're wrong. Fatigue results in slower thinking – so go to sleep earlier. And you will do it tomorrow.


9. TAKE CARE OF YOURSELF

Do something for your mental and physical health every day. Put on a face mask. Light a candle and meditate for ten minutes. Listen to an interesting podcast. Go for a long walk. Make a hot bath. Simply do whatever makes you feel better.

We live too fast, we try to use every second of the day as much as we can and don't waste it. But sometimes we forget about ourselves. And even small things can make a big difference – and improve your mood.


10. POSITIVE THINKING

We have two options every morning. Wake up, immediately remember all the horrible, boring and exhausting things that await us, think about our hard lives, frown all day and have a bad mood. Or be grateful for the new day, enjoy the little things and smile.

Positive thinking will fundamentally affect the day – how much you can do, what you can do, what you accomplish. It's a small change, but it can turn every day into the best day of your life.


Prvá tretina tohto kalendárneho roka je takmer za nami. Zvláštne, nie? Zdá sa, že nový rok sme oslavovali len nedávno. A či už si prvého januára spisujete predsavzatia alebo nie, väčšina z nás vchádza do nového roka s tým, že chce, aby bol lepší ako ten predošlý.

Ak sa teraz chytáte za hlavu, že je už apríl a ešte stále ste neotočili svoj život o stošesťdesiat stupňov ako ste v januári chceli; nemusíte. Nikdy nie je neskoro niečo zmeniť. Na vytvorenie nového zvyku potrebujeme v priemere šesťdesiat dní, času je teda stále dosť.

V dnešnom článku nájdete desať zdravých zvykov – teda činností, ktoré spravia váš život lepší a zdravší, keď si ich osvojíte. Sú to možno drobnosti, ale o to jednoduchšie je zvyknúť si robiť ich každý deň. A pozitívnu zmenu pocítite hneď.




1. VSTAŇ SKÔR

Začnem tým, čo je aj pre mňa najťažšie – vstávanie skoro ráno. Keď som bola malá, aj cez víkendy som bola hore už pred siedmou, no na strednej som sa naučila chodiť spať neskoro; no keďže som aj tak musela ráno vstávať skoro do školy, kompenzovala som si to v sobotu a v nedeľu, kedy som spala až do obeda. A ponocovanie mi ostalo dodnes. Ale pomaly a krok po kroku sa snažím to zmeniť.

Ráno je najproduktívnejšia časť dňa. Ste plní energie, celý deň je pred vami a takmer neviete, čo spraviť skôr. S tým, samozrejme, súvisí to, že aj počas dňa toho stihnete viac – a to je práve to, čo všetci chceme.


2. PI VIAC VODY

Ani nepochybujem o tom, že túto radu počujete z každej strany – ale pripomínam vám to i ja. Voda je nevyhnutná pri trávení, správnom fungovaní mozgu a kĺbov, transporte kyslíka alebo regulácii teploty. Existuje mnoho spôsobov, ako sa "prinútiť" piť viac vody – kúpiť si peknú fľašu, ktorú budete nosiť všade so sebou, ochutiť si vodu ovocím a bylinkami alebo si stiahnuť aplikáciu, ktorá vám každú polhodinu pošle upozornenie, aby ste sa napili. Nájdite, čo najviac vyhovuje vám.

A z vlastnej skúsenosti odporúčam naučiť sa vypiť pohár vody hneď po zobudení. Najlepšie studenej, respektíve chladnej. Zobudí vás to a naštartuje metabolizmus.


3. JÓGA ALEBO STREČING

Každodenný pohyb by mal byť samozrejmosťou. No vzhľadom k tomu, že dennodenne sa snažíme vybalansovať školu, prácu a rôzne povinnosti, len málokto si nájde čas na niekoľkokilometrový beh alebo full body workout každý deň. Jóga alebo strečing je preto ideálnym druhom pohybu. Netreba vám na to vôbec nič; maximálne nejakú podložku (úplne stačí aj koberec, no nepotrebujete ani ten). Vymeňte päť či desať minút, ktoré by ste inak strávili kontrolovaním Instagramu, za pár jednoduchých cvikov – a hneď sa budete cítiť lepšie.




4. NAPLÁNUJ SI DEŇ DOPREDU

Ak dopredu neviem, čo všetko musím daný deň spraviť, pravdepodobnosť, že skončím s mobilom v ruke alebo pri nejakom filme je veľmi vysoká. No ak ráno presne viem, čo ma čaká a čo musím stihnúť, nielenže mám motiváciu vstať z postele a hneď sa pustiť do práce, ale zaručí to, že som produktívna a všetko mi ide od ruky. Nie je nič lepšie, ako si večer ľahnúť do postele s pocitom, že deň nebol zbytočný a nepremárnili ste ho.

Či už máte diár alebo používate len kalendár v mobile, a či už si na to vyhradíte pár minút večer alebo až ráno; presne si určte, čo všetko musíte cez deň spraviť – a aj kedy do spravíte.


5. MAJ TÝŽDENNÉ/MESAČNÉ CIELE

Mne toto veľmi pomáha. Osobitne mám spísané, čo všetko chcem za daný mesiac stihnúť – úlohy, ktoré musím splniť, udalosti, ktoré ma čakajú, povinnosti, ktoré nemôžem preložiť, ale aj nejaké predsavzatia, ktoré som si dala do nového roka. Keďže ich nemám pridelené na konkrétny deň, ak ich v určený čas nespravím, nie som z toho sklamaná; no stále mám motiváciu ich splniť.


6. RÝCHLE UPRATOVANIE

Mám rada poriadok, no neznášam upratovanie – a už vôbec nie, keď mi zaberie niekoľko hodín. Preto som sa naučila upratovať každý deň. Večer po sebe často nechám menšiu spúšť, ktorú sa mi kvôli únave nechce upratovať, no namiesto toho, aby sa to deň čo deň nabaľovalo a kopilo, to odložím hneď, keď sa zobudím. Občas je toho málo, občas trochu veľa – preto si nastavím časovač na desať minút, kedy sa snažím upratať čo najviac. Čo nestihnem, spravím na ďalší deň ako prvú vec.


7. KNIHA NAMIESTO MOBILU

Odkedy som scrollovanie Instagramu hneď pred spaním vymenila za čítanie, lepšie sa mi zaspáva. Sociálne siete dokážu človeka úplne pohltiť a sama som niekedy zhrozená, ako dlho som sa smiala na memes a pozerala vtipné videá, a takto premrhala čas.

Ak "nemáte na čítanie čas", večer je najlepšia chvíľa. Vypnite Facebook a Instagram, a radšej si prečítajte kapitolu z knihy. Okrem lepšieho spánku sa naučíte niečo nové, dostanete sa k dielam, ktoré ste roky odkladali, a sami budete prekvapení, koľko kníh prečítate za mesiac.




8. DOSTATOK SPÁNKU

Nech už máte akokoľvek plný deň, akokoľvek veľa povinností, vždy musíte mať dostatok času na spánok. Sedem až osem hodín je nevyhnutnosťou pre správne fungovanie organizmu. Učiť sa do noci a vstávať do školy po štyroch hodinách spánku by malo byť maximálne jednodňovou nutnou záležitosťou, ale ani náhodou nie pravidelnou rutinou.

Dostatok spánku tiež zaručí fungovanie naplno počas celého dňa. Ak si myslíte, že je lepšie ostať dlho hore, lebo sa vám tak bude dobre pracovať, ste na omyle. Únava má za následok pomalšie myslenie – preto radšej choďte spať skôr. A urobíte to zajtra.


9. STARAJ SA O SEBA

Každý deň urobte niečo pre svoje duševné, ale aj telesné zdravie. Dajte si na tvár pleťovú masku. Zapáľte sviečku a desať minút meditujte. Vypočujte zaujímavý podcast. Choďte na dlhú prechádzku. Spravte horúci kúpeľ. Jednoducho urobte čokoľvek, vďaka čomu sa budete cítiť lepšie.

Žijeme príliš rýchlo, každú sekundu dňa sa snažíme využiť najviac, ako sa dá a nepremrhať ju. No občas zabúdame na samých seba. A aj drobnosti dokážu robiť čary – a zlepšiť vám náladu.


10. POZITÍVNE MYSLENIE

Každé ráno máme dve možnosti. Zobudiť sa, hneď si spomenúť na všetky otrasné, nudné a vyčerpávajúce veci, ktoré nás čakajú, myslieť na to, aký máme ťažký život, celý deň sa mračiť a mať zlú náladu. Alebo byť vďačný za nový deň, tešiť sa z maličkostí a usmievať sa.

Pozitívne myslenie zásadne ovplyvní celý deň – koľko toho stihnete spraviť, čo všetko sa vám podarí, čo dokážete. Je to malá zmena, no vďaka tomu môže byť každý deň najlepším dňom vášho života.

Friday, April 19, 2019

10 HEALTHY HABITS



The first third of this calendar year is almost over. Crazy, isn't it? It seems like we celebrated the New Year only recently. And whether you write down some resolutions on the first of January or not, most of us enter the new year with a wish for it to be better than the previous one.

If you are thinking now that it's April already and you haven't turned your life completely around yet as you wanted in January; don't worry. It's never too late to change something. We need an average of sixty days to create a new habit, so you still have enough time.

In today's article you'll find ten healthy habits – or activities that will make your life better and healthier when you adopt them. They may be small things, but that only makes it easier to do them every day. And you'll feel a positive change immediatelly.




1. WAKE UP EARLY

I'll start with what's the hardest for me – getting up early in the morning. When I was little, on weekends I was up by seven a.m., but during high school I used to go to bed late; but since I had to get up early for school in the morning, I compensated it on Saturday and Sunday when I slept until lunch. And staying up late stuck with me to this day. But slowly and step by step I try to change it.

The morning is the most productive part of the day. You are full of energy, all day is in front of you and you almost don't know what to do sooner. Of course, this is related to the fact that you can do more during the day – and that's what we all want.


2. DRINK MORE WATER

I have no doubt that you hear this advice from every side – but I also remind you of it. Water is essential for digestion, proper functioning of the brain and joints, oxygen transport or temperature regulation. There are many ways to "force yourself" to drink more water – buying a nice bottle to carry with you everywhere, flavouring the water with fruits and herbs, or downloading an app that sends you a reminder to drink every half hour. Find what suits you best.

And from my own experience I recommend learning to drink a glass of water right after waking up. Best cold, or cool. It wakes you up and starts your metabolism.


3. YOGA OR STRETCHES

Moving every day should be a matter of course. But since we try to balance the school, work and the various duties on a daily basis, few will find time for a few-mile run or full-body workout every day. Yoga or stretching is therefore an ideal kind of movement. You don't need anything at all; at most some mat (carpet is enough, but you don't even need one). Replace five or ten minutes that you would otherwise spend checking Instagram for a few simple exercises - and you'll feel better right away.




4. PLAN YOUR DAY AHEAD

If I don't know in advance what I have to do on a given day, the likelihood of me ending up with a phone in my hand or watching a film is very high. But if I know in the morning exactly what awaits me and what I have to do, not only do I have the motivation to get out of bed and get to work right away, but it will guarantee that I'm productive and everything goes smoothly whole day. There's nothing better than going to bed at night with the feeling that the day was not useless and you didn't waste it.

