Social Media



Finally, we're in the time when people are starting to resist fast fashion. Even in Slovakia, SWAP's became very popular over the last year (where you can replace your "old" clothes for "new" clothes, which actually brought someone else) and more and more individuals stop shopping in large clothing chains and prefer to buy clothes second-hand.

This also results in an increase in interest in alternative options – such as slow fashion. And sustainable fashion. And ethical fashion. Isn't that the same? No. These three terms are very often confused and misapplied – mainly because they are pretty similar. But they have some differences. And today we look at them.




slow fashion

Slow fashion is the opposite of fast fashion, which is based on the fact that clothing is made quickly and for the purpose of fast selling. It's cheap, influenced by recent trends, and the only goal is for the customer to buy it; and for him to come back in a week because he still won't have enough.

The definition of slow fashion is based on the nature of slow living – where the name says it all. The point is to slow down, relax, find inner peace and harmony; and this is also reflected in clothing and fashion. Slow fashion is not influenced by trends, but rather relies on timelessness, classics and practicality. The goal is not to make a quick sale and profit, but to create clothes in which people feel comfortable, good and it performs their purpose. The point of slow fashion is also the slowing down the shopping process – shopping is not a leisure activity, but just a matter of getting what we really need. Therefore, the emphasis is on the use of quality and durable materials that can withstand the daily wear, wash and time; clothing is supposed to last for years, not just weeks. Quality is clearly winning over quantity.


read next: how to support slow fashion


ethical fashion

Fast fashion is... fast. And if you want to produce as many clothes as possible in the shortest time and at the cheapest price, it has to be reflected somewhere – and besides the environment, it's the staff that will take it the most. People in developing countries who work in fashion chains work fourteen to sixteen hours a day, in poor conditions, often horrific, for an average of three dollars a day.

Ethical fashion, which we also call fair, is the opposite. It focuses on human rights – and such brands are committed to ensuring that employees in the manufacturing process have the best working conditions to work in a comfortable and ventilated environment, have normal working hours, sufficient breaks, and fair pay. Something like slavery, torture, humiliation, child labor or binding contracts that make people unable to escape such a job are out of the question.




sustainable fashion

As I mentioned earlier, not only staff but also the environment suffer in fast fashion. Since such a large amount of clothing requires a huge amount of cotton, it's necessary to ensure that plants grow fast and aren't destroyed by pests. This is guaranteed by pesticides, but they are not the only chemicals that enter the production process – it's proven that fabric dyes cause rashes, eczema, but also breathing problems or cancer. A huge amount of water enters the garment production process – did you know that nearly seven thousand liters of water is needed to produce one pair of jeans?

While ethical fashion takes in a human perspective, sustainable focuses on the environment. The brands included here take into account the use of materials that are organic and recyclable for the production of clothing, while significantly restricting the use of pesticides, toxic dyes and chemicals. It's also focused on reducing the amount of water and energy consumed to produce clothes, as well as reducing waste. Generally, the point is to choose options with low impact on nature wherever possible.

pin for later


Konečne prichádza obdobie, kedy sa ľudia začínajú vzpierať voči rýchlej móde. Za posledný rok sa aj na Slovensku veľmi rozšírili SWAP-y (kde môžete svoje "staré" oblečenie vymeniť za "nové", ktoré doniesol niekto iný) a čoraz viac jednotlivcov prestáva nakupovať vo veľkých reťazcoch s oblečením a radšej vyhľadáva second-handy.

To má za následok aj nárast v záujme o alternatívne možnosti – akou je pomalá móda. A udržateľná móda. A aj etická móda. A nie je to to isté? Nie. Tieto tri pojmy sú v praxi veľmi často zamieňané a zle používané – a príčinou je najmä to, že sú v značnej miere dosť podobné. Ale majú sebou isté rozdiely. A dnes sa na nich pozrieme.




pomalá móda

Pomalá móda je opakom rýchlej módy, ktorá je založená na tom, že je oblečenie vyrábané rýchlo a s účelom rýchleho predaja. Je lacné, ovplyvnené poslednými trendami a jediným cieľom je to, aby si ho zákazník kúpil; a o týždeň prišiel znova, pretože stále nebude mať dosť.

Definícia pomalej módy vychádza z podstaty pomalého životného štýlu – kde názov hovorí za všetko. Zmyslom je spomaliť, uvoľniť sa, nájsť vnútorný pokoj a harmóniu; a to sa odráža aj na oblečení a móde. Pomalá móda nie je ovplyvnená trendami, ale naopak, spolieha sa na nadčasovosť, klasiku a praktickosť. Cieľom nie je rýchly predaj a zisk, ale vytvorenie oblečenia, v ktorom sa ľudia cítia pohodlne, dobre a ktoré vykonáva svoj účel. Pointou pomalej módy je aj spomalenie procesu nakupovania – nakupovanie nemá byť voľnočasovou aktivitou, ale iba záležitosťou potrebnou na zaobstaranie toho, čo naozaj potrebujeme. Preto sa dôraz kladie na používanie kvalitných a odolných materiálov, ktoré vydržia pod náporom každodenného nosenia, prania a času; oblečenie má vydržať roky, nie iba týždne. Jednoznačne vyhráva kvalita nad kvantitou.


čítaj ďalej: ako podporiť pomalú módu


etická móda

Rýchla móda je... rýchla. A keď chcete vyprodukovať čo najviac oblečenia za čo najkratší čas a čo najlacnejšie, niekde sa to musí odraziť – a okrem životného prostredia je to aj personál, ktorý si to odnesie najviac. Ľudia v rozvojových krajinách, ktorí sú zamestnancami módnych reťazcov, pracujú štrnásť až šestnásť hodín denne, v nevyhovujúcich, často až otrasných podmienkach, a to za priemerne tri doláre denne.

Etická móda, ktorú nazývame aj férová, je opakom. Sústredí sa na ľudské práva – a takéto značky si dávajú záležať na tom, aby mali zamestnanci vo výrobnom procese čo najlepšie podmienky na prácu, aby pracovali v pohodlnom a ventilovanom prostredí, majú normálny pracovný čas, dostatočný počet prestávok a férovú mzdu. Niečo ako otroctvo, týranie, ponižovanie, detská práca alebo záväzné zmluvy, kvôli ktorým ľudia nemôžu takémuto zamestnaniu ani uniknúť, neprichádzajú do úvahy.




udržateľná móda

Ako som už spomínala, pri rýchlej móde trpí nielen personál, ale aj životné prostredie. Keďže na také množstvo oblečenia je potrebné obrovské kvantum bavlny, je nutné zabezpečiť, aby rastliny rástli rýchlo a neboli ničené škodcami. To zaručia pesticídy, avšak nie sú to jediné chemikálie, ktoré vstupujú do procesu výroby – je dokázané, že farby v oblečení spôsobujú vyrážky, ekzémy, ale aj dýchacie problémy či rakovinu. Do procesu výroby oblečenia vstupuje aj obrovské množstvo vody – vedeli ste, že na produkciu jedných džínsov je potrebných takmer sedemtisíc litrov vody?

Zatiaľ čo etická móda prihliada na ľudské hľadisko, udržateľná sa sústredí na životné prostredie. Značky sem spadajúce prihliadajú na to, aby sa na produkciu oblečenia používali materiály, ktoré sú organické a recyklovateľné, pričom sa značne limituje používanie pesticídov, toxických farieb a chemikálií. Základom je aj zníženie množstva spotrebovanej vody a energie potrebnej na produkciu oblečenia, ako aj redukciu vzniknutého odpadu. Všeobecne – pointou je výber možností s nízkym dopadom na prírodu všade, kde je to možné.

pripni na neskôr

Monday, October 28, 2019

SLOW VS. ETHICAL VS. SUSTAINABLE FASHION



Finally, we're in the time when people are starting to resist fast fashion. Even in Slovakia, SWAP's became very popular over the last year (where you can replace your "old" clothes for "new" clothes, which actually brought someone else) and more and more individuals stop shopping in large clothing chains and prefer to buy clothes second-hand.

This also results in an increase in interest in alternative options – such as slow fashion. And sustainable fashion. And ethical fashion. Isn't that the same? No. These three terms are very often confused and misapplied – mainly because they are pretty similar. But they have some differences. And today we look at them.




slow fashion

Slow fashion is the opposite of fast fashion, which is based on the fact that clothing is made quickly and for the purpose of fast selling. It's cheap, influenced by recent trends, and the only goal is for the customer to buy it; and for him to come back in a week because he still won't have enough.

The definition of slow fashion is based on the nature of slow living – where the name says it all. The point is to slow down, relax, find inner peace and harmony; and this is also reflected in clothing and fashion. Slow fashion is not influenced by trends, but rather relies on timelessness, classics and practicality. The goal is not to make a quick sale and profit, but to create clothes in which people feel comfortable, good and it performs their purpose. The point of slow fashion is also the slowing down the shopping process – shopping is not a leisure activity, but just a matter of getting what we really need. Therefore, the emphasis is on the use of quality and durable materials that can withstand the daily wear, wash and time; clothing is supposed to last for years, not just weeks. Quality is clearly winning over quantity.


read next: how to support slow fashion


ethical fashion

Fast fashion is... fast. And if you want to produce as many clothes as possible in the shortest time and at the cheapest price, it has to be reflected somewhere – and besides the environment, it's the staff that will take it the most. People in developing countries who work in fashion chains work fourteen to sixteen hours a day, in poor conditions, often horrific, for an average of three dollars a day.

Ethical fashion, which we also call fair, is the opposite. It focuses on human rights – and such brands are committed to ensuring that employees in the manufacturing process have the best working conditions to work in a comfortable and ventilated environment, have normal working hours, sufficient breaks, and fair pay. Something like slavery, torture, humiliation, child labor or binding contracts that make people unable to escape such a job are out of the question.




sustainable fashion

As I mentioned earlier, not only staff but also the environment suffer in fast fashion. Since such a large amount of clothing requires a huge amount of cotton, it's necessary to ensure that plants grow fast and aren't destroyed by pests. This is guaranteed by pesticides, but they are not the only chemicals that enter the production process – it's proven that fabric dyes cause rashes, eczema, but also breathing problems or cancer. A huge amount of water enters the garment production process – did you know that nearly seven thousand liters of water is needed to produce one pair of jeans?

While ethical fashion takes in a human perspective, sustainable focuses on the environment. The brands included here take into account the use of materials that are organic and recyclable for the production of clothing, while significantly restricting the use of pesticides, toxic dyes and chemicals. It's also focused on reducing the amount of water and energy consumed to produce clothes, as well as reducing waste. Generally, the point is to choose options with low impact on nature wherever possible.

pin for later


Konečne prichádza obdobie, kedy sa ľudia začínajú vzpierať voči rýchlej móde. Za posledný rok sa aj na Slovensku veľmi rozšírili SWAP-y (kde môžete svoje "staré" oblečenie vymeniť za "nové", ktoré doniesol niekto iný) a čoraz viac jednotlivcov prestáva nakupovať vo veľkých reťazcoch s oblečením a radšej vyhľadáva second-handy.

