Social Media



I have written a few articles about minimalism over the past year. I wrote tips on how to start with minimalism, what to get rid of, what are the most common mistakes and even why be a minimalist. But the area I have not yet covered is what actually minimalism is. Of course, there are a few definitions and all of them have the same point, but I still feel like people have a misconception about this lifestyle.

So what is minimalism?




White walls. No decorations. A mattress laid on the floor. A table with one chair, small cabinet. A small apartment in which an adult lives alone, without children. Without a car. All the things they own fit into one larger backpack. They have only black clothes and two pairs of shoes. They don't have a "proper" job. They stay in one city for no longer than six months.

This is how many imagine minimalism. We shake our heads on people who actually live like this while repeating that we would never be able to do it. Yes, because we can call this extreme minimalism. And I'll tell you right away that only a low percentage of people who practice this lifestyle live this way.


Even under my articles on this subject, I have encountered a reaction that although it's great, they "could never be a minimalist". I'm not surprised by this if you imagine this lifestyle to be like I described it above.  Although minimalism can lead to such extreme, it's not what its perfect result should be like.




Minimalism means something different for everyone. Because we have different interests, different hobbies, we like different things and activities. We simply have different lives. And what one considers to be useless and would immediately get rid of it, someone else can't imagine a life without it.

Example. Someone threw away any makeup a long time ago; because they didn't need it. They can live without it. But someone else feels more confident with a little bit of soft blush, mascara and defined eyebrows. And they enjoy doing makeup, therefore they need a few products. Someone can't even imagine having a mattress on the floor; other sold their bed frame months ago and they don't miss it at all. Two pants, three T-shirts and shoes are enough for someone, another has a job, goes to school and works out regularly; and for each they need a different style of clothing, so they need a bigger wardrobe with more choices.


read next: why be a minimalist



Minimalism is a journey. What we consider to be a vital necessity now may be a useless things in two or three months. It doesn't, but it can. A person who couldn't even think about sleeping on a floor is suddenly moving, they sell the bed frame because it doesn't fit in the new bedroom, but they didn't find a new one yet, so in a new apartment they sleep on the ground for a few nights – and only after a month they find out that it doesn't affect sleep quality in any way, and they basically don't need a bed frame. Or vice versa – someone gives their bed frame to a friend in a decluttering rage, they sleep on the ground for two months, but they can't get over the fact that they sleep on the ground, and they buy a new bed frame. The same goes for clothes, make-up, books, decorations, photographs, various kitchen appliances, cosmetics, shoes, cleaners, cups and plates, sentimental stuff and so on.




The point of minimalism is freedom. Freedom from the consumer world. We live in a society where the richest and happiest people live in large houses, have several cars, a large wardrobe, and the number of things they own surpasses hundreds, even thousands. Thanks to ads and stores, we feel that we need ten monochromatic blouses and five new pairs of sandals each summer. Twenty different creams because the eye area and left elbow require special care. We simply have to buy new and new things again and again, because we feel that that will make us cool, we will be important, we will look rich.

This way of living has only one result – constant stress. No one can see us in the same dress in public twice in a row. Every other year we need a new car because the previous one is old. If we don't follow fashion trends, go to the manicure every week and to the hairdresser once a month, people will think we don't care for ourselves. And yet, it's completely unnecessary. We attribute feelings to inanimate objects. We ourselves attach value to them, try to immortalize memories in them. We don't throw out anything because maybe one day we will need a second hand mixer with three extensions.

Minimalism is about enjoying life, not things. Searching for experiences, traveling, getting to know people, new places; not about buying and filling our home with uselessness that will only bring us a feeling of happiness for one day. The point of minimalism is to own only what we need, that is things that make life easier for us, but do not create chaos, do not accumulate, do not cause stress. Therefore, a minimalist lifestyle can also result in white walls, a mattress on the ground and one backpack; but it can also be the normal home of a happy family of four with a dog. But you won't find any uselessness in it.

pin for later


V priebehu posledného roka som článkov o minimalizme napísala hneď niekoľko. Spísala som tipy, ako s minimalizmom začať, čoho sa zbaviť, aké sú najčastejšie chyby a aj to, prečo byť minimalista. No oblasť, ktorú som doteraz stále nepokryla, je to, čo je vôbec minimalizmus. Samozrejme, definícií je zopár a všetky majú rovnakú pointu, no aj tak mám pocit, že ľudia majú o tomto životnom štýle mylnú predstavu.

Čo je teda minimalizmus?




Biele steny. Žiadne dekorácie. Matrac položený na zemi. Stôl s jednou stoličkou, malá skrinka. Malý byt, v ktorom býva dospelá osoba, sama, bez detí. Bez auta. Všetky veci, ktoré vlastní, sa vojdú do jedného väčšieho ruksaku. Má len čierne oblečenie a dva páry topánok. Nemá "poriadnu" prácu. V žiadnom meste sa nezdrží dlhšie ako šesť mesiacov.

Takto si predstavujú minimalizmus mnohí. Všetci uznanlivo prikyvujeme nad ľuďmi, ktorí takto žijú, zatiaľ čo opakujeme, že my by sme to nezvládli. Áno, pretože toto môžeme označiť za extrémny minimalizmus. A rovno vám poviem, že takto žije len nízke percento ľudí, ktoré praktizuje tento životný štýl.


I pod svojimi článkami zameranými na túto tému som sa stretla s reakciou, že hoci je to super, oni by "minimalistom byť nikdy nemohli". Čomu sa vôbec nečudujem, keď si tento životný štýl predstavujete tak, ako som ho opísala vyššie. Hoci minimalizmus môže viesť až do takého extrémizmu, nie je to to, aký by mal byť jeho dokonalý výsledok.




Minimalizmus znamená pre každého niečo iné. Pretože máme iné záujmy, iné koníčky, bavia nás rôzne veci a aktivity. Jednoducho máme rozdielne životy. A to, čo jeden považuje za zbytočnosť a hneď by sa jej zbavil, bez toho si niekto iný nevie predstaviť život.

Príklad. Niekto už dávno vyhodil akýkoľvek make-up; pretože mu ho absolútne netreba. Vie žiť aj bez neho. No niekto sa vďaka jemnej lícenke, maskare a zvýraznenému obočiu cíti sebavedomejšie. A líčenie ho baví, preto zopár produktov potrebuje. Niekto si ani za svet nevie predstaviť, že by mal matrac rovno na zemi; iný predal rám postele už pred mesiacmi a vôbec mu nechýba. Niekomu stačia dvoje nohavice, tri tričká a topánky, ďalší má zamestnanie, chodí do školy a pravidelne cvičí; a na každé potrebuje iný štýl oblečenia, preto potrebuje bohatší šatník s väčším výberom.


čítaj ďalej: why be a minimalist



Minimalizmus je cesta. To, čo považujeme za životnú nevyhnutnosť teraz, môže byť zbytočnosťou o dva či tri mesiace. Nemusí, ale môže. Človek, ktorý nevedel ani pomyslieť na to, že spal na zemi, sa zrazu sťahuje, rám postele predá, pretože sa do novej spálne nehodí alebo nezmestí, no ešte nenašiel nový, preto v novom byte pár nocí spí iba na matrace na zemi – a až po mesiaci zistí, že to nijakým spôsobom neovplyvňuje kvalitu spánku a rám postele mu v podstate vôbec netreba. Alebo opačne – niekto v "záchvate" vyhadzovania a upratovania daruje rám postele kamošovi, dva mesiace spí na zemi, no nevie sa preniesť cez to, že spí na zemi, a kúpi si nový rám postele. To isté platí aj o oblečení, make-upe, knihách, dekoráciách, fotografiách, rôznych kuchynských prístrojoch, kozmetike, topánkach, čistiacich prostriedkoch, šálkach a tanieroch, sentimentálnych veciach a podobne.




Pointou minimalizmu je sloboda. Sloboda od konzumného sveta. Žijeme v spoločnosti, kde sú najbohatší a najšťastnejší ľudia, ktorí bývajú vo veľkých domoch, majú niekoľko áut, veľký šatník a počet vecí, ktoré vlastnia, predstavuje stovky, ba až tisíce. Vďaka reklamám a obchodom máme pocit, že potrebujeme desať jednofarebných blúzok a päť nových párov sandál na každé leto. Dvadsať rôznych krémov, pretože očné okolie a ľavý lakeť si vyžadujú špeciálnu starostlivosť. Jednoducho musíme dookola kupovať nové a nové veci, pretože máme pocit, že vďaka tomu budeme cool, budeme dôležití, budeme vyzerať bohato.

Takýto spôsob života má len jeden výsledok – večný stres. Nikto nás nemôže vidieť v spoločnosti v rovnakých šatách dvakrát po sebe. Každý druhý rok potrebujeme nové auto, pretože to predošlé je už staré. Ak nebudeme sledovať módne trendy, každý týždeň chodiť na manikúru a ku kaderníčke raz za mesiac, budú si ľudia myslieť, že sa o seba nestaráme. A pritom je to všetko úplne zbytočné. Pripisujeme city neživým predmetom. My sami im prikladáme hodnotu, snažíme sa v nich zvečniť spomienky. Nič nevyhadzujeme, pretože možno raz príde situácia, kedy budeme potrebovať druhý ručný mixér s troma nadstavcami.

Minimalizmus je o tom tešiť sa zo života, nie z vecí. O vyhľadávaní zážitkov, cestovaní, spoznávaní ľudí, nových miest; nie o kupovaní a plnení domova zbytočnosťami, ktoré nám prinesú pocit šťastia iba na jeden deň. Pointou minimalizmu je vlastniť len to, čo potrebujeme, teda veci, ktoré nám život uľahčujú, ale nevytvárajú chaos, nehromadia sa, nespôsobujú stres. Preto výsledkom minimalistického životného štýlu môžu byť aj biele steny, matrac na zemi a jeden batoh; no tiež to môže byť aj normálny domov šťastnej štvorčlennej rodiny so psom. Ale nenájdete v ňom žiadne zbytočnosti.

pripni na neskôr

Friday, June 28, 2019

WHAT IS MINIMALISM



I have written a few articles about minimalism over the past year. I wrote tips on how to start with minimalism, what to get rid of, what are the most common mistakes and even why be a minimalist. But the area I have not yet covered is what actually minimalism is. Of course, there are a few definitions and all of them have the same point, but I still feel like people have a misconception about this lifestyle.

So what is minimalism?




White walls. No decorations. A mattress laid on the floor. A table with one chair, small cabinet. A small apartment in which an adult lives alone, without children. Without a car. All the things they own fit into one larger backpack. They have only black clothes and two pairs of shoes. They don't have a "proper" job. They stay in one city for no longer than six months.

This is how many imagine minimalism. We shake our heads on people who actually live like this while repeating that we would never be able to do it. Yes, because we can call this extreme minimalism. And I'll tell you right away that only a low percentage of people who practice this lifestyle live this way.


Even under my articles on this subject, I have encountered a reaction that although it's great, they "could never be a minimalist". I'm not surprised by this if you imagine this lifestyle to be like I described it above.  Although minimalism can lead to such extreme, it's not what its perfect result should be like.




Minimalism means something different for everyone. Because we have different interests, different hobbies, we like different things and activities. We simply have different lives. And what one considers to be useless and would immediately get rid of it, someone else can't imagine a life without it.

Example. Someone threw away any makeup a long time ago; because they didn't need it. They can live without it. But someone else feels more confident with a little bit of soft blush, mascara and defined eyebrows. And they enjoy doing makeup, therefore they need a few products. Someone can't even imagine having a mattress on the floor; other sold their bed frame months ago and they don't miss it at all. Two pants, three T-shirts and shoes are enough for someone, another has a job, goes to school and works out regularly; and for each they need a different style of clothing, so they need a bigger wardrobe with more choices.


read next: why be a minimalist



Minimalism is a journey. What we consider to be a vital necessity now may be a useless things in two or three months. It doesn't, but it can. A person who couldn't even think about sleeping on a floor is suddenly moving, they sell the bed frame because it doesn't fit in the new bedroom, but they didn't find a new one yet, so in a new apartment they sleep on the ground for a few nights – and only after a month they find out that it doesn't affect sleep quality in any way, and they basically don't need a bed frame. Or vice versa – someone gives their bed frame to a friend in a decluttering rage, they sleep on the ground for two months, but they can't get over the fact that they sleep on the ground, and they buy a new bed frame. The same goes for clothes, make-up, books, decorations, photographs, various kitchen appliances, cosmetics, shoes, cleaners, cups and plates, sentimental stuff and so on.




The point of minimalism is freedom. Freedom from the consumer world. We live in a society where the richest and happiest people live in large houses, have several cars, a large wardrobe, and the number of things they own surpasses hundreds, even thousands. Thanks to ads and stores, we feel that we need ten monochromatic blouses and five new pairs of sandals each summer. Twenty different creams because the eye area and left elbow require special care. We simply have to buy new and new things again and again, because we feel that that will make us cool, we will be important, we will look rich.

This way of living has only one result – constant stress. No one can see us in the same dress in public twice in a row. Every other year we need a new car because the previous one is old. If we don't follow fashion trends, go to the manicure every week and to the hairdresser once a month, people will think we don't care for ourselves. And yet, it's completely unnecessary. We attribute feelings to inanimate objects. We ourselves attach value to them, try to immortalize memories in them. We don't throw out anything because maybe one day we will need a second hand mixer with three extensions.

Minimalism is about enjoying life, not things. Searching for experiences, traveling, getting to know people, new places; not about buying and filling our home with uselessness that will only bring us a feeling of happiness for one day. The point of minimalism is to own only what we need, that is things that make life easier for us, but do not create chaos, do not accumulate, do not cause stress. Therefore, a minimalist lifestyle can also result in white walls, a mattress on the ground and one backpack; but it can also be the normal home of a happy family of four with a dog. But you won't find any uselessness in it.

pin for later


V priebehu posledného roka som článkov o minimalizme napísala hneď niekoľko. Spísala som tipy, ako s minimalizmom začať, čoho sa zbaviť, aké sú najčastejšie chyby a aj to, prečo byť minimalista. No oblasť, ktorú som doteraz stále nepokryla, je to, čo je vôbec minimalizmus. Samozrejme, definícií je zopár a všetky majú rovnakú pointu, no aj tak mám pocit, že ľudia majú o tomto životnom štýle mylnú predstavu.

Čo je teda minimalizmus?




Biele steny. Žiadne dekorácie. Matrac položený na zemi. Stôl s jednou stoličkou, malá skrinka. Malý byt, v ktorom býva dospelá osoba, sama, bez detí. Bez auta. Všetky veci, ktoré vlastní, sa vojdú do jedného väčšieho ruksaku. Má len čierne oblečenie a dva páry topánok. Nemá "poriadnu" prácu. V žiadnom meste sa nezdrží dlhšie ako šesť mesiacov.

Takto si predstavujú minimalizmus mnohí. Všetci uznanlivo prikyvujeme nad ľuďmi, ktorí takto žijú, zatiaľ čo opakujeme, že my by sme to nezvládli. Áno, pretože toto môžeme označiť za extrémny minimalizmus. A rovno vám poviem, že takto žije len nízke percento ľudí, ktoré praktizuje tento životný štýl.


I pod svojimi článkami zameranými na túto tému som sa stretla s reakciou, že hoci je to super, oni by "minimalistom byť nikdy nemohli". Čomu sa vôbec nečudujem, keď si tento životný štýl predstavujete tak, ako som ho opísala vyššie. Hoci minimalizmus môže viesť až do takého extrémizmu, nie je to to, aký by mal byť jeho dokonalý výsledok.