Whether you have a diary or just use a calendar in your phone, and whether you reserve for it a few minutes in the evening or in the morning; write exactly what you have to do during the day – and when you do it.


5. HAVE WEEKLY/MONTHLY GOALS

This helps me a lot. I write down separately what I want to do in a given month – the tasks I have to accomplish, the events that await me, the obligations I cannot postpone, but also some of the resolutions I have made for the new year. Since I didn't assigne them for a particular day, if I don't do them in the chosen day, I'm not disappointed; but I still have the motivation to accomplish them.


6. QUICK CLEAN-UP

I like tidiness, but I hate cleaning – especially not when it takes me several hours. That's why I learned to clean every day. In the evening, I often leave a small mess that I don't want to clean up because I'm tired, but instead of piling it up every day, I put it away as soon as I wake up. Sometimes there is little to do, sometimes a lot – so I set the timer for ten minutes and I try to clean up as much as possible. What I don't have the time to clean, I do as the first thing the next day.


7. A BOOK INSTEAD OF A PHONE

Since I swapped Instagram right before bed for reading, it's so much easier for me to sleep. Social media can totally absorb a person and I have sometimes been horrified by myself for how long I laughed at memes and watched funny videos, and wasted time.

If you "don't have time to read", the evening is the best moment. Turn off Facebook and Instagram, and read a chapter from a book. In addition to better sleep, you'll learn something new, get into books you've been putting off for years, and you'll be surprised how many books you read per month.




8. ENOUGH SLEEP

However full your day is, however much duties you have, you must always have enough time to sleep. Seven to eight hours is a necessity for the proper functioning of the organism. Studying into the night and getting up to school after four hours of sleep should be a one-day-occassion only, but not a regular routine.

Enough sleep will also guarantee full functioning throughout the day. If you think it's better to stay up for a long time because you're going to work well, you're wrong. Fatigue results in slower thinking – so go to sleep earlier. And you will do it tomorrow.


9. TAKE CARE OF YOURSELF

Do something for your mental and physical health every day. Put on a face mask. Light a candle and meditate for ten minutes. Listen to an interesting podcast. Go for a long walk. Make a hot bath. Simply do whatever makes you feel better.

We live too fast, we try to use every second of the day as much as we can and don't waste it. But sometimes we forget about ourselves. And even small things can make a big difference – and improve your mood.


10. POSITIVE THINKING

We have two options every morning. Wake up, immediately remember all the horrible, boring and exhausting things that await us, think about our hard lives, frown all day and have a bad mood. Or be grateful for the new day, enjoy the little things and smile.

Positive thinking will fundamentally affect the day – how much you can do, what you can do, what you accomplish. It's a small change, but it can turn every day into the best day of your life.


Prvá tretina tohto kalendárneho roka je takmer za nami. Zvláštne, nie? Zdá sa, že nový rok sme oslavovali len nedávno. A či už si prvého januára spisujete predsavzatia alebo nie, väčšina z nás vchádza do nového roka s tým, že chce, aby bol lepší ako ten predošlý.

Ak sa teraz chytáte za hlavu, že je už apríl a ešte stále ste neotočili svoj život o stošesťdesiat stupňov ako ste v januári chceli; nemusíte. Nikdy nie je neskoro niečo zmeniť. Na vytvorenie nového zvyku potrebujeme v priemere šesťdesiat dní, času je teda stále dosť.

V dnešnom článku nájdete desať zdravých zvykov – teda činností, ktoré spravia váš život lepší a zdravší, keď si ich osvojíte. Sú to možno drobnosti, ale o to jednoduchšie je zvyknúť si robiť ich každý deň. A pozitívnu zmenu pocítite hneď.




1. VSTAŇ SKÔR

Začnem tým, čo je aj pre mňa najťažšie – vstávanie skoro ráno. Keď som bola malá, aj cez víkendy som bola hore už pred siedmou, no na strednej som sa naučila chodiť spať neskoro; no keďže som aj tak musela ráno vstávať skoro do školy, kompenzovala som si to v sobotu a v nedeľu, kedy som spala až do obeda. A ponocovanie mi ostalo dodnes. Ale pomaly a krok po kroku sa snažím to zmeniť.

Ráno je najproduktívnejšia časť dňa. Ste plní energie, celý deň je pred vami a takmer neviete, čo spraviť skôr. S tým, samozrejme, súvisí to, že aj počas dňa toho stihnete viac – a to je práve to, čo všetci chceme.


2. PI VIAC VODY

Ani nepochybujem o tom, že túto radu počujete z každej strany – ale pripomínam vám to i ja. Voda je nevyhnutná pri trávení, správnom fungovaní mozgu a kĺbov, transporte kyslíka alebo regulácii teploty. Existuje mnoho spôsobov, ako sa "prinútiť" piť viac vody – kúpiť si peknú fľašu, ktorú budete nosiť všade so sebou, ochutiť si vodu ovocím a bylinkami alebo si stiahnuť aplikáciu, ktorá vám každú polhodinu pošle upozornenie, aby ste sa napili. Nájdite, čo najviac vyhovuje vám.

A z vlastnej skúsenosti odporúčam naučiť sa vypiť pohár vody hneď po zobudení. Najlepšie studenej, respektíve chladnej. Zobudí vás to a naštartuje metabolizmus.


3. JÓGA ALEBO STREČING

Každodenný pohyb by mal byť samozrejmosťou. No vzhľadom k tomu, že dennodenne sa snažíme vybalansovať školu, prácu a rôzne povinnosti, len málokto si nájde čas na niekoľkokilometrový beh alebo full body workout každý deň. Jóga alebo strečing je preto ideálnym druhom pohybu. Netreba vám na to vôbec nič; maximálne nejakú podložku (úplne stačí aj koberec, no nepotrebujete ani ten). Vymeňte päť či desať minút, ktoré by ste inak strávili kontrolovaním Instagramu, za pár jednoduchých cvikov – a hneď sa budete cítiť lepšie.




4. NAPLÁNUJ SI DEŇ DOPREDU

Ak dopredu neviem, čo všetko musím daný deň spraviť, pravdepodobnosť, že skončím s mobilom v ruke alebo pri nejakom filme je veľmi vysoká. No ak ráno presne viem, čo ma čaká a čo musím stihnúť, nielenže mám motiváciu vstať z postele a hneď sa pustiť do práce, ale zaručí to, že som produktívna a všetko mi ide od ruky. Nie je nič lepšie, ako si večer ľahnúť do postele s pocitom, že deň nebol zbytočný a nepremárnili ste ho.

Či už máte diár alebo používate len kalendár v mobile, a či už si na to vyhradíte pár minút večer alebo až ráno; presne si určte, čo všetko musíte cez deň spraviť – a aj kedy do spravíte.


5. MAJ TÝŽDENNÉ/MESAČNÉ CIELE

Mne toto veľmi pomáha. Osobitne mám spísané, čo všetko chcem za daný mesiac stihnúť – úlohy, ktoré musím splniť, udalosti, ktoré ma čakajú, povinnosti, ktoré nemôžem preložiť, ale aj nejaké predsavzatia, ktoré som si dala do nového roka. Keďže ich nemám pridelené na konkrétny deň, ak ich v určený čas nespravím, nie som z toho sklamaná; no stále mám motiváciu ich splniť.


6. RÝCHLE UPRATOVANIE

Mám rada poriadok, no neznášam upratovanie – a už vôbec nie, keď mi zaberie niekoľko hodín. Preto som sa naučila upratovať každý deň. Večer po sebe často nechám menšiu spúšť, ktorú sa mi kvôli únave nechce upratovať, no namiesto toho, aby sa to deň čo deň nabaľovalo a kopilo, to odložím hneď, keď sa zobudím. Občas je toho málo, občas trochu veľa – preto si nastavím časovač na desať minút, kedy sa snažím upratať čo najviac. Čo nestihnem, spravím na ďalší deň ako prvú vec.


7. KNIHA NAMIESTO MOBILU

Odkedy som scrollovanie Instagramu hneď pred spaním vymenila za čítanie, lepšie sa mi zaspáva. Sociálne siete dokážu človeka úplne pohltiť a sama som niekedy zhrozená, ako dlho som sa smiala na memes a pozerala vtipné videá, a takto premrhala čas.

Ak "nemáte na čítanie čas", večer je najlepšia chvíľa. Vypnite Facebook a Instagram, a radšej si prečítajte kapitolu z knihy. Okrem lepšieho spánku sa naučíte niečo nové, dostanete sa k dielam, ktoré ste roky odkladali, a sami budete prekvapení, koľko kníh prečítate za mesiac.




8. DOSTATOK SPÁNKU

Nech už máte akokoľvek plný deň, akokoľvek veľa povinností, vždy musíte mať dostatok času na spánok. Sedem až osem hodín je nevyhnutnosťou pre správne fungovanie organizmu. Učiť sa do noci a vstávať do školy po štyroch hodinách spánku by malo byť maximálne jednodňovou nutnou záležitosťou, ale ani náhodou nie pravidelnou rutinou.

Dostatok spánku tiež zaručí fungovanie naplno počas celého dňa. Ak si myslíte, že je lepšie ostať dlho hore, lebo sa vám tak bude dobre pracovať, ste na omyle. Únava má za následok pomalšie myslenie – preto radšej choďte spať skôr. A urobíte to zajtra.


9. STARAJ SA O SEBA

Každý deň urobte niečo pre svoje duševné, ale aj telesné zdravie. Dajte si na tvár pleťovú masku. Zapáľte sviečku a desať minút meditujte. Vypočujte zaujímavý podcast. Choďte na dlhú prechádzku. Spravte horúci kúpeľ. Jednoducho urobte čokoľvek, vďaka čomu sa budete cítiť lepšie.

Žijeme príliš rýchlo, každú sekundu dňa sa snažíme využiť najviac, ako sa dá a nepremrhať ju. No občas zabúdame na samých seba. A aj drobnosti dokážu robiť čary – a zlepšiť vám náladu.


10. POZITÍVNE MYSLENIE

Každé ráno máme dve možnosti. Zobudiť sa, hneď si spomenúť na všetky otrasné, nudné a vyčerpávajúce veci, ktoré nás čakajú, myslieť na to, aký máme ťažký život, celý deň sa mračiť a mať zlú náladu. Alebo byť vďačný za nový deň, tešiť sa z maličkostí a usmievať sa.

Pozitívne myslenie zásadne ovplyvní celý deň – koľko toho stihnete spraviť, čo všetko sa vám podarí, čo dokážete. Je to malá zmena, no vďaka tomu môže byť každý deň najlepším dňom vášho života.


I got into makeup through YouTube. Until then, I had one concealer which I used in the morning to cover any new pimples, and one mascara which I run through my upper lashes to make me feel cool, and the makeup routine was over. But then I found videos from various foreign girls who showed makeup looks for the spring or autumn, for parties, for prom or simply for every day. I was literally overwhelmed by the magic done by a few shadows and how much can one change his appearence. How mature they may look. I couldn't get enough of it, I discovered a whole new world, and I felt like I was missing out so much.

