Social Media



It's been over two weeks since I moved. Somehow it ran by; but on the other hand, I have to admit that I got used to the new environment, the new city and the new flat within a few days. At first, of course, I felt as if I was only visiting someone, but this feeling had disappeared and now I'm feel at home.

So if you don't know yet, I decided not to continue studing at university. My enthusiasm for journalism faded away after just a few weeks in the first semester. I have been telling myself for a long time that this is only temporary and I will find myself in writing journalistic speeches and the history of journalism, but it never happened. I didn't enjoy it, I was struggling and every day I woke up unhappy. I didn't know what to do. My state didn't help the fact that I didn't like my job and even in Bratislava I felt a bit lost. This feeling of endless and tiring sadness lasted about two years; until one day I realized it wasn't quite right. So I decided that the bachelor's degree would be the last for me; at least for now. I packed my things up, quit my job, and moved out of the capital city.


read next: Three Years Of University


I spent entire September in Prešov, my hometown, looking for a way to go. My steps were supposted to go to England — that was my plan. I have fallen in love with this country and it has been my dream to live there for years. Housing was secured, things packed, tickets bought — but at the last minute I decided not to go. There were several reasons for that decision, but overall I knew it wasn't right. I'm a person who almost always follows their inner instinct; so I knew I had to trust it.

So I spent October in Prešov as well. Although I had to start my searching from scratch, I didn't regret not going to England; on the contrary — I knew it was the right decision and I wouldn't be happy. This was also confirmed by the fact that in the following days I found a beautiful flat just like I dreamed about, at a good price, in a city I would not even think about otherwise.




So I moved to Zlín in the Czech Republic. To tell you the truth, if someone had told me a year ago that I would say no to England and would live in Zlín, I would have laughed. But about a month ago, when I first got off the bus and saw this city with my own eyes, I knew it was it.

Zlín is a small town. It lies between the hills and has a small but nice square. Typical for it are brick houses built in the nineteenth and twentieth century by Tomáš Baťa, who transformed the city into a modern place with shoe manufacturing factories — so about half of the city is built of bricks, giving it uniqueness and character and making it look like from a fairy tale. In contrast to traditional brick houses, there are modern shopping centers, and there's quite a few of them. The whole city is built on both sides of one street, making it easy and quick to get from one end to the other; and it also has a river that's truly beautiful and calm during this time of year, and you can sit on its edge and watch the ducks. The town has a castle, beautiful parks, theatre and cinema, market, university. And even the a package free shop. Simply everything one may need.




I am now at the beginning of a new chapter in my life — in the beautiful and cozy Zlín, which I fell in love with. In a new flat where I sometimes can't believe it's really mine and I can call it home; but I fully enjoy my own space and that I can decorate it however I want. When it's done, I'll be happy to show it to you. And with a new job, about which I don't know much about yet, but I feel tthat I'll be happy. After all, my whole life is in front of me now.

And after two years of being sad every day, this is like a miracle. After two years of lying to myself and telling myself that I'm fine, I wake up with a smile on my face. Finally happy.


Už to sú viac ako dva týždne, odkedy som sa presťahovala. Zbehlo to akosi prirýchlo; ale na druhú stranu musím uznať, že na nové prostredie, nové mesto a nový byt som si zvykla v priebehu pár dní. Spočiatku som sa, pochopiteľne, cítila, akoby som bola iba u niekoho na návšteve, ale tento pocit sa vytratil a teraz som tu už ako doma.

Ak teda ešte neviete, v štúdiu na vysokej škole som sa rozhodla nepokračovať. Moje nadšenie zo žurnalistiky opadlo už po pár týždňoch v prvom semestri. Dlho som si nahovárala, že je to iba dočasné a nájdem sa v písaní novinárskych prejavov a dejinách žurnalistiky, no nestalo sa. Nebavilo ma to, trápila som sa a každý deň som sa budila nešťastná. Nevedela som, čo mám robiť. Môjmu stavu nepomáhal ani fakt, že som nemala rada svoju prácu a i v Bratislave som sa cítila byť trochu stratená. Tento pocit nekonečného a únavného smútku trval asi dva roky; až mi jedného dňa došlo, že to nie je úplne v poriadku. A tak som sa rozhodla, že bakalársky stupeň bude pre mňa posledný; teda aspoň zatiaľ. Zbalila som si veci, dala výpoveď v práci a odsťahovala sa z hlavného mesta.


čítaj ďalej: Tri roky na univerzite


Celý september som bola v Prešove a hľadala som svoju cestu ďalej. Moje kroky mali smerovať do Anglicka — taký bol môj plán. Túto krajinu som si zamilovala a žiť tam je mojim snom už niekoľko rokov. Bývanie som mala zabezpečené, veci zbalené, letenky kúpené — no na poslednú chvíľu som sa rozhodla nejsť. Dôvodov bolo niekoľko, no celkovo som vedela, že to nie je ono. Som človek, ktorý sa takmer vždy riadi vnútorným inštinktom; a tak som vedela, že mu musím veriť.

A tak som v Prešove strávila aj október. Hoci som s mojim hľadaním musela začať úplne od začiatku, vôbec som neľutovala, že som do Anglicka nešla; práve naopak — vedela som, že je to to správne rozhodnutie a nebola by som šťastná. To sa potvrdilo aj tým, že som v nasledujúcich dňoch našla nádherný byt podľa mojich predstáv, za dobrú cenu, v meste, o ktorom by som inak ani len nepremýšľala.




A tak som sa presťahovala do Zlína v Českej republike. Ak vám mám povedať pravdu, ak by mi niekto pred rokom povedal, že Anglicku poviem nie a budem bývať v Zlíne, asi by som sa zasmiala. Ale približne pred mesiacom, keď som prvýkrát vystúpila z autobusu a videla toto mesto na vlastné oči, vedela som, že je to ono.