To má za následok aj nárast v záujme o alternatívne možnosti – akou je pomalá móda. A udržateľná móda. A aj etická móda. A nie je to to isté? Nie. Tieto tri pojmy sú v praxi veľmi často zamieňané a zle používané – a príčinou je najmä to, že sú v značnej miere dosť podobné. Ale majú sebou isté rozdiely. A dnes sa na nich pozrieme.




pomalá móda

Pomalá móda je opakom rýchlej módy, ktorá je založená na tom, že je oblečenie vyrábané rýchlo a s účelom rýchleho predaja. Je lacné, ovplyvnené poslednými trendami a jediným cieľom je to, aby si ho zákazník kúpil; a o týždeň prišiel znova, pretože stále nebude mať dosť.

Definícia pomalej módy vychádza z podstaty pomalého životného štýlu – kde názov hovorí za všetko. Zmyslom je spomaliť, uvoľniť sa, nájsť vnútorný pokoj a harmóniu; a to sa odráža aj na oblečení a móde. Pomalá móda nie je ovplyvnená trendami, ale naopak, spolieha sa na nadčasovosť, klasiku a praktickosť. Cieľom nie je rýchly predaj a zisk, ale vytvorenie oblečenia, v ktorom sa ľudia cítia pohodlne, dobre a ktoré vykonáva svoj účel. Pointou pomalej módy je aj spomalenie procesu nakupovania – nakupovanie nemá byť voľnočasovou aktivitou, ale iba záležitosťou potrebnou na zaobstaranie toho, čo naozaj potrebujeme. Preto sa dôraz kladie na používanie kvalitných a odolných materiálov, ktoré vydržia pod náporom každodenného nosenia, prania a času; oblečenie má vydržať roky, nie iba týždne. Jednoznačne vyhráva kvalita nad kvantitou.


čítaj ďalej: ako podporiť pomalú módu


etická móda

Rýchla móda je... rýchla. A keď chcete vyprodukovať čo najviac oblečenia za čo najkratší čas a čo najlacnejšie, niekde sa to musí odraziť – a okrem životného prostredia je to aj personál, ktorý si to odnesie najviac. Ľudia v rozvojových krajinách, ktorí sú zamestnancami módnych reťazcov, pracujú štrnásť až šestnásť hodín denne, v nevyhovujúcich, často až otrasných podmienkach, a to za priemerne tri doláre denne.

Etická móda, ktorú nazývame aj férová, je opakom. Sústredí sa na ľudské práva – a takéto značky si dávajú záležať na tom, aby mali zamestnanci vo výrobnom procese čo najlepšie podmienky na prácu, aby pracovali v pohodlnom a ventilovanom prostredí, majú normálny pracovný čas, dostatočný počet prestávok a férovú mzdu. Niečo ako otroctvo, týranie, ponižovanie, detská práca alebo záväzné zmluvy, kvôli ktorým ľudia nemôžu takémuto zamestnaniu ani uniknúť, neprichádzajú do úvahy.




udržateľná móda

Ako som už spomínala, pri rýchlej móde trpí nielen personál, ale aj životné prostredie. Keďže na také množstvo oblečenia je potrebné obrovské kvantum bavlny, je nutné zabezpečiť, aby rastliny rástli rýchlo a neboli ničené škodcami. To zaručia pesticídy, avšak nie sú to jediné chemikálie, ktoré vstupujú do procesu výroby – je dokázané, že farby v oblečení spôsobujú vyrážky, ekzémy, ale aj dýchacie problémy či rakovinu. Do procesu výroby oblečenia vstupuje aj obrovské množstvo vody – vedeli ste, že na produkciu jedných džínsov je potrebných takmer sedemtisíc litrov vody?

Zatiaľ čo etická móda prihliada na ľudské hľadisko, udržateľná sa sústredí na životné prostredie. Značky sem spadajúce prihliadajú na to, aby sa na produkciu oblečenia používali materiály, ktoré sú organické a recyklovateľné, pričom sa značne limituje používanie pesticídov, toxických farieb a chemikálií. Základom je aj zníženie množstva spotrebovanej vody a energie potrebnej na produkciu oblečenia, ako aj redukciu vzniknutého odpadu. Všeobecne – pointou je výber možností s nízkym dopadom na prírodu všade, kde je to možné.

pripni na neskôr


Giving up dairy is the most difficult step in switching to a vegan diet. We're used to its part in our diet and until we decide to eliminate it, we don't even notice how much we consume it. Milk in itself has its advantages but also disadvantages – and considering the environmental impact, how much energy, soil and water goes to its production and the dairy industry's impact on animals, it's understandable why it's important and necessary to reduce its consumption.

But it's not easy – and if you go into it as a head against the wall, it won't turn out well. After two days, you'll miss your favourite cheese, start to crave a warm cocoa, and you won't be able to stop thinking about delicious creamy chocolate ice cream. Therefore, the best way is to replace dairy products with vegan alternatives – and to have enough during this process. This will give you time to get rid of the dairy, but you won't crave it.

In today's article, I will show you five of my favourite dairy substitutes that you will surely love.




oat milk

Oat milk has two great advantages. The first is that it has the same qualities as cow's milk. It tastes good cold and warm, as well as a part of a dish. It's suitable for cakes, desserts, but also sauces. The second advantage is that it's very cheap, as you can make it at home in a few minutes. A half a kilo pack of oatmeal costs approximately the same as a liter of milk, but you can make up to five times the quantity of oat milk. Plus, it's easy, so you can always have milk by hand.


vegan cheese

Although you can't easily find vegan cheese in an ordinary supermarket, there are several types available – you just need to know where to go. They are most commonly found in health food stores (as they are also suitable for those with lactose intolerance). My favourite brand is definitely Violife. The offer is really huge – you get not only the original taste, but also cheddar, mozzarella, Greek cheese, blue cheese and smoked cheese or cheese flavored with herbs, tomatoes, hot peppers or garlic. Taste is indistinguishable from classic cheese; they are a little more expensive, but believe me, it's worth it. They are excellent.


read next: vegan food in bratislava


nutritional yeast

Nutritional yeast is simply a miracle. I admit I was skeptical of it at first, but now I can't imagine my life without it. As a cheese substitute, it's perfect – it has a slightly salty but lovely taste, very much like Parmesan, and is suitable for all dishes that you would normally sprinkle with cheese (such as pasta). It's also suitable for sauces, which it smoothes beautifully and replaces cream. It's relatively cheap and can be bought in many package-free stores, health food stores, but also on the Internet.




alpro dessert

Obsession. If you love yoghurts and puddings, this is the way to go. Four flavors are available – vanilla, chocolate, dark chocolate and coconut – and are worth the last penny. They are incredibly creamy, light but rich, and the taste melts directly on the tongue. If you have the prejudice that soy milk food can't taste like a classic, this will convince you the opposite. Plus – they don't contain artificial colourings and preservatives, have naturally low fat content and contain vitamin B12. What more do you want? You can get them in the DM drugstore, but sometimes they also have them in Lidl at a very good price.


vegan ice cream

Here I have to mention three options. The first is vanilla vegan ice cream, which you can buy in Kaufland. I didn't expect much from it, but I was very pleasantly surprised – it's cheap and delicious. The second is a vegan Magnum ice cream which you've surely heard of; and if you haven't tried them yet, I only recommend them, because although I can't even imagine how much work and effort it cost them to create a vegan ice cream that tastes like the original, but it was worth it. And the third is the vegan range from Ben & Jerry's, which is quite expensive, but perhaps this is an advantage because it's strongly addictive. They have excellent flavors, it's indistinguishable from classic, and if I could, I would eat them from morning to evening – they are that delicious.


Which alternatives have you tried and which are you going to?


pin for later


Vzdanie sa mlieka je najťažším krokom pri prechode na vegánsku stravu. Sme zvyknutí na jeho súčasť v našom jedálničku a až do rozhodnutia eliminovať ho ani nevnímame, v akom množstve ho konzumujeme. Mlieko má samo o sebe svoje výhody, ale aj nevýhody – a ak do úvahy vezmeme aj to, aký vplyv má na životné prostredie, koľko energie, pôdy a vody putuje na jeho produkciu a aký má mliekarenský priemysel dopad na zvieratá, je pochopiteľné, prečo je dôležité a nevyhnutné znížiť jeho konzumáciu.

Nie je to však jednoduché – a ak sa do toho pustíte ako hlavou proti múru, nedopadne to dobre. Po dvoch dňoch vám bude chýbať váš obľúbený syr, začne sa vám cnieť za teplým kakaom a nebudete vedieť prestať myslieť na výbornú smotanovú čokoládovú zmrzlinu. Preto je najlepšia cesta nahradiť mliečne výrobky vegánskymi alternatívami – a mať ich počas tohto procesu dostatok. Vďaka tomu budete mať čas si od mlieka odvyknúť, ale nebude sa vám za ním cnieť.

V dnešnom článku vám preto ukážem päť mojich obľúbených náhrad za mliečne výrobky, ktoré si aj vy určite zamilujete.




ovsené mlieko

Ovsené mlieko má dve veľké výhody. Prvou je to, že má rovnaké vlastnosti ako to kravské. Chutí dobre studené i teplé, samo i ako súčasť receptu. Je vhodné do koláčov, dezertov, ale aj omáčok. Druhou výhodou je to, že je veľmi lacné, keďže si ho môžete za pár minút vyrobiť aj doma. Polkilové balenie ovsených vločiek stojí približne rovnako ako liter mlieka, avšak z vločiek vyrobíte päťnásobné množstvo. Navyše je to jednoduché a mlieko tak môžete mať stále poruke.


vegánsky syr

Hoci v bežnom supermarkete vegánsky syr len tak nenájdete, dostupných je ich hneď niekoľko druhov – len treba vedieť, kam ísť. Najčastejšie ich nájdete v obchodoch so zdravou výživou (keďže sú vhodné aj pre tých, ktorí majú intoleranciu na laktózu). Moja obľúbená značka je jednoznačne Violife. Ponuku majú vážne obrovskú – zoženiete nielen originálnu chuť, ale aj cheddar, mozarellu, grécky, plesnivý a údený syr alebo syry ochutené bylinkami, paradajkami, pálivými papričkami či cesnakom. Chuťovo sú na nerozoznanie od klasického syra; cenovo sú síce trochu drahšie, ale verte mi, stojí to za to. Sú vynikajúce.