Minimalizmus znamená pre každého niečo iné. Pretože máme iné záujmy, iné koníčky, bavia nás rôzne veci a aktivity. Jednoducho máme rozdielne životy. A to, čo jeden považuje za zbytočnosť a hneď by sa jej zbavil, bez toho si niekto iný nevie predstaviť život.

Príklad. Niekto už dávno vyhodil akýkoľvek make-up; pretože mu ho absolútne netreba. Vie žiť aj bez neho. No niekto sa vďaka jemnej lícenke, maskare a zvýraznenému obočiu cíti sebavedomejšie. A líčenie ho baví, preto zopár produktov potrebuje. Niekto si ani za svet nevie predstaviť, že by mal matrac rovno na zemi; iný predal rám postele už pred mesiacmi a vôbec mu nechýba. Niekomu stačia dvoje nohavice, tri tričká a topánky, ďalší má zamestnanie, chodí do školy a pravidelne cvičí; a na každé potrebuje iný štýl oblečenia, preto potrebuje bohatší šatník s väčším výberom.


čítaj ďalej: why be a minimalist



Minimalizmus je cesta. To, čo považujeme za životnú nevyhnutnosť teraz, môže byť zbytočnosťou o dva či tri mesiace. Nemusí, ale môže. Človek, ktorý nevedel ani pomyslieť na to, že spal na zemi, sa zrazu sťahuje, rám postele predá, pretože sa do novej spálne nehodí alebo nezmestí, no ešte nenašiel nový, preto v novom byte pár nocí spí iba na matrace na zemi – a až po mesiaci zistí, že to nijakým spôsobom neovplyvňuje kvalitu spánku a rám postele mu v podstate vôbec netreba. Alebo opačne – niekto v "záchvate" vyhadzovania a upratovania daruje rám postele kamošovi, dva mesiace spí na zemi, no nevie sa preniesť cez to, že spí na zemi, a kúpi si nový rám postele. To isté platí aj o oblečení, make-upe, knihách, dekoráciách, fotografiách, rôznych kuchynských prístrojoch, kozmetike, topánkach, čistiacich prostriedkoch, šálkach a tanieroch, sentimentálnych veciach a podobne.




Pointou minimalizmu je sloboda. Sloboda od konzumného sveta. Žijeme v spoločnosti, kde sú najbohatší a najšťastnejší ľudia, ktorí bývajú vo veľkých domoch, majú niekoľko áut, veľký šatník a počet vecí, ktoré vlastnia, predstavuje stovky, ba až tisíce. Vďaka reklamám a obchodom máme pocit, že potrebujeme desať jednofarebných blúzok a päť nových párov sandál na každé leto. Dvadsať rôznych krémov, pretože očné okolie a ľavý lakeť si vyžadujú špeciálnu starostlivosť. Jednoducho musíme dookola kupovať nové a nové veci, pretože máme pocit, že vďaka tomu budeme cool, budeme dôležití, budeme vyzerať bohato.

Takýto spôsob života má len jeden výsledok – večný stres. Nikto nás nemôže vidieť v spoločnosti v rovnakých šatách dvakrát po sebe. Každý druhý rok potrebujeme nové auto, pretože to predošlé je už staré. Ak nebudeme sledovať módne trendy, každý týždeň chodiť na manikúru a ku kaderníčke raz za mesiac, budú si ľudia myslieť, že sa o seba nestaráme. A pritom je to všetko úplne zbytočné. Pripisujeme city neživým predmetom. My sami im prikladáme hodnotu, snažíme sa v nich zvečniť spomienky. Nič nevyhadzujeme, pretože možno raz príde situácia, kedy budeme potrebovať druhý ručný mixér s troma nadstavcami.

Minimalizmus je o tom tešiť sa zo života, nie z vecí. O vyhľadávaní zážitkov, cestovaní, spoznávaní ľudí, nových miest; nie o kupovaní a plnení domova zbytočnosťami, ktoré nám prinesú pocit šťastia iba na jeden deň. Pointou minimalizmu je vlastniť len to, čo potrebujeme, teda veci, ktoré nám život uľahčujú, ale nevytvárajú chaos, nehromadia sa, nespôsobujú stres. Preto výsledkom minimalistického životného štýlu môžu byť aj biele steny, matrac na zemi a jeden batoh; no tiež to môže byť aj normálny domov šťastnej štvorčlennej rodiny so psom. Ale nenájdete v ňom žiadne zbytočnosti.

pripni na neskôr


I've always had a problem with achieving my goals. Now I don't mean short-term ones, as a list of duties within one day or a week; rather, I mean goals that are for the whole year. Even I have many people around me who don't have New Year's resolutions, but everyone has some goals they want to achieve in the near future. Whether it's about the family and relationships, career or personal life, we all have something we want to achieve.

Making New Year's resolutions or goals is exciting and motivating; achieving them is different. We forget about them everyday – after all, often it's something we don't think about the whole day; but when we remember them, a smaller wave of disappointment that we didn't achieve them hits us, but then we calm ourselves by assuring we still have enough time. However, the end of the year always comes sooner than we would like to – and we must move the goals again.

As I mentioned before, I have always had trouble achieving my New Year's resolutions. But I've managed to find a system that (at least for me) works – and I will share it with you in this article.




Be specific

The first step to success is being specific; and therefore one of the main reasons why we fail to achieve our goals is that they are too general. Many will say in the New Year that we'll be more active, will workout more, eat more healthy, take more care of ourselves, be a better person. But what is more? The problem is that if we don't make a huge change from day to day and suddenly  we start to run every day, eat according to a strict healthy diet and we'll be volunteers in four non-profit organizations – and of course, such a change is more or less unrealistic – we won't feel the difference.

Therefore, we need to be as specific as possible when setting the goals. The difference between "I will exercise more" and "I will run three times a week" is that in the second case we know exactly what we want to achieve; and we're also able to record the moment when and if we succeed in achieving the resolution.


How and when

It's equally important to determine how we'll achieve the goal, or what steps we're facing on the way. To reduce the amount of waste you produce, you first need to know how you want to do it – and, for example, break it down into replacing all disposable products with reusable ones, making or buying your own produce bags, and buying food in bulk stores. Many goals can be broken down – and they won't look scary and unreachable.

Once you break down your goals into smaller ones, determine when you'll achieve them. The problem with the fact that New Year's resolutions relate to the whole year is that the year is a very long time during which you won't only forget what you want to accomplish, but also nothing will motivate you to try to achieve them sooner than in December. By setting February, June, or September as a deadline, you won't only help to achieve the goal but also fulfill it at all.

But be realistic. If you don't even have an idea how to cook a vegan meal or what you can and cannot eat as a vegan, you won't make such a change from day to day – because after a week you will return to consuming animal products. Leave enough time to adapt; and also start with small steps.


read next: 10 healthy habits



On a paper

I'm a believer in reducing our paper consumption, but I'm making an exception to this. Write down all your goals and resolutions on a paper. It doesn't matter whether it'll be in your planner or the first scrap you find. And keep in in your sight. As a result, you won't forget them and you'll always be reminded, which will motivate you to fulfill them.

Also, you will be able to track your progress – if you have goals broken down into smaller steps with a set deadline when you want to achieve them, by writing them down, you can control how you're doing, whether you're behind or you're also overcoming your expectations. And we all know the feeling of ultimate satisfaction by crossing out an item from the list and tracking how the list gets shorter.




66 days

That's how long it thakes to form a new habit. A team of psychiatrists from University College in London made a research on almost a hundred people and studied, how long will it take for them to get used to doing certain activities.

When making goals, this number is important. First, because we know that we need around two months to form a habit; but you can also make a "countdown" accordingly. If you want to practice yoga every day, focus on doing this for only nine weeks. Create a calendar with a countdown and focus on meeting your goal every day. Over time, it won't only be easier and it will cost you less self-persuasion, but when you finally arrive on the sixty-sixth day, it will be something natural for you that you can no longer imagine a morning without short yoga session.


Reward

Nothing is more motivating than a vision of a reward. If you aim to not buy anything at all for two months except for food, you can reward yourself by buying new shoes you want so much at the end of this "journey". After a month without junk food, treat yourself with your favourite burger. It may seem like a step back, but since after a month you don't think about going shopping after work and you learnt how to make salad in ten different ways, a one-time reward will please you, but the new habit won't make you fall into old tracks.


What are your goals for this year and which did you accomplished?


pin for later


Vždy som mala problém so spĺňaním cieľov. Teraz nemám na mysli tie krátkodobé, ako zoznam povinností v rámci jedného dňa alebo týždňa; skôr myslím ciele, ktoré sa týkajú celého roka. I ja mám vo svojom okolí mnohých ľudí, ktorí si novoročné predsavzatia nedávajú, no každý má nejaké ciele, ktoré chce v blízkom čase splniť. Či už sa týkajú rodiny a vzťahov, kariéry alebo osobného života, všetci máme niečo, čo chceme dosiahnuť.

Zadávanie si novoročných predsavzatí alebo cieľov je vzrušujúce a motivujúce, ich spĺňanie je už o inom. Počas bežných dní na nich zabúdame – predsa len je to často niečo, na čo nemyslíme od rána do večera; avšak keď si na nich spomenieme, zasiahne nás menšia vlna sklamania z toho, že sme ich ešte nesplnili, no potom upokojíme samých seba uistením, že stále máme dosť času. Avšak koniec roka vždy nastane skôr, ako by sme chceli – a ciele musíme opäť presunúť.

Ako som už spomínala, vždy som zvykla mať problém splniť moje novoročné predsavzatia. No podarilo sa mi nájsť systém, ktorý (aspoň pre mňa) zaručene funguje – a v tomto článku sa oň s vami podelím.




Buď konkrétny

Prvým krokom k úspešnosti je konkrétnosť; a preto jedným z hlavných dôvodov, prečo sa nám ciele nedarí splniť, je to, že sú príliš všeobecné. Mnohí si do nového roka povieme, že budeme viac aktívni, budeme viac športovať, budeme jesť viac zdravo, viac sa o seba starať, budeme lepším človekom. No koľko je viac? Problém je ten, že pokiaľ nespravíme zo dňa na deň obrovskú zmenu a odrazu začneme behať každý deň, jesť podľa striktného zdravého jedálnička a budeme dobrovoľníkom v štyroch neziskových organizáciách – pričom, samozrejme, takáto zmena je viac-menej nereálna – rozdiel nepocítime.

Preto musíme byť pri zadávaní cieľov čo najkonkrétnejší. Rozdiel medzi "budem viac cvičiť" a "budem behať trikrát týždenne" je ten, že v druhom prípade presne vieme, čo chceme dosiahnuť; a tiež vieme zaznamenať moment, kedy a či sa nám predsavzatie podarí splniť.


Ako a kedy

Rovnako dôležité je aj určiť si, ako cieľ dosiahneme, respektíve aké kroky nás na ceste čakajú. Ak chcete znížiť množstvo vyprodukovaného odpadu, najprv musíte vedieť, ako to chcete docieliť – a rozkúskujete to napríklad na to, že nahradíte všetky jednorazové výrobky znovupoužiteľnými, vyrobíte alebo kúpite si vlastné vrecká na ovocie a zeleninu, a trvanlivé potraviny budete kupovať v bezobalových obchodoch. Mnohé ciele sa dajú takto rozdeliť – a vďaka tomu nebudú vyzerať desivo a nedosiahnuteľne.

Keď si už budete rozčleňovať ciele na menšie, stanovte si, kedy presne ich dosiahnete. Problém v tom, že novoročné predsavzatia sa vzťahujú na celý rok je ten, že rok je veľmi dlhá doba, počas ktorej nielen zabudnete, čo vôbec chcete splniť, ale tiež vás nič nebude motivovať k tomu, aby ste sa snažili ich docieliť aj skôr ako v decembri. Tým, že si ako deadline určíte február, jún alebo september, dopomôžete nielen tomu, že predstavzatie splníte skôr, ale tiež že ho vôbec splníte.

Ale buďte realista. Ak nemáte ani len páru, ako uvariť jedno vegánske jedlo alebo čo všetko ako vegán môžete a nemôžete jesť, zo dňa na deň takúto zmenu nespravíte – pretože už po týždni sa vrátite ku konzumovaniu živočíšnych produktov. Nechajte si dostatok času na prispôsobovanie sa; a tiež začnite malými krokmi.


čítaj ďalej: 10 healthy habits



Na papier

Som zástancom toho, že musíme zredukovať našu spotrebu papiera, ale v tomto robím výnimku. Všetky ciele a predsavzatia si spíšte na papier. Je jedno, či to bude do diára alebo na prvý zdrap, ktorý nájdete. A majte ich na očiach. Vďaka tomu na nich nezabudnete a budete si ich stále pripomínať, čo vás bude motivovať k tomu, aby ste ich splnili.

Tiež vďaka tomu budete mať možnosť sledovať svoj progres – ak budete mať ciele rozčlenené na menšie kroky, pri ktorých budete mať stanovené, kedy ich chcete splniť, tým, že ich budete mať spísané, môžete kontrolovať, ako sa vám darí, či ste pozadu alebo prekonávate aj svoje očakávania. A všetci poznáme ten pocit vrcholného uspokojenia po vyškrtnutí položky zo zoznamu a sledovanie, ako sa list skracuje.




66 dní

Tak dlho trvá vyformovanie nového zvyku. Odsledovali to psychológovia na univerzite v Londýne, ktorí na takmer sto ľuďoch skúmali, ako dlho im bude trvať, kým si zvyknú na vykonávanie určitých aktivít.

Pri zadávaní cieľov má toto číslo dôležitý význam. Jednak preto, lebo vďaka tomu vieme, že potrebujeme približne dva mesiace na to, aby sa nejaký zvyk stal prirodzenosťou; ale tiež si podľa toho môžete spraviť "odpočítavanie". Ak chcete cvičiť jógu každý deň, sústreďte sa na vykonávanie tohto cieľa iba počas deviatich týždňov. Vytvorte si vyškrtávací kalendár a sústreďte sa na to, aby ste cieľ splnili každý jeden deň. Postupom času to pôjde nielen ľahšie a bude vás to stáť menej seba-presviedčania, ale keď konečne dôjdete k šesťdesiatemu šiestemu dňu, bude to pre vás niečo také prirodzené, že si už nebudete vedieť predstaviť ráno bez krátkej jógy.


Odmena

Nič nie je väčšou motiváciou ako vidina odmeny. Ak si dáte cieľ, že si počas dvoch mesiacov nekúpite vôbec nič okrem potravín, ako odmenu si môžete dať to, že si na konci tejto "cesty" kúpite nové topánky, po ktorých tak túžite. Po mesiaci bez nezdravých jedál si doprajete obľúbený burger. Môže sa to zdať ako krok späť, no keďže po dvoch mesiacoch už nemyslíte na to, ako pôjdete po práci nakupovať a naučili ste sa robiť šalát na desať rôznych spôsobov, jednorazová odmena vás krátkodobo poteší, no nový zvyk vás neprinúti spadnúť do starých koľají.


Aké sú vaše ciele na tento rok a aké sa vám už podarilo splniť?


pripni na neskôr

Monday, June 24, 2019

HOW TO ACHIEVE YOUR GOALS



I've always had a problem with achieving my goals. Now I don't mean short-term ones, as a list of duties within one day or a week; rather, I mean goals that are for the whole year. Even I have many people around me who don't have New Year's resolutions, but everyone has some goals they want to achieve in the near future. Whether it's about the family and relationships, career or personal life, we all have something we want to achieve.

Making New Year's resolutions or goals is exciting and motivating; achieving them is different. We forget about them everyday – after all, often it's something we don't think about the whole day; but when we remember them, a smaller wave of disappointment that we didn't achieve them hits us, but then we calm ourselves by assuring we still have enough time. However, the end of the year always comes sooner than we would like to – and we must move the goals again.