Zlín je pomerne malé mesto. Leží medzi kopcami a má malé, no pekné štvorcové námestie. Typické sú preň tehlové domy, ktoré na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia vybudoval Tomáš Baťa, ktorý mesto premenil na moderné sídlo s fabrikami na výrobu obuvi — a tak je z tehál postavená asi polovica mesta, čo mu dodáva výnimočnosť a charakter a vyzerá ako z nejakej rozprávky. V protiklade k tradičným tehlovým domom stoja moderné obchodné centrá, ktorých tiež nie je málo. Celé mesto je postavené po oboch stranách jednej ulice, a teda je jednoduché a rýchle dostať sa z jedného konca na druhý; a tiež ním preteká rieka, ktorá je počas tohto ročného obdobia skutočne krása a pokojná, a môžete sedieť na jej okraji a sledovať kačice. Mesto má zámok, nádherné parky, divadlo i kino, tržnicu, univerzitu. A dokonca i bezobalový obchod. Jednoducho všetko, čo človek potrebuje.




Stojím teraz na začiatku novej kapitoly môjho života — v nádhernom a útulnom Zlíne, ktorý som si nesmierne obľúbila. V novom byte, v ktorom občas neviem uveriť tomu, že je naozaj môj a môžem ho volať domovom; no naplno si užívam svoj vlastný priestor a jeho zariaďovanie podľa vlastných predstáv. Keď bude hotový, rada vám ho ukážem. A s novou prácou, o ktorej síce ešte neviem veľa povedať, ale cítim, že budem spokojná. Koniec-koncov, celý svoj život mám teraz pred sebou.

A po dvoch rokoch, kedy som bola každý deň smutná, je toto ako zázrak. Po dvoch rokoch, kedy som samej sebe klamala a hovorila si, že som v pohode, sa budím s úsmevom na tvári. Konečne šťastná.

Monday, November 25, 2019

MOVING, FIGHTING SADNESS AND STARTING OVER



It's been over two weeks since I moved. Somehow it ran by; but on the other hand, I have to admit that I got used to the new environment, the new city and the new flat within a few days. At first, of course, I felt as if I was only visiting someone, but this feeling had disappeared and now I'm feel at home.

So if you don't know yet, I decided not to continue studing at university. My enthusiasm for journalism faded away after just a few weeks in the first semester. I have been telling myself for a long time that this is only temporary and I will find myself in writing journalistic speeches and the history of journalism, but it never happened. I didn't enjoy it, I was struggling and every day I woke up unhappy. I didn't know what to do. My state didn't help the fact that I didn't like my job and even in Bratislava I felt a bit lost. This feeling of endless and tiring sadness lasted about two years; until one day I realized it wasn't quite right. So I decided that the bachelor's degree would be the last for me; at least for now. I packed my things up, quit my job, and moved out of the capital city.


read next: Three Years Of University


I spent entire September in Prešov, my hometown, looking for a way to go. My steps were supposted to go to England — that was my plan. I have fallen in love with this country and it has been my dream to live there for years. Housing was secured, things packed, tickets bought — but at the last minute I decided not to go. There were several reasons for that decision, but overall I knew it wasn't right. I'm a person who almost always follows their inner instinct; so I knew I had to trust it.

So I spent October in Prešov as well. Although I had to start my searching from scratch, I didn't regret not going to England; on the contrary — I knew it was the right decision and I wouldn't be happy. This was also confirmed by the fact that in the following days I found a beautiful flat just like I dreamed about, at a good price, in a city I would not even think about otherwise.




So I moved to Zlín in the Czech Republic. To tell you the truth, if someone had told me a year ago that I would say no to England and would live in Zlín, I would have laughed. But about a month ago, when I first got off the bus and saw this city with my own eyes, I knew it was it.

Zlín is a small town. It lies between the hills and has a small but nice square. Typical for it are brick houses built in the nineteenth and twentieth century by Tomáš Baťa, who transformed the city into a modern place with shoe manufacturing factories — so about half of the city is built of bricks, giving it uniqueness and character and making it look like from a fairy tale. In contrast to traditional brick houses, there are modern shopping centers, and there's quite a few of them. The whole city is built on both sides of one street, making it easy and quick to get from one end to the other; and it also has a river that's truly beautiful and calm during this time of year, and you can sit on its edge and watch the ducks. The town has a castle, beautiful parks, theatre and cinema, market, university. And even the a package free shop. Simply everything one may need.




I am now at the beginning of a new chapter in my life — in the beautiful and cozy Zlín, which I fell in love with. In a new flat where I sometimes can't believe it's really mine and I can call it home; but I fully enjoy my own space and that I can decorate it however I want. When it's done, I'll be happy to show it to you. And with a new job, about which I don't know much about yet, but I feel tthat I'll be happy. After all, my whole life is in front of me now.

And after two years of being sad every day, this is like a miracle. After two years of lying to myself and telling myself that I'm fine, I wake up with a smile on my face. Finally happy.


Už to sú viac ako dva týždne, odkedy som sa presťahovala. Zbehlo to akosi prirýchlo; ale na druhú stranu musím uznať, že na nové prostredie, nové mesto a nový byt som si zvykla v priebehu pár dní. Spočiatku som sa, pochopiteľne, cítila, akoby som bola iba u niekoho na návšteve, ale tento pocit sa vytratil a teraz som tu už ako doma.

Ak teda ešte neviete, v štúdiu na vysokej škole som sa rozhodla nepokračovať. Moje nadšenie zo žurnalistiky opadlo už po pár týždňoch v prvom semestri. Dlho som si nahovárala, že je to iba dočasné a nájdem sa v písaní novinárskych prejavov a dejinách žurnalistiky, no nestalo sa. Nebavilo ma to, trápila som sa a každý deň som sa budila nešťastná. Nevedela som, čo mám robiť. Môjmu stavu nepomáhal ani fakt, že som nemala rada svoju prácu a i v Bratislave som sa cítila byť trochu stratená. Tento pocit nekonečného a únavného smútku trval asi dva roky; až mi jedného dňa došlo, že to nie je úplne v poriadku. A tak som sa rozhodla, že bakalársky stupeň bude pre mňa posledný; teda aspoň zatiaľ. Zbalila som si veci, dala výpoveď v práci a odsťahovala sa z hlavného mesta.


čítaj ďalej: Tri roky na univerzite


Celý september som bola v Prešove a hľadala som svoju cestu ďalej. Moje kroky mali smerovať do Anglicka — taký bol môj plán. Túto krajinu som si zamilovala a žiť tam je mojim snom už niekoľko rokov. Bývanie som mala zabezpečené, veci zbalené, letenky kúpené — no na poslednú chvíľu som sa rozhodla nejsť. Dôvodov bolo niekoľko, no celkovo som vedela, že to nie je ono. Som človek, ktorý sa takmer vždy riadi vnútorným inštinktom; a tak som vedela, že mu musím veriť.