čítaj ďalej: vegánske jedlo v bratislave


lahôdkové droždie

Lahôdkové droždie je jednoducho zázrak. Priznám sa, že som voči nemu bola zo začiatku skeptická, ale teraz si už bez neho neviem predstaviť svoj život. Ako náhrada syra je perfektné – má mierne slanú, ale jemnú chuť, veľmi pripomína parmezán a hodí sa na všetky pokrmy, ktoré by ste bežne posypali syrom (ako sú napríklad cestoviny). Tiež sa hodí do omáčok, ktoré krásne zjemní a nahradí tak aj smotanu. Je pomerne lacné a kúpite ho v mnohých bezobalových obchodoch, v obchodoch so zdravou výživou, ale aj na internete.




alpro dezert

Závislosť. Ak milujete jogurty a pudingy, toto je jasná voľba. Dostupné sú štyri príchute – vanilka, čokoláda, tmavá čokoláda a kokos – a stoja aj za posledný cent. Sú neuveriteľne krémové, ľahké, ale husté, a chuť sa priam rozplýva na jazyku. Ak máte predsudky, že jedlo zo sójového mlieka nemôže chutiť ako klasika, toto vás presvedčí o opaku. Plus – neobsahujú umelé farbivá a konzervanty, majú prirodzene nízky obsah tukov a obsahujú vitamín B12. Čo viac si priať? Zoženiete ich v drogérii DM, ale občas ich majú aj v Lidli za veľmi výhodnú cenu.


vegánska zmrzlina

Tu musím spomenúť tri možnosti. Prvou je vanilková vegánska zmrzlina, ktorú kúpite v Kauflande. Nečakala som od nej veľmi veľa, ale bola som veľmi príjemne prekvapená – je lacná a vynikajúca. Druhou sú vegánske nanuky Magnum, o ktorých ste už určite počuli; a ak ste ich ešte neskúšali, tak iba odporúčam, lebo hoci si neviem ani len predstaviť, koľko práce a úsilia ich stálo vytvoriť vegánsku zmrzlinu, ktorá chuti rovnako ako originál, ale stálo to za to. No a treťou je vegánska rada od Ben & Jerry's, ktorá je síce dosť drahá, ale možno práve to je výhodou, lebo je prudko návyková. Majú vynikajúce príchute, je na nerozoznanie od klasických, a ak by som mohla, jedla by som ich od rána do večera – také sú výborné.


Ktoré alternatívy ste už vyskúšali a ktoré určite skúsite?


pripni na neskôr

Monday, October 21, 2019

MY FAVOURITE DAIRY SUBSTITUTES



Giving up dairy is the most difficult step in switching to a vegan diet. We're used to its part in our diet and until we decide to eliminate it, we don't even notice how much we consume it. Milk in itself has its advantages but also disadvantages – and considering the environmental impact, how much energy, soil and water goes to its production and the dairy industry's impact on animals, it's understandable why it's important and necessary to reduce its consumption.

But it's not easy – and if you go into it as a head against the wall, it won't turn out well. After two days, you'll miss your favourite cheese, start to crave a warm cocoa, and you won't be able to stop thinking about delicious creamy chocolate ice cream. Therefore, the best way is to replace dairy products with vegan alternatives – and to have enough during this process. This will give you time to get rid of the dairy, but you won't crave it.

In today's article, I will show you five of my favourite dairy substitutes that you will surely love.




oat milk

Oat milk has two great advantages. The first is that it has the same qualities as cow's milk. It tastes good cold and warm, as well as a part of a dish. It's suitable for cakes, desserts, but also sauces. The second advantage is that it's very cheap, as you can make it at home in a few minutes. A half a kilo pack of oatmeal costs approximately the same as a liter of milk, but you can make up to five times the quantity of oat milk. Plus, it's easy, so you can always have milk by hand.


vegan cheese

Although you can't easily find vegan cheese in an ordinary supermarket, there are several types available – you just need to know where to go. They are most commonly found in health food stores (as they are also suitable for those with lactose intolerance). My favourite brand is definitely Violife. The offer is really huge – you get not only the original taste, but also cheddar, mozzarella, Greek cheese, blue cheese and smoked cheese or cheese flavored with herbs, tomatoes, hot peppers or garlic. Taste is indistinguishable from classic cheese; they are a little more expensive, but believe me, it's worth it. They are excellent.


read next: vegan food in bratislava


nutritional yeast

Nutritional yeast is simply a miracle. I admit I was skeptical of it at first, but now I can't imagine my life without it. As a cheese substitute, it's perfect – it has a slightly salty but lovely taste, very much like Parmesan, and is suitable for all dishes that you would normally sprinkle with cheese (such as pasta). It's also suitable for sauces, which it smoothes beautifully and replaces cream. It's relatively cheap and can be bought in many package-free stores, health food stores, but also on the Internet.




alpro dessert

Obsession. If you love yoghurts and puddings, this is the way to go. Four flavors are available – vanilla, chocolate, dark chocolate and coconut – and are worth the last penny. They are incredibly creamy, light but rich, and the taste melts directly on the tongue. If you have the prejudice that soy milk food can't taste like a classic, this will convince you the opposite. Plus – they don't contain artificial colourings and preservatives, have naturally low fat content and contain vitamin B12. What more do you want? You can get them in the DM drugstore, but sometimes they also have them in Lidl at a very good price.


vegan ice cream

Here I have to mention three options. The first is vanilla vegan ice cream, which you can buy in Kaufland. I didn't expect much from it, but I was very pleasantly surprised – it's cheap and delicious. The second is a vegan Magnum ice cream which you've surely heard of; and if you haven't tried them yet, I only recommend them, because although I can't even imagine how much work and effort it cost them to create a vegan ice cream that tastes like the original, but it was worth it. And the third is the vegan range from Ben & Jerry's, which is quite expensive, but perhaps this is an advantage because it's strongly addictive. They have excellent flavors, it's indistinguishable from classic, and if I could, I would eat them from morning to evening – they are that delicious.


Which alternatives have you tried and which are you going to?


pin for later


Vzdanie sa mlieka je najťažším krokom pri prechode na vegánsku stravu. Sme zvyknutí na jeho súčasť v našom jedálničku a až do rozhodnutia eliminovať ho ani nevnímame, v akom množstve ho konzumujeme. Mlieko má samo o sebe svoje výhody, ale aj nevýhody – a ak do úvahy vezmeme aj to, aký vplyv má na životné prostredie, koľko energie, pôdy a vody putuje na jeho produkciu a aký má mliekarenský priemysel dopad na zvieratá, je pochopiteľné, prečo je dôležité a nevyhnutné znížiť jeho konzumáciu.

Nie je to však jednoduché – a ak sa do toho pustíte ako hlavou proti múru, nedopadne to dobre. Po dvoch dňoch vám bude chýbať váš obľúbený syr, začne sa vám cnieť za teplým kakaom a nebudete vedieť prestať myslieť na výbornú smotanovú čokoládovú zmrzlinu. Preto je najlepšia cesta nahradiť mliečne výrobky vegánskymi alternatívami – a mať ich počas tohto procesu dostatok. Vďaka tomu budete mať čas si od mlieka odvyknúť, ale nebude sa vám za ním cnieť.

V dnešnom článku vám preto ukážem päť mojich obľúbených náhrad za mliečne výrobky, ktoré si aj vy určite zamilujete.




ovsené mlieko

Ovsené mlieko má dve veľké výhody. Prvou je to, že má rovnaké vlastnosti ako to kravské. Chutí dobre studené i teplé, samo i ako súčasť receptu. Je vhodné do koláčov, dezertov, ale aj omáčok. Druhou výhodou je to, že je veľmi lacné, keďže si ho môžete za pár minút vyrobiť aj doma. Polkilové balenie ovsených vločiek stojí približne rovnako ako liter mlieka, avšak z vločiek vyrobíte päťnásobné množstvo. Navyše je to jednoduché a mlieko tak môžete mať stále poruke.


vegánsky syr

Hoci v bežnom supermarkete vegánsky syr len tak nenájdete, dostupných je ich hneď niekoľko druhov – len treba vedieť, kam ísť. Najčastejšie ich nájdete v obchodoch so zdravou výživou (keďže sú vhodné aj pre tých, ktorí majú intoleranciu na laktózu). Moja obľúbená značka je jednoznačne Violife. Ponuku majú vážne obrovskú – zoženiete nielen originálnu chuť, ale aj cheddar, mozarellu, grécky, plesnivý a údený syr alebo syry ochutené bylinkami, paradajkami, pálivými papričkami či cesnakom. Chuťovo sú na nerozoznanie od klasického syra; cenovo sú síce trochu drahšie, ale verte mi, stojí to za to. Sú vynikajúce.


čítaj ďalej: vegánske jedlo v bratislave


lahôdkové droždie

Lahôdkové droždie je jednoducho zázrak. Priznám sa, že som voči nemu bola zo začiatku skeptická, ale teraz si už bez neho neviem predstaviť svoj život. Ako náhrada syra je perfektné – má mierne slanú, ale jemnú chuť, veľmi pripomína parmezán a hodí sa na všetky pokrmy, ktoré by ste bežne posypali syrom (ako sú napríklad cestoviny). Tiež sa hodí do omáčok, ktoré krásne zjemní a nahradí tak aj smotanu. Je pomerne lacné a kúpite ho v mnohých bezobalových obchodoch, v obchodoch so zdravou výživou, ale aj na internete.




alpro dezert

Závislosť. Ak milujete jogurty a pudingy, toto je jasná voľba. Dostupné sú štyri príchute – vanilka, čokoláda, tmavá čokoláda a kokos – a stoja aj za posledný cent. Sú neuveriteľne krémové, ľahké, ale husté, a chuť sa priam rozplýva na jazyku. Ak máte predsudky, že jedlo zo sójového mlieka nemôže chutiť ako klasika, toto vás presvedčí o opaku. Plus – neobsahujú umelé farbivá a konzervanty, majú prirodzene nízky obsah tukov a obsahujú vitamín B12. Čo viac si priať? Zoženiete ich v drogérii DM, ale občas ich majú aj v Lidli za veľmi výhodnú cenu.


vegánska zmrzlina

Tu musím spomenúť tri možnosti. Prvou je vanilková vegánska zmrzlina, ktorú kúpite v Kauflande. Nečakala som od nej veľmi veľa, ale bola som veľmi príjemne prekvapená – je lacná a vynikajúca. Druhou sú vegánske nanuky Magnum, o ktorých ste už určite počuli; a ak ste ich ešte neskúšali, tak iba odporúčam, lebo hoci si neviem ani len predstaviť, koľko práce a úsilia ich stálo vytvoriť vegánsku zmrzlinu, ktorá chuti rovnako ako originál, ale stálo to za to. No a treťou je vegánska rada od Ben & Jerry's, ktorá je síce dosť drahá, ale možno práve to je výhodou, lebo je prudko návyková. Majú vynikajúce príchute, je na nerozoznanie od klasických, a ak by som mohla, jedla by som ich od rána do večera – také sú výborné.


Ktoré alternatívy ste už vyskúšali a ktoré určite skúsite?


pripni na neskôr


I grew up with two sisters and as children, we spent a lot of time together. We went to the same kindergarten and school (which are next to each other), in the afternoon and at weekends we played, we had the same after-school acttivities. We were (and still are, of course) very close and we liked it this way, because none was ever alone. We were all the company we needed for each other.

In Slovakia, for the first few years in elementary school is typical that you share the classroom with the other twenty-five children, you're in the same room almost all day and are taught by a maximum of two teachers. And as a person who never visited other classrooms or sought new friends in the corridors, I rarely came into contact with new people. However, even if it ever happened (for example, when children from another classes joined us in the yard), I felt anxious. I didn't know them, they didn't know me, I didn't know what to think of them. To this day I remember one morning in my first year when I had to go to the morning class (that was before the actual classes; all kids whose parents had to work early went there), and I started to cry because I didn't want to be with children and teachers I didn't know.