Suddenly my goal was clear. To have the same collections, a lot of products that would take up full drawers. I remember when Zoella published a video in which she talked about her makeup collection for almost thirty minutes, for which she needed a separate wardrobe. All I had in my head was "I want that". I had the feeling that this was the perfection – having hundreds of products from which I would be able to choose the ones I wanted in the morning.

And so my "hoarding" phase began. I was willing to spend more than half of my pocket money at the drugstore. But I quickly found out that makeup is a bit more expensive than I thought, which meant that I couldn't afford to throw products into the basket without thinking. Therefore, my collection grew much slower than I wanted, because of which I was only frustrated and angry – at myself.




A year ago I got into zero waste and minimalism. To be more specific, I knew about these topics before and I knew a lot about them, but only a year ago I got really interested in them. And suddenly I saw the world of makeup from a completely different side. Girls, whose videos I watched, owned only a few products; and didn't use makeup at all.

And suddenly my eyes opened. For years I watched videos that made me feel that I should own twenty palettes, thirty highlighers and a hundred different lipsticks; but all of a sudden I saw things from another perspective. And I'm not even talking about how disgusted I was with myself when I found out that companies were testing on animals and how these animals suffer. I don't really know how to describe this – but just like years ago, when I couldn't stop watching makeup videos, now I couldn't stop watching no-makeup videos.

I'm not trying to say that I'm starting a revolution and we should all throw away all of our makeup that we have. Not at all. I'm still watching makeup artists to this day and I admire what they can do with a few shadows and brushes. I admire girls who have the time to sit in front of a mirror for an hour and try new looks and tricks.

It just didn't work for me. I never had the patience to learn to make a perfect eyeliner. I didn't have the money to try twenty different bronzes to know which was the best. But above all, it never suited my skin. The layer of makeup, concealer, powder, and everything else made my acne even worse; and the fact that I had a lot of skin care products was useless, because I don't even want to admit how many times I went to bed with makeup on.




I want to say two things. Don't be afraid to own fewer products. Because less is sometimes more. The fact that your friends, sisters or girls on Instagram use two highlighters and three concealers doesn't mean that you have to, too. Good makeup doesn't have to consist of ten products. Find what works for you.

And don't be afraid to show yourself. Personally, I feel that in recent years a kind of prejudice has been created against girls without makeup on. Don't be afraid to show small skin imperfections. None of us is perfect.


K makeupu a líčeniu som sa dostala vďaka YouTube. Dovtedy mi stačil jeden korektor, ktorým som ráno zakryla nejakú novú vyrážku, a maskara, ktorou som raz prešla horné riasy, aby som sa cítila cool, a bolo po líčení. No potom som sa dostala k videám rôznych zahraničných dievčat, ktoré ukazovali, ako sa nalíčiť na jar alebo jeseň, na oslavu, na stužkovú alebo len tak na každý deň. Bola som doslova ohúrená, koľko sa dá vyčarovať pomocou pár šminiek a ako veľmi môže človek zmeniť svoj vzhľad. Ako dospelo môže vyzerať. Nevedela som sa toho nabažiť, objavila som úplne nový svet a mala som pocit, že som dovtedy chodila s klapkami na očiach.

Zrazu bol môj cieľ jasný. Mať rovnaké kolekcie, kopec produktov, ktoré by zaberali celé zásuvky. Pamätám si, keď Zoella zverejnila video, v ktorom takmer tridsať minút rozpráva o svojej makeup collection, na ktorú potrebuje celú samostatnú skriňu. Jediné, čo som vtedy mala v hlave, bolo "aj ja chcem". Mala som pocit, že toto je taká dokonalosť – mať stovky produktov, z ktorých si ráno budem môcť vybrať tie, na ktoré budem mať náladu.

A tak začala moja "hromadiaca" fáza. V drogérii som bola ochotná minúť aj viac ako polovicu vreckového. Rýchlo som však zistila, že makeup je trochu drahší, ako som sa domnievala, čo malo za následok to, že som si ani náhodou nemohla dovoliť bezhlavo hádzať produkty do košíka. Moja kolekcia sa preto rozrastala oveľa pomalšie, ako som chcela, kvôli čomu som bola iba frustrovaná a nahnevaná – sama na seba.




Pred rokom som sa dostala k zero waste a minimalizmu. Respektíve – o týchto témach som vedela aj predtým a bola som v nich celkom rozhľadená, no až rok dozadu som sa o nich začala reálne zaujímať. A zrazu som videla svet makeupu z úplne inej strany. Dievčatá, ktorých videá som sledovala, vlastnili len zopár produktov; makeup nepoužívali takmer vôbec.

A zrazu sa mi akosi otvorili oči. Roky som sledovala videá, kvôli ktorým som mala pocit, že i ja mám vlastniť dvadsať paletiek, tridsať rozjasňovačov a sto rôznych rúžov; no odrazu som videla veci z druhej perspektívy. A to ani nehovorím o tom, aká znechutená som bola sama zo seba, keď som zistila, že spoločnosti testujú na zvieratách a ako pri tom tieto zvieratá trpia. Neviem tento pocit veľmi opísať slovami – no rovnako ako pred rokmi, keď som nevedela prestať pozerať videá o líčení, som teraz nevedela prestať pozerať videá o nelíčení.

Týmto vôbec nechcem povedať, že začínam revolúciu a všetky teraz vyhoďme úplne všetky kozmetické produkty, aké doma schovávame. Ani náhodou. Dodnes sledujem makeup artists a obdivujem, čo všetko dokážu vytvoriť s pár tieňmi a štetcom. Obdivujem dievčatá, ktoré majú čas denne sedieť hodinu pred zrkadlom a skúšať nové looky a triky.

Pre mňa to jednoducho nefungovalo. Nikdy som nemala trpezlivosť naučiť sa spraviť si dokonalú linku. Nemala som peniaze na to, aby som vyskúšala dvadsať rôznych bronzerov, aby som vedela, ktorý je najlepší. No predovšetkým to nikdy nevyhovovalo mojej pleti. Vrstva makeupu, korektoru, púdru a všetkého ďalšieho moje akné iba zhoršovala; a to, že som mala kopec produktov na starostlivosť o pleť mi bolo na nič platné, lebo sa radšej ani nechcem priznať, koľkokrát som išla spať neodlíčená.




Týmto chcem povedať iba dve veci. Nebojte sa toho vlastniť menej produktov. Lebo menej je niekedy viac. To, že vaše kamarátky, sestry alebo dievčatá na Instagrame používajú dva rozjasňovače a tri korektory neznamená, že musíte i vy. Správne líčenie nemusí pozostávať z desiatich produktov. Nájdite to, čo funguje pre vás.

A nebojte sa ukázať samú seba. Ja osobne mám pocit, že sa v posledných rokoch vytvoril akýsi predsudok voči nenalíčeným dievčatám. Nebojme sa ukázať malé nedokonalosti pleti. Nikto z nás nie je perfektný.

Friday, April 12, 2019

USING LESS MAKEUP



I got into makeup through YouTube. Until then, I had one concealer which I used in the morning to cover any new pimples, and one mascara which I run through my upper lashes to make me feel cool, and the makeup routine was over. But then I found videos from various foreign girls who showed makeup looks for the spring or autumn, for parties, for prom or simply for every day. I was literally overwhelmed by the magic done by a few shadows and how much can one change his appearence. How mature they may look. I couldn't get enough of it, I discovered a whole new world, and I felt like I was missing out so much.

Suddenly my goal was clear. To have the same collections, a lot of products that would take up full drawers. I remember when Zoella published a video in which she talked about her makeup collection for almost thirty minutes, for which she needed a separate wardrobe. All I had in my head was "I want that". I had the feeling that this was the perfection – having hundreds of products from which I would be able to choose the ones I wanted in the morning.

And so my "hoarding" phase began. I was willing to spend more than half of my pocket money at the drugstore. But I quickly found out that makeup is a bit more expensive than I thought, which meant that I couldn't afford to throw products into the basket without thinking. Therefore, my collection grew much slower than I wanted, because of which I was only frustrated and angry – at myself.




A year ago I got into zero waste and minimalism. To be more specific, I knew about these topics before and I knew a lot about them, but only a year ago I got really interested in them. And suddenly I saw the world of makeup from a completely different side. Girls, whose videos I watched, owned only a few products; and didn't use makeup at all.

And suddenly my eyes opened. For years I watched videos that made me feel that I should own twenty palettes, thirty highlighers and a hundred different lipsticks; but all of a sudden I saw things from another perspective. And I'm not even talking about how disgusted I was with myself when I found out that companies were testing on animals and how these animals suffer. I don't really know how to describe this – but just like years ago, when I couldn't stop watching makeup videos, now I couldn't stop watching no-makeup videos.

I'm not trying to say that I'm starting a revolution and we should all throw away all of our makeup that we have. Not at all. I'm still watching makeup artists to this day and I admire what they can do with a few shadows and brushes. I admire girls who have the time to sit in front of a mirror for an hour and try new looks and tricks.

It just didn't work for me. I never had the patience to learn to make a perfect eyeliner. I didn't have the money to try twenty different bronzes to know which was the best. But above all, it never suited my skin. The layer of makeup, concealer, powder, and everything else made my acne even worse; and the fact that I had a lot of skin care products was useless, because I don't even want to admit how many times I went to bed with makeup on.




I want to say two things. Don't be afraid to own fewer products. Because less is sometimes more. The fact that your friends, sisters or girls on Instagram use two highlighters and three concealers doesn't mean that you have to, too. Good makeup doesn't have to consist of ten products. Find what works for you.

And don't be afraid to show yourself. Personally, I feel that in recent years a kind of prejudice has been created against girls without makeup on. Don't be afraid to show small skin imperfections. None of us is perfect.


K makeupu a líčeniu som sa dostala vďaka YouTube. Dovtedy mi stačil jeden korektor, ktorým som ráno zakryla nejakú novú vyrážku, a maskara, ktorou som raz prešla horné riasy, aby som sa cítila cool, a bolo po líčení. No potom som sa dostala k videám rôznych zahraničných dievčat, ktoré ukazovali, ako sa nalíčiť na jar alebo jeseň, na oslavu, na stužkovú alebo len tak na každý deň. Bola som doslova ohúrená, koľko sa dá vyčarovať pomocou pár šminiek a ako veľmi môže človek zmeniť svoj vzhľad. Ako dospelo môže vyzerať. Nevedela som sa toho nabažiť, objavila som úplne nový svet a mala som pocit, že som dovtedy chodila s klapkami na očiach.

Zrazu bol môj cieľ jasný. Mať rovnaké kolekcie, kopec produktov, ktoré by zaberali celé zásuvky. Pamätám si, keď Zoella zverejnila video, v ktorom takmer tridsať minút rozpráva o svojej makeup collection, na ktorú potrebuje celú samostatnú skriňu. Jediné, čo som vtedy mala v hlave, bolo "aj ja chcem". Mala som pocit, že toto je taká dokonalosť – mať stovky produktov, z ktorých si ráno budem môcť vybrať tie, na ktoré budem mať náladu.