A tak som v Prešove strávila aj október. Hoci som s mojim hľadaním musela začať úplne od začiatku, vôbec som neľutovala, že som do Anglicka nešla; práve naopak — vedela som, že je to to správne rozhodnutie a nebola by som šťastná. To sa potvrdilo aj tým, že som v nasledujúcich dňoch našla nádherný byt podľa mojich predstáv, za dobrú cenu, v meste, o ktorom by som inak ani len nepremýšľala.




A tak som sa presťahovala do Zlína v Českej republike. Ak vám mám povedať pravdu, ak by mi niekto pred rokom povedal, že Anglicku poviem nie a budem bývať v Zlíne, asi by som sa zasmiala. Ale približne pred mesiacom, keď som prvýkrát vystúpila z autobusu a videla toto mesto na vlastné oči, vedela som, že je to ono.

Zlín je pomerne malé mesto. Leží medzi kopcami a má malé, no pekné štvorcové námestie. Typické sú preň tehlové domy, ktoré na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia vybudoval Tomáš Baťa, ktorý mesto premenil na moderné sídlo s fabrikami na výrobu obuvi — a tak je z tehál postavená asi polovica mesta, čo mu dodáva výnimočnosť a charakter a vyzerá ako z nejakej rozprávky. V protiklade k tradičným tehlovým domom stoja moderné obchodné centrá, ktorých tiež nie je málo. Celé mesto je postavené po oboch stranách jednej ulice, a teda je jednoduché a rýchle dostať sa z jedného konca na druhý; a tiež ním preteká rieka, ktorá je počas tohto ročného obdobia skutočne krása a pokojná, a môžete sedieť na jej okraji a sledovať kačice. Mesto má zámok, nádherné parky, divadlo i kino, tržnicu, univerzitu. A dokonca i bezobalový obchod. Jednoducho všetko, čo človek potrebuje.




Stojím teraz na začiatku novej kapitoly môjho života — v nádhernom a útulnom Zlíne, ktorý som si nesmierne obľúbila. V novom byte, v ktorom občas neviem uveriť tomu, že je naozaj môj a môžem ho volať domovom; no naplno si užívam svoj vlastný priestor a jeho zariaďovanie podľa vlastných predstáv. Keď bude hotový, rada vám ho ukážem. A s novou prácou, o ktorej síce ešte neviem veľa povedať, ale cítim, že budem spokojná. Koniec-koncov, celý svoj život mám teraz pred sebou.

A po dvoch rokoch, kedy som bola každý deň smutná, je toto ako zázrak. Po dvoch rokoch, kedy som samej sebe klamala a hovorila si, že som v pohode, sa budím s úsmevom na tvári. Konečne šťastná.


Naturally, since I became more interested in minimalism, I stopped buying many things. And for the simple reason – I found out I didn't need them. We live in a world where ads and marketing campaigns give us the feeling that only when we buy their products we'll really be happy – all you have to do is look at the products they offer to you through teleshopping; and what horrible lives have the poeple who have to slice carrots with an ordinary knife and how all their problems are lost when they buy a unique slicer, with which they get a second one for free.

But you don't need many of these things to achieve happiness and satisfaction; and I don't personally need many more that only take up space and they don't make me feel good. There are twelve of them – and in this article I will show them to you.




clothing

I have already written about how I stopping buying clothes in the article I Don't Buy Clothes Anymore. And the situation has not changed – I don't feel the need to spend the whole afternoon in a shopping centre and digging between the shelves. I only go to the clothing store when I really need something and I have no substitute for it.


makeup and nail polish

I used to enjoy going shopping for make-up. A few years ago, I was completely overwhelmed by this YouTube community, literally breathing one video after another and wishing I had the same collection at home. I'm still trying to minimize my current collection of eight products (including three lipsticks) – and the only thing I buy from this category are new products of the same product after I use it up.
And I don't buy nail polish anymore – during high school I was still painting my nails, but somehow I found that it just created another tasks for me to do; and so I quit. And I don't even have one bottle of nail polish now.


beauty products

When it comes to skin care, I use only five products, some of them occasionally. And that's how I like it. I no longer have three face masks, try different skin lotions, and feel no need to test any new moisturizer. I have found simple, zero waste and natural products that fulfill their role and my skin is fully satisfied with them. I don't need anything else.


read next: declutter with konmari


disposable products

After switching to zero waste (or when I started to try to live a zero waste life), I stopped buying many products that are intended for single use only – such as cotton rounds, plastic bags, napkins and so on. For all I have found an alternative that is from sustainable sources and I can use it over and over again. Or I found out that I really didn't need it at all.


bottled water

I have never been among those who buy large quantities of water packaged in plastic bottles. But I didn't really care to avoid them altogether. If I was suddenly thirsty outside, I bought a bottle of mineral water in the store. Today I'm careful about it – and if I go somewhere and know that I'll be out for some time, I throw my stainless steel bottle into my bag.




books and magazines

When I was younger, my big dream was to have a library with a thousand books. And today I only laugh at it. Although I also love to hold a physical book in my hand, I love holding paper sheets and the smell, but it's much more practical for me to read books in digital form. It's easier and cheaper. I don't even want to know how much money I spent on books in the past; and especially those I have never read and they just sit on my shelf.


notebooks, diaries & pens

I used to love notebooks. I could have had twenty of them, and it still wasn't enough. The beautiful patterns, the idea of writing in my dreams, goals or homework in mind, and the bargain price have made me collect a good number of notebooks – today I used up a lot of them or I gave them away. I don't buy new ones because I know it's not worth it – and I write down important things on my phone or laptop.


decorations

Do not get me wrong – I too drool over the IKEA catalog and make a list of decorations that I would buy immediately in my head. But it doesn't make sense to me, and I only take it as wasted money. Unless the thing is practical, in my eyes it's just a dust catcher.