As a child, I thought it was normal. Everyone is afraid of what we don't know. But when this fear of any interaction with strangers continued, I understood that perhaps everything was not quite right.




For the first four years in elementary school, I was used to the same thirty people who were in my class. But for the second half of the school years, we were mixed up (according to the second languages we chose) and I suddenly found myself among people I didn't know at all. My two best friends were suddenly on the opposite side of the hall and I felt completely lost. So I ended up behind the first desk, I never raised my hand, during a break I sat on a chair with a book in my hand, which made the time go faster, but also was my savior – others saw that I was reading, so they didn't disturb me. And who wants to play with a nerd with straight A's.

Over time, it improved. I found a new best friend, I became friends with other girls and my shyness and anxiety faded away. Although I felt that I wasn't really one of them, I was happy – at least I wasn't alone and I had someone to talk to and spend time with. But even this period had to end once; and high school became.

While such a change of environment is extremely stressful for me, I also see it as an opportunity. New school, new people, new me. I can be whoever I want – not the one from the first desk, but a funny, talkative, friendly extrovert. I will not be controlled and dominated by my fear. And so I tried to form new connections with my new classmates during the first few days; and these friendships have stayed with me so far.


read next: daily self care


I'm neither an introvert nor an extrovert. At home, with family and friends I have no problem to be the center of attention. I laugh, joke, talk, feel comfortable. But it's enough that in a room with twenty people I consider to be close to me, appears a person who don't know, I get anxious. And everything turns a hundred and eighty degrees – I stammer, feel my palms sweat, count the minutes on my watch when I can leave.

And this has always been the case. Shopping alone was a nightmare for me. When calling with strangers, I'd rather  throw my phone out the window. Someone knocked on the door and I'm alone? Better hide under the bed and pretend no one's home. Some errands to run? I'd rather die. And I could go like this on and on.

To make it clear, social phobia is not just that I don't like to talk to strangers; it's an unreasonable fear of how the conversation will develop, of fear of people judging me, of creating a bad opinion about me and of disliking me (which sounds stupid, I know, but I just can't help it) – and it makes me feel panic and anxiety, and it only increases my fear of others seeing this and thinking I'm unstable, weak, stupid, boring and totally crazy. And that further increases my fear, so it's one big neverending circle.

The problem with social phobia is that it doesn't allow me to be who I want to be, it doesn't allow me to be a normal, self-contained adult who can take care of themselves without the help of others. One of the reasons I can't do journalism is because I found out in the three years of my studies that the profession involves the contact with other people several hours a day, seven days a week, and it's definitely not just sitting in the office and writing about what happened at the other end of the world. Social phobia prevents me from just walking outside and meeting new people. With such fear, the comfort zone is the only place for me where I'm not in constant stress and I don't feel panic.




I don't know why I have social phobia. Maybe it's a childhood moment, maybe I was born that way. Maybe it's just because I was used to doing everything by myself (since my younger sisters needed more attention), and that was reflected in the fact that I have a problem working with others.

Social phobia is not something that can be cured and I'll probably have it all my life, but it can be regulated and taken under control. Of course, this is a very long process that requires time and patience. But I celebrate every little success – making a phone call, ordering pizza, helping strangers on the streets. Any such success is a reminder to me that it's all in my head.

pin for later


Vyrastala som s dvoma sestrami a ako deti sme spolu trávili veľmi veľa času. Chodili sme do rovnakej škôlky i školy (ktoré sú hneď vedľa seba), popoludní i cez víkendy sme sa hrávali, navštevovali sme rovnaké záujmové krúžky. Boli sme si (aj stále sme, samozrejme) veľmi blízke a vyhovovalo nám to, keďže nikdy žiadna nebola sama. Navzájom sme si boli všetkou spoločnosťou, ktorú sme potrebovali.

Pre prvý stupeň na základnej školy je príznačné to, že zdieľate triedu s ďalšími dvadsiatimi piatimi deťmi, takmer celý deň ste spolu v jednej miestnosti a učia vás maximálne dve učiteľky. A ako človek, ktorý nikdy nenavštevoval vedľajšie triedy či hľadal nových kamarátov na chodbách, len málokedy som prichádzala do kontaktu s novými ľuďmi. Avšak aj keď sa tak niekedy stalo (napríklad, keď sa k nám na dvore pripojili deti z inej triedy), pociťovala som úzkosť. Nepoznala som ich, oni nepoznali mňa, nevedela som, čo si o nich mám myslieť. Dodnes si pamätám na jedno ráno v prvom ročníku, kedy som musela ísť do rannej družiny, a rozplakala som sa, pretože som nechcela byť pri cudzích deťoch a učiteľkách.

Ako malá som si myslela, že je to úplne normálne. Každý predsa máme strach z toho, čo nepoznáme. No keď tento strach z akejkoľvek interakcie s cudzími ľuďmi neprestával, pochopila som, že asi všetko nie je úplne v poriadku.




Prvé štyri roky na základnej škole som bola zvyknutá na rovnakých tridsať ľudí, ktorý boli so mnou v triede. No na druhom stupni nás pomiešali (podľa jazykov, ktoré sme si vybrali) a ja som sa zrazu ocitla pri ľuďoch, ktorých som vôbec nepoznala. Moje dve najlepšie kamarátky boli zrazu na opačnej strane poschodia a ja som sa cítila byť úplne stratená. A tak som skončila v prvej lavici, nikdy som sa nehlásila, počas prestávok som sedela na stoličke s knihou v ruke, ktorou som si krátila čas a zároveň pre mňa bola akousi záchranou – ostatní videli, že si čítam, a tak ma nevyrušovali. A kto sa predsa bude baviť so šprtkou so samými jednotkami.

Po čase sa to zlepšilo. Našla som si novú najlepšiu kamarátku, naviazala som priateľstvá aj s ďalšími dievčatami a moja hanblivosť a úzkosť opadli. Hoci som cítila, že nie som jedna z nich, bola som spokojná – aspoň som už nebola sama a mala som sa s kým rozprávať a tráviť čas. Lenže aj toto obdobie sa raz muselo skončiť; a prišla stredná škola.

Takáto zmena prostredia je pre mňa síce nesmierne stresujúca, ale zároveň to vnímam ako príležitosť. Nová škola, noví ľudia, nová ja. Môžem byť kýmkoľvek chcem – nie tá z prvej lavice, ale vtipná, zhovorčivá, priateľská extrovertka. Nenechám sa kontrolovať a ovládať svojim strachom. A tak som sa už prvé dni snažila naviazať kontakt s novými spolužiakmi; a tieto kamarátstva mi ostali doteraz.


čítaj ďalej: denná seba-starostlivosť


Nie som ani introvert, ani extrovert. Doma, pri rodine a pri kamarátoch nemám najmenší problém byť aj stredobodom pozornosti. Smejem sa, vtipkujem, rozprávam, cítim sa pohodlne. Ale stačí, že sa v miestnosti, kde je aj dvadsať ľudí, ktorých považujem za blízke osoby, ocitne niekto, koho nepoznám, už zneistiem. A všetko sa otočí o stoosemdesiat stupňov – zakoktávam sa, cítim, ako sa mi potia dlane, na hodinkách počítam minúty, kedy už budem môcť odísť.

A takto to bolo vždy. Nakupovanie osamote bola pre mňa nočná mora. Pri telefonovaní s neznámymi ľuďmi by som najradšej vyhodila mobil von oknom. Niekto zaklopal na dvere a ja som sama? Schovať sa pod posteľ a tváriť sa, že nikto nie je doma. Niečo treba vybaviť? To radšej umriem. A takto by som mohla pokračovať ďalej.

Sociálna fóbia totiž nie je iba to, že sa nerada rozprávam s cudzími ľuďmi; je to neopodstatnený strach z toho, ako sa bude vyvíjať konverzácia, strach z toho, že ma budú ľudia súdiť, vytvoria si o mne zlú mienku a nebudú ma mať radi (čo znie hlúpo, ja viem, ale jednoducho si neviem pomôcť) – a to ma za následok to, že cítim paniku a úzkosť, a to iba zvyšuje môj strach z toho, že to na mne budú vidieť aj ostatní a budú si myslieť, že som nestabilná, slabá, hlúpa, nudná a úplne bláznivá. A to ďalej zvyšuje môj strach, takže je to jeden veľký začarovaný kruh.

Problém pri sociálnej fóbii je ten, že mi nedovoľuje byť tým, kým chcem byť, nedovoľuje mi byť normálnou, samostatne fungujúcou dospelou osobou, ktorá sa o seba dokáže postarať bez pomoci ostatných. Jedným z dôvodov, prečo sa nemôžem venovať žurnalistike, je to, že už počas troch rokov štúdia som zistila, že táto profesia zahŕňa kontakt s ľuďmi niekoľko hodín denne, sedem dní v týždni, a ani zďaleka to nie je sedenie v kancelárií a písanie o tom, čo sa stalo na druhom konci sveta. Sociálna fóbia mi zabraňuje, aby som len tak chodila vonku a stretávala nových ľudí. Pri takomto strachu je pre mňa komfortná zóna jediné miesto, kde nie som v neustálom strese a necítim paniku.




Neviem, prečo mám sociálnu fóbiu. Možno za to môže nejaký moment z detstva, možno som sa tak narodila. Možno za to môže práve to, že som bola odmala zvyknutá všetko robiť sama (keďže moje mladšie sestry vyžadovali viac pozornosti), a to sa prejavilo v tom, že mám problém fungovať pri ostatných.

Sociálna fóbia nie je niečo, čo sa dá vyliečiť a pravdepodobne ju budem mať úplne celý život, ale dá sa regulovať a dostať pod kontrolu. Pochopiteľne, je to veľmi dlhý proces, ktorý vyžaduje čas a trpezlivosť. No teším sa z každého malého pokroku – telefonátu, objednávaní pizzy, pomoci cudzincom na ulici. Akýkoľvek takýto úspech je pre mňa pripomienkou, že je to všetko iba v mojej hlave.

pripni na neskôr

Monday, October 14, 2019

LIVING WITH SOCIAL ANXIETY



I grew up with two sisters and as children, we spent a lot of time together. We went to the same kindergarten and school (which are next to each other), in the afternoon and at weekends we played, we had the same after-school acttivities. We were (and still are, of course) very close and we liked it this way, because none was ever alone. We were all the company we needed for each other.

In Slovakia, for the first few years in elementary school is typical that you share the classroom with the other twenty-five children, you're in the same room almost all day and are taught by a maximum of two teachers. And as a person who never visited other classrooms or sought new friends in the corridors, I rarely came into contact with new people. However, even if it ever happened (for example, when children from another classes joined us in the yard), I felt anxious. I didn't know them, they didn't know me, I didn't know what to think of them. To this day I remember one morning in my first year when I had to go to the morning class (that was before the actual classes; all kids whose parents had to work early went there), and I started to cry because I didn't want to be with children and teachers I didn't know.