As I mentioned before, I have always had trouble achieving my New Year's resolutions. But I've managed to find a system that (at least for me) works – and I will share it with you in this article.




Be specific

The first step to success is being specific; and therefore one of the main reasons why we fail to achieve our goals is that they are too general. Many will say in the New Year that we'll be more active, will workout more, eat more healthy, take more care of ourselves, be a better person. But what is more? The problem is that if we don't make a huge change from day to day and suddenly  we start to run every day, eat according to a strict healthy diet and we'll be volunteers in four non-profit organizations – and of course, such a change is more or less unrealistic – we won't feel the difference.

Therefore, we need to be as specific as possible when setting the goals. The difference between "I will exercise more" and "I will run three times a week" is that in the second case we know exactly what we want to achieve; and we're also able to record the moment when and if we succeed in achieving the resolution.


How and when

It's equally important to determine how we'll achieve the goal, or what steps we're facing on the way. To reduce the amount of waste you produce, you first need to know how you want to do it – and, for example, break it down into replacing all disposable products with reusable ones, making or buying your own produce bags, and buying food in bulk stores. Many goals can be broken down – and they won't look scary and unreachable.

Once you break down your goals into smaller ones, determine when you'll achieve them. The problem with the fact that New Year's resolutions relate to the whole year is that the year is a very long time during which you won't only forget what you want to accomplish, but also nothing will motivate you to try to achieve them sooner than in December. By setting February, June, or September as a deadline, you won't only help to achieve the goal but also fulfill it at all.

But be realistic. If you don't even have an idea how to cook a vegan meal or what you can and cannot eat as a vegan, you won't make such a change from day to day – because after a week you will return to consuming animal products. Leave enough time to adapt; and also start with small steps.


read next: 10 healthy habits



On a paper

I'm a believer in reducing our paper consumption, but I'm making an exception to this. Write down all your goals and resolutions on a paper. It doesn't matter whether it'll be in your planner or the first scrap you find. And keep in in your sight. As a result, you won't forget them and you'll always be reminded, which will motivate you to fulfill them.

Also, you will be able to track your progress – if you have goals broken down into smaller steps with a set deadline when you want to achieve them, by writing them down, you can control how you're doing, whether you're behind or you're also overcoming your expectations. And we all know the feeling of ultimate satisfaction by crossing out an item from the list and tracking how the list gets shorter.




66 days

That's how long it thakes to form a new habit. A team of psychiatrists from University College in London made a research on almost a hundred people and studied, how long will it take for them to get used to doing certain activities.

When making goals, this number is important. First, because we know that we need around two months to form a habit; but you can also make a "countdown" accordingly. If you want to practice yoga every day, focus on doing this for only nine weeks. Create a calendar with a countdown and focus on meeting your goal every day. Over time, it won't only be easier and it will cost you less self-persuasion, but when you finally arrive on the sixty-sixth day, it will be something natural for you that you can no longer imagine a morning without short yoga session.


Reward

Nothing is more motivating than a vision of a reward. If you aim to not buy anything at all for two months except for food, you can reward yourself by buying new shoes you want so much at the end of this "journey". After a month without junk food, treat yourself with your favourite burger. It may seem like a step back, but since after a month you don't think about going shopping after work and you learnt how to make salad in ten different ways, a one-time reward will please you, but the new habit won't make you fall into old tracks.


What are your goals for this year and which did you accomplished?


pin for later


Vždy som mala problém so spĺňaním cieľov. Teraz nemám na mysli tie krátkodobé, ako zoznam povinností v rámci jedného dňa alebo týždňa; skôr myslím ciele, ktoré sa týkajú celého roka. I ja mám vo svojom okolí mnohých ľudí, ktorí si novoročné predsavzatia nedávajú, no každý má nejaké ciele, ktoré chce v blízkom čase splniť. Či už sa týkajú rodiny a vzťahov, kariéry alebo osobného života, všetci máme niečo, čo chceme dosiahnuť.

Zadávanie si novoročných predsavzatí alebo cieľov je vzrušujúce a motivujúce, ich spĺňanie je už o inom. Počas bežných dní na nich zabúdame – predsa len je to často niečo, na čo nemyslíme od rána do večera; avšak keď si na nich spomenieme, zasiahne nás menšia vlna sklamania z toho, že sme ich ešte nesplnili, no potom upokojíme samých seba uistením, že stále máme dosť času. Avšak koniec roka vždy nastane skôr, ako by sme chceli – a ciele musíme opäť presunúť.

Ako som už spomínala, vždy som zvykla mať problém splniť moje novoročné predsavzatia. No podarilo sa mi nájsť systém, ktorý (aspoň pre mňa) zaručene funguje – a v tomto článku sa oň s vami podelím.




Buď konkrétny

Prvým krokom k úspešnosti je konkrétnosť; a preto jedným z hlavných dôvodov, prečo sa nám ciele nedarí splniť, je to, že sú príliš všeobecné. Mnohí si do nového roka povieme, že budeme viac aktívni, budeme viac športovať, budeme jesť viac zdravo, viac sa o seba starať, budeme lepším človekom. No koľko je viac? Problém je ten, že pokiaľ nespravíme zo dňa na deň obrovskú zmenu a odrazu začneme behať každý deň, jesť podľa striktného zdravého jedálnička a budeme dobrovoľníkom v štyroch neziskových organizáciách – pričom, samozrejme, takáto zmena je viac-menej nereálna – rozdiel nepocítime.

Preto musíme byť pri zadávaní cieľov čo najkonkrétnejší. Rozdiel medzi "budem viac cvičiť" a "budem behať trikrát týždenne" je ten, že v druhom prípade presne vieme, čo chceme dosiahnuť; a tiež vieme zaznamenať moment, kedy a či sa nám predsavzatie podarí splniť.


Ako a kedy

Rovnako dôležité je aj určiť si, ako cieľ dosiahneme, respektíve aké kroky nás na ceste čakajú. Ak chcete znížiť množstvo vyprodukovaného odpadu, najprv musíte vedieť, ako to chcete docieliť – a rozkúskujete to napríklad na to, že nahradíte všetky jednorazové výrobky znovupoužiteľnými, vyrobíte alebo kúpite si vlastné vrecká na ovocie a zeleninu, a trvanlivé potraviny budete kupovať v bezobalových obchodoch. Mnohé ciele sa dajú takto rozdeliť – a vďaka tomu nebudú vyzerať desivo a nedosiahnuteľne.

Keď si už budete rozčleňovať ciele na menšie, stanovte si, kedy presne ich dosiahnete. Problém v tom, že novoročné predsavzatia sa vzťahujú na celý rok je ten, že rok je veľmi dlhá doba, počas ktorej nielen zabudnete, čo vôbec chcete splniť, ale tiež vás nič nebude motivovať k tomu, aby ste sa snažili ich docieliť aj skôr ako v decembri. Tým, že si ako deadline určíte február, jún alebo september, dopomôžete nielen tomu, že predstavzatie splníte skôr, ale tiež že ho vôbec splníte.

Ale buďte realista. Ak nemáte ani len páru, ako uvariť jedno vegánske jedlo alebo čo všetko ako vegán môžete a nemôžete jesť, zo dňa na deň takúto zmenu nespravíte – pretože už po týždni sa vrátite ku konzumovaniu živočíšnych produktov. Nechajte si dostatok času na prispôsobovanie sa; a tiež začnite malými krokmi.


čítaj ďalej: 10 healthy habits



Na papier

Som zástancom toho, že musíme zredukovať našu spotrebu papiera, ale v tomto robím výnimku. Všetky ciele a predsavzatia si spíšte na papier. Je jedno, či to bude do diára alebo na prvý zdrap, ktorý nájdete. A majte ich na očiach. Vďaka tomu na nich nezabudnete a budete si ich stále pripomínať, čo vás bude motivovať k tomu, aby ste ich splnili.

Tiež vďaka tomu budete mať možnosť sledovať svoj progres – ak budete mať ciele rozčlenené na menšie kroky, pri ktorých budete mať stanovené, kedy ich chcete splniť, tým, že ich budete mať spísané, môžete kontrolovať, ako sa vám darí, či ste pozadu alebo prekonávate aj svoje očakávania. A všetci poznáme ten pocit vrcholného uspokojenia po vyškrtnutí položky zo zoznamu a sledovanie, ako sa list skracuje.




66 dní

Tak dlho trvá vyformovanie nového zvyku. Odsledovali to psychológovia na univerzite v Londýne, ktorí na takmer sto ľuďoch skúmali, ako dlho im bude trvať, kým si zvyknú na vykonávanie určitých aktivít.

Pri zadávaní cieľov má toto číslo dôležitý význam. Jednak preto, lebo vďaka tomu vieme, že potrebujeme približne dva mesiace na to, aby sa nejaký zvyk stal prirodzenosťou; ale tiež si podľa toho môžete spraviť "odpočítavanie". Ak chcete cvičiť jógu každý deň, sústreďte sa na vykonávanie tohto cieľa iba počas deviatich týždňov. Vytvorte si vyškrtávací kalendár a sústreďte sa na to, aby ste cieľ splnili každý jeden deň. Postupom času to pôjde nielen ľahšie a bude vás to stáť menej seba-presviedčania, ale keď konečne dôjdete k šesťdesiatemu šiestemu dňu, bude to pre vás niečo také prirodzené, že si už nebudete vedieť predstaviť ráno bez krátkej jógy.


Odmena

Nič nie je väčšou motiváciou ako vidina odmeny. Ak si dáte cieľ, že si počas dvoch mesiacov nekúpite vôbec nič okrem potravín, ako odmenu si môžete dať to, že si na konci tejto "cesty" kúpite nové topánky, po ktorých tak túžite. Po mesiaci bez nezdravých jedál si doprajete obľúbený burger. Môže sa to zdať ako krok späť, no keďže po dvoch mesiacoch už nemyslíte na to, ako pôjdete po práci nakupovať a naučili ste sa robiť šalát na desať rôznych spôsobov, jednorazová odmena vás krátkodobo poteší, no nový zvyk vás neprinúti spadnúť do starých koľají.


Aké sú vaše ciele na tento rok a aké sa vám už podarilo splniť?


pripni na neskôr


I bring my own bag to the store. I use fabric produce bags for fruit and vegetables instead of plastic ones. I have a bamboo toothbrush. I use cosmetics sold in paper, glass or without packaging. I refuse straws. I avoid single use products. I buy durable food in package free stores. I only buy new clothes when I really need it. I look for better alternatives to everyday products that are made from sustainable materials, are compostable or recyclable. I eat vegan food.

I'm trying to everything I can to at least a bit help our planet. But sometimes I find myself in a situation where I can't prevent the thoughts of whether it's actually worth it. It's just one plastic wrapper. One cake with creamy filling. One new shirt. Because of them, the Earth won't stop spinning. And I'm certainly not the only one, who occasionally waves their hand and buys something in the plastic or with animal products without big regrets.

So is it even worth it to try? Make an effort to bring our own packaging everywhere, buy clothes made of organic materials that have been ethically made, or avoid everything that contains milk, eggs or meat? Can one person make a change?

Yes. And I'll tell you why.




Each day, a person on a vegan diet saves 4,164 litres of water, 20 kilograms of grain, 3 square metres of forest, 9 kilograms of CO2 emmisions. And one animal.

The animal industry uses a huge amount of water not only to produce food for the animals, but also for further processing of meat; whereas, of course, they need fields and pastures for these crops, and they have to cut down forests, and this entire long process produces hundreds of kilograms of emissions. And all of this for one lunch. One yogurt. One scrambled eggs. An animal has to die to feed us – either because it simply has to die to be on the plate, or the death is a side effect. I may not even have to talk about the terrible conditions in which cattle, hens or pigs live. That's why they die much earlier than they should.

If you don't care about the used water or some emissions, before you order a steak in a restaurant, think for a second what are you actually ordering. "But the animal is alread dead. And if I don't eat it, someone else will."


read next: how to go vegan


Well, yes. But let's put it in a simple example – let's say that in a store shops exactly one hundred people and each one buys chicken breasts every day. One hundred packs of meat arrive in the shop every morning. However, if one person doesn't buy the chicken breast one day, they'll stay on the shelf by the evening. If the situation recurs, one stops eating chicken, after some time, the daily order of breasts to the store will have to change, because the management will find it meaningless to order a hundred packages, if every evening they have one extra. They order only 99. Somewhere on the outskirts of the city, where they breed chickens, kill them every day, remove the feathers, cut them and pack them, they find that they don't have to kill a hundred hens, but only 99, because one still remains for them because the store doesn't buy it. So the chicken will stay alive. But in the meantime, nine other people who shop at the store stopped eating meat. Thus, the store only orders 90 packs of chicken breasts; and the farm also kills ten hens less than usual. In order to not have too many hens, they had to take other measures – and reduce the number of hatched new chicks. If all people stopped eating chicken breasts, the store won't order them at all and the farm will have to be closed down, because it will lose its meaning.

Of course, the example is completely simplified. But perhaps you see a point – even one person can influence the manufacturer.




The same applies to the production of plastics, disposable products, foods that don't need packaging but still have it, food waste and so on. One plastic bag may not seem like a lot, but if you don't take it, it's like it's "left" there by the end of the day. If one hundred people don't take it, one whole roll will be saved and next month the supermarket orders less of them. If no one takes the bag, the supermarket won't offer them at all, the production in the factory will drop and, after all, they will use less oil – because the same amount will no longer be needed.

We can also look at it from the other side – by not buying a plastic packaging or a one-time thing, it won't end up in a landfill where it never breaks down; and it won't end up in the ocean where a sea turtle doesn't choke your plastic bag when mistaking it with a jellyfish.


The same is in fast fashion. By reducing the demand for cheap clothing, its production will drop. As a result, large chains will have to close down factories in developing countries and hundreds of women will lose their jobs. This may seem like a possible result; but before this happens (because the chances of fast-fashion chains like Zara, Bershka or H&M ending up in a few million loss all of a sudden and releasing all employees who have made hundreds of clothes just the day before are really really low), companies will look for the reason people stopped buying their clothes. And when they find out that there's an interest in ethically produced pieces where people get a normal salary from which they can actually live, clothing that doesn't contain chemicals and toxic substances, and whose production doesn't use polyester or cotton impregnated with pesticides. And they will implement the same strategy. Of course, it may happen that the chains will only proclaim that they have made these changes, but when we consider how fast people would found out about it, they probably wouldn't even risk it.




What needs to change are companies and corporations. Because these are the ones that emit toxins into the rivers, they emit emmisions into the air, destroy forests and plantations. The footprint left by one person can't even be compared to it.

But we vote with our money. What we buy – we support. By buying cheap meat, we support cruelty, inhumane behaviour, tiny cages. By buying eggs we support grinding freshly hatched roosters alive. By buying cheap clothes we support low salaries, sixteen-hour working hours, violence. By buying plastic we kill innocent animals and destroy nature.

One person won't make any huge change. But no one is alone. Every step counts. Any small change helps to make a difference. Even one vegan meal a week, one visit to a package free store, your own bag or not buying a cheap T-shirt is a step towards a better future.

pin for later


Do obchodu si nosím vlastnú tašku. Namiesto mikroténových vreciek na ovocie a zeleninu používam látkové. Mám bambusovú zubnú kefku. Požívam kozmetiku predávanú v papieri, skle alebo bez obalu. Odmietam slamky. Vyhýbam sa jednorazovým produktom. Trvanlivé potraviny kupujem v bezobalových obchodoch. Nové oblečenie kupujem iba vtedy, keď ho naozaj potrebujem. Vyhľadávam lepšie alternatívy každodenných produktov, ktoré sú vyrobené z udržateľných materiálov, sú kompostovateľné alebo sa dajú recyklovať. Jem iba vegánsku stravu.