What things did you stop buying?

pin for later


Odkedy som sa začala viac zaujímať o minimalizmus som (pochopiteľne) prestala kupovať mnoho vecí. A z jednoduchého dôvodu – zistila som, že ich nepotrebujem. Žijeme vo svete, kde nám reklamy a marketingové kampane dávajú pocit, že jedine vtedy, keď si kúpime ich produkty, budeme naozaj spokojný – a stačí sa pozrieť napríklad na výrobky, ktoré vám ponúkajú cez teleshopping; a aké hrozné životy majú ľudia, ktorí musia krájať mrkvu obyčajným nožom a ako sa všetky ich problémy stratia v momente, keď si kúpia jedinečný krájač, ku ktorému dostanú druhý zdarma.

Lenže mnohé z týchto vecí k šťastiu a spokojnosti nepotrebujete; a ja nepotrebujem ani mnohé ďalšie, ktoré mne osobne iba zaberajú miesto a nemám z nich dobrý pocit. Je ich dvanásť – a v dnešnom článku vám ich predstavím.




oblečenie

O tom, že som prestala nakupovať oblečenie, som už písala v článku Oblečenie už nenakupujem. A situácia sa nezmenila – necítim potrebu stráviť celé popoludnie v obchodnom centre a hrabaní sa medzi regálmi. Do obchodu s oblečením idem iba vtedy, keď naozaj niečo potrebujem a nemám za to žiadnu náhradu.


make-up a laky na nechty

Kedysi som sa v nakupovaní líčidiel vyžívala. Pred pár rokmi ma úplne pohltila táto komunita na YouTube, ja som doslova žrala jedno video za druhým a želala si, aby som mala doma rovnakú kolekciu. Svoju momentálnu zbierku, ktorá pozostáva z ôsmich produktov (vrátane troch rúžov) sa stále snažím iba minimalizovať – a jediné, čo si z tejto kategórie kupujem sú nové výrobky toho istého produktu po tom, čo mi dôjde starý.
A laky na nechty nekupujem už vôbec – počas strednej som si nechty ešte lakovala, ale akosi som zistila, že mi to pridáva iba ďalšiu starosť; a tak som prestala. A nevlastním už ani jeden lak.


kozmetika

Čo sa týka starostlivosti o pleť, používam len päť produktov, a to niektoré len výnimočne. A takto mi to vyhovuje. Už nemám tri pleťové masky, neskúšam rôzne pleťové vody a necítim potrebu testovať kadejaké hydratačné krémy. Našla som jednoduché, bezodpadové a prírodné produkty, ktoré plnia svoju úlohu a moja pleť je s nimi maximálne spokojná. Nič ďalšie mi netreba.


čítaj ďalej: upratuj s konmari


jednorazové produkty

Po prechode na zero waste (respektíve keď som sa o zero waste život začala pokúšať) som prestala kupovať mnohé produkty, ktoré sú určené len na jedno použitie – ako sú vatové tampóny, plastové vrecká, servítky a podobne. Na všetky som našla alternatívu, ktorá je z udržateľných zdrojov a môžem ju používať stále dookola. Alebo som zistila, že mi to vlastne vôbec netreba.


balené vody

Nikdy som nepatrila medzi tých, ktorí vo veľkom kupujú vodu balenú v plastových fľašiach. Ale ani som si veľmi nezaťažovala tým, aby som sa im úplne vyhýbala. Ak som bola vonku zrazu smädná, v obchode som si kúpila fľašu minerálky. Dnes si na to už dávam pozor – a ak niekam idem a viem, že sa zdržím, do tašky si prihodím aj moju nerezovú fľašu.




knihy a časopisy

Keď som bola mladšia, mojim veľkým snom bolo mať knižnicu, v ktorej bude tisíc kníh. A dnes sa už nad tým iba smejem. Hoci aj ja milujem, keď v ruke držím fyzickú knihu, milujem držať listy papiera a tú vôňu, ale pre mňa je oveľa praktickejšie čítať knihy v digitálnej podobe. Je to ľahšie a lacnejšie. Ani radšej nechcem vedieť, koľko peňazí som v minulosti minula za knihy; a hlavne za tie, ktoré som ešte ani raz nečítala a iba mi sedia na polici.


zápisníky, diáre & perá

Kedysi som zápisníky milovala. Mohla som ich mať aj dvadsať a aj tak mi to bolo málo. Nádherný vzor, myšlienka, ako si dnu budem zapisovať sny, ciele alebo domáce úlohy a výhodná cena zapríčinili to, že som nazbierala slušný počet zápisníkov – dnes sa mi už podarilo mnohé zapísať alebo putovali ďalej. Nové nekupujem, lebo viem, že to nemá cenu – a dôležité veci si zapisujem do mobilu alebo do poznámok na notebooku.


dekorácie

Nechápte ma zle – aj ja sa rozplývam nad IKEA katalógom a v hlave i robím zoznam dekorácií, ktoré by som si hneď kúpila. Ale nemá to pre mňa zmysel a beriem to iba ako vyhodené peniaze. Pokiaľ daná vec nie je praktická, v mojich očiach je to iba lapač prachu.


Aké veci ste prestali kupovať vy?

pripni na neskôr

Monday, November 18, 2019

12 THINGS I DON'T BUY ANYMORE



Naturally, since I became more interested in minimalism, I stopped buying many things. And for the simple reason – I found out I didn't need them. We live in a world where ads and marketing campaigns give us the feeling that only when we buy their products we'll really be happy – all you have to do is look at the products they offer to you through teleshopping; and what horrible lives have the poeple who have to slice carrots with an ordinary knife and how all their problems are lost when they buy a unique slicer, with which they get a second one for free.