A tak začala moja "hromadiaca" fáza. V drogérii som bola ochotná minúť aj viac ako polovicu vreckového. Rýchlo som však zistila, že makeup je trochu drahší, ako som sa domnievala, čo malo za následok to, že som si ani náhodou nemohla dovoliť bezhlavo hádzať produkty do košíka. Moja kolekcia sa preto rozrastala oveľa pomalšie, ako som chcela, kvôli čomu som bola iba frustrovaná a nahnevaná – sama na seba.




Pred rokom som sa dostala k zero waste a minimalizmu. Respektíve – o týchto témach som vedela aj predtým a bola som v nich celkom rozhľadená, no až rok dozadu som sa o nich začala reálne zaujímať. A zrazu som videla svet makeupu z úplne inej strany. Dievčatá, ktorých videá som sledovala, vlastnili len zopár produktov; makeup nepoužívali takmer vôbec.

A zrazu sa mi akosi otvorili oči. Roky som sledovala videá, kvôli ktorým som mala pocit, že i ja mám vlastniť dvadsať paletiek, tridsať rozjasňovačov a sto rôznych rúžov; no odrazu som videla veci z druhej perspektívy. A to ani nehovorím o tom, aká znechutená som bola sama zo seba, keď som zistila, že spoločnosti testujú na zvieratách a ako pri tom tieto zvieratá trpia. Neviem tento pocit veľmi opísať slovami – no rovnako ako pred rokmi, keď som nevedela prestať pozerať videá o líčení, som teraz nevedela prestať pozerať videá o nelíčení.

Týmto vôbec nechcem povedať, že začínam revolúciu a všetky teraz vyhoďme úplne všetky kozmetické produkty, aké doma schovávame. Ani náhodou. Dodnes sledujem makeup artists a obdivujem, čo všetko dokážu vytvoriť s pár tieňmi a štetcom. Obdivujem dievčatá, ktoré majú čas denne sedieť hodinu pred zrkadlom a skúšať nové looky a triky.

Pre mňa to jednoducho nefungovalo. Nikdy som nemala trpezlivosť naučiť sa spraviť si dokonalú linku. Nemala som peniaze na to, aby som vyskúšala dvadsať rôznych bronzerov, aby som vedela, ktorý je najlepší. No predovšetkým to nikdy nevyhovovalo mojej pleti. Vrstva makeupu, korektoru, púdru a všetkého ďalšieho moje akné iba zhoršovala; a to, že som mala kopec produktov na starostlivosť o pleť mi bolo na nič platné, lebo sa radšej ani nechcem priznať, koľkokrát som išla spať neodlíčená.




Týmto chcem povedať iba dve veci. Nebojte sa toho vlastniť menej produktov. Lebo menej je niekedy viac. To, že vaše kamarátky, sestry alebo dievčatá na Instagrame používajú dva rozjasňovače a tri korektory neznamená, že musíte i vy. Správne líčenie nemusí pozostávať z desiatich produktov. Nájdite to, čo funguje pre vás.

A nebojte sa ukázať samú seba. Ja osobne mám pocit, že sa v posledných rokoch vytvoril akýsi predsudok voči nenalíčeným dievčatám. Nebojme sa ukázať malé nedokonalosti pleti. Nikto z nás nie je perfektný.
Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Everyone can understand why vegans don't eat mat, why they don't consume milk and dairy products and why they avoid eggs. But many people don't understand why vegans don't eat honey either. I mean... the bees produce it for us, don't they? It's their only job, they produce a lot of it, it's delicious, it has been used as a medicine for thousands of years and it mostly, it doesn't harm them.

To some extent, it's true. Honey production doesn't hurt bees in any way. But it hurts them how people treat them.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Honey is a golden-brown liquid produced by honey bees. They visit flowers or trees several times a day, from which they collect nectar and honeydew – nectar is a secretion from flowers, honeydew is found on leaves and pine needles. Bees suck these sugar substances into a special stomach, which doesn't digest it, where they mix with enzymes that breaks sucrose into glucose and fructose. When the bee returns to the hive, it passes the fluid to the younger bees – which devoured and discharge it several times. Thus, the liquid is mixed with other enzymes and water is evaporated. When "honey" is dense enough (the nectar contains 40-80% water, "honey" only 30%), the bees put it in the honeycomb where it ripens and more water evaporates due to the high temperature in the hive and waving wings. Once its moisture drops below 17%, the bees seal it with a wax cap.

Bees produce honey primarily for themselves. It's their primary source of nourishment for them to hibernate (because flowers don't grow in the winter and bees don't come out of the hive). It contains a lot of sugar, so it gives them the necessary energy, and it's also a source of nearly two hundred different nutrients for them.

Right at the beginning I will say that not all beekeepers are hurting bees explicitly. In Slovakia, we are used to small-scale honey production – in Slovakia, individuals, or more so families are beekeepers, they own several hives and sell honey at fairs, by the road, in their small village shops or supply them to larger retailers. They care for bees, practise this craft generation by generation, and also help Slovak agriculture.

But that doesn't change some of the facts I will present in this article. And it doesn't change the fact that the considerable amount of honey we consume comes from wholesalers, where it's no longer so nice and great; it doesn't change that many owners of bees intentionally hurt them – and I'll explain why. There're several reasons why vegans don't eat honey; and the main is that it's an animal product. And before you start rolling your eyes, I'd like to remind you that vegans don't eat animal products not because they have just thought to do so, but because people have absolutely no right for something that belongs to animals (or what an animal IS) because they are self-existing creatures that people only use for their profit.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


People hurt the bees more than you think. Sometimes, of course, it's unintentional, but it's often deliberate and has a single goal – laziness. The sale of honey is now business like any other. And the more honey, the more money.

I don't know about you, but when by a "beekeeper" I think of a sweet grandpa, who puts a mesh cap on his head, takes a honeycomb from the hive, scraps the honey – and then sells it at the market. I'm not saying that this grandpa-beekeeper doesn't love his bees – but sometimes he can't avoid hurting them.

When beekeepers collect honeycombs from their hives, they must first smoke the hive. It's so that the bees don't sting them. The smoke evokes a forest fire – so bees "suck" as much honey as possible so that the hive doesn't burn out with all their supplies, and since they're distracted, they don't perceive what is happening around them. In addition to the fact that many bees die when they breathe too much smoke, the whole process is quite stressful (it's basically the same as if someone put smoke into your home – you'd panic, too). Some bees will die when the honeycombs are removed from the hive – the combs are very close to each other, the bees are flying around and it happenes, that the comb squeeze them to death.

As I said, selling honey is a business. And although I'd be quite surprised if even the Slovak beekeepers were practicing these ways, it doesn't change the fact that it happens – and I'm telling you this because even the honey you buy in the supermarket that has "produced in the EU" written on it, can be a product of bees that haven't been cared for in a nice way.

I'm talking about starving bees and burning hives. First of all, beekeepers cannot take all honey from the bees, because it's their food. That's why they often replace it with a similar but cheap alternative – sugar water. However, it has absolutely no benefits (except for energy) for the bees; and so-fed bees have shrunk stomachs, weakened immune systems, and are more prone to pesticides, leading to their extinction. However, this is not all yet – if it's not advantageous for the beekeeper to take care of the hive even in the winter, he either starves the bees or burns the whole hive.






However, let's go to practices that are also used by beekeepers in Slovakia.
The first is cutting the queen's wings. This is to help prevent swarming – the natural multiplication of bee colonies when the swarm leaves its original home and moves to a new place. The swarm follows its queen – and when the queen has her wings cut, she cannot take off, and thus cannot move to another place.

Another cruel and inhumane practice is violent artificial insemination. If you no longer remember the basics from biology, the queen bee is the only one in the hive who can lay eggs – the new queen bees fly out of the hive, mate with ten to fifteen drones, and they gradually use the sperm they store in the body for the next five years; and she can lay up to two thousand eggs a day. The reason for artificial insemination is simple – control. It also has its own advantages – such breeding makes bees more resistant to pesticides and parasites, but the process is very unpleasant, even disgusting. And the drones used are – of course – killed after the "material" is taken.

The necessity of controlling the hive is exactly what leads to targeted killing. When the production of eggs of the bee queen decreases, the beekeeper replaces it with a new one as the productivity of the whole hive is reduced. The old queen will be replaced by the new often after two years. And they will kill the old queen. Or the whole hive will burn.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Cruel is also obtaining the bee venom. It's used in alternative medicine and can have positive effects on improving rheumatism, sclerosis, swelling or inflammation. The worker bees are irritated by an electric shock, which makes them sting and leave a drop of venom on the prepared glass. While it's true that not every bee will die after stinging, and the current process of collecting poison is trying to prevent massive dying of bees by letting them sting into a softer material, the bee is able to retract the sting, but it's not perfect, and many bees die anyway.

You've certainly heard of a royal jelly and its excellent qualities. The royal jelly is a bright secretion of the glands of young bees, which basically makes a bee queen a bee queen (of course, genetic assumption is also important) – and gives it the ability to live longer than other bees and lay a huge amount of eggs. It's only collected by beekeepers who focus on breeding queen bees. They take out a few-day larva from the honeycomb cell, which – of course – dies, and take the royal jelly.

Even the bee queens shop is not very nice – and in Slovakia you can buy it via the internet. And they will deliver it to you by mail.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Can you imagine we would treat people this way? That we would smoke out their houses to steal their food? Cut off their legs so they couldn't go anywhere? Fertilize them without their knowledge? Shock them with slectricity? Massively kill unborn children for a few drops of some substance? And send children to each other by mail?

Bees and beekeeping are very important for agriculture. Although the bees collect nectar to feed themselves, they also pollinate flowers and trees. And the vegans are not against stopping people from caring for bees – thanks to people's help they have better protection.

Vegans are against the exploitation of bees – taking honey that honey bees create for themselves and not for humans. They are against the inhuman and vile ways that hurt and kill them.

Finally, I will say that there's a big difference between deliberate and unconscious killing. Each of us has already killed hundreds of ants and other insects on earth – even vegans. Insects die when crops are harvested. But there's a huge difference between stepping on ants by mistake and burning out a hive just because you don't want to take care of bees in winter.
Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Všetci vedia pochopiť, prečo vegáni nejedia mäso, prečo nekonzumujú mlieko a mliečne výrobky a prečo sa vyhýbajú vajciam. No mnoho ľudí nechápe, prečo vegáni nejedia ani med. Veď ten produkujú včielky pre nás, nie? Je to ich jediná robota, vyprodukujú ho veľa, je vynikajúci, už tisícročia sa používa ako liek, a hlavne im to neubližuje.