Snažím sa robiť všetko, čo je v mojich silách, aby som aspoň nejako pomohla našej planéte. No aj ja sa niekedy ocitnem v situácii, kedy neviem zabrániť myšlienke, či to má vôbec zmysel. Veď je to len jeden obal. Jeden koláčik s krémovou plnkou. Jedno nové tričko. Kvôli nim sa predsa svet točiť neprestane. A určite nie som sama, ktorá občas iba mávne rukou a bez veľkých výčitiek si kúpi niečo v plaste alebo so živočíšnymi produktami.

Má teda zmysel snažiť sa? Vynakladať úsilie na to, aby sme si všade nosili vlastné obaly, kupovali oblečenie z organických materiálov, ktoré bolo eticky vyrobené, alebo sa oblúkom vyhýbali všetkému, čo obsahuje mlieko, vajcia alebo mäso? Dokáže jeden človek spraviť zmenu?

Áno. A hneď vám poviem prečo.




Každý deň zachráni človek na vegánskej strave 4 164 litrov vody, 20 kilogramov plodín (ako obilniny a zrno), 3 metre štvorcové lesa, 9 kilogramov emisií CO2. A jedno zviera.

Živočíšny priemysel spotrebuje obrovské množstvo vody nielen na produkciu potravy pre zvieratá, ale aj na ďalšie spracovanie mäsa; pričom, samozrejme, na tieto plodiny potrebujú polia a pasienky, kvôli ktorým musia vyrúbať lesy, no a celý tento dlhý proces vyprodukuje stovky kilogramov emisií. A to všetko kvôli jednému obedu. Jednému jogurtu. Jednej praženici. Kvôli tomu, aby sme sa my najedli, zomrie zviera – či už preto, lebo jednoducho zomrieť musí, aby sa na tom tanieri ocitlo, alebo je smrť vedľajší výsledok. O hrozných podmienkach, v akých žije dobytok, sliepky alebo prasatá už snáď ani nemusím hovoriť. Aj kvôli tomu umierajú oveľa skôr, ako by mali.

Ak vás spotrebovaná voda alebo nejaké emisie nezaujímajú, predtým, ako si v reštaurácii objednáte rezeň, zamyslite sa aspoň na sekundu na to, čo si vôbec objednávate. "Ale to zviera je už mŕtve. A ak ho nezjem ja, zje ho niekto iný."


čítaj ďalej: how to go vegan


To áno. No skúsme si to dať do vzorového príkladu – povedzme, že v obchode nakupuje presne sto ľudí a každý z nich si každý deň kúpi kuracie prsia. Do obchodu teda každé ráno dorazí presne sto balení mäsa. Ak si však jedna osoba jeden deň kuracie prsia nekúpi, večer ostanú sedieť na pulte. Ak sa situácia bude opakovať, teda jeden prestane jesť kuracie mäso, po istom čase sa bude musieť zmeniť každodenná objednávka pŕs do obchodu, pretože vedenie zistí, že nemá zmysel objednávať sto balení, ak im každý deň ostane jedno. Objedná iba 99. Kdesi na okraji mesta, kde chovajú sliepky, každý deň ich zabíjajú, zbavujú peria, naporcujú a zabalia, zistia, že nemusia usmrtiť sto sliepok, ale stačí iba 99, pretože tá jedna im aj tak ostane, pretože ju obchod nekúpi. Sliepka teda ostane nažive. Lenže medzitým prestalo jesť mäso ďalších deväť osôb, ktoré v obchode nakupuje. Obchod teda odoberá už len 90 balení kuracích pŕs; a farma tiež zabíja o desať sliepok menej ako zvyčajne. Aby sliepok nemali prebytok, museli vykonať aj ďalšie opatrenia – a znížili počet vyliahnutých nových kuriat. Ak by prestali jesť kuracie prsia všetci, obchod ich nebude vôbec odoberať a farmu zatvoria, pretože stratí svoj význam.

Samozrejme, že príklad je úplne zjednodušený. Ale snáď vidíte pointu – aj jedna osoba dokáže ovplyvniť výrobcu.




To isté platí i o produkcii plastov, jednorazových výrobkov, potravinách, ktoré nepotrebujú obal, ale majú ho, plytvaní jedlom a podobne. Jedno plastové vrecko sa možno nezdá byť veľa, ale ak si ho nevezmete vy, akoby tam "ostalo" na konci dňa. Ak si ho nevezme sto ľudí, ušetrí sa jedna celá rolka a na budúci mesiac objedná supermarket o toľko menej. Ak si vrecko nevezme nikto, supermarket ich nebude vôbec odoberať, klesne produkcia aj vo výrobni a koniec-koncov aj vyťažia menej ropy – pretože už nebude potrebné rovnaké množstvo.

Pozrieť sa na to môžeme aj z druhej strany – vďaka tomu, že si vy plastový obal alebo jednorazovú vec nekúpite, neskončí na skládke, kde sa nikdy nerozloží; a neskončí v oceáne, kde sa s vašim plastovým vreckom nezadusí morská korytnačka, ktorá si ho pomýli s medúzou.


Rovnaké je to aj pri rýchlej móde. Znížením dopytu po lacnom oblečení klesne aj jeho produkcia. Kvôli tomu budú musieť veľké reťazce zavrieť fabriky v rozvojových krajinách a stovky žien prídu o prácu. To sa môže zdať ako možný výsledok; no skôr, ako k tomu dôjde (pretože šanca, že zo dňa na deň budú fast fashion reťazce ako Zara, Bershka alebo H&M v niekoľkomiliónovej strate a kvôli tomu budú musieť prepustiť všetkých zamestnancov, ktorí deň dozadu ešte vyrábali stovky oblečenia, je naozaj veľmi veľmi nízka), budú spoločnosti hľadať dôvod, prečo si ľudia prestali kupovať ich oblečenie. A keď prídu na to, že je záujem o eticky vyrobené kúsky, kde ľudia dostanú normálny plat, z ktorého vedia aj reálne vyžiť, oblečenie, ktoré v sebe neobsahuje chemikálie a toxické látky, a pri ktorého výrobe sa nepoužíva polyester alebo bavlna napustená pesticídmi. A zavedú rovnakú stratégiu. Samozrejme, že môže nastať to, že reťazce budú iba proklamovať, že spravili tieto zmeny, ale keď vezmeme do úvahy to, ako rýchlo by sa im na to prišlo, asi by sa im klamať neoplatilo.




To, čo sa musí zmeniť, sú spoločnosti a korporácie. Pretože tie sú práve tie, ktoré do riek vypúšťajú toxíny, do vzduchu emisie, ničia lesy a plantáže. Stopa, ktorú za sebou nechá jeden človek, sa oproti tomu nedá ani porovnať.

No volíme svojimi peniazmi. Čo kupujeme – to podporujeme. Kúpou lacného mäsa podporujeme týranie, nehumánny prístup, stiesnené klietky. Kúpou vajec podporujeme mletie čerstvo vyliahnutých kohútikov zaživa. Kúpou lacného oblečenia podporujeme nízke platy, šestnásť hodinový pracovný čas, násilie. Kúpou plastov zabíjame nevinné zvieratá a ničíme prírodu.

Jedna osoba nejakú obrovskú zmenu nespraví. No nikto nie je sám. Každý krok sa počíta. Každá malá zmena pomáha spraviť rozdiel. Aj jedno vegánske jedlo týždenne, jedna návšteva v bezobalovom obchode, vlastná taška alebo nekúpenie lacného trička je krokom k lepšej budúcnosti.

pripni na neskôr

Friday, June 21, 2019

CAN ONE MAKE A CHANGE?



I bring my own bag to the store. I use fabric produce bags for fruit and vegetables instead of plastic ones. I have a bamboo toothbrush. I use cosmetics sold in paper, glass or without packaging. I refuse straws. I avoid single use products. I buy durable food in package free stores. I only buy new clothes when I really need it. I look for better alternatives to everyday products that are made from sustainable materials, are compostable or recyclable. I eat vegan food.

I'm trying to everything I can to at least a bit help our planet. But sometimes I find myself in a situation where I can't prevent the thoughts of whether it's actually worth it. It's just one plastic wrapper. One cake with creamy filling. One new shirt. Because of them, the Earth won't stop spinning. And I'm certainly not the only one, who occasionally waves their hand and buys something in the plastic or with animal products without big regrets.

So is it even worth it to try? Make an effort to bring our own packaging everywhere, buy clothes made of organic materials that have been ethically made, or avoid everything that contains milk, eggs or meat? Can one person make a change?

Yes. And I'll tell you why.




Each day, a person on a vegan diet saves 4,164 litres of water, 20 kilograms of grain, 3 square metres of forest, 9 kilograms of CO2 emmisions. And one animal.

The animal industry uses a huge amount of water not only to produce food for the animals, but also for further processing of meat; whereas, of course, they need fields and pastures for these crops, and they have to cut down forests, and this entire long process produces hundreds of kilograms of emissions. And all of this for one lunch. One yogurt. One scrambled eggs. An animal has to die to feed us – either because it simply has to die to be on the plate, or the death is a side effect. I may not even have to talk about the terrible conditions in which cattle, hens or pigs live. That's why they die much earlier than they should.

If you don't care about the used water or some emissions, before you order a steak in a restaurant, think for a second what are you actually ordering. "But the animal is alread dead. And if I don't eat it, someone else will."


read next: how to go vegan


Well, yes. But let's put it in a simple example – let's say that in a store shops exactly one hundred people and each one buys chicken breasts every day. One hundred packs of meat arrive in the shop every morning. However, if one person doesn't buy the chicken breast one day, they'll stay on the shelf by the evening. If the situation recurs, one stops eating chicken, after some time, the daily order of breasts to the store will have to change, because the management will find it meaningless to order a hundred packages, if every evening they have one extra. They order only 99. Somewhere on the outskirts of the city, where they breed chickens, kill them every day, remove the feathers, cut them and pack them, they find that they don't have to kill a hundred hens, but only 99, because one still remains for them because the store doesn't buy it. So the chicken will stay alive. But in the meantime, nine other people who shop at the store stopped eating meat. Thus, the store only orders 90 packs of chicken breasts; and the farm also kills ten hens less than usual. In order to not have too many hens, they had to take other measures – and reduce the number of hatched new chicks. If all people stopped eating chicken breasts, the store won't order them at all and the farm will have to be closed down, because it will lose its meaning.

Of course, the example is completely simplified. But perhaps you see a point – even one person can influence the manufacturer.




The same applies to the production of plastics, disposable products, foods that don't need packaging but still have it, food waste and so on. One plastic bag may not seem like a lot, but if you don't take it, it's like it's "left" there by the end of the day. If one hundred people don't take it, one whole roll will be saved and next month the supermarket orders less of them. If no one takes the bag, the supermarket won't offer them at all, the production in the factory will drop and, after all, they will use less oil – because the same amount will no longer be needed.

We can also look at it from the other side – by not buying a plastic packaging or a one-time thing, it won't end up in a landfill where it never breaks down; and it won't end up in the ocean where a sea turtle doesn't choke your plastic bag when mistaking it with a jellyfish.


The same is in fast fashion. By reducing the demand for cheap clothing, its production will drop. As a result, large chains will have to close down factories in developing countries and hundreds of women will lose their jobs. This may seem like a possible result; but before this happens (because the chances of fast-fashion chains like Zara, Bershka or H&M ending up in a few million loss all of a sudden and releasing all employees who have made hundreds of clothes just the day before are really really low), companies will look for the reason people stopped buying their clothes. And when they find out that there's an interest in ethically produced pieces where people get a normal salary from which they can actually live, clothing that doesn't contain chemicals and toxic substances, and whose production doesn't use polyester or cotton impregnated with pesticides. And they will implement the same strategy. Of course, it may happen that the chains will only proclaim that they have made these changes, but when we consider how fast people would found out about it, they probably wouldn't even risk it.




What needs to change are companies and corporations. Because these are the ones that emit toxins into the rivers, they emit emmisions into the air, destroy forests and plantations. The footprint left by one person can't even be compared to it.

But we vote with our money. What we buy – we support. By buying cheap meat, we support cruelty, inhumane behaviour, tiny cages. By buying eggs we support grinding freshly hatched roosters alive. By buying cheap clothes we support low salaries, sixteen-hour working hours, violence. By buying plastic we kill innocent animals and destroy nature.

One person won't make any huge change. But no one is alone. Every step counts. Any small change helps to make a difference. Even one vegan meal a week, one visit to a package free store, your own bag or not buying a cheap T-shirt is a step towards a better future.

pin for later


Do obchodu si nosím vlastnú tašku. Namiesto mikroténových vreciek na ovocie a zeleninu používam látkové. Mám bambusovú zubnú kefku. Požívam kozmetiku predávanú v papieri, skle alebo bez obalu. Odmietam slamky. Vyhýbam sa jednorazovým produktom. Trvanlivé potraviny kupujem v bezobalových obchodoch. Nové oblečenie kupujem iba vtedy, keď ho naozaj potrebujem. Vyhľadávam lepšie alternatívy každodenných produktov, ktoré sú vyrobené z udržateľných materiálov, sú kompostovateľné alebo sa dajú recyklovať. Jem iba vegánsku stravu.

Snažím sa robiť všetko, čo je v mojich silách, aby som aspoň nejako pomohla našej planéte. No aj ja sa niekedy ocitnem v situácii, kedy neviem zabrániť myšlienke, či to má vôbec zmysel. Veď je to len jeden obal. Jeden koláčik s krémovou plnkou. Jedno nové tričko. Kvôli nim sa predsa svet točiť neprestane. A určite nie som sama, ktorá občas iba mávne rukou a bez veľkých výčitiek si kúpi niečo v plaste alebo so živočíšnymi produktami.

Má teda zmysel snažiť sa? Vynakladať úsilie na to, aby sme si všade nosili vlastné obaly, kupovali oblečenie z organických materiálov, ktoré bolo eticky vyrobené, alebo sa oblúkom vyhýbali všetkému, čo obsahuje mlieko, vajcia alebo mäso? Dokáže jeden človek spraviť zmenu?

Áno. A hneď vám poviem prečo.




Každý deň zachráni človek na vegánskej strave 4 164 litrov vody, 20 kilogramov plodín (ako obilniny a zrno), 3 metre štvorcové lesa, 9 kilogramov emisií CO2. A jedno zviera.

Živočíšny priemysel spotrebuje obrovské množstvo vody nielen na produkciu potravy pre zvieratá, ale aj na ďalšie spracovanie mäsa; pričom, samozrejme, na tieto plodiny potrebujú polia a pasienky, kvôli ktorým musia vyrúbať lesy, no a celý tento dlhý proces vyprodukuje stovky kilogramov emisií. A to všetko kvôli jednému obedu. Jednému jogurtu. Jednej praženici. Kvôli tomu, aby sme sa my najedli, zomrie zviera – či už preto, lebo jednoducho zomrieť musí, aby sa na tom tanieri ocitlo, alebo je smrť vedľajší výsledok. O hrozných podmienkach, v akých žije dobytok, sliepky alebo prasatá už snáď ani nemusím hovoriť. Aj kvôli tomu umierajú oveľa skôr, ako by mali.

Ak vás spotrebovaná voda alebo nejaké emisie nezaujímajú, predtým, ako si v reštaurácii objednáte rezeň, zamyslite sa aspoň na sekundu na to, čo si vôbec objednávate. "Ale to zviera je už mŕtve. A ak ho nezjem ja, zje ho niekto iný."