But you don't need many of these things to achieve happiness and satisfaction; and I don't personally need many more that only take up space and they don't make me feel good. There are twelve of them – and in this article I will show them to you.




clothing

I have already written about how I stopping buying clothes in the article I Don't Buy Clothes Anymore. And the situation has not changed – I don't feel the need to spend the whole afternoon in a shopping centre and digging between the shelves. I only go to the clothing store when I really need something and I have no substitute for it.


makeup and nail polish

I used to enjoy going shopping for make-up. A few years ago, I was completely overwhelmed by this YouTube community, literally breathing one video after another and wishing I had the same collection at home. I'm still trying to minimize my current collection of eight products (including three lipsticks) – and the only thing I buy from this category are new products of the same product after I use it up.
And I don't buy nail polish anymore – during high school I was still painting my nails, but somehow I found that it just created another tasks for me to do; and so I quit. And I don't even have one bottle of nail polish now.


beauty products

When it comes to skin care, I use only five products, some of them occasionally. And that's how I like it. I no longer have three face masks, try different skin lotions, and feel no need to test any new moisturizer. I have found simple, zero waste and natural products that fulfill their role and my skin is fully satisfied with them. I don't need anything else.


read next: declutter with konmari


disposable products

After switching to zero waste (or when I started to try to live a zero waste life), I stopped buying many products that are intended for single use only – such as cotton rounds, plastic bags, napkins and so on. For all I have found an alternative that is from sustainable sources and I can use it over and over again. Or I found out that I really didn't need it at all.


bottled water

I have never been among those who buy large quantities of water packaged in plastic bottles. But I didn't really care to avoid them altogether. If I was suddenly thirsty outside, I bought a bottle of mineral water in the store. Today I'm careful about it – and if I go somewhere and know that I'll be out for some time, I throw my stainless steel bottle into my bag.




books and magazines

When I was younger, my big dream was to have a library with a thousand books. And today I only laugh at it. Although I also love to hold a physical book in my hand, I love holding paper sheets and the smell, but it's much more practical for me to read books in digital form. It's easier and cheaper. I don't even want to know how much money I spent on books in the past; and especially those I have never read and they just sit on my shelf.


notebooks, diaries & pens

I used to love notebooks. I could have had twenty of them, and it still wasn't enough. The beautiful patterns, the idea of writing in my dreams, goals or homework in mind, and the bargain price have made me collect a good number of notebooks – today I used up a lot of them or I gave them away. I don't buy new ones because I know it's not worth it – and I write down important things on my phone or laptop.


decorations

Do not get me wrong – I too drool over the IKEA catalog and make a list of decorations that I would buy immediately in my head. But it doesn't make sense to me, and I only take it as wasted money. Unless the thing is practical, in my eyes it's just a dust catcher.


What things did you stop buying?

pin for later


Odkedy som sa začala viac zaujímať o minimalizmus som (pochopiteľne) prestala kupovať mnoho vecí. A z jednoduchého dôvodu – zistila som, že ich nepotrebujem. Žijeme vo svete, kde nám reklamy a marketingové kampane dávajú pocit, že jedine vtedy, keď si kúpime ich produkty, budeme naozaj spokojný – a stačí sa pozrieť napríklad na výrobky, ktoré vám ponúkajú cez teleshopping; a aké hrozné životy majú ľudia, ktorí musia krájať mrkvu obyčajným nožom a ako sa všetky ich problémy stratia v momente, keď si kúpia jedinečný krájač, ku ktorému dostanú druhý zdarma.

Lenže mnohé z týchto vecí k šťastiu a spokojnosti nepotrebujete; a ja nepotrebujem ani mnohé ďalšie, ktoré mne osobne iba zaberajú miesto a nemám z nich dobrý pocit. Je ich dvanásť – a v dnešnom článku vám ich predstavím.




oblečenie

O tom, že som prestala nakupovať oblečenie, som už písala v článku Oblečenie už nenakupujem. A situácia sa nezmenila – necítim potrebu stráviť celé popoludnie v obchodnom centre a hrabaní sa medzi regálmi. Do obchodu s oblečením idem iba vtedy, keď naozaj niečo potrebujem a nemám za to žiadnu náhradu.


make-up a laky na nechty

Kedysi som sa v nakupovaní líčidiel vyžívala. Pred pár rokmi ma úplne pohltila táto komunita na YouTube, ja som doslova žrala jedno video za druhým a želala si, aby som mala doma rovnakú kolekciu. Svoju momentálnu zbierku, ktorá pozostáva z ôsmich produktov (vrátane troch rúžov) sa stále snažím iba minimalizovať – a jediné, čo si z tejto kategórie kupujem sú nové výrobky toho istého produktu po tom, čo mi dôjde starý.
A laky na nechty nekupujem už vôbec – počas strednej som si nechty ešte lakovala, ale akosi som zistila, že mi to pridáva iba ďalšiu starosť; a tak som prestala. A nevlastním už ani jeden lak.


kozmetika

Čo sa týka starostlivosti o pleť, používam len päť produktov, a to niektoré len výnimočne. A takto mi to vyhovuje. Už nemám tri pleťové masky, neskúšam rôzne pleťové vody a necítim potrebu testovať kadejaké hydratačné krémy. Našla som jednoduché, bezodpadové a prírodné produkty, ktoré plnia svoju úlohu a moja pleť je s nimi maximálne spokojná. Nič ďalšie mi netreba.


čítaj ďalej: upratuj s konmari


jednorazové produkty

Po prechode na zero waste (respektíve keď som sa o zero waste život začala pokúšať) som prestala kupovať mnohé produkty, ktoré sú určené len na jedno použitie – ako sú vatové tampóny, plastové vrecká, servítky a podobne. Na všetky som našla alternatívu, ktorá je z udržateľných zdrojov a môžem ju používať stále dookola. Alebo som zistila, že mi to vlastne vôbec netreba.


balené vody

Nikdy som nepatrila medzi tých, ktorí vo veľkom kupujú vodu balenú v plastových fľašiach. Ale ani som si veľmi nezaťažovala tým, aby som sa im úplne vyhýbala. Ak som bola vonku zrazu smädná, v obchode som si kúpila fľašu minerálky. Dnes si na to už dávam pozor – a ak niekam idem a viem, že sa zdržím, do tašky si prihodím aj moju nerezovú fľašu.




knihy a časopisy

Keď som bola mladšia, mojim veľkým snom bolo mať knižnicu, v ktorej bude tisíc kníh. A dnes sa už nad tým iba smejem. Hoci aj ja milujem, keď v ruke držím fyzickú knihu, milujem držať listy papiera a tú vôňu, ale pre mňa je oveľa praktickejšie čítať knihy v digitálnej podobe. Je to ľahšie a lacnejšie. Ani radšej nechcem vedieť, koľko peňazí som v minulosti minula za knihy; a hlavne za tie, ktoré som ešte ani raz nečítala a iba mi sedia na polici.


zápisníky, diáre & perá

Kedysi som zápisníky milovala. Mohla som ich mať aj dvadsať a aj tak mi to bolo málo. Nádherný vzor, myšlienka, ako si dnu budem zapisovať sny, ciele alebo domáce úlohy a výhodná cena zapríčinili to, že som nazbierala slušný počet zápisníkov – dnes sa mi už podarilo mnohé zapísať alebo putovali ďalej. Nové nekupujem, lebo viem, že to nemá cenu – a dôležité veci si zapisujem do mobilu alebo do poznámok na notebooku.


dekorácie

Nechápte ma zle – aj ja sa rozplývam nad IKEA katalógom a v hlave i robím zoznam dekorácií, ktoré by som si hneď kúpila. Ale nemá to pre mňa zmysel a beriem to iba ako vyhodené peniaze. Pokiaľ daná vec nie je praktická, v mojich očiach je to iba lapač prachu.