As a child, I thought it was normal. Everyone is afraid of what we don't know. But when this fear of any interaction with strangers continued, I understood that perhaps everything was not quite right.




For the first four years in elementary school, I was used to the same thirty people who were in my class. But for the second half of the school years, we were mixed up (according to the second languages we chose) and I suddenly found myself among people I didn't know at all. My two best friends were suddenly on the opposite side of the hall and I felt completely lost. So I ended up behind the first desk, I never raised my hand, during a break I sat on a chair with a book in my hand, which made the time go faster, but also was my savior – others saw that I was reading, so they didn't disturb me. And who wants to play with a nerd with straight A's.

Over time, it improved. I found a new best friend, I became friends with other girls and my shyness and anxiety faded away. Although I felt that I wasn't really one of them, I was happy – at least I wasn't alone and I had someone to talk to and spend time with. But even this period had to end once; and high school became.

While such a change of environment is extremely stressful for me, I also see it as an opportunity. New school, new people, new me. I can be whoever I want – not the one from the first desk, but a funny, talkative, friendly extrovert. I will not be controlled and dominated by my fear. And so I tried to form new connections with my new classmates during the first few days; and these friendships have stayed with me so far.


read next: daily self care


I'm neither an introvert nor an extrovert. At home, with family and friends I have no problem to be the center of attention. I laugh, joke, talk, feel comfortable. But it's enough that in a room with twenty people I consider to be close to me, appears a person who don't know, I get anxious. And everything turns a hundred and eighty degrees – I stammer, feel my palms sweat, count the minutes on my watch when I can leave.

And this has always been the case. Shopping alone was a nightmare for me. When calling with strangers, I'd rather  throw my phone out the window. Someone knocked on the door and I'm alone? Better hide under the bed and pretend no one's home. Some errands to run? I'd rather die. And I could go like this on and on.

To make it clear, social phobia is not just that I don't like to talk to strangers; it's an unreasonable fear of how the conversation will develop, of fear of people judging me, of creating a bad opinion about me and of disliking me (which sounds stupid, I know, but I just can't help it) – and it makes me feel panic and anxiety, and it only increases my fear of others seeing this and thinking I'm unstable, weak, stupid, boring and totally crazy. And that further increases my fear, so it's one big neverending circle.

The problem with social phobia is that it doesn't allow me to be who I want to be, it doesn't allow me to be a normal, self-contained adult who can take care of themselves without the help of others. One of the reasons I can't do journalism is because I found out in the three years of my studies that the profession involves the contact with other people several hours a day, seven days a week, and it's definitely not just sitting in the office and writing about what happened at the other end of the world. Social phobia prevents me from just walking outside and meeting new people. With such fear, the comfort zone is the only place for me where I'm not in constant stress and I don't feel panic.




I don't know why I have social phobia. Maybe it's a childhood moment, maybe I was born that way. Maybe it's just because I was used to doing everything by myself (since my younger sisters needed more attention), and that was reflected in the fact that I have a problem working with others.

Social phobia is not something that can be cured and I'll probably have it all my life, but it can be regulated and taken under control. Of course, this is a very long process that requires time and patience. But I celebrate every little success – making a phone call, ordering pizza, helping strangers on the streets. Any such success is a reminder to me that it's all in my head.

pin for later


Vyrastala som s dvoma sestrami a ako deti sme spolu trávili veľmi veľa času. Chodili sme do rovnakej škôlky i školy (ktoré sú hneď vedľa seba), popoludní i cez víkendy sme sa hrávali, navštevovali sme rovnaké záujmové krúžky. Boli sme si (aj stále sme, samozrejme) veľmi blízke a vyhovovalo nám to, keďže nikdy žiadna nebola sama. Navzájom sme si boli všetkou spoločnosťou, ktorú sme potrebovali.

Pre prvý stupeň na základnej školy je príznačné to, že zdieľate triedu s ďalšími dvadsiatimi piatimi deťmi, takmer celý deň ste spolu v jednej miestnosti a učia vás maximálne dve učiteľky. A ako človek, ktorý nikdy nenavštevoval vedľajšie triedy či hľadal nových kamarátov na chodbách, len málokedy som prichádzala do kontaktu s novými ľuďmi. Avšak aj keď sa tak niekedy stalo (napríklad, keď sa k nám na dvore pripojili deti z inej triedy), pociťovala som úzkosť. Nepoznala som ich, oni nepoznali mňa, nevedela som, čo si o nich mám myslieť. Dodnes si pamätám na jedno ráno v prvom ročníku, kedy som musela ísť do rannej družiny, a rozplakala som sa, pretože som nechcela byť pri cudzích deťoch a učiteľkách.

Ako malá som si myslela, že je to úplne normálne. Každý predsa máme strach z toho, čo nepoznáme. No keď tento strach z akejkoľvek interakcie s cudzími ľuďmi neprestával, pochopila som, že asi všetko nie je úplne v poriadku.




Prvé štyri roky na základnej škole som bola zvyknutá na rovnakých tridsať ľudí, ktorý boli so mnou v triede. No na druhom stupni nás pomiešali (podľa jazykov, ktoré sme si vybrali) a ja som sa zrazu ocitla pri ľuďoch, ktorých som vôbec nepoznala. Moje dve najlepšie kamarátky boli zrazu na opačnej strane poschodia a ja som sa cítila byť úplne stratená. A tak som skončila v prvej lavici, nikdy som sa nehlásila, počas prestávok som sedela na stoličke s knihou v ruke, ktorou som si krátila čas a zároveň pre mňa bola akousi záchranou – ostatní videli, že si čítam, a tak ma nevyrušovali. A kto sa predsa bude baviť so šprtkou so samými jednotkami.

Po čase sa to zlepšilo. Našla som si novú najlepšiu kamarátku, naviazala som priateľstvá aj s ďalšími dievčatami a moja hanblivosť a úzkosť opadli. Hoci som cítila, že nie som jedna z nich, bola som spokojná – aspoň som už nebola sama a mala som sa s kým rozprávať a tráviť čas. Lenže aj toto obdobie sa raz muselo skončiť; a prišla stredná škola.

Takáto zmena prostredia je pre mňa síce nesmierne stresujúca, ale zároveň to vnímam ako príležitosť. Nová škola, noví ľudia, nová ja. Môžem byť kýmkoľvek chcem – nie tá z prvej lavice, ale vtipná, zhovorčivá, priateľská extrovertka. Nenechám sa kontrolovať a ovládať svojim strachom. A tak som sa už prvé dni snažila naviazať kontakt s novými spolužiakmi; a tieto kamarátstva mi ostali doteraz.


čítaj ďalej: denná seba-starostlivosť


Nie som ani introvert, ani extrovert. Doma, pri rodine a pri kamarátoch nemám najmenší problém byť aj stredobodom pozornosti. Smejem sa, vtipkujem, rozprávam, cítim sa pohodlne. Ale stačí, že sa v miestnosti, kde je aj dvadsať ľudí, ktorých považujem za blízke osoby, ocitne niekto, koho nepoznám, už zneistiem. A všetko sa otočí o stoosemdesiat stupňov – zakoktávam sa, cítim, ako sa mi potia dlane, na hodinkách počítam minúty, kedy už budem môcť odísť.

A takto to bolo vždy. Nakupovanie osamote bola pre mňa nočná mora. Pri telefonovaní s neznámymi ľuďmi by som najradšej vyhodila mobil von oknom. Niekto zaklopal na dvere a ja som sama? Schovať sa pod posteľ a tváriť sa, že nikto nie je doma. Niečo treba vybaviť? To radšej umriem. A takto by som mohla pokračovať ďalej.

Sociálna fóbia totiž nie je iba to, že sa nerada rozprávam s cudzími ľuďmi; je to neopodstatnený strach z toho, ako sa bude vyvíjať konverzácia, strach z toho, že ma budú ľudia súdiť, vytvoria si o mne zlú mienku a nebudú ma mať radi (čo znie hlúpo, ja viem, ale jednoducho si neviem pomôcť) – a to ma za následok to, že cítim paniku a úzkosť, a to iba zvyšuje môj strach z toho, že to na mne budú vidieť aj ostatní a budú si myslieť, že som nestabilná, slabá, hlúpa, nudná a úplne bláznivá. A to ďalej zvyšuje môj strach, takže je to jeden veľký začarovaný kruh.

Problém pri sociálnej fóbii je ten, že mi nedovoľuje byť tým, kým chcem byť, nedovoľuje mi byť normálnou, samostatne fungujúcou dospelou osobou, ktorá sa o seba dokáže postarať bez pomoci ostatných. Jedným z dôvodov, prečo sa nemôžem venovať žurnalistike, je to, že už počas troch rokov štúdia som zistila, že táto profesia zahŕňa kontakt s ľuďmi niekoľko hodín denne, sedem dní v týždni, a ani zďaleka to nie je sedenie v kancelárií a písanie o tom, čo sa stalo na druhom konci sveta. Sociálna fóbia mi zabraňuje, aby som len tak chodila vonku a stretávala nových ľudí. Pri takomto strachu je pre mňa komfortná zóna jediné miesto, kde nie som v neustálom strese a necítim paniku.




Neviem, prečo mám sociálnu fóbiu. Možno za to môže nejaký moment z detstva, možno som sa tak narodila. Možno za to môže práve to, že som bola odmala zvyknutá všetko robiť sama (keďže moje mladšie sestry vyžadovali viac pozornosti), a to sa prejavilo v tom, že mám problém fungovať pri ostatných.

Sociálna fóbia nie je niečo, čo sa dá vyliečiť a pravdepodobne ju budem mať úplne celý život, ale dá sa regulovať a dostať pod kontrolu. Pochopiteľne, je to veľmi dlhý proces, ktorý vyžaduje čas a trpezlivosť. No teším sa z každého malého pokroku – telefonátu, objednávaní pizzy, pomoci cudzincom na ulici. Akýkoľvek takýto úspech je pre mňa pripomienkou, že je to všetko iba v mojej hlave.

pripni na neskôr


I have been admiring a minimalist lifestyle for several years. Although I can also appreciate a nice candle, a photo in a nice frame or a decoration, something has always drawn me to simple, light and airy spaces. The peace that emanated from them could also be transferred to me.

I've mentioned it a few times, but I'll say it again – minimalism is a journey. A long journey; full of realizing and decisions. And since there's no finish line where we could say that someone is a perfect minimalist, I don't know if I can label myself as that at all, because I'm certainly not at the point where they are. But I still try to live more simply and slowly.




stress

I have had a problem with dealing with stress since I was young. I remember the times in kindergarten, when we prepared a short performance for our parents at the end of the year and how we waited for the beginning while hidden in the bedrooms. Everyone was excited, couldn't wait when they can wave their mum, dad and grandmother, screaming and laughing, but I was already feeling stressed. And that was with me during the whole elementary and high school, until now. I'm always very nervous before any public performance; but sometimes also when I only need to arrange something, even on the phone.