Do istej miery je to pravda. Produkcia medu včelám nijakým spôsobom neubližuje. No ubližuje im to, ako sa k nim správajú ľudia.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Med je zlatohnedá tekutina, ktorú vyrábajú včely medonosné. Tie niekoľkokrát denne navštevujú kvety alebo stromy, z ktorých zbierajú nektár a medovicu – nektár je výlučok z kvetov, medovica sa nachádza na listoch a ihličí. Včely tieto cukrové látky nasajú do medového vačku ("špeciálny" žalúdok, ktorý ale netrávi), kde sa im mieša s enzýmami, ktoré štiepa sacharózu na glukózu a fruktózu. Keď sa včela vráti do úľa, odovzdá tekutinu mladším včelám – ktoré ju niekoľkokrát zhltnú a vyvrhnú. Takto sa tekutina mieša s ďalšími enzýmami a odparuje sa voda. Keď je "med" dostatočne hustý (nektár obsahuje 40-80% vody, "med" iba 30%), včely ho uložia do plástu, kde dozrieva a vďaka vysokej teplote v úli a mávaniu krídel sa odparí ďalšia voda. Len čo jeho vlhkosť klesne pod 17%, včely ho zapečatia voskovým viečkom.

Včely produkujú med v prvom rade pre seba. Je to pre nich primárnym zdroj výživy, vďaka ktorému môžu prezimovať (pretože v zime nerastú kvety a včely teda veľmi nevychádzajú z úľa). Obsahuje veľa cukru, preto im dodáva potrebnú energiu, a tiež je pre nich zdrojom takmer dvesto rôznych živín.

Hneď na začiatku poviem, že nie všetci včelári včielkam vyslovene ubližujú. Na Slovensku sme zvyknutí na malochov a malovýrobu medu – u nás sa včelárstvu venujú skôr jednotlivci, respektíve rodiny, ktoré vlastnia niekoľko úľov a med predávajú na jarmokoch, pri cestách, v svojich dedinských obchodíkoch alebo ho dodávajú väčším predajcom. O včely sa starajú, toto remeslo si predávajú z generácie na generáciu, pomáhajú aj slovenskému poľnohospodárstvu.

No to nemení niektoré fakty, ktoré vám v tomto článku predstavím. A nemení to ani to, že značné množstvo medu, ktoré konzumujeme, pochádza od veľkochovateľov, kde to už nie je také pekné a ružové; nemení to to, že aj mnohí majitelia včelám zámerne ubližujú – a vysvetlím prečo. Celkovo dôvodov, prečo vegáni nejedia med, je viacero; a hlavným je to, že je to živočíšny produkt. A pred tým, než začnete pretáčať očami by som rada pripomenula, že vegáni nejedia živočíšne produkty nie preto, lebo si to tak vymysleli, ale preto, že ľudia nemajú absolútne žiaden nárok na niečo, čo patrí zvieratám (alebo čo JE zviera), lebo sú to samostatne existujúce tvory, ktoré si len ľudia privlastnili kvôli vlastnému profitu.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Včelám ubližujú viac, než by ste si mysleli. Niekedy je to, samozrejme, neúmyselné, no často je schválne a má jediný cieľ – lenivosť. Predaj medu je dnes biznis ako každý iný. A čím viac medu, tým viac peňazí.

Neviem ako vy, ale ja si pri pojme "včelár" predstavím milého deduška, ktorý si na hlavu nasadí čiapku so sieťou, z úľa vyberie plást, zoškriabe med – a ten potom predáva na tržnici. Nehovorím, že tento deduško-včelár svoje včielky nemiluje – no aj tak sa niekedy nevyhne ubližovaniu.

Keď včelári vyberajú z úľov plásty, musia najprv celý úľ vykúriť. Je to preto, aby ich včely nedobodali. Dymák evokuje lesný požiar – včely preto "nacucajú" čo najviac medu, aby im nezhoreli všetky zásoby, a keďže sú rozptýlené, veľmi nevnímajú, čo sa deje okolo nich. Okrem toho, že mnohé včely umrú, keď sa nadýchajú priveľkého množstva dymu, je celý tento proces dosť stresujúci (je to v podstate to isté, ako keby vám odrazu niekto domov nafúkal dym – tiež by ste spanikárili). Niektoré včely umrú aj pri vyberaní plástov z úľa – plásty sú vo veľmi tesnej blízkosti, včely poletujú kade-tade a stáva sa, že plást nejakú zapučí.

Ako som už hovorila, predaj medu je biznis. A hoci by som bola celkom prekvapená, keby aj slovenskí včelári praktizovali tieto spôsoby, nič to nemení na tom, že sa to deje – a do povedomia vám to dávam preto, lebo aj med, ktorý kúpite v supermarkete a je na ňom napísané iba "vyrobené v EÚ", môže byť produktom včiel, o ktoré sa nestarali práve ukážkovo.

Hovorím o vyhladovaní včiel a vypaľovaní úľov. V prvom rade – včelári nemôžu včelám zobrať úplne všetok med z úľa, keďže je ich potravou. A preto ho často nahrádzajú podobnou, no lacnou alternatívou – cukrovou vodou. Tá však pre včely nemá absolútne žiadne benefity (okrem energie); a takto prikrmované včely majú scvrknuté žalúdky, oslabený imunitný systém a sú náchylnejšie na pesticídy, čo vedie k ich vymieraniu. To však ešte nie je koniec – ak pre včelára nie je výhodné starať sa o úľ aj v zime, buď nechá včely vyhladovať alebo celý úľ vypáli.






Prejdime však na praktiky, ktoré využívajú aj včelári na Slovensku.
Hneď prvou je zastrihávanie krídel kráľovnej. To má pomôcť predísť rojeniu – prirodzenému rozmnožovaniu včelstiev, kedy roj opustí svoje pôvodné bydlisko a presunie sa tak na nové miesto. Roj nasleduje svoju kráľovnú – a keď má kráľovná zastrihnuté krídla, nemôže vzlietnuť, a teda sa nemôže premiestniť na iné miesto.

Ďalšou krutou a nehumánnou praktikou je násilné umelé oplodňovanie. Ak si už nepamätáte základy z biológie, tak včelia kráľovná je jediná v úli, ktorá vie klásť vajíčka – nová včelia kráľovná vyletí z úľa, spári sa s desiatimi až pätnástimi trúdmi, a spermie, ktoré si uloží v tele, postupne využíva najbližších päť rokov; a denne vie naklásť až dvetisíc vajíčok. Dôvod umelého oplodňovania je jednoduchý – kontrola. Má to aj svoje isté výhody – takýmto šľachtením sú včely odolnejšie voči pesticídom a parazitom, ale celý proces je veľmi nepríjemný, až nechutný. A použité trúdy sú – samozrejme – po odobratí "materiálu" zabité.

Práve nutnosť kontroly nad úľom vedie aj k cielenému zabíjaniu. Keď sa produkcia vajíčok včelej kráľovnej zníži, včelár ju nahradí novou, lebo sa zníži produktivita celého úľa. Starú kráľovnú nahradí nová často už aj po dvoch rokoch. A starú kráľovnú zabijú. Alebo celý úľ vypália.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Kruté je aj získavanie včelieho jedu. Ten sa používa v alternatívnej medicíne a môže mať pozitívne účinky na zlepšenie reumatizmu, sklerózy, opuchov alebo zápalov. Včely-robotnice sú dráždené elektrickým prúdom, ktorý ich prinúti bodnúť a na pripravenom skle zanechajú kvapku jedu. Je síce pravda, že nie každá včela zahynie po uštipnutí a súčasný proces zbierania jedu sa snaží zabrániť hromadnému umieraniu včiel tým, že ich nechá uštipnúť do mäkšieho materiálu, a tým je včela schopná žihadlo naspäť zasunúť, no nie je dokonalý, a mnoho včiel aj tak uhynie.

O materskej kašičke a jej vynikajúcich vlastnostiach ste už určite počuli. Materská kašička je svetlý výlučok žliaz mladých včiel, ktorý v podstate robí z včelej kráľovnej včeliu kráľovnú (samozrejme, dôležitý je aj genetický predpoklad) – a dáva jej schopnosť žiť dlhšie ako iné včely a klásť obrovské množstvo vajíčok. Zbierajú ho iba včelári, ktorí sa sústredia na chov včelích kráľovien. Z bunky plástu vyberú niekoľkodňovú larvu, ktorá – samozrejme – zahynie, a odoberú materskú kašičku.

Ani obchod s včelími kráľovnami nie je veľmi pekný – a aj na Slovensku si ju môžete kúpiť cez internet. A doručia vám ju poštou.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Viete si predstaviť, že by sme takto zaobchádzali s ľuďmi? Zadymovali im domy, aby sme im mohli ukradnúť jedlo? Odrezávali im nohy, aby nikam nemohli ujsť? Umelo ich oplodňovali bez ich vedomia? Zasahovali elektrickým prúdom? Hromadne zabíjali nenarodené deti pre pár kvapiek akejsi látky? A posielali si medzi sebou deti poštou?

Včely a chovanie včiel je veľmi dôležité pre poľnohospodárstvo. Včely síce zbierajú nektár preto, aby z neho mali potravu, ale zároveň opeľujú kvety a stromy. A vegáni nie sú proti tomu, aby sa ľudia prestali o včely starať – práve vďaka pomoci ľudí majú väčšiu ochranu.

Vegáni sú proti vykorisťovaniu včiel – teda odoberaniu medu, ktorý si vytvárajú včely pre seba, a nie pre ľudí. Sú proti neľudským a odporným spôsobom, ktoré im ubližujú a zabíjajú ich.

A na záver ešte poviem toľko, že je dosť veľký rozdiel medzi úmyselným a nevedomým zabíjaním. Každý z nás zabil už stovky mravcov a kadejakých chrobákov na zemi – aj vegáni. Hmyz umiera aj pri zbere plodín a žatve. No je obrovský rozdiel medzi tým, keď omylom stúpite na mravca a vypálite úľ len preto, že sa vám v zime nechce o včely starať.

Monday, April 08, 2019

WHY VEGANS DON'T EAT HONEY

Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Everyone can understand why vegans don't eat mat, why they don't consume milk and dairy products and why they avoid eggs. But many people don't understand why vegans don't eat honey either. I mean... the bees produce it for us, don't they? It's their only job, they produce a lot of it, it's delicious, it has been used as a medicine for thousands of years and it mostly, it doesn't harm them.

To some extent, it's true. Honey production doesn't hurt bees in any way. But it hurts them how people treat them.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Honey is a golden-brown liquid produced by honey bees. They visit flowers or trees several times a day, from which they collect nectar and honeydew – nectar is a secretion from flowers, honeydew is found on leaves and pine needles. Bees suck these sugar substances into a special stomach, which doesn't digest it, where they mix with enzymes that breaks sucrose into glucose and fructose. When the bee returns to the hive, it passes the fluid to the younger bees – which devoured and discharge it several times. Thus, the liquid is mixed with other enzymes and water is evaporated. When "honey" is dense enough (the nectar contains 40-80% water, "honey" only 30%), the bees put it in the honeycomb where it ripens and more water evaporates due to the high temperature in the hive and waving wings. Once its moisture drops below 17%, the bees seal it with a wax cap.

Bees produce honey primarily for themselves. It's their primary source of nourishment for them to hibernate (because flowers don't grow in the winter and bees don't come out of the hive). It contains a lot of sugar, so it gives them the necessary energy, and it's also a source of nearly two hundred different nutrients for them.