Aké veci ste prestali kupovať vy?

pripni na neskôr


Before I decided to switch to natural and vegan cosmetics that was not tested on animals, I was not at all interested in the composition of the products I used every day. I knew there would be ingredients in which would make me completely horrified and disgusted, so I decided to close my eyes, ignore it and live from day to day without remorse.

A mistake. As consumers, we have the right not only to know what is in the products (and in a understandable language), but also that all ingredients are safe. And, of course, they are often not, but since a large number of the population the names in small letters on the back of the pack say nothing, we simply don't know what we put on our face and body.

Up to 82,000 ingredients are used in cosmetics – and according to studies, up to one eighth, meaning ten thousands substances, are industrial chemicals, including carcinogens, pesticides, reproductive toxins and hormonal disruptors. In today's article, I would like to show you six ingredients that make up a common part of cosmetic products, explaining what these ingredients do, why are they harmful and why you should avoid them completely.




parabens

Parabens are most commonly used as preservatives because they have antibacterial effects. Thanks to them, cosmetic products will last longer. However, they are toxic, they quickly enter the skin and disrupt the hormonal balance, causing various health problems, fertility disorders and increasing the risk of breast cancer.
They are labeled as 'methylparaben', 'propylparaben', 'ethylparaben' and so on, sometimes under the letter 'E', followed by a three-digit number. However, they are often disguised as “perfume”. They're estimated to be in 75 to 90% of cosmetic products – most commonly shampoos, shower gels, make-up removers and creams.
Products that don't contain parabens usually have this written on the package.


triclosan

Triclosan is also used as an antibacterial preservative. However, it's very dangerous because it belongs to carcinogens, it irritates the skin and eyes, it can accumulate in the body and it's difficult to get out of the organism. According to studies and research, it affects reproduction and can cause cell death.
It's found in deodorants, face cleansers, antibacterial soaps, toothpastes and mouthwashes.
It's prohibited in Japan and Canada.


read next: zero waste skin care


parfume

Even the word 'perfume' is very misleading, since it has almost no informative value. It can be a natural extract of plant origin, but also a label for a toxic substance. Quite often, however, they are synthetic components made from petroleum substances that are carcinogenic and toxic to the immune system, are potent allergens, can negatively affect the hormonal system, fertility and sensory organs.
Perfumes are used in many cosmetic products, so it's better to avoid them as this label can conceal up to 300 different chemicals that have never been tested for safety.


sls

You have surely heard about sodium lauryl sulfate. It's produced synthetically and is most often used as a foamer and dirt remover, but it's a potentially harmful substance. It's irritating to eyes and lungs, but mainly the skin, while it changes the top layers of skin. It dries hair. It can accumulate in the body (most often in the brain, lungs and liver) and should be avoided by people with atopic eczema.
It comes in many shampoos, conditioners, soaps, toothpastes, hair dyes and cleansers.




dea (diethanolamine)

It's produced synthetically or from coconut ("Cocoamide DEA") or palm ("Laurylamide DEA") oil. It serves as a foaming agent and emulsifier. The EU classifies the ingredient as harmful and dangerous to human health, adding unconcentrated DEA is prohibited, but the use of derivatives is permitted despite being a carcinogen. It can cause burns, allergic reactions and impair the function of the kidneys, liver and nervous system. It's irritating to eyes and respiratory system, is toxic and affects brain function.
DEA appears in shampoos, shower gels, soaps, bath foams, shaving products, sun creams, but also in decorative cosmetics.


oxybenzone

We know two types of sunscreens – mineral and chemical. In chemical sunscreens is often used oxybenzone, which serves as an absorber of ultraviolet radiation. However, it's known as a possible carcinogen and endocrine disruptor, causing skin allergies and, according to some research, it can also change thyroid function. It's toxic to the immune system and harmful to development and reproduction.
In addition to sunscreen, it can also be found in makeup that contains a protective factor.


Check all the products you have at home for any of the above substances – and if they do, discard the product for safety reasons.
If you're interested in other ingredients, I recommend you to visit the EWG Skin Deep Database page, where you will find a quick search engine in which you just write the name of the substance and find out what origin and category it belongs – whether it's natural and harmless or you should avoid it.

pin for later


Pred tým, než som sa rozhodla prejsť na prírodnú a vegánsku kozmetiku, ktorá nie je testovaná na zvieratách, som sa o zloženie produktov, ktoré som každý deň používala, vôbec nezaujímala. Vedela som, že v nich budú zložky, z ktorých budem úplne zhrozená a znechutená, preto som sa radšej rozhodla predtým zatvoriť oči, ignorovať to a žiť zo dňa na deň bez výčitiek.

Chyba. Ako spotrebitelia máme právo nielen vedieť, čo sa v produktoch nachádza (a v zrozumiteľnom jazyku), ale taktiež, aby boli všetky zložky nezávadné a bezpečné. A to, samozrejme, často nie sú, avšak keďže značnému množstvu populácie odborné názvy malými písmenkami na zadnej strane balenia nič nehovoria, ani len netušíme, čo si na tvár i telo dávame.