čítaj ďalej: how to go vegan


To áno. No skúsme si to dať do vzorového príkladu – povedzme, že v obchode nakupuje presne sto ľudí a každý z nich si každý deň kúpi kuracie prsia. Do obchodu teda každé ráno dorazí presne sto balení mäsa. Ak si však jedna osoba jeden deň kuracie prsia nekúpi, večer ostanú sedieť na pulte. Ak sa situácia bude opakovať, teda jeden prestane jesť kuracie mäso, po istom čase sa bude musieť zmeniť každodenná objednávka pŕs do obchodu, pretože vedenie zistí, že nemá zmysel objednávať sto balení, ak im každý deň ostane jedno. Objedná iba 99. Kdesi na okraji mesta, kde chovajú sliepky, každý deň ich zabíjajú, zbavujú peria, naporcujú a zabalia, zistia, že nemusia usmrtiť sto sliepok, ale stačí iba 99, pretože tá jedna im aj tak ostane, pretože ju obchod nekúpi. Sliepka teda ostane nažive. Lenže medzitým prestalo jesť mäso ďalších deväť osôb, ktoré v obchode nakupuje. Obchod teda odoberá už len 90 balení kuracích pŕs; a farma tiež zabíja o desať sliepok menej ako zvyčajne. Aby sliepok nemali prebytok, museli vykonať aj ďalšie opatrenia – a znížili počet vyliahnutých nových kuriat. Ak by prestali jesť kuracie prsia všetci, obchod ich nebude vôbec odoberať a farmu zatvoria, pretože stratí svoj význam.

Samozrejme, že príklad je úplne zjednodušený. Ale snáď vidíte pointu – aj jedna osoba dokáže ovplyvniť výrobcu.




To isté platí i o produkcii plastov, jednorazových výrobkov, potravinách, ktoré nepotrebujú obal, ale majú ho, plytvaní jedlom a podobne. Jedno plastové vrecko sa možno nezdá byť veľa, ale ak si ho nevezmete vy, akoby tam "ostalo" na konci dňa. Ak si ho nevezme sto ľudí, ušetrí sa jedna celá rolka a na budúci mesiac objedná supermarket o toľko menej. Ak si vrecko nevezme nikto, supermarket ich nebude vôbec odoberať, klesne produkcia aj vo výrobni a koniec-koncov aj vyťažia menej ropy – pretože už nebude potrebné rovnaké množstvo.

Pozrieť sa na to môžeme aj z druhej strany – vďaka tomu, že si vy plastový obal alebo jednorazovú vec nekúpite, neskončí na skládke, kde sa nikdy nerozloží; a neskončí v oceáne, kde sa s vašim plastovým vreckom nezadusí morská korytnačka, ktorá si ho pomýli s medúzou.


Rovnaké je to aj pri rýchlej móde. Znížením dopytu po lacnom oblečení klesne aj jeho produkcia. Kvôli tomu budú musieť veľké reťazce zavrieť fabriky v rozvojových krajinách a stovky žien prídu o prácu. To sa môže zdať ako možný výsledok; no skôr, ako k tomu dôjde (pretože šanca, že zo dňa na deň budú fast fashion reťazce ako Zara, Bershka alebo H&M v niekoľkomiliónovej strate a kvôli tomu budú musieť prepustiť všetkých zamestnancov, ktorí deň dozadu ešte vyrábali stovky oblečenia, je naozaj veľmi veľmi nízka), budú spoločnosti hľadať dôvod, prečo si ľudia prestali kupovať ich oblečenie. A keď prídu na to, že je záujem o eticky vyrobené kúsky, kde ľudia dostanú normálny plat, z ktorého vedia aj reálne vyžiť, oblečenie, ktoré v sebe neobsahuje chemikálie a toxické látky, a pri ktorého výrobe sa nepoužíva polyester alebo bavlna napustená pesticídmi. A zavedú rovnakú stratégiu. Samozrejme, že môže nastať to, že reťazce budú iba proklamovať, že spravili tieto zmeny, ale keď vezmeme do úvahy to, ako rýchlo by sa im na to prišlo, asi by sa im klamať neoplatilo.




To, čo sa musí zmeniť, sú spoločnosti a korporácie. Pretože tie sú práve tie, ktoré do riek vypúšťajú toxíny, do vzduchu emisie, ničia lesy a plantáže. Stopa, ktorú za sebou nechá jeden človek, sa oproti tomu nedá ani porovnať.

No volíme svojimi peniazmi. Čo kupujeme – to podporujeme. Kúpou lacného mäsa podporujeme týranie, nehumánny prístup, stiesnené klietky. Kúpou vajec podporujeme mletie čerstvo vyliahnutých kohútikov zaživa. Kúpou lacného oblečenia podporujeme nízke platy, šestnásť hodinový pracovný čas, násilie. Kúpou plastov zabíjame nevinné zvieratá a ničíme prírodu.

Jedna osoba nejakú obrovskú zmenu nespraví. No nikto nie je sám. Každý krok sa počíta. Každá malá zmena pomáha spraviť rozdiel. Aj jedno vegánske jedlo týždenne, jedna návšteva v bezobalovom obchode, vlastná taška alebo nekúpenie lacného trička je krokom k lepšej budúcnosti.

pripni na neskôr


Simply Berenica. Blog about me, about my life, about my journey of learning about minimalism, zero waste lifestyle and veganism.


Those who have been following the blog for a while now (or you've even been with me through the beginnings on blog.cz as well) probably already know that I'm a very indecisive person. With perfectionist elements. Nothing is perfect for me. And so it was with the old blog title. That's why I decided to change it.

Welcome to Simply Berenica! New name, new design, new look. A new beginning. The last month has been a breakthrough for me, a few changes have occurred, and I'm finally happy with where my path goes; and this is also what my little piece of the internet shows, from which I'm more thrilled then every before. The preparations lasted for both short and long time; on the one hand, I kept it in myself for months, but the last steps were somewhat fast. But everything is as I imagined. After a long time, I can say that I'm absolutely satisfied with where the blog is going – and again I have the enthusiasm I missed a year ago.

The blog also reflects a sort of inner mood of a person – and happiness from Simply Berenica is part of the happiness of all my life. After several falls and doubts, whether I make good decisions, crying at two in the morning, after endless dealings, paperwork and lengthy calls (adult life), stress and awakened nights, I finally got to the point where I can proudly say that I'm happy. And if anyone needs to hear it – everything will be fine. Some things need time and patience. But every problem has a solution.

So to conclude this brief article, I believe you will quickly get used to Simply Berenica from Bee A Change. The focus of the blog won't change, you don't have to worry about it; and posts about zero waste, minimalism, and veganism will only add up.

You can expect another news next month. It's not directly related to the blog, it may be a surprise for some (maybe not for some), I can't wait for it. If you have any guesses of what it might be, I would like to read it in the comments!

PS: The main languague of the posts is set to English, however, if you'd like to read it in Slovak, you can easily switch it in the intro of the post. We'll see if it works; and then I'll decide whether we'll go back as it was before or it'll work like this.


Simply Berenica. Jednoducho Berenika. Blog o mne, o mojom živote, o mojej ceste učenia sa o minimalizme, bezodpadovom životnom štýle a vegánstve.


Tí, ktorí sledujete blog už dlhšie (prípadne ste so mnou prežili aj začiatky ešte na blog.cz), už asi viete, že som veľmi nerozhodná osoba. S prvkami perfekcionistu. Nič pre mňa nie je dostatočne dokonalé. A tak to bolo aj so starým názvom blogu. Preto som sa rozhodla ho zmeniť.

Vitajte teda na Simply Berenica! Nové meno, nový design, nový vzhľad. Nový začiatok. Posledný mesiac bol pre mňa prelomový, nastalo pár zmien a ja som konečne spokojná s tým, kam vedie moja cesta; a oddnes tomu naznačuje aj tento môj malý kúsok internetu, z ktorého som nadšená ako už dávno nie. Prípravy trvali krátko i dlho zároveň; na jednu stranu som to v sebe držala celé mesiace, no posledné kroky zbehli akosi rýchlo. No všetko je tak, ako som si predstavovala. Po dlhej dobe môžem povedať, že som maximálne spokojná s tým, kam blog smeruje – a opäť mám v sebe to nadšenie, ktoré mi pred rokom tak chýbalo.

Aj blog odzrkadľuje akési vnútorné rozpoloženie človeka – a šťastie zo Simply Berenica je súčasťou šťastia z celého môjho života. Po viacerých pádoch a pochybnostiach, či robím dobré rozhodnutia, po plači o druhej ráno, po nekonečných vybavovaniach, vypĺňaní papierov i zdĺhavých telefonátoch (adult life), strese a prebdených nociach, som sa konečne dostala do bodu, kedy môžem hrdo povedať, že som šťastná. A ak to niekto potrebuje počuť – všetko bude v poriadku. Niektoré veci chcú čas a trpezlivosť. Ale každý problém má riešenie.

Aby som teda na záver zhrnula tento kratučký príspevok – verím, že si z Bee A Change rýchlo zvyknete na Simply Berenica. Zameranie sa nijako nezmení, toho sa nemusíte obávať; a príspevky o zero waste, minimalizme a vegánstve budú iba pribúdať.

Budúci mesiac môžete čakať ďalšiu novinu. Blogu sa priamo netýka, možno to bude pre niekoho prekvapením (pre niektorých možno ani nie), ja sa toho neviem dočkať. Ak máte nejaké odhady, čo by to asi mohlo byť, rada si ich prečítam v komentároch!


PS: Zatiaľ je predvolený jazyk prehliadania príspevkov angličtina, ktorú si ľahko prehodíte v úvode. Uvidíme, ako to bude fungovať; a podľa toho usúdim, či sa vrátime späť k slovenčine alebo to pôjde aj takto.

Friday, June 14, 2019

NEW BEGINNINGS



Simply Berenica. Blog about me, about my life, about my journey of learning about minimalism, zero waste lifestyle and veganism.


Those who have been following the blog for a while now (or you've even been with me through the beginnings on blog.cz as well) probably already know that I'm a very indecisive person. With perfectionist elements. Nothing is perfect for me. And so it was with the old blog title. That's why I decided to change it.

Welcome to Simply Berenica! New name, new design, new look. A new beginning. The last month has been a breakthrough for me, a few changes have occurred, and I'm finally happy with where my path goes; and this is also what my little piece of the internet shows, from which I'm more thrilled then every before. The preparations lasted for both short and long time; on the one hand, I kept it in myself for months, but the last steps were somewhat fast. But everything is as I imagined. After a long time, I can say that I'm absolutely satisfied with where the blog is going – and again I have the enthusiasm I missed a year ago.

The blog also reflects a sort of inner mood of a person – and happiness from Simply Berenica is part of the happiness of all my life. After several falls and doubts, whether I make good decisions, crying at two in the morning, after endless dealings, paperwork and lengthy calls (adult life), stress and awakened nights, I finally got to the point where I can proudly say that I'm happy. And if anyone needs to hear it – everything will be fine. Some things need time and patience. But every problem has a solution.

So to conclude this brief article, I believe you will quickly get used to Simply Berenica from Bee A Change. The focus of the blog won't change, you don't have to worry about it; and posts about zero waste, minimalism, and veganism will only add up.

You can expect another news next month. It's not directly related to the blog, it may be a surprise for some (maybe not for some), I can't wait for it. If you have any guesses of what it might be, I would like to read it in the comments!

PS: The main languague of the posts is set to English, however, if you'd like to read it in Slovak, you can easily switch it in the intro of the post. We'll see if it works; and then I'll decide whether we'll go back as it was before or it'll work like this.


Simply Berenica. Jednoducho Berenika. Blog o mne, o mojom živote, o mojej ceste učenia sa o minimalizme, bezodpadovom životnom štýle a vegánstve.


Tí, ktorí sledujete blog už dlhšie (prípadne ste so mnou prežili aj začiatky ešte na blog.cz), už asi viete, že som veľmi nerozhodná osoba. S prvkami perfekcionistu. Nič pre mňa nie je dostatočne dokonalé. A tak to bolo aj so starým názvom blogu. Preto som sa rozhodla ho zmeniť.

Vitajte teda na Simply Berenica! Nové meno, nový design, nový vzhľad. Nový začiatok. Posledný mesiac bol pre mňa prelomový, nastalo pár zmien a ja som konečne spokojná s tým, kam vedie moja cesta; a oddnes tomu naznačuje aj tento môj malý kúsok internetu, z ktorého som nadšená ako už dávno nie. Prípravy trvali krátko i dlho zároveň; na jednu stranu som to v sebe držala celé mesiace, no posledné kroky zbehli akosi rýchlo. No všetko je tak, ako som si predstavovala. Po dlhej dobe môžem povedať, že som maximálne spokojná s tým, kam blog smeruje – a opäť mám v sebe to nadšenie, ktoré mi pred rokom tak chýbalo.

Aj blog odzrkadľuje akési vnútorné rozpoloženie človeka – a šťastie zo Simply Berenica je súčasťou šťastia z celého môjho života. Po viacerých pádoch a pochybnostiach, či robím dobré rozhodnutia, po plači o druhej ráno, po nekonečných vybavovaniach, vypĺňaní papierov i zdĺhavých telefonátoch (adult life), strese a prebdených nociach, som sa konečne dostala do bodu, kedy môžem hrdo povedať, že som šťastná. A ak to niekto potrebuje počuť – všetko bude v poriadku. Niektoré veci chcú čas a trpezlivosť. Ale každý problém má riešenie.

Aby som teda na záver zhrnula tento kratučký príspevok – verím, že si z Bee A Change rýchlo zvyknete na Simply Berenica. Zameranie sa nijako nezmení, toho sa nemusíte obávať; a príspevky o zero waste, minimalizme a vegánstve budú iba pribúdať.

Budúci mesiac môžete čakať ďalšiu novinu. Blogu sa priamo netýka, možno to bude pre niekoho prekvapením (pre niektorých možno ani nie), ja sa toho neviem dočkať. Ak máte nejaké odhady, čo by to asi mohlo byť, rada si ich prečítam v komentároch!


PS: Zatiaľ je predvolený jazyk prehliadania príspevkov angličtina, ktorú si ľahko prehodíte v úvode. Uvidíme, ako to bude fungovať; a podľa toho usúdim, či sa vrátime späť k slovenčine alebo to pôjde aj takto.


The first place I started "practicing" zero waste was the bathroom. And this is what I recommend you to start with – because we use a lot of disposable products in the bathroom, which you can easily and quickly replace with an alternative that lasts longer and is made of a material that is more sustainable and nature-friendly.

So in today's article I'll show you what's on my bathroom shelf – and where you can buy individual products and things, or how you can make them.

And I hope I didn't forget anything.




Although I have already made a separate article about this topic (if you haven't read it, click here), I'll summarize everything here. I'm still faithful to the Mylo brand – because it's vegan, natural, cruelty-free and all products are packaged in compostable, glass or returnable packaging. Everything that I have tried so far surprised me and I was very satisfied with it. The price may seem to be more expensive to someone, but believe me – you pay for first class quality.

Twice in a row, I had carbon soap for problematic skin, now I use "Slnko v sieti" (The sun in a net) that is on sensitive skin and contains pot marigold. I wanted to try some other Mylo soaps, as the selection is quite decent; and this is what I fell in love with. It's incredibly soft and smells beautiful. But I remain faithful to the facial serum for oily skin "Ako vánok" (As a breeze) that my skin has not only got used to but adores it just like me – and changes can be seen. You can buy both products at mylo.sk or in selected zero waste stores in Slovakia.