Right at the beginning I will say that not all beekeepers are hurting bees explicitly. In Slovakia, we are used to small-scale honey production – in Slovakia, individuals, or more so families are beekeepers, they own several hives and sell honey at fairs, by the road, in their small village shops or supply them to larger retailers. They care for bees, practise this craft generation by generation, and also help Slovak agriculture.

But that doesn't change some of the facts I will present in this article. And it doesn't change the fact that the considerable amount of honey we consume comes from wholesalers, where it's no longer so nice and great; it doesn't change that many owners of bees intentionally hurt them – and I'll explain why. There're several reasons why vegans don't eat honey; and the main is that it's an animal product. And before you start rolling your eyes, I'd like to remind you that vegans don't eat animal products not because they have just thought to do so, but because people have absolutely no right for something that belongs to animals (or what an animal IS) because they are self-existing creatures that people only use for their profit.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


People hurt the bees more than you think. Sometimes, of course, it's unintentional, but it's often deliberate and has a single goal – laziness. The sale of honey is now business like any other. And the more honey, the more money.

I don't know about you, but when by a "beekeeper" I think of a sweet grandpa, who puts a mesh cap on his head, takes a honeycomb from the hive, scraps the honey – and then sells it at the market. I'm not saying that this grandpa-beekeeper doesn't love his bees – but sometimes he can't avoid hurting them.

When beekeepers collect honeycombs from their hives, they must first smoke the hive. It's so that the bees don't sting them. The smoke evokes a forest fire – so bees "suck" as much honey as possible so that the hive doesn't burn out with all their supplies, and since they're distracted, they don't perceive what is happening around them. In addition to the fact that many bees die when they breathe too much smoke, the whole process is quite stressful (it's basically the same as if someone put smoke into your home – you'd panic, too). Some bees will die when the honeycombs are removed from the hive – the combs are very close to each other, the bees are flying around and it happenes, that the comb squeeze them to death.

As I said, selling honey is a business. And although I'd be quite surprised if even the Slovak beekeepers were practicing these ways, it doesn't change the fact that it happens – and I'm telling you this because even the honey you buy in the supermarket that has "produced in the EU" written on it, can be a product of bees that haven't been cared for in a nice way.

I'm talking about starving bees and burning hives. First of all, beekeepers cannot take all honey from the bees, because it's their food. That's why they often replace it with a similar but cheap alternative – sugar water. However, it has absolutely no benefits (except for energy) for the bees; and so-fed bees have shrunk stomachs, weakened immune systems, and are more prone to pesticides, leading to their extinction. However, this is not all yet – if it's not advantageous for the beekeeper to take care of the hive even in the winter, he either starves the bees or burns the whole hive.






However, let's go to practices that are also used by beekeepers in Slovakia.
The first is cutting the queen's wings. This is to help prevent swarming – the natural multiplication of bee colonies when the swarm leaves its original home and moves to a new place. The swarm follows its queen – and when the queen has her wings cut, she cannot take off, and thus cannot move to another place.

Another cruel and inhumane practice is violent artificial insemination. If you no longer remember the basics from biology, the queen bee is the only one in the hive who can lay eggs – the new queen bees fly out of the hive, mate with ten to fifteen drones, and they gradually use the sperm they store in the body for the next five years; and she can lay up to two thousand eggs a day. The reason for artificial insemination is simple – control. It also has its own advantages – such breeding makes bees more resistant to pesticides and parasites, but the process is very unpleasant, even disgusting. And the drones used are – of course – killed after the "material" is taken.

The necessity of controlling the hive is exactly what leads to targeted killing. When the production of eggs of the bee queen decreases, the beekeeper replaces it with a new one as the productivity of the whole hive is reduced. The old queen will be replaced by the new often after two years. And they will kill the old queen. Or the whole hive will burn.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Cruel is also obtaining the bee venom. It's used in alternative medicine and can have positive effects on improving rheumatism, sclerosis, swelling or inflammation. The worker bees are irritated by an electric shock, which makes them sting and leave a drop of venom on the prepared glass. While it's true that not every bee will die after stinging, and the current process of collecting poison is trying to prevent massive dying of bees by letting them sting into a softer material, the bee is able to retract the sting, but it's not perfect, and many bees die anyway.

You've certainly heard of a royal jelly and its excellent qualities. The royal jelly is a bright secretion of the glands of young bees, which basically makes a bee queen a bee queen (of course, genetic assumption is also important) – and gives it the ability to live longer than other bees and lay a huge amount of eggs. It's only collected by beekeepers who focus on breeding queen bees. They take out a few-day larva from the honeycomb cell, which – of course – dies, and take the royal jelly.

Even the bee queens shop is not very nice – and in Slovakia you can buy it via the internet. And they will deliver it to you by mail.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Can you imagine we would treat people this way? That we would smoke out their houses to steal their food? Cut off their legs so they couldn't go anywhere? Fertilize them without their knowledge? Shock them with slectricity? Massively kill unborn children for a few drops of some substance? And send children to each other by mail?

Bees and beekeeping are very important for agriculture. Although the bees collect nectar to feed themselves, they also pollinate flowers and trees. And the vegans are not against stopping people from caring for bees – thanks to people's help they have better protection.

Vegans are against the exploitation of bees – taking honey that honey bees create for themselves and not for humans. They are against the inhuman and vile ways that hurt and kill them.

Finally, I will say that there's a big difference between deliberate and unconscious killing. Each of us has already killed hundreds of ants and other insects on earth – even vegans. Insects die when crops are harvested. But there's a huge difference between stepping on ants by mistake and burning out a hive just because you don't want to take care of bees in winter.
Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Všetci vedia pochopiť, prečo vegáni nejedia mäso, prečo nekonzumujú mlieko a mliečne výrobky a prečo sa vyhýbajú vajciam. No mnoho ľudí nechápe, prečo vegáni nejedia ani med. Veď ten produkujú včielky pre nás, nie? Je to ich jediná robota, vyprodukujú ho veľa, je vynikajúci, už tisícročia sa používa ako liek, a hlavne im to neubližuje.

Do istej miery je to pravda. Produkcia medu včelám nijakým spôsobom neubližuje. No ubližuje im to, ako sa k nim správajú ľudia.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Med je zlatohnedá tekutina, ktorú vyrábajú včely medonosné. Tie niekoľkokrát denne navštevujú kvety alebo stromy, z ktorých zbierajú nektár a medovicu – nektár je výlučok z kvetov, medovica sa nachádza na listoch a ihličí. Včely tieto cukrové látky nasajú do medového vačku ("špeciálny" žalúdok, ktorý ale netrávi), kde sa im mieša s enzýmami, ktoré štiepa sacharózu na glukózu a fruktózu. Keď sa včela vráti do úľa, odovzdá tekutinu mladším včelám – ktoré ju niekoľkokrát zhltnú a vyvrhnú. Takto sa tekutina mieša s ďalšími enzýmami a odparuje sa voda. Keď je "med" dostatočne hustý (nektár obsahuje 40-80% vody, "med" iba 30%), včely ho uložia do plástu, kde dozrieva a vďaka vysokej teplote v úli a mávaniu krídel sa odparí ďalšia voda. Len čo jeho vlhkosť klesne pod 17%, včely ho zapečatia voskovým viečkom.

Včely produkujú med v prvom rade pre seba. Je to pre nich primárnym zdroj výživy, vďaka ktorému môžu prezimovať (pretože v zime nerastú kvety a včely teda veľmi nevychádzajú z úľa). Obsahuje veľa cukru, preto im dodáva potrebnú energiu, a tiež je pre nich zdrojom takmer dvesto rôznych živín.

Hneď na začiatku poviem, že nie všetci včelári včielkam vyslovene ubližujú. Na Slovensku sme zvyknutí na malochov a malovýrobu medu – u nás sa včelárstvu venujú skôr jednotlivci, respektíve rodiny, ktoré vlastnia niekoľko úľov a med predávajú na jarmokoch, pri cestách, v svojich dedinských obchodíkoch alebo ho dodávajú väčším predajcom. O včely sa starajú, toto remeslo si predávajú z generácie na generáciu, pomáhajú aj slovenskému poľnohospodárstvu.

No to nemení niektoré fakty, ktoré vám v tomto článku predstavím. A nemení to ani to, že značné množstvo medu, ktoré konzumujeme, pochádza od veľkochovateľov, kde to už nie je také pekné a ružové; nemení to to, že aj mnohí majitelia včelám zámerne ubližujú – a vysvetlím prečo. Celkovo dôvodov, prečo vegáni nejedia med, je viacero; a hlavným je to, že je to živočíšny produkt. A pred tým, než začnete pretáčať očami by som rada pripomenula, že vegáni nejedia živočíšne produkty nie preto, lebo si to tak vymysleli, ale preto, že ľudia nemajú absolútne žiaden nárok na niečo, čo patrí zvieratám (alebo čo JE zviera), lebo sú to samostatne existujúce tvory, ktoré si len ľudia privlastnili kvôli vlastnému profitu.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Včelám ubližujú viac, než by ste si mysleli. Niekedy je to, samozrejme, neúmyselné, no často je schválne a má jediný cieľ – lenivosť. Predaj medu je dnes biznis ako každý iný. A čím viac medu, tým viac peňazí.

Neviem ako vy, ale ja si pri pojme "včelár" predstavím milého deduška, ktorý si na hlavu nasadí čiapku so sieťou, z úľa vyberie plást, zoškriabe med – a ten potom predáva na tržnici. Nehovorím, že tento deduško-včelár svoje včielky nemiluje – no aj tak sa niekedy nevyhne ubližovaniu.

Keď včelári vyberajú z úľov plásty, musia najprv celý úľ vykúriť. Je to preto, aby ich včely nedobodali. Dymák evokuje lesný požiar – včely preto "nacucajú" čo najviac medu, aby im nezhoreli všetky zásoby, a keďže sú rozptýlené, veľmi nevnímajú, čo sa deje okolo nich. Okrem toho, že mnohé včely umrú, keď sa nadýchajú priveľkého množstva dymu, je celý tento proces dosť stresujúci (je to v podstate to isté, ako keby vám odrazu niekto domov nafúkal dym – tiež by ste spanikárili). Niektoré včely umrú aj pri vyberaní plástov z úľa – plásty sú vo veľmi tesnej blízkosti, včely poletujú kade-tade a stáva sa, že plást nejakú zapučí.

Ako som už hovorila, predaj medu je biznis. A hoci by som bola celkom prekvapená, keby aj slovenskí včelári praktizovali tieto spôsoby, nič to nemení na tom, že sa to deje – a do povedomia vám to dávam preto, lebo aj med, ktorý kúpite v supermarkete a je na ňom napísané iba "vyrobené v EÚ", môže byť produktom včiel, o ktoré sa nestarali práve ukážkovo.