Minimalism helps me cope with this stress. It's certainly also a matter of age and the fact that I'm no longer ten and I know that I have no reason to be afraid of the people behind the cash desk. But the choice to live a calmer and easier life relieves me of the inner need to feel stress and tension before any situation I don't know.


read next: what is minimalism


peace

With it goes hand in hand the peace. A while ago, it simply wasn't possible for me to just sit down and do nothing, make myself a cup of tea and relax with a book for an hour during a busy day full of duties. Minimalism not only takes stress out of life, but also replaces it with a feeling of peace.


tidiness

The airy rooms, which I have only admired for years from the pages of magazines, screens or my phone, are a reality for me. And it's the best feeling. When you have few things, there is simply no need to have a mess at home. Nothing piles up anywhere, and tidying takes up to two minutes, and that's already an extreme, because clean rooms somehow ask you to put everything back into place after using and not to disturb the peaceful state.




order

I'm a person who cannot work in a mess. Under no circumstances. Unless I have a clean table, with only what I really need on it, I can't concentrate. Then I have the problem of paying attention and focusing on the important, and I'm distracted by absolutely anything. But as I mentioned, since minimalism is about possessing only what we really need, it also prevents the clutter.


concentration

Also thanks to minimalism I can concentrate on important things. Because minimalism is not just about how your home looks; but also about what you do or think about during the day. It's that you have no remorse at watching a film after lunch and relaxing for a moment, that you don't surround yourself with redundancies and do what you enjoy and love. Minimalism opens the way to the life we desire, to the life that is only in our dreams, to a life where we are happy.

pin for later


Minimalistický životný štýl obdivujem už niekoľko rokov. Hoci aj ja sa viem pokochať nad peknou sviečkou, rámčekom s fotografiou alebo dekoráciou, vždy ma to viac ťahalo k jednoduchým, svetlým a vzdušným priestorom. Pokoj, ktorý z nich vyžaroval, vedeli preniesť aj na mňa.

Už som ti spomenula niekoľkokrát, ale poviem to znova – minimalizmus je cesta. Dlhá cesta; plná spoznávania a rozhodnutí. A keďže neexistuje presný koniec, kedy by sme mohli povedať, že je niekto dokonalý minimalista, neviem, či tak vôbec môžem označiť seba, pretože určite ešte nie som v bode, v akom sú iní. Ale aj napriek tomu sa snažím žiť jednoduchšie a pomalšie.




stres

Odmala som mala problém so zvládaním stresu. Pamätám si ešte na časy v škôlke, kedy sme si na konci roka pripravili pre rodičov krátke predstavenie, a ako sme čakali na začiatok schovaný v spálňach. Všetci sa tešili, nevedeli sa dočkať, kedy zamávajú mamke, ockovi a babičke, jačali a smiali sa, ale ja som už vtedy pociťovala stres. A to sa so mnou vlieklo počas celej základnej i strednej školy, až doteraz. Vždy som pred akýmkoľvek verejným vystúpením veľmi nervózna; ale mne niekedy stačí aj nutnosť niečo vybaviť, hoc aj iba po telefóne.

Minimalizmus mi pomáha vyrovnať sa s týmto stresom. Je to určite aj vec veku a toho, že už nemám desať a viem, že sa nemám dôvod báť predavačky za pokladňou. No voľba žiť život pokojnejšie a jednoduchšie ma zbavuje vnútornej potreby pociťovať stres a napätie pred akoukoľvek situáciou, ktorú nepoznám.


čítaj ďalej: čo je to minimalizmus


pokoj

S tým ide ruka v ruke aj pokoj. Kedysi proste neexistovalo, aby som si len tak sadla a nič nerobila; spravila si šálku čaju a hodinu odpočívala pri knihe počas rušného dňa plného povinností. Minimalizmus zo života nielen odoberá stres, ale nahrádza ho aj pocitom pokoja.


čistota

Vzdušné miestnosti, ktoré som roky iba tíško obdivovala zo stránok magazínov, obrazovky alebo displeja mobilu, sú už pre mňa realitou. A je to ten najlepší pocit. Keď máte málo vecí, jednoducho neexistuje, aby ste mali doma neporiadok. Nič sa nikde nekopí a upratovanie zaberie najviac dve minúty, a to aj tak je to už extrém, pretože čisté priestory si akosi žiadajú, aby ste všetko po použití vrátili späť na svoje miesto a nenarúšali ten pokojný stav.




poriadok

Som človek, ktorý nemôže pracovať v neporiadku. Za žiadnych okolností. Pokiaľ nemám čistý stôl, na ňom iba to, čo naozaj potrebujem, neviem sa sústrediť. Mám potom problém udržať pozornosť a sústrediť sa na dôležité, a rozptýli ma úplne čokoľvek. Ale ako som už spomínala, keďže minimalizmus je o tom vlastniť len to, čo naozaj potrebujeme, zároveň predchádza vzniku neporiadku.


sústredenie

Aj vďaka minimalizmu sa viem sústrediť na podstatné veci. Minimalizmus totiž nie je len o tom, ako vyzerá váš domov; ale aj o tom, čo počas dňa robíte alebo aké máte myšlienky. Je to o tom, že nemáte výčitky z toho, že si po obede pustíte film a na chvíľu si oddýchnete, že sa neobklopujete nadbytočnosťami a robíte to, čo vás baví a čo milujete. Minimalizmus otvára cestu k životu, po ktorom túžime, k životu, ktorý je iba v našich snoch, k životu, kde sme šťastný.

pripni na neskôr

Monday, October 07, 2019

WHY I CHOSE TO LIVE SIMPLY



I have been admiring a minimalist lifestyle for several years. Although I can also appreciate a nice candle, a photo in a nice frame or a decoration, something has always drawn me to simple, light and airy spaces. The peace that emanated from them could also be transferred to me.

I've mentioned it a few times, but I'll say it again – minimalism is a journey. A long journey; full of realizing and decisions. And since there's no finish line where we could say that someone is a perfect minimalist, I don't know if I can label myself as that at all, because I'm certainly not at the point where they are. But I still try to live more simply and slowly.




stress

I have had a problem with dealing with stress since I was young. I remember the times in kindergarten, when we prepared a short performance for our parents at the end of the year and how we waited for the beginning while hidden in the bedrooms. Everyone was excited, couldn't wait when they can wave their mum, dad and grandmother, screaming and laughing, but I was already feeling stressed. And that was with me during the whole elementary and high school, until now. I'm always very nervous before any public performance; but sometimes also when I only need to arrange something, even on the phone.

Minimalism helps me cope with this stress. It's certainly also a matter of age and the fact that I'm no longer ten and I know that I have no reason to be afraid of the people behind the cash desk. But the choice to live a calmer and easier life relieves me of the inner need to feel stress and tension before any situation I don't know.


read next: what is minimalism


peace

With it goes hand in hand the peace. A while ago, it simply wasn't possible for me to just sit down and do nothing, make myself a cup of tea and relax with a book for an hour during a busy day full of duties. Minimalism not only takes stress out of life, but also replaces it with a feeling of peace.


tidiness

The airy rooms, which I have only admired for years from the pages of magazines, screens or my phone, are a reality for me. And it's the best feeling. When you have few things, there is simply no need to have a mess at home. Nothing piles up anywhere, and tidying takes up to two minutes, and that's already an extreme, because clean rooms somehow ask you to put everything back into place after using and not to disturb the peaceful state.




order

I'm a person who cannot work in a mess. Under no circumstances. Unless I have a clean table, with only what I really need on it, I can't concentrate. Then I have the problem of paying attention and focusing on the important, and I'm distracted by absolutely anything. But as I mentioned, since minimalism is about possessing only what we really need, it also prevents the clutter.


concentration

Also thanks to minimalism I can concentrate on important things. Because minimalism is not just about how your home looks; but also about what you do or think about during the day. It's that you have no remorse at watching a film after lunch and relaxing for a moment, that you don't surround yourself with redundancies and do what you enjoy and love. Minimalism opens the way to the life we desire, to the life that is only in our dreams, to a life where we are happy.

pin for later


Minimalistický životný štýl obdivujem už niekoľko rokov. Hoci aj ja sa viem pokochať nad peknou sviečkou, rámčekom s fotografiou alebo dekoráciou, vždy ma to viac ťahalo k jednoduchým, svetlým a vzdušným priestorom. Pokoj, ktorý z nich vyžaroval, vedeli preniesť aj na mňa.

Už som ti spomenula niekoľkokrát, ale poviem to znova – minimalizmus je cesta. Dlhá cesta; plná spoznávania a rozhodnutí. A keďže neexistuje presný koniec, kedy by sme mohli povedať, že je niekto dokonalý minimalista, neviem, či tak vôbec môžem označiť seba, pretože určite ešte nie som v bode, v akom sú iní. Ale aj napriek tomu sa snažím žiť jednoduchšie a pomalšie.




stres

Odmala som mala problém so zvládaním stresu. Pamätám si ešte na časy v škôlke, kedy sme si na konci roka pripravili pre rodičov krátke predstavenie, a ako sme čakali na začiatok schovaný v spálňach. Všetci sa tešili, nevedeli sa dočkať, kedy zamávajú mamke, ockovi a babičke, jačali a smiali sa, ale ja som už vtedy pociťovala stres. A to sa so mnou vlieklo počas celej základnej i strednej školy, až doteraz. Vždy som pred akýmkoľvek verejným vystúpením veľmi nervózna; ale mne niekedy stačí aj nutnosť niečo vybaviť, hoc aj iba po telefóne.

Minimalizmus mi pomáha vyrovnať sa s týmto stresom. Je to určite aj vec veku a toho, že už nemám desať a viem, že sa nemám dôvod báť predavačky za pokladňou. No voľba žiť život pokojnejšie a jednoduchšie ma zbavuje vnútornej potreby pociťovať stres a napätie pred akoukoľvek situáciou, ktorú nepoznám.


čítaj ďalej: čo je to minimalizmus


pokoj

S tým ide ruka v ruke aj pokoj. Kedysi proste neexistovalo, aby som si len tak sadla a nič nerobila; spravila si šálku čaju a hodinu odpočívala pri knihe počas rušného dňa plného povinností. Minimalizmus zo života nielen odoberá stres, ale nahrádza ho aj pocitom pokoja.


čistota

Vzdušné miestnosti, ktoré som roky iba tíško obdivovala zo stránok magazínov, obrazovky alebo displeja mobilu, sú už pre mňa realitou. A je to ten najlepší pocit. Keď máte málo vecí, jednoducho neexistuje, aby ste mali doma neporiadok. Nič sa nikde nekopí a upratovanie zaberie najviac dve minúty, a to aj tak je to už extrém, pretože čisté priestory si akosi žiadajú, aby ste všetko po použití vrátili späť na svoje miesto a nenarúšali ten pokojný stav.




poriadok

Som človek, ktorý nemôže pracovať v neporiadku. Za žiadnych okolností. Pokiaľ nemám čistý stôl, na ňom iba to, čo naozaj potrebujem, neviem sa sústrediť. Mám potom problém udržať pozornosť a sústrediť sa na dôležité, a rozptýli ma úplne čokoľvek. Ale ako som už spomínala, keďže minimalizmus je o tom vlastniť len to, čo naozaj potrebujeme, zároveň predchádza vzniku neporiadku.


sústredenie

Aj vďaka minimalizmu sa viem sústrediť na podstatné veci. Minimalizmus totiž nie je len o tom, ako vyzerá váš domov; ale aj o tom, čo počas dňa robíte alebo aké máte myšlienky. Je to o tom, že nemáte výčitky z toho, že si po obede pustíte film a na chvíľu si oddýchnete, že sa neobklopujete nadbytočnosťami a robíte to, čo vás baví a čo milujete. Minimalizmus otvára cestu k životu, po ktorom túžime, k životu, ktorý je iba v našich snoch, k životu, kde sme šťastný.

pripni na neskôr


The number of cosmetics manufacturers on the market is only increasing; and today we think of a person as successful when they have evolved from a makeup artist or make-up lover to creating their own brand. Counters in drugstores are full of products that fight with each other in colours, distinctive patterns, promised results. Nevertheless, I feel that more and more people around me are starting to seek natural cosmetics where the composition is understandable and relies on the power of herbal substances. Even Slovakia is not short for such brands – and today I'll introduce four of whom I have personal experience with.