I use coconut oil to remove eye makeup (I only recommend, it removes the mascara in a second and it doesn't burn the eyes), which I buy in a local drugstore. About once a week I reach for a lip scrub – it's made of only cane sugar and coconut oil in 4:1 ratio, I add a few drops of orange essential oil to create a scent. My favourite is also a face mask from bicarbonate soda and the water, which I apply to my face whenever a redness or a pimple begins to appear – and the next day there's no problem. More detailed recipes for both products can be found here; and aluminum packaging is from U Dobrožrúta, my local zero waste store, but similar can be found on prijemneveci.sk or on Amazon.

I have had a silicone brush for a couple of years (I bought it at H&M, but they no longer sell it), and although I don't use it every day, it helps me cleanse my skin whenever I feel it needs it – after having a makeup on for the whole day. After cleaning my face, I apply the soap again, which I massage into the skin with a circular motion and then wash it off. In addition to cleansing the skin, it will loosen it, improve the circulation and remove all the dirt.




The Bamboo Toothbrush by Ecoheart is my another love. If you want a sustainable alternative, reach for this one. It fits nicely in hand, has nylon bristles and a bamboo body (the article about plasitc vs. bamboo toothbrushes will be up soon). By buying a brush also supports nonprofit projects – and I got it in our local drugstore.

I have been making the toothpaste by myself for a year now – according to a recipe by Lauren Singer, which I came across before I even became interested in zero waste. The paste consists only of coconut oil, which is naturally antibacterial, detoxifying and anti-inflammatory, and bicarbonate soda in 2:1 ratio; and peppermint or spearmint essential oil gives it a fresh taste (you can get the oils on Amazon).




I use regular soap instead of shower gels. This is from my local drugstore and is only packed in paper. I quickly and easily got used to not using a liquid gel and I'm not going back to them.

Since the beginning of this year, I have been using a shampoo bar "Svieže ráno" (Fresh morning) by Musk, which is for oily hair – and I keep wondering why I didn't start using it earlier. It has a wonderful fresh scent, is cruelty-free, vegan and you can buy it in a paper packaging – either on musk.sk, on various sites with zero waste stuff or natural cosmetics, or in multiple package free stores. I'm extremely happy with it, it lathers beautifully and lasts VERY long.

Since I try to prolong the interval between hair washing (because I once had to wash my hair every other day and I was thinking about washing it every night, since it was so oily, but then I realized it wasn't quite okay and I'm trying to change it – I wash my hair every fourth or fifth day at the moment), but sometimes it can't do without a dry shampoo. Of course, I replaced it with a package-free alternative – and I make it myself. The basis is corn starch that absorbs grease; but since my hair is fairly dark, I add some cocoa powder to it, which not only darkens the powder, but also gives it a beautiful smell that lasts all day.

A hair brush with a wooden handle and bristles can't be missing; I bought mine in Tesco, but you can get it in many stores for basic supermarkets to specialized zero waste sites.




Cotton buds are something I try to restrict using – because we all know we shouldn't put them in our ears. But sometimes you can't go around without them and they're a handy assistant to removing smudged mascara or lipstick. We replaces those disposable by copostable ones that are made of organic cotton and have a paper stick. You can get them on prijemneveci.sk for example; and certainly do so because you won't feel the change at all, but unlike the plastic ones, these don't create such a burden on the environment.

As I mentioned, I use coconut oil as a make-up remover – which I use only with my fingers. I don't need cotton rounds. But there're situations when they come in handy; and therefore we have fabric ones. These are from 2SIS (but they are sold by many brands and you can make them at home, too) and they were the first zero waste thing we have ever bought.




The deodorant is also from Mylo – and I love it. Two variants are available – flower and grapefruit; but both have the same basis and differ more or less only in fragrance. They don't contain bicarbonate soda, so they don't irritate the skin, they're in a beautiful glass jar which is very durable and lasts for about four months.

I bought this razor about a year ago – and although it's great because you only need to replace the razor blade and it's like a new one, it has a plastic body. But I bought it because it was very cheap. But so far it has served well, I'm satisfied with it, and I quickly got used to it; but in the near future (understand within a year, but not so soon), I'll replace it with an alternative from steel.


And that's all! Although there's still room for improvement, I'm personally satisfied with my bathroom. And once again – if you want to start with a zer waste lifestyle, first go to the bathroom. We don't even realize how much waste we produce daily; and how simple the alternatives are.


Prvým miestom, kde som začala "praktizovať" zero waste, bola kúpeľňa. A práve ňou odporúčam začať aj vám – pretože práve v kúpeľni používame množstvo jednorazových výrobkov, ktoré ľahko a rýchlo nahradíte alternatívou, ktorá vydrží dlhšie a je vyrobená z materiálu, ktorý je viac udržateľný a šetrný k prírode.

V dnešnom článku vám teda ukážem, čo je na mojej poličke v kúpeľni – a aj kde jednotlivé produkty a výrobky kúpite, prípadne ako si ich môžete vyrobiť.

A dúfam, že som na nič nezabudla.




Hoci som tejto téme už venovala osobitný článok (ak ste ho nečítali, klikajte sem), stručne všetko zhrniem aj tu. Stále ostávam verná značke Mylo – pretože je vegánska, prírodná, netestovaná a všetky produkty balí do kompostovateľných, sklenených alebo vratných obalov. Všetko, čo som doteraz vyskúšala, ma milo prekvapilo a bola som s tým maximálne spokojná. Cena sa niekomu možno môže zdať byť drahšia, ale verte mi – platíte za prvotriednu kvalitu.

Dvakrát po sebe som mala uhlíkové mydlo na problematickú pleť, teraz používam Slnko v sieti, ktoré je na citlivú pokožku a obsahuje nechtík lekársky. Chcela som vyskúšať aj nejaké iné mydlá od Mylo, keďže výber majú celkom slušný; a aj toto som si zamilovala. Je neuveriteľne jemné a nádherne vonia. Verná ale ostávam séru na mastnú pleť Ako vánok, na ktoré si moja pleť nielen zvykla, ale zbožňuje ho rovnako ako ja – a je vidieť zmeny. Oba produkty kúpite na stránke mylo.sk alebo vo vybraných zero waste obchodoch.

Na odličovanie očí používam kokosový olej (iba odporúčam, riasenku odlíči za sekundu a neštípe), ktorý kupujem v drogérii DM. V priemere raz za týždeň siahnem aj po peelingu na pery (vďaka Veronika) – ten je zložený len z trstinového cukru a kokosového oleja v pomere 4:1, pre dodanie vône pridávam pár kvapiek pomarančového esenciálneho oleja. Mojim favoritom je aj pleťová maska zo sódy bikarbóny a vody, ktorú si na tvár nanesiem vždy, keď sa začne objavovať nejaké začervenanie alebo výrážka – a na druhý deň je po probléme. Detailnejšie recepty na oba produkty nájdete tuto; a hliníkové obaly sú od U Dobrožrúta, no podobné nájdete aj na prijemneveci.sk.

Silikónovú kefku mám už pár rokov (kupovala som ju v H&M, no už ich nepredávajú), a hoci ju nepoužívam každý deň, pomáha mi dočistiť pleť vždy, keď mám pocit, že to potrebuje – po dlhých dňoch, kedy som nalíčená od rána až do večera. Po tom, ako si tvár odlíčim, opäť nanesiem mydlo, ktoré krúživými pohybmi vmasírujem do pleti a následne zmyjem. Okrem toho, že pleť poriadne dočistím, ju aj uvoľním, prekrvím a odstránim všetky nečistoty.




Bambusová zubná kefka od Ecoheart je ďalšia láska. Ak chcete udržateľnú alternatívu, siahnite po tejto. Krásne padne do ruky, má nylonové štetinky a telo z bambusu (o tom, či sú lepšie bambusové kefky alebo plastové, bude článok čoskoro). Kúpou kefky tiež podporujete neziskové projekty – a zoženiete ju aj v drogérii DM.

Zubnú pastu si už asi rok vyrábam sama – podľa receptu od Lauren Singer, na ktorý som narazila ešte predtým, než som sa o zero waste vôbec začala zaujímať. Pasta pozostáva iba z kokosového oleja, ktorý je prirodzene antibakteriálny, detoxikačný a protizápalový, a sódy bikarbóny v pomere 2:1; a esenciálny olej z mäty piepornej alebo mäty kučeravej dodá pocit sviežosti (oleje zoženiete v mnohých obchodoch so zdravou výživou).




Namiesto sprchových gélov používam obyčajné mydlo. Toto je z drogérie DM a je balené iba v papieri. Veľmi ľahko a rýchlo som si odvykla od používania tekutého gélu a nemám v pláne sa k nim vrátiť späť.

Od začiatku tohto roka používam tuhý šampón Svieže ráno od Musk, ktorý je na mastné vlasy – a doteraz sa divím, prečo som ho nepoužívala už skôr. Má nádhernú sviežu vôňu, je netestovaný, vegánsky a kúpite ho v papierovom obale – buď na musk.sk, rôznych stránkach so zero waste vecičkami alebo prírodnou kozmetikou, alebo vo viacerých bezobalových obchodoch. Ja som s ním nadmieru spokojná, krásne pení a vydrží VEĽMI dlho.

Keďže sa snažím predĺžiť interval medzi jednotlivými umývaniami vlasov (pretože kedysi som si vlasy musela umývať každý druhý deň a párkrát som zvažovala, že si ich budem umývať každý večer, toľko sa mi mastnili, no potom mi došlo, že to asi nie je úplne v poriadku a snažím sa to zmeniť – momentálne si vlasy umývam každý štvrtý alebo až piaty deň), občas sa to nezaobíde bez suchého šampónu. Aj ten som, samozrejme, nahradila bezobalovou alternatívou – a vyrábam si ho sama. Základom je kukuričný škrob, ktorý absorbuje mastnotu; no keďže mám vlasy pomerne tmavé, primiešavam doň trochu kakaa, ktoré prášok nielen stmavie, ale dodá mu aj nádhernú vôňu, ktorá vydrží celý deň.

Nesmie chýbať kefa na vlasy s drevenou rúčkou i ostňami, ktorú som kúpila v Tescu, ale zoženiete ju v mnohých obchodoch od klasických supermarketov až po špecializované zero waste stránky.




Vatové tyčinky sú niečo, čoho používanie sa snažím obmedziť – pretože všetci vieme, že do uší by sme si ich dávať nemali. Ale niekedy sa bez nich človek nezaobíde a sú šikovným pomocníkom ako z oka odstrániť otlačenú riasenku či opraviť rúž. Tie jednorazové sme už dávno vymenili za kopostovateľné, ktoré sú z biobavlny a majú papierovú paličku. Zoženiete ich napríklad na prijemneveci.sk; a určite tak urobte, pretože zmenu absolútne nepocítite, no na rozdiel od tých plastových tieto nevytvárajú takú záťaž na životné prostredie.

Ako som spomínala, na odličovanie používam kokosový olej – ktorý aplikujem iba prstami. Vatové tampóniky mi teda netreba. No sú situácie, kedy sa zídu; a preto máme látkové. Tieto sú od 2SIS (ale predávajú ich mnohé značky a môžete si ich vyrobiť aj doma) a boli úplne prvou zero waste vecičkou, ktorú sme kedy kúpili.




Dezodorant je taktiež od Mylo – a milujem ho. Dostupné sú dva varianty – kvetinová a grepová pazuška; no oba majú rovnaký základ a líšia sa viac-menej iba vo vôni. Neobsahujú sódu bikarbónu, preto nedráždia, sú v krásnom sklenenom balení, ktoré je skutočne veľmi odolné, a mne vydrží približne štyri mesiace.

Tento holiaci strojček som si kúpila asi pred rokom – a hoci je super, pretože v ňom stačí len vymeniť žiletku a je ako nový, má plastové telo. Kupovala som si ho ale preto, pretože bol veľmi lacný. Zatiaľ ale pekne slúži, som s ním spokojná a rýchlo som si naň zvykla; no v blízkom čase (rozumej do roka, ale nie tak skoro) ho nahradím alternatívou z ocele.


A to je všetko! Hoci je stále ešte priestor pre zlepšovanie, ja osobne som so svojou kúpeľnou spokojná. A opäť – ak chcete začať s bezodpadovým životným štýlom, najprv sa pustite do kúpeľne. Ani si neuvedomujeme, koľko zbytočného odpadu denne vyprodukujeme; a aké jednoduchéalternatívy.

Friday, June 07, 2019

MY ZERO WASTE BATHROOM



The first place I started "practicing" zero waste was the bathroom. And this is what I recommend you to start with – because we use a lot of disposable products in the bathroom, which you can easily and quickly replace with an alternative that lasts longer and is made of a material that is more sustainable and nature-friendly.

So in today's article I'll show you what's on my bathroom shelf – and where you can buy individual products and things, or how you can make them.

And I hope I didn't forget anything.




Although I have already made a separate article about this topic (if you haven't read it, click here), I'll summarize everything here. I'm still faithful to the Mylo brand – because it's vegan, natural, cruelty-free and all products are packaged in compostable, glass or returnable packaging. Everything that I have tried so far surprised me and I was very satisfied with it. The price may seem to be more expensive to someone, but believe me – you pay for first class quality.

Twice in a row, I had carbon soap for problematic skin, now I use "Slnko v sieti" (The sun in a net) that is on sensitive skin and contains pot marigold. I wanted to try some other Mylo soaps, as the selection is quite decent; and this is what I fell in love with. It's incredibly soft and smells beautiful. But I remain faithful to the facial serum for oily skin "Ako vánok" (As a breeze) that my skin has not only got used to but adores it just like me – and changes can be seen. You can buy both products at mylo.sk or in selected zero waste stores in Slovakia.

I use coconut oil to remove eye makeup (I only recommend, it removes the mascara in a second and it doesn't burn the eyes), which I buy in a local drugstore. About once a week I reach for a lip scrub – it's made of only cane sugar and coconut oil in 4:1 ratio, I add a few drops of orange essential oil to create a scent. My favourite is also a face mask from bicarbonate soda and the water, which I apply to my face whenever a redness or a pimple begins to appear – and the next day there's no problem. More detailed recipes for both products can be found here; and aluminum packaging is from U Dobrožrúta, my local zero waste store, but similar can be found on prijemneveci.sk or on Amazon.

I have had a silicone brush for a couple of years (I bought it at H&M, but they no longer sell it), and although I don't use it every day, it helps me cleanse my skin whenever I feel it needs it – after having a makeup on for the whole day. After cleaning my face, I apply the soap again, which I massage into the skin with a circular motion and then wash it off. In addition to cleansing the skin, it will loosen it, improve the circulation and remove all the dirt.




The Bamboo Toothbrush by Ecoheart is my another love. If you want a sustainable alternative, reach for this one. It fits nicely in hand, has nylon bristles and a bamboo body (the article about plasitc vs. bamboo toothbrushes will be up soon). By buying a brush also supports nonprofit projects – and I got it in our local drugstore.

I have been making the toothpaste by myself for a year now – according to a recipe by Lauren Singer, which I came across before I even became interested in zero waste. The paste consists only of coconut oil, which is naturally antibacterial, detoxifying and anti-inflammatory, and bicarbonate soda in 2:1 ratio; and peppermint or spearmint essential oil gives it a fresh taste (you can get the oils on Amazon).




I use regular soap instead of shower gels. This is from my local drugstore and is only packed in paper. I quickly and easily got used to not using a liquid gel and I'm not going back to them.

Since the beginning of this year, I have been using a shampoo bar "Svieže ráno" (Fresh morning) by Musk, which is for oily hair – and I keep wondering why I didn't start using it earlier. It has a wonderful fresh scent, is cruelty-free, vegan and you can buy it in a paper packaging – either on musk.sk, on various sites with zero waste stuff or natural cosmetics, or in multiple package free stores. I'm extremely happy with it, it lathers beautifully and lasts VERY long.