Hovorím o vyhladovaní včiel a vypaľovaní úľov. V prvom rade – včelári nemôžu včelám zobrať úplne všetok med z úľa, keďže je ich potravou. A preto ho často nahrádzajú podobnou, no lacnou alternatívou – cukrovou vodou. Tá však pre včely nemá absolútne žiadne benefity (okrem energie); a takto prikrmované včely majú scvrknuté žalúdky, oslabený imunitný systém a sú náchylnejšie na pesticídy, čo vedie k ich vymieraniu. To však ešte nie je koniec – ak pre včelára nie je výhodné starať sa o úľ aj v zime, buď nechá včely vyhladovať alebo celý úľ vypáli.






Prejdime však na praktiky, ktoré využívajú aj včelári na Slovensku.
Hneď prvou je zastrihávanie krídel kráľovnej. To má pomôcť predísť rojeniu – prirodzenému rozmnožovaniu včelstiev, kedy roj opustí svoje pôvodné bydlisko a presunie sa tak na nové miesto. Roj nasleduje svoju kráľovnú – a keď má kráľovná zastrihnuté krídla, nemôže vzlietnuť, a teda sa nemôže premiestniť na iné miesto.

Ďalšou krutou a nehumánnou praktikou je násilné umelé oplodňovanie. Ak si už nepamätáte základy z biológie, tak včelia kráľovná je jediná v úli, ktorá vie klásť vajíčka – nová včelia kráľovná vyletí z úľa, spári sa s desiatimi až pätnástimi trúdmi, a spermie, ktoré si uloží v tele, postupne využíva najbližších päť rokov; a denne vie naklásť až dvetisíc vajíčok. Dôvod umelého oplodňovania je jednoduchý – kontrola. Má to aj svoje isté výhody – takýmto šľachtením sú včely odolnejšie voči pesticídom a parazitom, ale celý proces je veľmi nepríjemný, až nechutný. A použité trúdy sú – samozrejme – po odobratí "materiálu" zabité.

Práve nutnosť kontroly nad úľom vedie aj k cielenému zabíjaniu. Keď sa produkcia vajíčok včelej kráľovnej zníži, včelár ju nahradí novou, lebo sa zníži produktivita celého úľa. Starú kráľovnú nahradí nová často už aj po dvoch rokoch. A starú kráľovnú zabijú. Alebo celý úľ vypália.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Kruté je aj získavanie včelieho jedu. Ten sa používa v alternatívnej medicíne a môže mať pozitívne účinky na zlepšenie reumatizmu, sklerózy, opuchov alebo zápalov. Včely-robotnice sú dráždené elektrickým prúdom, ktorý ich prinúti bodnúť a na pripravenom skle zanechajú kvapku jedu. Je síce pravda, že nie každá včela zahynie po uštipnutí a súčasný proces zbierania jedu sa snaží zabrániť hromadnému umieraniu včiel tým, že ich nechá uštipnúť do mäkšieho materiálu, a tým je včela schopná žihadlo naspäť zasunúť, no nie je dokonalý, a mnoho včiel aj tak uhynie.

O materskej kašičke a jej vynikajúcich vlastnostiach ste už určite počuli. Materská kašička je svetlý výlučok žliaz mladých včiel, ktorý v podstate robí z včelej kráľovnej včeliu kráľovnú (samozrejme, dôležitý je aj genetický predpoklad) – a dáva jej schopnosť žiť dlhšie ako iné včely a klásť obrovské množstvo vajíčok. Zbierajú ho iba včelári, ktorí sa sústredia na chov včelích kráľovien. Z bunky plástu vyberú niekoľkodňovú larvu, ktorá – samozrejme – zahynie, a odoberú materskú kašičku.

Ani obchod s včelími kráľovnami nie je veľmi pekný – a aj na Slovensku si ju môžete kúpiť cez internet. A doručia vám ju poštou.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Viete si predstaviť, že by sme takto zaobchádzali s ľuďmi? Zadymovali im domy, aby sme im mohli ukradnúť jedlo? Odrezávali im nohy, aby nikam nemohli ujsť? Umelo ich oplodňovali bez ich vedomia? Zasahovali elektrickým prúdom? Hromadne zabíjali nenarodené deti pre pár kvapiek akejsi látky? A posielali si medzi sebou deti poštou?

Včely a chovanie včiel je veľmi dôležité pre poľnohospodárstvo. Včely síce zbierajú nektár preto, aby z neho mali potravu, ale zároveň opeľujú kvety a stromy. A vegáni nie sú proti tomu, aby sa ľudia prestali o včely starať – práve vďaka pomoci ľudí majú väčšiu ochranu.

Vegáni sú proti vykorisťovaniu včiel – teda odoberaniu medu, ktorý si vytvárajú včely pre seba, a nie pre ľudí. Sú proti neľudským a odporným spôsobom, ktoré im ubližujú a zabíjajú ich.

A na záver ešte poviem toľko, že je dosť veľký rozdiel medzi úmyselným a nevedomým zabíjaním. Každý z nás zabil už stovky mravcov a kadejakých chrobákov na zemi – aj vegáni. Hmyz umiera aj pri zbere plodín a žatve. No je obrovský rozdiel medzi tým, keď omylom stúpite na mravca a vypálite úľ len preto, že sa vám v zime nechce o včely starať.


Finding and buying gifts for minimalists is not easy. They live with as few things as possible, own only what they really need, and what would undoubtedly please others, is just another useless thing for them.

But if you want to give them something for Christmas, birthday or any other holiday (or for no reason at all), but you really don't know what would make them happy, I believe that today's article will help you.

However, I also hope to inspire non-minimalist buyers for non-minimists – and you'll find the perfect gift for a family member or a friend, which won't end up at the bottom of the drawer or catching the dust.




MONEY

Many people don't consider money as a gift – and I understand why. It can be impersonal, that the person has no idea what the toastee might like, or that they didn't even want to think of something.

However, I personally disagree with that and I think that money is not only suitable but also a great gift – especially for minimalists. Whether in the form of cash or a gift card, and whatever the amount is, it'll certainly find its use. And the gifted person can buy exactly what they need.


EXPERIENCE

However, if you don't want to give money, you can turn it into something that the toastee won't forget any time soon. A gift in the form of an experience can be better than anything material. And the possibilities are endless – if you can spend more, buy plane tickets and a hotel room, concert tickets or a wellness and massage voucher; if your budget is not so high, cinema or theater tickets or gallery and museum tickets are equally amazing.

One of the best and most beautiful gifts you can give is time. And all the time spent with the person you care about will not only be a great gift, but also something that the recipient will remember forever.


SOMETHING THAT DISAPPEARS

The worst gift for a minimalist is junk. Therefore, give something that disappears – what they'll use. It can be a soap, a bath bomb, but also fresh flowers. Simply anything they can use once or more times; and it won't even have to go to the bin, nor they'll have to give it to someone else.

It's important to know the recipient. Because there are gifts which one will love, but someone else hate. As candles. Personally, I have nothing against them, but for another will think they're only a dust catcher.




FOOD

I'm a proud believer that food is a great gift – and it applies twice for a minimalist. After all, what is better than something they can use AND what will they like?

Here, too, are several options to choose from – from chocolates, truffles and sweets, through wine, to a nice dinner in a popular restaurant. Or an expensive one. Or maybe even at home.


SUBSCRIPTIONS

This is also an ideal gift because it doesn't take up any space. And if you hit the nail on the head, it certainly won't be useless.

Several services we use operate on a subscription basis – such as Spotify, Netflix, Audible and Amazon Prime. If you know that the recipient is using one of these platforms and sites, you can give them a gift card and pay him a monthly, two-month or up to a year subscription. If they don't use the service, it doesn't mind – when you know it's something that interests them and they'll like it, they'll have the chance to try it out (and maybe thank you for it for a long time).

But it doesn't have to be just a gift card – you can also make them join a club or pay for a season-ticket. To a gym, for dance lessons or yoga, to a gallery, to a botanical garden. Again – there are many options.


ASK

Although it's the last one on this list, it's actually the first thing you can do – ask. And you don't have to worry that the recipient won't be surprised by the gift, they're not eight years old anymore. I even think it's much better to always ask what a person wants, then to buy the first thing that comes to mind – and believe me that only then it'll be a surprise, but certainly not a pleasant one.

We all have a written or non-written list of things that would make us happy and what we want to buy. If there's something the recipient wants for a long time, but they don't want to spend money on it, let them ask for it. They'll be happy (because they'll get what they wantň, and you'll be happy, too, because it'll save you a lot of time and thinking.


Vymýšľanie a kupovanie darčekov pre minimalistov nie je jednoduché. Žijú čo s najmenším možným počtom vecí, vlastnia len to, čo naozaj potrebujú, a to, čo by bezpochyby potešilo ostatných, je pre nich iba ďalšia zbytočnosť.

No ak ich chcete potešiť na Vianoce, narodeniny alebo akýkoľvek sviatok (alebo len tak), no skutočne neviete, čo by ich naozaj potešilo, verím, že vám dnešný článok pomôže.

Tiež však dúfam, že inšpiruje aj neminimalistov kupujúcich pre neminimalistov – a nájdete ideálny darček pre člena rodiny alebo kamarátku, ktorý neskončí na dne zásuvky alebo zapadnutý prachom.




PENIAZE

Mnoho ľudí veľmi neuznáva dávanie peňazí ako darček – a ja chápem prečo. Môže to pôsobiť neosobne, že daná osoba vôbec netuší, čo by sa oslávencovi mohlo páčiť, alebo že sa ani neunúvala niečo vymyslieť.

Ja osobne s tým však nesúhlasím a myslím si, že peniaze sú nielen vhodným, ale dokonca skvelým darčekom – najmä čo sa minimalistov týka. Či už v podobe hotovosti alebo darčekovej karty, a nech je výška sumy akákoľvek, určite nájde svoje využite. A obdarovaná osoba si za to bude môcť kúpiť presne to, čo potrebuje.


ZÁŽITOK

Ak však nechcete dávať peniaze, môžete ich premeniť na niečo, na čo oslávenec tak skoro nezabudne. Darček v podobe zážitku môže potešiť viac ako čokoľvek hmotné. A možností je nekonečne veľa –ak môžete minúť viac, kúpte letenky a ubytovanie v hoteli, lístky na koncert alebo poukaz na wellness a masáž, ak váš rozpočet nie je taký vysoký, lístky do kina alebo divadla či vstupenky do galérie a múzea potešia rovnako.

Jeden z najlepších a najkrajších darčekov, aké môžete venovať, je čas. A všetok čas strávený s osobou, na ktorej vám záleží, bude nielen skvelým darčekom, ale hlavne niečím, čo si bude obdarovaný pamätať navždy.


NIEČO, ČO ZMIZNE

Najhorší darček pre minimalistu sú zbytočnosti. Preto darujte niečo, čo zmizne – čo využijú. Môže to byť mydlo, bomba do kúpeľa, ale aj živé kvety. Jednoducho čokoľvek, čo raz alebo viackrát použijú; a nebude to musieť ani putovať do koša, ani to nepodarujú niekomu inému.

Dôležité je poznať oslávenca bližšie. Lebo sú darčeky, ktoré jeden bude milovať a pre druhého je to zbytočnosť. Ako sviečky. Ja osobne proti nim nič nemám, ale pre niekoho to bude iba chytač prachu.