V kozmetike je používaných až 82.000 zložiek – a podľa výskumov je až osmina, teda desaťtisíc látok, patrí pod priemyselné chemikálie vrátane karcinogénov, pesticídov, reprodukčných toxínov a hormonálnych disruptorov. V dnešnom článku by som vám preto chcela ukázať šesť zložiek, ktoré tvoria bežnú súčasť kozmetických produktov, s vysvetlením, čo tieto ingrediencie spôsobujú, prečo škodia a prečo by ste sa im mali oblúkom vyhýbať.




parabény

Parabény sa najčastejšie používajú ako konzervačné látky, pretože majú antibakteriálne účinky. Vďaka nim vydržia kozmetické výrobky dlhšiu dobu. Sú ale toxické, rýchlo sa dostávajú do pokožky a narúšajú hormonálnu rovnováhu, čím vyvolávajú rôzne zdravotné problémy, poruchy plodnosti a zvyšujú riziko rakoviny prsníka.
Na obale ich nájdeme označené ako „methylparaben“, „propylparaben“, „ethylparaben“ a podobne, niekedy aj pod písmenom „E“, ktoré nasleduje trojčíslie. Často sú však zamaskované aj pod označením „parfum“. Podľa odhadov sa nachádzajú v 75 až 90 % kozmetických výrobkov – najčastejšie to sú šampóny, sprchové gély, odličovadlá a krémy.
Produkty, ktoré parabény neobsahujú, to majú zvyčajne napísané rovno na obale.


triklosan

Triklosan sa tiež používa ako antibakteriálna konzervačná látka. Je však veľmi nebezpečný, pretože sa radí sa medzi karcinogény, dráždi pokožku a oči, dokáže sa hromadiť v tele a ťažko sa z organizmu dostáva von. Podľa štúdií a výskumov má vplyv na reprodukciu a môže spôsobiť až smrť buniek.
Nachádza sa v dezodorantoch, čistiacich výrobkoch na tvár, antibakteriálnych mydlách, zubných pastách a ústnych vodách.
Je zakázaný v Japonsku a Kanade.


čítaj ďalej: zero waste starostlivosť o pleť


parfém

Už samotné označenie „parfum“ je veľmi zavádzajúce, nakoľko nemá takmer žiadnu výpovednú hodnotu. Môže to byť prírodný extrakt rastlinného pôvodu, ale aj označenie pre toxickú látku. Pomerne často sa ale jedná o syntetické zložky vyrobené z ropných látok, ktoré sú rakovinotvorné a toxické pri imunitný systém,  sú silnými alergénmi, môžu negatívne ovplyvňovať hormonálnu sústavu, plodnosť a zmyslové orgány.
Parfumy sa používajú v mnohých kozmetických výrobkoch, preto je lepšie sa im vyhýbať, nakoľko toto označenie môže ukrývať až 300 rôznych chemikálií, ktoré nikdy neboli testované pre bezpečnosť.


sls

O Laurylsulfáte sodnom ste už určite počuli. Vyrába sa synteticky a využíva sa najčastejšie ako penidlo a odstraňovač nečistôt, no patrí medzi potenciálne zdraviu škodlivé látky. Dráždi oči a pľúca, no hlave pokožku, pričom mení najvrchnejšie vrstvy kože. Vysušuje vlasy. Môže sa ukladať v tele (najčastejšie v mozgu, pľúcach a pečeni) a oblúkom by sa mu mali vyhýbať najmä ľudia s atopickým ekzémom.
Je v mnohých šampónoch, kondicionéroch, mydlách, zubných pastách, farbách na vlasy a čistiacich produktoch.




dea (diethanolamine)

Vyrába sa synteticky alebo z kokosového („Cocoamide DEA“), prípadne palmového („Laurylamide DEA“) oleja. Slúži ako penidlo a emulgátor. EU klasifikuje zložku ako škodlivú a nebezpečnú pre ľudské zdravie, pridávanie nekoncentrovaného DEA je zakázané, no používanie derivátov je povolené aj napriek tomu, že je to karcinogén. Môže spôsobiť popáleniny, alergické reakcie a narušiť funkciu obličiek, pečene a nervového systému. Dráždi oči a dýchací systém, je toxický a ovplyvňuje mozgové funkcie.
DEA sa objavuje v šampónoch, sprchových géloch, mydlách, penách do kúpeľa, prostriedkoch na holenie, opaľovacích krémoch, ale aj v dekoratívnej kozmetike.


oxybenzone

Poznáme dva druhy opaľovacích krémov – minerálne a chemické. A práve v chemických sa zvykne používať Oxybenzone, ktorý slúži ako pohlcovač ultrafialového žiarenia. Označuje sa však ako možný karcinogén a endokrinný disruptor, spôsobuje kožné alergie a podľa niektorých výskumov dokáže aj zmeniť funkciu štítnej žľazy. Je toxický pre imunitný systém a škodlivý pre vývoj a reprodukciu.
Okrem opaľovacích krémov sa môže nachádzať aj v make-upe, ktorý obsahuje ochranný faktor.


Prekontrolujte všetky produkty, ktoré doma máte, či náhodou neobsahujú niektorú z vyššie spomenutých látok – a ak náhodou áno, z bezpečnostných dôvodov výrobok radšej vyhoďte.
Ak vás zaujímajú ďalšie zložky, odporúčam navštíviť stránku encyklopedie.biooo.cz, kde nájdete rýchly vyhľadávač, do ktorého stačí napísať názov látky a dozviete sa, aká má pôvod a do akej kategórie patrí – či je prírodná a neškodná alebo sa jej máte radšej vyhýbať.

pripni na neskôr

Monday, November 11, 2019

HARMFUL SUBSTANCES IN COSMETICS



Before I decided to switch to natural and vegan cosmetics that was not tested on animals, I was not at all interested in the composition of the products I used every day. I knew there would be ingredients in which would make me completely horrified and disgusted, so I decided to close my eyes, ignore it and live from day to day without remorse.

A mistake. As consumers, we have the right not only to know what is in the products (and in a understandable language), but also that all ingredients are safe. And, of course, they are often not, but since a large number of the population the names in small letters on the back of the pack say nothing, we simply don't know what we put on our face and body.