Since I try to prolong the interval between hair washing (because I once had to wash my hair every other day and I was thinking about washing it every night, since it was so oily, but then I realized it wasn't quite okay and I'm trying to change it – I wash my hair every fourth or fifth day at the moment), but sometimes it can't do without a dry shampoo. Of course, I replaced it with a package-free alternative – and I make it myself. The basis is corn starch that absorbs grease; but since my hair is fairly dark, I add some cocoa powder to it, which not only darkens the powder, but also gives it a beautiful smell that lasts all day.

A hair brush with a wooden handle and bristles can't be missing; I bought mine in Tesco, but you can get it in many stores for basic supermarkets to specialized zero waste sites.




Cotton buds are something I try to restrict using – because we all know we shouldn't put them in our ears. But sometimes you can't go around without them and they're a handy assistant to removing smudged mascara or lipstick. We replaces those disposable by copostable ones that are made of organic cotton and have a paper stick. You can get them on prijemneveci.sk for example; and certainly do so because you won't feel the change at all, but unlike the plastic ones, these don't create such a burden on the environment.

As I mentioned, I use coconut oil as a make-up remover – which I use only with my fingers. I don't need cotton rounds. But there're situations when they come in handy; and therefore we have fabric ones. These are from 2SIS (but they are sold by many brands and you can make them at home, too) and they were the first zero waste thing we have ever bought.




The deodorant is also from Mylo – and I love it. Two variants are available – flower and grapefruit; but both have the same basis and differ more or less only in fragrance. They don't contain bicarbonate soda, so they don't irritate the skin, they're in a beautiful glass jar which is very durable and lasts for about four months.

I bought this razor about a year ago – and although it's great because you only need to replace the razor blade and it's like a new one, it has a plastic body. But I bought it because it was very cheap. But so far it has served well, I'm satisfied with it, and I quickly got used to it; but in the near future (understand within a year, but not so soon), I'll replace it with an alternative from steel.


And that's all! Although there's still room for improvement, I'm personally satisfied with my bathroom. And once again – if you want to start with a zer waste lifestyle, first go to the bathroom. We don't even realize how much waste we produce daily; and how simple the alternatives are.


Prvým miestom, kde som začala "praktizovať" zero waste, bola kúpeľňa. A práve ňou odporúčam začať aj vám – pretože práve v kúpeľni používame množstvo jednorazových výrobkov, ktoré ľahko a rýchlo nahradíte alternatívou, ktorá vydrží dlhšie a je vyrobená z materiálu, ktorý je viac udržateľný a šetrný k prírode.

V dnešnom článku vám teda ukážem, čo je na mojej poličke v kúpeľni – a aj kde jednotlivé produkty a výrobky kúpite, prípadne ako si ich môžete vyrobiť.

A dúfam, že som na nič nezabudla.




Hoci som tejto téme už venovala osobitný článok (ak ste ho nečítali, klikajte sem), stručne všetko zhrniem aj tu. Stále ostávam verná značke Mylo – pretože je vegánska, prírodná, netestovaná a všetky produkty balí do kompostovateľných, sklenených alebo vratných obalov. Všetko, čo som doteraz vyskúšala, ma milo prekvapilo a bola som s tým maximálne spokojná. Cena sa niekomu možno môže zdať byť drahšia, ale verte mi – platíte za prvotriednu kvalitu.

Dvakrát po sebe som mala uhlíkové mydlo na problematickú pleť, teraz používam Slnko v sieti, ktoré je na citlivú pokožku a obsahuje nechtík lekársky. Chcela som vyskúšať aj nejaké iné mydlá od Mylo, keďže výber majú celkom slušný; a aj toto som si zamilovala. Je neuveriteľne jemné a nádherne vonia. Verná ale ostávam séru na mastnú pleť Ako vánok, na ktoré si moja pleť nielen zvykla, ale zbožňuje ho rovnako ako ja – a je vidieť zmeny. Oba produkty kúpite na stránke mylo.sk alebo vo vybraných zero waste obchodoch.

Na odličovanie očí používam kokosový olej (iba odporúčam, riasenku odlíči za sekundu a neštípe), ktorý kupujem v drogérii DM. V priemere raz za týždeň siahnem aj po peelingu na pery (vďaka Veronika) – ten je zložený len z trstinového cukru a kokosového oleja v pomere 4:1, pre dodanie vône pridávam pár kvapiek pomarančového esenciálneho oleja. Mojim favoritom je aj pleťová maska zo sódy bikarbóny a vody, ktorú si na tvár nanesiem vždy, keď sa začne objavovať nejaké začervenanie alebo výrážka – a na druhý deň je po probléme. Detailnejšie recepty na oba produkty nájdete tuto; a hliníkové obaly sú od U Dobrožrúta, no podobné nájdete aj na prijemneveci.sk.

Silikónovú kefku mám už pár rokov (kupovala som ju v H&M, no už ich nepredávajú), a hoci ju nepoužívam každý deň, pomáha mi dočistiť pleť vždy, keď mám pocit, že to potrebuje – po dlhých dňoch, kedy som nalíčená od rána až do večera. Po tom, ako si tvár odlíčim, opäť nanesiem mydlo, ktoré krúživými pohybmi vmasírujem do pleti a následne zmyjem. Okrem toho, že pleť poriadne dočistím, ju aj uvoľním, prekrvím a odstránim všetky nečistoty.




Bambusová zubná kefka od Ecoheart je ďalšia láska. Ak chcete udržateľnú alternatívu, siahnite po tejto. Krásne padne do ruky, má nylonové štetinky a telo z bambusu (o tom, či sú lepšie bambusové kefky alebo plastové, bude článok čoskoro). Kúpou kefky tiež podporujete neziskové projekty – a zoženiete ju aj v drogérii DM.

Zubnú pastu si už asi rok vyrábam sama – podľa receptu od Lauren Singer, na ktorý som narazila ešte predtým, než som sa o zero waste vôbec začala zaujímať. Pasta pozostáva iba z kokosového oleja, ktorý je prirodzene antibakteriálny, detoxikačný a protizápalový, a sódy bikarbóny v pomere 2:1; a esenciálny olej z mäty piepornej alebo mäty kučeravej dodá pocit sviežosti (oleje zoženiete v mnohých obchodoch so zdravou výživou).




Namiesto sprchových gélov používam obyčajné mydlo. Toto je z drogérie DM a je balené iba v papieri. Veľmi ľahko a rýchlo som si odvykla od používania tekutého gélu a nemám v pláne sa k nim vrátiť späť.

Od začiatku tohto roka používam tuhý šampón Svieže ráno od Musk, ktorý je na mastné vlasy – a doteraz sa divím, prečo som ho nepoužívala už skôr. Má nádhernú sviežu vôňu, je netestovaný, vegánsky a kúpite ho v papierovom obale – buď na musk.sk, rôznych stránkach so zero waste vecičkami alebo prírodnou kozmetikou, alebo vo viacerých bezobalových obchodoch. Ja som s ním nadmieru spokojná, krásne pení a vydrží VEĽMI dlho.

Keďže sa snažím predĺžiť interval medzi jednotlivými umývaniami vlasov (pretože kedysi som si vlasy musela umývať každý druhý deň a párkrát som zvažovala, že si ich budem umývať každý večer, toľko sa mi mastnili, no potom mi došlo, že to asi nie je úplne v poriadku a snažím sa to zmeniť – momentálne si vlasy umývam každý štvrtý alebo až piaty deň), občas sa to nezaobíde bez suchého šampónu. Aj ten som, samozrejme, nahradila bezobalovou alternatívou – a vyrábam si ho sama. Základom je kukuričný škrob, ktorý absorbuje mastnotu; no keďže mám vlasy pomerne tmavé, primiešavam doň trochu kakaa, ktoré prášok nielen stmavie, ale dodá mu aj nádhernú vôňu, ktorá vydrží celý deň.

Nesmie chýbať kefa na vlasy s drevenou rúčkou i ostňami, ktorú som kúpila v Tescu, ale zoženiete ju v mnohých obchodoch od klasických supermarketov až po špecializované zero waste stránky.




Vatové tyčinky sú niečo, čoho používanie sa snažím obmedziť – pretože všetci vieme, že do uší by sme si ich dávať nemali. Ale niekedy sa bez nich človek nezaobíde a sú šikovným pomocníkom ako z oka odstrániť otlačenú riasenku či opraviť rúž. Tie jednorazové sme už dávno vymenili za kopostovateľné, ktoré sú z biobavlny a majú papierovú paličku. Zoženiete ich napríklad na prijemneveci.sk; a určite tak urobte, pretože zmenu absolútne nepocítite, no na rozdiel od tých plastových tieto nevytvárajú takú záťaž na životné prostredie.

Ako som spomínala, na odličovanie používam kokosový olej – ktorý aplikujem iba prstami. Vatové tampóniky mi teda netreba. No sú situácie, kedy sa zídu; a preto máme látkové. Tieto sú od 2SIS (ale predávajú ich mnohé značky a môžete si ich vyrobiť aj doma) a boli úplne prvou zero waste vecičkou, ktorú sme kedy kúpili.




Dezodorant je taktiež od Mylo – a milujem ho. Dostupné sú dva varianty – kvetinová a grepová pazuška; no oba majú rovnaký základ a líšia sa viac-menej iba vo vôni. Neobsahujú sódu bikarbónu, preto nedráždia, sú v krásnom sklenenom balení, ktoré je skutočne veľmi odolné, a mne vydrží približne štyri mesiace.

Tento holiaci strojček som si kúpila asi pred rokom – a hoci je super, pretože v ňom stačí len vymeniť žiletku a je ako nový, má plastové telo. Kupovala som si ho ale preto, pretože bol veľmi lacný. Zatiaľ ale pekne slúži, som s ním spokojná a rýchlo som si naň zvykla; no v blízkom čase (rozumej do roka, ale nie tak skoro) ho nahradím alternatívou z ocele.


A to je všetko! Hoci je stále ešte priestor pre zlepšovanie, ja osobne som so svojou kúpeľnou spokojná. A opäť – ak chcete začať s bezodpadovým životným štýlom, najprv sa pustite do kúpeľne. Ani si neuvedomujeme, koľko zbytočného odpadu denne vyprodukujeme; a aké jednoduchéalternatívy.


I think Daria is not the only one who's interested in what I usually eat; or more so what vegans eat during the day. When I switched to vegetarianism four years ago and eliminated meat from my diet, I did like the idea of eating only a plant-based diet, but I thought it was only eating salads, vegetables and other "boring" foods. Of course, this is not true at all, and I quickly discovered how wrong I was.

Today's article is just a little demonstration of what I eat during the day – along with recipes of how you can prepare the same meals. If you like this type of content, I'll be happy if you let me know; and there will be more.




Oatmeal is my go-to recipe that always saves me when I want something quick but filling. We used to buy "prepared" oatmeal ​​in small bags, but they contain unnecessary milk and even more unnecessary plastic packaging, as the preparation is quick and easy.


prep time 10 min for 1 person difficulty 1/5

ingredients oats, water, coconut oil, maple syrup

All you need are oats (the best are instant, because they cook the fastest) and water (which you can also replace with milk, but I personally don't see any difference in them) – in a 1:2 ratio; I use one 100 ml measuring cup of oats and 200 ml of water. Half of the teaspoon of coconut oil is additional, but if you have a good non-stick pot, you can skip it. I also flavor the oatmeal with a tablespoon of maple syrup (or cane sugar), and often with a spoon of cocoa, but you can also change it for cinnamon or other spices. Put the coconut oil into a small pot, and when it melts, add oats, water and maple syrup; mix it well and cook until the oatmeal thickens.

On top of it, I add what I like – a banana, forest fruit, peanut butter, grated coconut or nuts.




For many people it's breakfast, but my favorite meal of the day is lunch. This is mostly because I'm not usually too hungry in the morning, but I think lunch offers much more room for creativity (at least for me, I know that many people can make a great breakfast).

I fell in love with this risotto as soon as I tasted it. It's beautifully creamy, delicate, and melts on the tongue. And tempeh is my eternal love; therefore, if you haven't tried it, I only recommend it.


prep time 30 min for 1 person difficulty 3/5

ingredients rice arborio, broccoli, tempeh, onion, vegetable broth, oil, butter, nutritional yeast, salt

Pour or make about a liter of vegetable broth into a medium-sized pot – then cook it on a small fire; the point is to keep it warm. In another pot, heat a spoonful of oil and add a half of a small onion finely chopped. When it's soft and translucent, ​​add about half a cup of arborio rice, stir everything and "dry" cook for a few seconds. Then add about one to two ladles of warm broth – so much that the rice is covered, but not a soup. Once the rice absorbs the liquid, pour in another ladel; and do so until the rice is soft and cooked.

In the meantime, prepare the broccoli – clean it and cook it either over steam or in salted water. Cut about a quarter of the tempeh and cut it into smaller cubes. When the rice is almost cooked, fry the tempeh cubes in a heated pan with a little oil on each side – until they're brown and crispy (hence, when the rice is almost cooked to keep the tempeh from getting cold).

When the rice is soft (and it's neither a piece of mass nor a soup; it has a thick but creamy consistency), add a piece of vegan butter and two spoons of yeast to the pot. Mix and taste everything – then add salt as needed. Add cooked broccoli cut into smaller pieces and serve in a bowl. Put the tempeh on top and you can sprinkle it all with nutritional yeast.

If you've never made risotto before, it may seem challenging, but the opposite is true. And it really is worth it.




I fell in love with tofu scramble after the first spoonful I tasted. Otherwise, I'm not trying to "copy" some foods with animal products (such as a steak, omelette, or a scramble) because I simply don't miss them. Although tofu scramble is supposed to look like egg scramble, it has the same texture and to some extent even taste, I don't eat it because I miss the eggs. I just like the taste of this food – but if you're afraid to go vegan just because you'll miss eggs, try this recipe.


prep time 10 min for 1 person difficulty 2/5

ingredients tofu, onion, turmeric, salt, sweet paprika, black pepper, oil, vegetables, bread

Fry a quarter of the onion in a frying pan with a spoonful of oil. When soft, add one-third to a half (accordning to how hungry you are) of plain white tofu and vegetables of your choice. Finish with a teaspoon of turmeric, half a teaspoon of sweet paprika, salt and pepper; mix well and fry briefly – the point is just to keep the tofu warm and flavored. Serve with any other vegetables and bread of your choice.

What is your favourite meal?


Myslím, že Dária nie je jediná, ktorú zaujíma, čo bežne jedávam; respektíve teda čo vegáni jedia počas dňa. Keď som pred štyrmi rokmi prešla na vegetariánstvo a z jedálnička vylúčila mäso, predstava iba rastlinnej stravy sa mi síce páčila, ale videla som v nej iba šaláty, zeleninu a iné "nudné" jedlá. To však, samozrejme, vôbec nie je pravda a ja som rýchlo zistila, ako veľmi som sa mýlila.

Dnešný článok je len taká malá ukážka toho, čo počas dňa jem – spolu s receptami, ako si rovnaké jedlá môžete pripraviť aj vy. Ak sa vám takýto typ príspevkov páči, budem rada, ak mi dáte vedieť; a bude ich viac.