JEDLO

Som hrdým zástancom, že jedlo je parádny darček – a pre minimalistu to platí dvojnásobne. Veď čo je lepšie ako niečo, čo využijú A čo im bude aj chutiť?

Aj tu je na výber hneď niekoľko možností – od čokolád, bonboniér a kadejakých sladkostí, cez víno až po príjemnú večeru v obľúbenej reštaurácii. Alebo luxusnej drahej. Alebo trebárs aj doma.


PREDPLATNÉ A PERMANENTKY

Aj to je ideálnym darčekom, lebo nezaberá žiadne miesto. A pokiaľ sa trafíte, určite to nebude ani zbytočnosť.

Viaceré služby, ktoré využívame, fungujú na princípe predplatného – ako je Spotify, Netflix, Audible či Amazon Prime. Ak viete, že oslávenec využíva niektorú z týchto platforiem a stránok, môžete mu darovať darčekovú kartu a zaplatíte mu tak mesačné, dvojmesačné či až ročné predplatné. Ak službu nevyužíva, nevadí – keď viete, že je to niečo, čo by ho zaujalo a páčilo sa mu, takto bude mať možnosť si ju vyskúšať (a možno vám za to bude ďakovať ešte veľmi dlho).

Nemusí to ale byť iba darčeková karta – darovať môžete aj členstvo v nejakom klube či zaplatiť permanentku. Do fitness centra, na hodiny tanca alebo jógy, do galérie, botanickej záhrady. Opäť – možností je veľa.


OPÝTAJTE SA

Hoci je to na tomto zozname posledné, v skutočnosti je to to prvé, čo môžete urobiť – opýtať sa. A nemusíte sa báť, že oslávenec nebude mať z darčeka prekvapenie, veď už nemá osem rokov. Dokonca si myslím, že je oveľa lepšie sa vždy spýtať, čo si osoba prosí, ako kúpiť prvú vec, čo príde pod ruku – a verte, že až vtedy to bude prekvapenie, ale určite nie príjemné.

Všetci máme spísaný alebo nespísaný zoznam vecí, ktoré by nás potešili a ktoré si chceme kúpiť. Ak je niečo, po čom oslávenec pokukuje už dlho, no nechce na to míňať peniaze, nech si o to poprosí. A radosť bude mať aj on (lebo dostane to, čo chce), aj vy, lebo vám to ušetrí veľa dlhého hľadania a vymýšľania.

Friday, April 05, 2019

GIFTS FOR MINIMALISTS



Finding and buying gifts for minimalists is not easy. They live with as few things as possible, own only what they really need, and what would undoubtedly please others, is just another useless thing for them.

But if you want to give them something for Christmas, birthday or any other holiday (or for no reason at all), but you really don't know what would make them happy, I believe that today's article will help you.

However, I also hope to inspire non-minimalist buyers for non-minimists – and you'll find the perfect gift for a family member or a friend, which won't end up at the bottom of the drawer or catching the dust.




MONEY

Many people don't consider money as a gift – and I understand why. It can be impersonal, that the person has no idea what the toastee might like, or that they didn't even want to think of something.

However, I personally disagree with that and I think that money is not only suitable but also a great gift – especially for minimalists. Whether in the form of cash or a gift card, and whatever the amount is, it'll certainly find its use. And the gifted person can buy exactly what they need.


EXPERIENCE

However, if you don't want to give money, you can turn it into something that the toastee won't forget any time soon. A gift in the form of an experience can be better than anything material. And the possibilities are endless – if you can spend more, buy plane tickets and a hotel room, concert tickets or a wellness and massage voucher; if your budget is not so high, cinema or theater tickets or gallery and museum tickets are equally amazing.

One of the best and most beautiful gifts you can give is time. And all the time spent with the person you care about will not only be a great gift, but also something that the recipient will remember forever.


SOMETHING THAT DISAPPEARS

The worst gift for a minimalist is junk. Therefore, give something that disappears – what they'll use. It can be a soap, a bath bomb, but also fresh flowers. Simply anything they can use once or more times; and it won't even have to go to the bin, nor they'll have to give it to someone else.

It's important to know the recipient. Because there are gifts which one will love, but someone else hate. As candles. Personally, I have nothing against them, but for another will think they're only a dust catcher.




FOOD

I'm a proud believer that food is a great gift – and it applies twice for a minimalist. After all, what is better than something they can use AND what will they like?

Here, too, are several options to choose from – from chocolates, truffles and sweets, through wine, to a nice dinner in a popular restaurant. Or an expensive one. Or maybe even at home.


SUBSCRIPTIONS

This is also an ideal gift because it doesn't take up any space. And if you hit the nail on the head, it certainly won't be useless.

Several services we use operate on a subscription basis – such as Spotify, Netflix, Audible and Amazon Prime. If you know that the recipient is using one of these platforms and sites, you can give them a gift card and pay him a monthly, two-month or up to a year subscription. If they don't use the service, it doesn't mind – when you know it's something that interests them and they'll like it, they'll have the chance to try it out (and maybe thank you for it for a long time).

But it doesn't have to be just a gift card – you can also make them join a club or pay for a season-ticket. To a gym, for dance lessons or yoga, to a gallery, to a botanical garden. Again – there are many options.


ASK

Although it's the last one on this list, it's actually the first thing you can do – ask. And you don't have to worry that the recipient won't be surprised by the gift, they're not eight years old anymore. I even think it's much better to always ask what a person wants, then to buy the first thing that comes to mind – and believe me that only then it'll be a surprise, but certainly not a pleasant one.

We all have a written or non-written list of things that would make us happy and what we want to buy. If there's something the recipient wants for a long time, but they don't want to spend money on it, let them ask for it. They'll be happy (because they'll get what they wantň, and you'll be happy, too, because it'll save you a lot of time and thinking.


Vymýšľanie a kupovanie darčekov pre minimalistov nie je jednoduché. Žijú čo s najmenším možným počtom vecí, vlastnia len to, čo naozaj potrebujú, a to, čo by bezpochyby potešilo ostatných, je pre nich iba ďalšia zbytočnosť.

No ak ich chcete potešiť na Vianoce, narodeniny alebo akýkoľvek sviatok (alebo len tak), no skutočne neviete, čo by ich naozaj potešilo, verím, že vám dnešný článok pomôže.

Tiež však dúfam, že inšpiruje aj neminimalistov kupujúcich pre neminimalistov – a nájdete ideálny darček pre člena rodiny alebo kamarátku, ktorý neskončí na dne zásuvky alebo zapadnutý prachom.




PENIAZE

Mnoho ľudí veľmi neuznáva dávanie peňazí ako darček – a ja chápem prečo. Môže to pôsobiť neosobne, že daná osoba vôbec netuší, čo by sa oslávencovi mohlo páčiť, alebo že sa ani neunúvala niečo vymyslieť.

Ja osobne s tým však nesúhlasím a myslím si, že peniaze sú nielen vhodným, ale dokonca skvelým darčekom – najmä čo sa minimalistov týka. Či už v podobe hotovosti alebo darčekovej karty, a nech je výška sumy akákoľvek, určite nájde svoje využite. A obdarovaná osoba si za to bude môcť kúpiť presne to, čo potrebuje.


ZÁŽITOK

Ak však nechcete dávať peniaze, môžete ich premeniť na niečo, na čo oslávenec tak skoro nezabudne. Darček v podobe zážitku môže potešiť viac ako čokoľvek hmotné. A možností je nekonečne veľa –ak môžete minúť viac, kúpte letenky a ubytovanie v hoteli, lístky na koncert alebo poukaz na wellness a masáž, ak váš rozpočet nie je taký vysoký, lístky do kina alebo divadla či vstupenky do galérie a múzea potešia rovnako.

Jeden z najlepších a najkrajších darčekov, aké môžete venovať, je čas. A všetok čas strávený s osobou, na ktorej vám záleží, bude nielen skvelým darčekom, ale hlavne niečím, čo si bude obdarovaný pamätať navždy.


NIEČO, ČO ZMIZNE

Najhorší darček pre minimalistu sú zbytočnosti. Preto darujte niečo, čo zmizne – čo využijú. Môže to byť mydlo, bomba do kúpeľa, ale aj živé kvety. Jednoducho čokoľvek, čo raz alebo viackrát použijú; a nebude to musieť ani putovať do koša, ani to nepodarujú niekomu inému.

Dôležité je poznať oslávenca bližšie. Lebo sú darčeky, ktoré jeden bude milovať a pre druhého je to zbytočnosť. Ako sviečky. Ja osobne proti nim nič nemám, ale pre niekoho to bude iba chytač prachu.




JEDLO

Som hrdým zástancom, že jedlo je parádny darček – a pre minimalistu to platí dvojnásobne. Veď čo je lepšie ako niečo, čo využijú A čo im bude aj chutiť?

Aj tu je na výber hneď niekoľko možností – od čokolád, bonboniér a kadejakých sladkostí, cez víno až po príjemnú večeru v obľúbenej reštaurácii. Alebo luxusnej drahej. Alebo trebárs aj doma.


PREDPLATNÉ A PERMANENTKY

Aj to je ideálnym darčekom, lebo nezaberá žiadne miesto. A pokiaľ sa trafíte, určite to nebude ani zbytočnosť.

Viaceré služby, ktoré využívame, fungujú na princípe predplatného – ako je Spotify, Netflix, Audible či Amazon Prime. Ak viete, že oslávenec využíva niektorú z týchto platforiem a stránok, môžete mu darovať darčekovú kartu a zaplatíte mu tak mesačné, dvojmesačné či až ročné predplatné. Ak službu nevyužíva, nevadí – keď viete, že je to niečo, čo by ho zaujalo a páčilo sa mu, takto bude mať možnosť si ju vyskúšať (a možno vám za to bude ďakovať ešte veľmi dlho).

Nemusí to ale byť iba darčeková karta – darovať môžete aj členstvo v nejakom klube či zaplatiť permanentku. Do fitness centra, na hodiny tanca alebo jógy, do galérie, botanickej záhrady. Opäť – možností je veľa.


OPÝTAJTE SA

Hoci je to na tomto zozname posledné, v skutočnosti je to to prvé, čo môžete urobiť – opýtať sa. A nemusíte sa báť, že oslávenec nebude mať z darčeka prekvapenie, veď už nemá osem rokov. Dokonca si myslím, že je oveľa lepšie sa vždy spýtať, čo si osoba prosí, ako kúpiť prvú vec, čo príde pod ruku – a verte, že až vtedy to bude prekvapenie, ale určite nie príjemné.

Všetci máme spísaný alebo nespísaný zoznam vecí, ktoré by nás potešili a ktoré si chceme kúpiť. Ak je niečo, po čom oslávenec pokukuje už dlho, no nechce na to míňať peniaze, nech si o to poprosí. A radosť bude mať aj on (lebo dostane to, čo chce), aj vy, lebo vám to ušetrí veľa dlhého hľadania a vymýšľania.

Follow

Contact Form

Name

Email *

Message *

from instagram @ simplyberenica

SIMPLY BERENICA. Theme by BD.