Mylo

Mylo is a brand of natural cosmetics produced by Barb in Bernolákovo in Slovakia. At first, she started with the production of soaps only and gradually got to other types of products; and today she is fully engaged in it. All products are handmade, containing only vegan ingredients of plant origin, with local, organic and fair trade ingredients being preferred. Neither substances nor end products have been tested in animals. The products are available through the e-shop or in many package free stores throughout Slovakia, and the packaging is recyclable or returnable, being cleaned and reused in Mylo.

If you have been following the blog for a long time (if you are here for the first time, welcome – and don't forget to click "Follow" in the right menu, so you don't miss any new article!), then you know that I fell in love with this brand. Mylo products were the first products I tried in natural beauty – and I was very pleasantly surprised. The promised effects are fulfilled, and you can really the difference on the skin. The price may seem higher, but believe me, it's really worth it because you pay extra for first-class quality.

From Mylo I currently use carbon soap Čierna ovca, serum for oily skin with acne Ako vánok and lip balm Ružová marakuja, but I also tested the creamy deodorants Kvetinová pazuška and Grepová pazuška and the marigold soap Slnko v sieti and I was very satisfied with each one.




musk

MusK, in the whole version of Soapery at Miss Kaplánová, is a brand known mainly for its solid shampoos, which quickly gained popularity. Lucia, who's behind MusK, accidentally got into soap making as well; and today the brand offers a wide range of solid shampoos, oils, soaps, bath salts and flower waters. The products contain only natural substances, have not been tested and are hand-made in small batches by the cold method. In addition, it also takes into account the ecological aspect – soaps and shampoos don't contain palm or palm kernel oil, the products are in recyclable packaging (or unpackaged) and are aimed at minimizing waste and saving resources in the production process.


read next: my zero waste bathroom


MusK's philosophy also gained me; and I am a satisfied customer. So far I've only tried a solid shampoo Svieže ráno from them – but I'm currently using the third pack, which probably says a lot. I can't praise it enough, and without hesitation I can call it the best shampoo I've ever used. Their selection of shampoos is quite wide, so everyone will find their own, but if you have oily hair like me, you won't be disappointed with this product.




navia

Navia brand is very rich in product diversity – it offers skin creams, serums, oils, shampoos, deodorants, balms, shower creams, skin cleansing gels, herbal waters, tooth powders and various facial and body cleansing accessories. They combine traditions with science – they believe in the healing power of natural substances, but also scientific knowledge, thanks to which their products really help. It's not tested on animals, but unlike the previous two mentioned brands, Navia also uses animal substances such as beeswax or goat's milk in some products; however, most products are also suitable for vegans. The cosmetics are made by hand, meet the highest standards and the brand is based on a personal and friendly approach.

I listened to praises about Navia for a very long time, before I decided to try their products – specifically, I tried the Čajovník shampoo for oily hair. Although I don't like this shampoo (but mainly because my hair loves Svieže ráno from MusK), it's certainly not the last product I try from Navia, because people around me are very satisfied with the brand.




soaphoria

Soaphoria is one of the more well-known brands on the Slovak market – and this is also the fact that its popularity continues to grow, the products are also available in ordinary shopping centers and their offer is only expanding. From Soaphoria you can buy everything from greasy hair roots to dry heels. The brand is committed to using local raw materials, maintaining the tradition of handicrafts, using recyclable or compostable materials, and careful and conscientious selection of suppliers. The products are not tested on animals and many are also suitable for vegans.

The Sopahoria brand is also sought by those who are not based on the use of purely natural brands; especially because they quickly find that their products are working and it's very easy to love them. I personally postponed testing their products for a long time; and when I first tried In White Organic Cream Deodorant, I couldn't understand why it took me so long. Their products are very affordable and really everyone will choose.


Which are your favourite Slovak brands of natural cosmetics?


pin for later


Počet výrobcov kozmetiky na trhu iba pribúda; a dnes už považujeme za úspešnú práve takú osobu, ktorá sa prepracovala od make-up artistky alebo milovníčky líčenia k vytvoreniu vlastnej značky. Pulty v drogériách sú plné produktov, ktoré medzi sebou bojujú farbami, výraznými vzormi, sľubovanými výsledkami. Aj napriek tomu mám však pocit, že čoraz viac ľudí v mojom okolí začína vyhľadávať prírodnú kozmetiku, ktorej zloženie je zrozumiteľné a spolieha sa na silu rastlinných látok. Ani Slovensko nie je na takéto značky chudobné – a dnes vám predstavím štyri, s ktorými mám osobné skúsenosti.




mylo

Mylo je značka prírodnej kozmetiky, ktorú vyrába Barb na Slovensku v Bernolákove. Najprv začala len s výrobou mydiel, postupne sa dostala k ďalším druhom produktov; a dnes sa tomu venuje naplno. Všetky výrobky sú zhotovené ručne, obsahujú iba vegánske zložky rastlinného pôvodu, pričom sú uprednostnené lokálne, organické a fair trade suroviny. Látky ani finálne produkty neboli testované na zvieratách. Produkty sú dostupné cez e-shop alebo v mnohých bezobalových obchodoch na celom Slovensku, pričom sú recyklovateľné alebo ich môžete vrátiť, v Mylo ich vyčistia a opäť použijú.

Ak sledujete blog už dlhšie (ak ste tu prvýkrát, tak vás vítam – a nezabudnite kliknúť na "Follow" v pravom menu, nech nezmeškáte žiaden nový článok!), tak viete, že do tejto značky som sa priam zamilovala. Produkty Mylo boli prvé, ktoré som v rámci prírodnej kozmetiky vyskúšala – a bola som veľmi príjemne prekvapená. Sľúbené účinky spĺňajú a na pleti je skutočne vidieť rozdiel. Cena sa síce môže zdať byť vyššia, ale verte mi, naozaj to stojí za to, pretože si priplácate sa za prvotriednu kvalitu.

Od Mylo momentálne používam uhlíkové mydlo Čierna Ovca, sérum na mastnú pleť s akné Ako Vánok a balzam na pery Ružová Marakuja, ale testovala som aj krémový dezodorant Kvetinová pazuška i Grepová pazuška a nechtíkové mydlo Slnko v sieti a so všetkými som bola maximálne spokojná.




musk

MusK, v celom znení Mydláreň u slečny Kaplánovej, je značka známa hlavne pre svoje tuhé šampóny, ktoré si rýchlo získali obľubu. Aj Lucia, ktorá stojí za zrodom MusK-u, sa k výrobe mydiel dostala náhodou; a dnes jej značka ponúka širokú škálu tuhých šampónov, olejov, mydiel, solí do kúpeľa či kvetových vôd. Produkty obsahujú iba prírodné látky, neboli testované a sú vyrábané ručne v malých dávkach metódou za studena. Okrem toho prihliada aj na ekologické hľadisko – mydlá ani šampóny neobsahujú palmový ani palmojadrový olej, výrobky sú v recyklovateľných obaloch (alebo bez obalu) a v procese výroby sa zameriavajú na minimalizáciu odpadu a šetrenie zdrojmi.


čítaj ďalej: moja zero waste kúpeľna


MusK si svojou filozofiou získal i mňa; a radím sa medzi spokojných zákazníkov. Zatiaľ som od nich vyskúšala iba tuhý šampón Svieže ráno – ale momentálne používam už tretie balenie, čo asi hovorí za veľa. Neviem si ho vynachváliť a bez váhania ho môžem označiť za najlepší šampón, aký som kedy používala. Ich výber šampúchov je pomerne bohatý, takže každý si nájde svoje, ale ak máte mastné vlasy ako ja, s týmto produktom nebudete sklamaní.




navia

Značka Navia je na rôznorodosť produktov veľmi bohatá – ponúka pleťové krémy, séra, oleje, šampóny, dezodoranty, balzamy, sprchové krémy, čistiace gély na pleť, bylinkové vody, zubné prášky či rôzne doplnky na čistenie tváre i tela. Spájajú tradície s vedou – veria v liečivú silu prírodných látok, ale aj vedecké poznatky, vďaka čomu ich produkty skutočne pomáhajú. Nie sú testované na zvieratách, no na rozdiel od predošlých dvoch spomenutých značiek, Navia v niektorých výrobkoch používa aj živočíšne suroviny ako je včelí vosk alebo kozie mlieko; avšak väčšina produktov je vhodná aj pre vegánov. Kozmetika je vyrábaná ručne, spĺňa najvyššie štandardy a značka sa veľmi zakladá na osobnom a priateľskom prístupe.

O Navii som počúvala veľmi dlho samé chvály predtým, než som sa o ich produktoch rozhodla siahnuť i ja – konkrétne som vyskúšala tuhý šampón Čajovník určený na mastné vlasy. Hoci mne tento šampúch úplne nesadol (ale to hlavne preto, lebo moje vlasy zbožňujú Svieže ráno od MusK-u), určite to nie je posledný produkt, ktorý od Navia vyskúšam, pretože ľudia v mojom okolí sú so značkou maximálne spokojní.




soaphoria

Soaphoria patrí na slovenskom trhu medzi viac známe značky – a o tom značí aj to, že jej popularita stále vzrastá, produkty sú dostupné aj v bežných obchodných centrách a ich ponuka sa iba rozširuje. Od Soaphorie kúpite všetko od mastných korienkov vlasov až po suché päty na nohách. Značka dbá na používanie lokálnych surovín, zachovanie tradície ručnej práce, používanie recyklovateľných alebo rozložiteľných materiálov a dôkladný a svedomitý výber dodávateľov. Produkty nie sú testované na zvieratách a mnohé sú vhodné aj pre vegánov.

Značku Sopahoria vyhľadávajú aj tí, ktorí sa nezakladajú na používaní výlučne prírodných značiek; a to najmä preto, že pri ich produktoch rýchlo zistíte, že naozaj fungujú a je veľmi jednoduché si ich obľúbiť. Ja osobne som testovanie ich výrobkov dlho odkladala; a keď som prvýkrát vyskúšala organický krémový dezodorant In White, nevedela som pochopiť, prečo mi to tak dlho trvalo. Ich produkty sú cenovo veľmi dostupné a vyberie si skutočne každý.