Ovsená kaša je môj go-to recept, ktorý ma zachráni vždy, keď chcem niečo rýchle, ale sýte. Kedysi sme kupovali porciované kaše v malom vrecúšku, no tie obsahujú zbytočné mlieko a ešte zbytočnejší plastový obal, keďže príprava je rýchla a nenáročná.


príprava 10 min pre 1 osobu náročnosť 1/5

ingrediencie ovsené vločky, voda, kokosový olej, javorový sirup

Potrebujete iba ovsené vločky (najlepšie sú jemné, pretože sa rýchlo uvaria) a vodu (ktorú môžete nahradiť aj mliekom, ale ja osobne nevidím žiaden rozdiel) – v pomere 1:2; ja používam jednu 100 ml odmerku vločiek na 200 ml vody. Dodatočná je polovica čajovej lyžičky kokosového oleja, ale ak máte dobrý neprilnavý hrniec, môžete ho vynechať. Ja kašu dochucujem ešte polievkovou lyžicou javorového sirupu (alebo aj trstinového cukru), a pomerne často aj lyžicou kakaa, no to môžete vymeniť aj za škoricu či iné korenie. Do menšieho hrnca dajte kokosový olej, a keď sa roztopí, pridajte ovsené vločky, vodu a javorový sirup; to dobre premiešajte a varte, pokiaľ kaša nezhustne.

Na vrch ide to, na čo mám chuť – banán, lesné ovocie, arašidové maslo, strúhaný kokos alebo orechy.




Pre mnohých ľudí to sú raňajky, ale mojim obľúbeným jedlom dňa je obed. Je to jednak preto, lebo ráno nezvyknem byť príliš hladná, ale obed podľa mňa ponúka oveľa väčší priestor pre kreativitu (aspoň pre mňa, viem, že mnohí sa aj s raňajkami vedia pekne vyhrať).

Do tohto rizota som sa zamilovala hneď, ako som ho prvýkrát ochutnala. Je nádherne krémové, jemné a na jazyku sa priam rozplýva. A tempeh je moja večná láska; preto keď ste ho ešte neskúšali, iba odporúčam.


príprava 30 min pre 1 osobu náročnosť 3/5

ingrediencie ryža arborio, brokolica, tempeh, cibuľa, zeleninový vývar, olej, maslo, lahôdkové droždie, soľ

Do stredne veľkého hrnca nalejte alebo rozrobte približne liter vývaru – ten potom "varte" na malom ohni; pointou je iba to, aby bol stále teplý. V ďalšom hrnci rozohrejte lyžicu oleja a pridajte doň najemno nakrájanú polovicu malej cibule. Keď bude mäkká a sklovitá, pridajte polovicu hrnčeka ryže arborio, všetko premiešajte a "nasucho" opekajte pár sekúnd. Potom pridajte približne jednu až dve naberačky teplého vývaru – toľko, aby bola ryža celá zaliata, ale aby z toho nebola polievka. Len čo ryža absorbuje vodu, dolejte ďalšiu naberačku; a robte tak dovtedy, pokiaľ nebude ryža mäkká a uvarená.

Medzitým si pripravte brokolicu – očistite ju a uvarte domäkka buď nad parou alebo v osolenej vode. Z tempehu odkrojte približne štvrtinu a nakrájajte ich na menšie kocky. Keď bude ryža takmer uvarená, opečte kocky tempehu na rozohriatej panvici s troškou oleja z každej strany – pokiaľ nebudú hnedé a chrumkavé (preto až vtedy, keď bude ryža takmer uvarená, aby tempeh potom nevychladol).

Keď je ryža mäkká (a nie je to ani jeden kusisko hmoty, ani prívarok; má to hustú, ale krémovú konzistenciu), pridajte do hrnca kúsok vegánskeho masla a dve lyžice droždia. Všetko premiešajte a ochutnajte – potom podľa potreby dochuťte soľou. Pridajte uvarenú brokolicu nakrájanú na menšie kúsky a naservírujte do misky. Navrch dajte tempeh a všetko ešte môžete posypať lahôdkovým droždím.

Ak ste rizoto ešte nikdy nerobili, môže sa to zdať byť náročné, ale opak je pravdou. A naozaj to stojí za to.




Tofu scramble som si obľúbila už po prvom súste, ktoré som ochutnala. Inak sa nesnažím nejako "okopírovať" jedlá so živočíšnymi produktami (ako je rezeň, omeleta alebo práve praženica), pretože mi jednoducho nechýbajú. Hoci tofu scramble má ako praženica vyzerať, mať rovnakú textúru a do istej miery aj chuť, nejem ho preto, lebo by mi vajíčka chýbali. Jednoducho mi toto jedlo chutí – ale ak sa vegánstva bojíte práve preto, že vám budú chýbať vajcia, určite tento recept vyskúšajte.


príprava 10 min pre 1 osobu náročnosť 2/5

ingrediencie tofu, cibuľa, kurkuma, soľ, sladká paprika, čierne korenie, olej, zelenina, pečivo

Na rozohratej panvici s lyžicou oleja opečte približne štvrtinu cibule. Keď bude mäkká, pridajte tretinu až polovicu (podľa toho, ako ste hladní) bieleho tofu a zeleniny podľa vlastného výberu. Dokoreňte čajovou lyžičkou kurkumy, polovicou lyžičky sladkej papriky, soľou a čiernym korením; dobre premiešajte a krátko opečte – pointou je iba to, aby bolo tofu teplé a dochutené. Servírujte s akoukoľvek ďalšou zeleninou a pečivom podľa vlastného výberu.

Aké je vaše obľúbené jedlo?

Monday, June 03, 2019

WHAT I EAT IN A DAY



I think Daria is not the only one who's interested in what I usually eat; or more so what vegans eat during the day. When I switched to vegetarianism four years ago and eliminated meat from my diet, I did like the idea of eating only a plant-based diet, but I thought it was only eating salads, vegetables and other "boring" foods. Of course, this is not true at all, and I quickly discovered how wrong I was.

Today's article is just a little demonstration of what I eat during the day – along with recipes of how you can prepare the same meals. If you like this type of content, I'll be happy if you let me know; and there will be more.




Oatmeal is my go-to recipe that always saves me when I want something quick but filling. We used to buy "prepared" oatmeal ​​in small bags, but they contain unnecessary milk and even more unnecessary plastic packaging, as the preparation is quick and easy.


prep time 10 min for 1 person difficulty 1/5

ingredients oats, water, coconut oil, maple syrup

All you need are oats (the best are instant, because they cook the fastest) and water (which you can also replace with milk, but I personally don't see any difference in them) – in a 1:2 ratio; I use one 100 ml measuring cup of oats and 200 ml of water. Half of the teaspoon of coconut oil is additional, but if you have a good non-stick pot, you can skip it. I also flavor the oatmeal with a tablespoon of maple syrup (or cane sugar), and often with a spoon of cocoa, but you can also change it for cinnamon or other spices. Put the coconut oil into a small pot, and when it melts, add oats, water and maple syrup; mix it well and cook until the oatmeal thickens.

On top of it, I add what I like – a banana, forest fruit, peanut butter, grated coconut or nuts.




For many people it's breakfast, but my favorite meal of the day is lunch. This is mostly because I'm not usually too hungry in the morning, but I think lunch offers much more room for creativity (at least for me, I know that many people can make a great breakfast).

I fell in love with this risotto as soon as I tasted it. It's beautifully creamy, delicate, and melts on the tongue. And tempeh is my eternal love; therefore, if you haven't tried it, I only recommend it.


prep time 30 min for 1 person difficulty 3/5

ingredients rice arborio, broccoli, tempeh, onion, vegetable broth, oil, butter, nutritional yeast, salt

Pour or make about a liter of vegetable broth into a medium-sized pot – then cook it on a small fire; the point is to keep it warm. In another pot, heat a spoonful of oil and add a half of a small onion finely chopped. When it's soft and translucent, ​​add about half a cup of arborio rice, stir everything and "dry" cook for a few seconds. Then add about one to two ladles of warm broth – so much that the rice is covered, but not a soup. Once the rice absorbs the liquid, pour in another ladel; and do so until the rice is soft and cooked.

In the meantime, prepare the broccoli – clean it and cook it either over steam or in salted water. Cut about a quarter of the tempeh and cut it into smaller cubes. When the rice is almost cooked, fry the tempeh cubes in a heated pan with a little oil on each side – until they're brown and crispy (hence, when the rice is almost cooked to keep the tempeh from getting cold).

When the rice is soft (and it's neither a piece of mass nor a soup; it has a thick but creamy consistency), add a piece of vegan butter and two spoons of yeast to the pot. Mix and taste everything – then add salt as needed. Add cooked broccoli cut into smaller pieces and serve in a bowl. Put the tempeh on top and you can sprinkle it all with nutritional yeast.

If you've never made risotto before, it may seem challenging, but the opposite is true. And it really is worth it.




I fell in love with tofu scramble after the first spoonful I tasted. Otherwise, I'm not trying to "copy" some foods with animal products (such as a steak, omelette, or a scramble) because I simply don't miss them. Although tofu scramble is supposed to look like egg scramble, it has the same texture and to some extent even taste, I don't eat it because I miss the eggs. I just like the taste of this food – but if you're afraid to go vegan just because you'll miss eggs, try this recipe.


prep time 10 min for 1 person difficulty 2/5

ingredients tofu, onion, turmeric, salt, sweet paprika, black pepper, oil, vegetables, bread

Fry a quarter of the onion in a frying pan with a spoonful of oil. When soft, add one-third to a half (accordning to how hungry you are) of plain white tofu and vegetables of your choice. Finish with a teaspoon of turmeric, half a teaspoon of sweet paprika, salt and pepper; mix well and fry briefly – the point is just to keep the tofu warm and flavored. Serve with any other vegetables and bread of your choice.

What is your favourite meal?


Myslím, že Dária nie je jediná, ktorú zaujíma, čo bežne jedávam; respektíve teda čo vegáni jedia počas dňa. Keď som pred štyrmi rokmi prešla na vegetariánstvo a z jedálnička vylúčila mäso, predstava iba rastlinnej stravy sa mi síce páčila, ale videla som v nej iba šaláty, zeleninu a iné "nudné" jedlá. To však, samozrejme, vôbec nie je pravda a ja som rýchlo zistila, ako veľmi som sa mýlila.

Dnešný článok je len taká malá ukážka toho, čo počas dňa jem – spolu s receptami, ako si rovnaké jedlá môžete pripraviť aj vy. Ak sa vám takýto typ príspevkov páči, budem rada, ak mi dáte vedieť; a bude ich viac.




Ovsená kaša je môj go-to recept, ktorý ma zachráni vždy, keď chcem niečo rýchle, ale sýte. Kedysi sme kupovali porciované kaše v malom vrecúšku, no tie obsahujú zbytočné mlieko a ešte zbytočnejší plastový obal, keďže príprava je rýchla a nenáročná.


príprava 10 min pre 1 osobu náročnosť 1/5

ingrediencie ovsené vločky, voda, kokosový olej, javorový sirup

Potrebujete iba ovsené vločky (najlepšie sú jemné, pretože sa rýchlo uvaria) a vodu (ktorú môžete nahradiť aj mliekom, ale ja osobne nevidím žiaden rozdiel) – v pomere 1:2; ja používam jednu 100 ml odmerku vločiek na 200 ml vody. Dodatočná je polovica čajovej lyžičky kokosového oleja, ale ak máte dobrý neprilnavý hrniec, môžete ho vynechať. Ja kašu dochucujem ešte polievkovou lyžicou javorového sirupu (alebo aj trstinového cukru), a pomerne často aj lyžicou kakaa, no to môžete vymeniť aj za škoricu či iné korenie. Do menšieho hrnca dajte kokosový olej, a keď sa roztopí, pridajte ovsené vločky, vodu a javorový sirup; to dobre premiešajte a varte, pokiaľ kaša nezhustne.

Na vrch ide to, na čo mám chuť – banán, lesné ovocie, arašidové maslo, strúhaný kokos alebo orechy.




Pre mnohých ľudí to sú raňajky, ale mojim obľúbeným jedlom dňa je obed. Je to jednak preto, lebo ráno nezvyknem byť príliš hladná, ale obed podľa mňa ponúka oveľa väčší priestor pre kreativitu (aspoň pre mňa, viem, že mnohí sa aj s raňajkami vedia pekne vyhrať).

Do tohto rizota som sa zamilovala hneď, ako som ho prvýkrát ochutnala. Je nádherne krémové, jemné a na jazyku sa priam rozplýva. A tempeh je moja večná láska; preto keď ste ho ešte neskúšali, iba odporúčam.


príprava 30 min pre 1 osobu náročnosť 3/5

ingrediencie ryža arborio, brokolica, tempeh, cibuľa, zeleninový vývar, olej, maslo, lahôdkové droždie, soľ

Do stredne veľkého hrnca nalejte alebo rozrobte približne liter vývaru – ten potom "varte" na malom ohni; pointou je iba to, aby bol stále teplý. V ďalšom hrnci rozohrejte lyžicu oleja a pridajte doň najemno nakrájanú polovicu malej cibule. Keď bude mäkká a sklovitá, pridajte polovicu hrnčeka ryže arborio, všetko premiešajte a "nasucho" opekajte pár sekúnd. Potom pridajte približne jednu až dve naberačky teplého vývaru – toľko, aby bola ryža celá zaliata, ale aby z toho nebola polievka. Len čo ryža absorbuje vodu, dolejte ďalšiu naberačku; a robte tak dovtedy, pokiaľ nebude ryža mäkká a uvarená.

Medzitým si pripravte brokolicu – očistite ju a uvarte domäkka buď nad parou alebo v osolenej vode. Z tempehu odkrojte približne štvrtinu a nakrájajte ich na menšie kocky. Keď bude ryža takmer uvarená, opečte kocky tempehu na rozohriatej panvici s troškou oleja z každej strany – pokiaľ nebudú hnedé a chrumkavé (preto až vtedy, keď bude ryža takmer uvarená, aby tempeh potom nevychladol).

Keď je ryža mäkká (a nie je to ani jeden kusisko hmoty, ani prívarok; má to hustú, ale krémovú konzistenciu), pridajte do hrnca kúsok vegánskeho masla a dve lyžice droždia. Všetko premiešajte a ochutnajte – potom podľa potreby dochuťte soľou. Pridajte uvarenú brokolicu nakrájanú na menšie kúsky a naservírujte do misky. Navrch dajte tempeh a všetko ešte môžete posypať lahôdkovým droždím.

Ak ste rizoto ešte nikdy nerobili, môže sa to zdať byť náročné, ale opak je pravdou. A naozaj to stojí za to.




Tofu scramble som si obľúbila už po prvom súste, ktoré som ochutnala. Inak sa nesnažím nejako "okopírovať" jedlá so živočíšnymi produktami (ako je rezeň, omeleta alebo práve praženica), pretože mi jednoducho nechýbajú. Hoci tofu scramble má ako praženica vyzerať, mať rovnakú textúru a do istej miery aj chuť, nejem ho preto, lebo by mi vajíčka chýbali. Jednoducho mi toto jedlo chutí – ale ak sa vegánstva bojíte práve preto, že vám budú chýbať vajcia, určite tento recept vyskúšajte.


príprava 10 min pre 1 osobu náročnosť 2/5

ingrediencie tofu, cibuľa, kurkuma, soľ, sladká paprika, čierne korenie, olej, zelenina, pečivo

Na rozohratej panvici s lyžicou oleja opečte približne štvrtinu cibule. Keď bude mäkká, pridajte tretinu až polovicu (podľa toho, ako ste hladní) bieleho tofu a zeleniny podľa vlastného výberu. Dokoreňte čajovou lyžičkou kurkumy, polovicou lyžičky sladkej papriky, soľou a čiernym korením; dobre premiešajte a krátko opečte – pointou je iba to, aby bolo tofu teplé a dochutené. Servírujte s akoukoľvek ďalšou zeleninou a pečivom podľa vlastného výberu.

Aké je vaše obľúbené jedlo?

Follow

Contact Form

Name

Email *

Message *

from instagram @ simplyberenica

SIMPLY BERENICA. Theme by BD.