Aké sú vaše obľúbené slovenské značky prírodnej kozmetiky?


pripni na neskôr

Friday, October 04, 2019

SLOVAK NATURAL BEAUTY BRANDS



The number of cosmetics manufacturers on the market is only increasing; and today we think of a person as successful when they have evolved from a makeup artist or make-up lover to creating their own brand. Counters in drugstores are full of products that fight with each other in colours, distinctive patterns, promised results. Nevertheless, I feel that more and more people around me are starting to seek natural cosmetics where the composition is understandable and relies on the power of herbal substances. Even Slovakia is not short for such brands – and today I'll introduce four of whom I have personal experience with.




Mylo

Mylo is a brand of natural cosmetics produced by Barb in Bernolákovo in Slovakia. At first, she started with the production of soaps only and gradually got to other types of products; and today she is fully engaged in it. All products are handmade, containing only vegan ingredients of plant origin, with local, organic and fair trade ingredients being preferred. Neither substances nor end products have been tested in animals. The products are available through the e-shop or in many package free stores throughout Slovakia, and the packaging is recyclable or returnable, being cleaned and reused in Mylo.

If you have been following the blog for a long time (if you are here for the first time, welcome – and don't forget to click "Follow" in the right menu, so you don't miss any new article!), then you know that I fell in love with this brand. Mylo products were the first products I tried in natural beauty – and I was very pleasantly surprised. The promised effects are fulfilled, and you can really the difference on the skin. The price may seem higher, but believe me, it's really worth it because you pay extra for first-class quality.

From Mylo I currently use carbon soap Čierna ovca, serum for oily skin with acne Ako vánok and lip balm Ružová marakuja, but I also tested the creamy deodorants Kvetinová pazuška and Grepová pazuška and the marigold soap Slnko v sieti and I was very satisfied with each one.




musk

MusK, in the whole version of Soapery at Miss Kaplánová, is a brand known mainly for its solid shampoos, which quickly gained popularity. Lucia, who's behind MusK, accidentally got into soap making as well; and today the brand offers a wide range of solid shampoos, oils, soaps, bath salts and flower waters. The products contain only natural substances, have not been tested and are hand-made in small batches by the cold method. In addition, it also takes into account the ecological aspect – soaps and shampoos don't contain palm or palm kernel oil, the products are in recyclable packaging (or unpackaged) and are aimed at minimizing waste and saving resources in the production process.


read next: my zero waste bathroom


MusK's philosophy also gained me; and I am a satisfied customer. So far I've only tried a solid shampoo Svieže ráno from them – but I'm currently using the third pack, which probably says a lot. I can't praise it enough, and without hesitation I can call it the best shampoo I've ever used. Their selection of shampoos is quite wide, so everyone will find their own, but if you have oily hair like me, you won't be disappointed with this product.




navia

Navia brand is very rich in product diversity – it offers skin creams, serums, oils, shampoos, deodorants, balms, shower creams, skin cleansing gels, herbal waters, tooth powders and various facial and body cleansing accessories. They combine traditions with science – they believe in the healing power of natural substances, but also scientific knowledge, thanks to which their products really help. It's not tested on animals, but unlike the previous two mentioned brands, Navia also uses animal substances such as beeswax or goat's milk in some products; however, most products are also suitable for vegans. The cosmetics are made by hand, meet the highest standards and the brand is based on a personal and friendly approach.

I listened to praises about Navia for a very long time, before I decided to try their products – specifically, I tried the Čajovník shampoo for oily hair. Although I don't like this shampoo (but mainly because my hair loves Svieže ráno from MusK), it's certainly not the last product I try from Navia, because people around me are very satisfied with the brand.




soaphoria

Soaphoria is one of the more well-known brands on the Slovak market – and this is also the fact that its popularity continues to grow, the products are also available in ordinary shopping centers and their offer is only expanding. From Soaphoria you can buy everything from greasy hair roots to dry heels. The brand is committed to using local raw materials, maintaining the tradition of handicrafts, using recyclable or compostable materials, and careful and conscientious selection of suppliers. The products are not tested on animals and many are also suitable for vegans.

The Sopahoria brand is also sought by those who are not based on the use of purely natural brands; especially because they quickly find that their products are working and it's very easy to love them. I personally postponed testing their products for a long time; and when I first tried In White Organic Cream Deodorant, I couldn't understand why it took me so long. Their products are very affordable and really everyone will choose.


Which are your favourite Slovak brands of natural cosmetics?


pin for later


Počet výrobcov kozmetiky na trhu iba pribúda; a dnes už považujeme za úspešnú práve takú osobu, ktorá sa prepracovala od make-up artistky alebo milovníčky líčenia k vytvoreniu vlastnej značky. Pulty v drogériách sú plné produktov, ktoré medzi sebou bojujú farbami, výraznými vzormi, sľubovanými výsledkami. Aj napriek tomu mám však pocit, že čoraz viac ľudí v mojom okolí začína vyhľadávať prírodnú kozmetiku, ktorej zloženie je zrozumiteľné a spolieha sa na silu rastlinných látok. Ani Slovensko nie je na takéto značky chudobné – a dnes vám predstavím štyri, s ktorými mám osobné skúsenosti.




mylo

Mylo je značka prírodnej kozmetiky, ktorú vyrába Barb na Slovensku v Bernolákove. Najprv začala len s výrobou mydiel, postupne sa dostala k ďalším druhom produktov; a dnes sa tomu venuje naplno. Všetky výrobky sú zhotovené ručne, obsahujú iba vegánske zložky rastlinného pôvodu, pričom sú uprednostnené lokálne, organické a fair trade suroviny. Látky ani finálne produkty neboli testované na zvieratách. Produkty sú dostupné cez e-shop alebo v mnohých bezobalových obchodoch na celom Slovensku, pričom sú recyklovateľné alebo ich môžete vrátiť, v Mylo ich vyčistia a opäť použijú.

Ak sledujete blog už dlhšie (ak ste tu prvýkrát, tak vás vítam – a nezabudnite kliknúť na "Follow" v pravom menu, nech nezmeškáte žiaden nový článok!), tak viete, že do tejto značky som sa priam zamilovala. Produkty Mylo boli prvé, ktoré som v rámci prírodnej kozmetiky vyskúšala – a bola som veľmi príjemne prekvapená. Sľúbené účinky spĺňajú a na pleti je skutočne vidieť rozdiel. Cena sa síce môže zdať byť vyššia, ale verte mi, naozaj to stojí za to, pretože si priplácate sa za prvotriednu kvalitu.

Od Mylo momentálne používam uhlíkové mydlo Čierna Ovca, sérum na mastnú pleť s akné Ako Vánok a balzam na pery Ružová Marakuja, ale testovala som aj krémový dezodorant Kvetinová pazuška i Grepová pazuška a nechtíkové mydlo Slnko v sieti a so všetkými som bola maximálne spokojná.




musk

MusK, v celom znení Mydláreň u slečny Kaplánovej, je značka známa hlavne pre svoje tuhé šampóny, ktoré si rýchlo získali obľubu. Aj Lucia, ktorá stojí za zrodom MusK-u, sa k výrobe mydiel dostala náhodou; a dnes jej značka ponúka širokú škálu tuhých šampónov, olejov, mydiel, solí do kúpeľa či kvetových vôd. Produkty obsahujú iba prírodné látky, neboli testované a sú vyrábané ručne v malých dávkach metódou za studena. Okrem toho prihliada aj na ekologické hľadisko – mydlá ani šampóny neobsahujú palmový ani palmojadrový olej, výrobky sú v recyklovateľných obaloch (alebo bez obalu) a v procese výroby sa zameriavajú na minimalizáciu odpadu a šetrenie zdrojmi.


čítaj ďalej: moja zero waste kúpeľna


MusK si svojou filozofiou získal i mňa; a radím sa medzi spokojných zákazníkov. Zatiaľ som od nich vyskúšala iba tuhý šampón Svieže ráno – ale momentálne používam už tretie balenie, čo asi hovorí za veľa. Neviem si ho vynachváliť a bez váhania ho môžem označiť za najlepší šampón, aký som kedy používala. Ich výber šampúchov je pomerne bohatý, takže každý si nájde svoje, ale ak máte mastné vlasy ako ja, s týmto produktom nebudete sklamaní.




navia

Značka Navia je na rôznorodosť produktov veľmi bohatá – ponúka pleťové krémy, séra, oleje, šampóny, dezodoranty, balzamy, sprchové krémy, čistiace gély na pleť, bylinkové vody, zubné prášky či rôzne doplnky na čistenie tváre i tela. Spájajú tradície s vedou – veria v liečivú silu prírodných látok, ale aj vedecké poznatky, vďaka čomu ich produkty skutočne pomáhajú. Nie sú testované na zvieratách, no na rozdiel od predošlých dvoch spomenutých značiek, Navia v niektorých výrobkoch používa aj živočíšne suroviny ako je včelí vosk alebo kozie mlieko; avšak väčšina produktov je vhodná aj pre vegánov. Kozmetika je vyrábaná ručne, spĺňa najvyššie štandardy a značka sa veľmi zakladá na osobnom a priateľskom prístupe.

O Navii som počúvala veľmi dlho samé chvály predtým, než som sa o ich produktoch rozhodla siahnuť i ja – konkrétne som vyskúšala tuhý šampón Čajovník určený na mastné vlasy. Hoci mne tento šampúch úplne nesadol (ale to hlavne preto, lebo moje vlasy zbožňujú Svieže ráno od MusK-u), určite to nie je posledný produkt, ktorý od Navia vyskúšam, pretože ľudia v mojom okolí sú so značkou maximálne spokojní.




soaphoria

Soaphoria patrí na slovenskom trhu medzi viac známe značky – a o tom značí aj to, že jej popularita stále vzrastá, produkty sú dostupné aj v bežných obchodných centrách a ich ponuka sa iba rozširuje. Od Soaphorie kúpite všetko od mastných korienkov vlasov až po suché päty na nohách. Značka dbá na používanie lokálnych surovín, zachovanie tradície ručnej práce, používanie recyklovateľných alebo rozložiteľných materiálov a dôkladný a svedomitý výber dodávateľov. Produkty nie sú testované na zvieratách a mnohé sú vhodné aj pre vegánov.

Značku Sopahoria vyhľadávajú aj tí, ktorí sa nezakladajú na používaní výlučne prírodných značiek; a to najmä preto, že pri ich produktoch rýchlo zistíte, že naozaj fungujú a je veľmi jednoduché si ich obľúbiť. Ja osobne som testovanie ich výrobkov dlho odkladala; a keď som prvýkrát vyskúšala organický krémový dezodorant In White, nevedela som pochopiť, prečo mi to tak dlho trvalo. Ich produkty sú cenovo veľmi dostupné a vyberie si skutočne každý.


Aké sú vaše obľúbené slovenské značky prírodnej kozmetiky?


pripni na neskôr

Follow

Contact Form

Name

Email *

Message *

from instagram @ simplyberenica

SIMPLY BERENICA. Theme by BD.