Up to 82,000 ingredients are used in cosmetics – and according to studies, up to one eighth, meaning ten thousands substances, are industrial chemicals, including carcinogens, pesticides, reproductive toxins and hormonal disruptors. In today's article, I would like to show you six ingredients that make up a common part of cosmetic products, explaining what these ingredients do, why are they harmful and why you should avoid them completely.




parabens

Parabens are most commonly used as preservatives because they have antibacterial effects. Thanks to them, cosmetic products will last longer. However, they are toxic, they quickly enter the skin and disrupt the hormonal balance, causing various health problems, fertility disorders and increasing the risk of breast cancer.
They are labeled as 'methylparaben', 'propylparaben', 'ethylparaben' and so on, sometimes under the letter 'E', followed by a three-digit number. However, they are often disguised as “perfume”. They're estimated to be in 75 to 90% of cosmetic products – most commonly shampoos, shower gels, make-up removers and creams.
Products that don't contain parabens usually have this written on the package.


triclosan

Triclosan is also used as an antibacterial preservative. However, it's very dangerous because it belongs to carcinogens, it irritates the skin and eyes, it can accumulate in the body and it's difficult to get out of the organism. According to studies and research, it affects reproduction and can cause cell death.
It's found in deodorants, face cleansers, antibacterial soaps, toothpastes and mouthwashes.
It's prohibited in Japan and Canada.


read next: zero waste skin care


parfume

Even the word 'perfume' is very misleading, since it has almost no informative value. It can be a natural extract of plant origin, but also a label for a toxic substance. Quite often, however, they are synthetic components made from petroleum substances that are carcinogenic and toxic to the immune system, are potent allergens, can negatively affect the hormonal system, fertility and sensory organs.
Perfumes are used in many cosmetic products, so it's better to avoid them as this label can conceal up to 300 different chemicals that have never been tested for safety.


sls

You have surely heard about sodium lauryl sulfate. It's produced synthetically and is most often used as a foamer and dirt remover, but it's a potentially harmful substance. It's irritating to eyes and lungs, but mainly the skin, while it changes the top layers of skin. It dries hair. It can accumulate in the body (most often in the brain, lungs and liver) and should be avoided by people with atopic eczema.
It comes in many shampoos, conditioners, soaps, toothpastes, hair dyes and cleansers.




dea (diethanolamine)

It's produced synthetically or from coconut ("Cocoamide DEA") or palm ("Laurylamide DEA") oil. It serves as a foaming agent and emulsifier. The EU classifies the ingredient as harmful and dangerous to human health, adding unconcentrated DEA is prohibited, but the use of derivatives is permitted despite being a carcinogen. It can cause burns, allergic reactions and impair the function of the kidneys, liver and nervous system. It's irritating to eyes and respiratory system, is toxic and affects brain function.
DEA appears in shampoos, shower gels, soaps, bath foams, shaving products, sun creams, but also in decorative cosmetics.


oxybenzone

We know two types of sunscreens – mineral and chemical. In chemical sunscreens is often used oxybenzone, which serves as an absorber of ultraviolet radiation. However, it's known as a possible carcinogen and endocrine disruptor, causing skin allergies and, according to some research, it can also change thyroid function. It's toxic to the immune system and harmful to development and reproduction.
In addition to sunscreen, it can also be found in makeup that contains a protective factor.


Check all the products you have at home for any of the above substances – and if they do, discard the product for safety reasons.
If you're interested in other ingredients, I recommend you to visit the EWG Skin Deep Database page, where you will find a quick search engine in which you just write the name of the substance and find out what origin and category it belongs – whether it's natural and harmless or you should avoid it.

pin for later


Pred tým, než som sa rozhodla prejsť na prírodnú a vegánsku kozmetiku, ktorá nie je testovaná na zvieratách, som sa o zloženie produktov, ktoré som každý deň používala, vôbec nezaujímala. Vedela som, že v nich budú zložky, z ktorých budem úplne zhrozená a znechutená, preto som sa radšej rozhodla predtým zatvoriť oči, ignorovať to a žiť zo dňa na deň bez výčitiek.

Chyba. Ako spotrebitelia máme právo nielen vedieť, čo sa v produktoch nachádza (a v zrozumiteľnom jazyku), ale taktiež, aby boli všetky zložky nezávadné a bezpečné. A to, samozrejme, často nie sú, avšak keďže značnému množstvu populácie odborné názvy malými písmenkami na zadnej strane balenia nič nehovoria, ani len netušíme, čo si na tvár i telo dávame.

V kozmetike je používaných až 82.000 zložiek – a podľa výskumov je až osmina, teda desaťtisíc látok, patrí pod priemyselné chemikálie vrátane karcinogénov, pesticídov, reprodukčných toxínov a hormonálnych disruptorov. V dnešnom článku by som vám preto chcela ukázať šesť zložiek, ktoré tvoria bežnú súčasť kozmetických produktov, s vysvetlením, čo tieto ingrediencie spôsobujú, prečo škodia a prečo by ste sa im mali oblúkom vyhýbať.




parabény

Parabény sa najčastejšie používajú ako konzervačné látky, pretože majú antibakteriálne účinky. Vďaka nim vydržia kozmetické výrobky dlhšiu dobu. Sú ale toxické, rýchlo sa dostávajú do pokožky a narúšajú hormonálnu rovnováhu, čím vyvolávajú rôzne zdravotné problémy, poruchy plodnosti a zvyšujú riziko rakoviny prsníka.
Na obale ich nájdeme označené ako „methylparaben“, „propylparaben“, „ethylparaben“ a podobne, niekedy aj pod písmenom „E“, ktoré nasleduje trojčíslie. Často sú však zamaskované aj pod označením „parfum“. Podľa odhadov sa nachádzajú v 75 až 90 % kozmetických výrobkov – najčastejšie to sú šampóny, sprchové gély, odličovadlá a krémy.
Produkty, ktoré parabény neobsahujú, to majú zvyčajne napísané rovno na obale.


triklosan

Triklosan sa tiež používa ako antibakteriálna konzervačná látka. Je však veľmi nebezpečný, pretože sa radí sa medzi karcinogény, dráždi pokožku a oči, dokáže sa hromadiť v tele a ťažko sa z organizmu dostáva von. Podľa štúdií a výskumov má vplyv na reprodukciu a môže spôsobiť až smrť buniek.
Nachádza sa v dezodorantoch, čistiacich výrobkoch na tvár, antibakteriálnych mydlách, zubných pastách a ústnych vodách.
Je zakázaný v Japonsku a Kanade.


čítaj ďalej: zero waste starostlivosť o pleť


parfém

Už samotné označenie „parfum“ je veľmi zavádzajúce, nakoľko nemá takmer žiadnu výpovednú hodnotu. Môže to byť prírodný extrakt rastlinného pôvodu, ale aj označenie pre toxickú látku. Pomerne často sa ale jedná o syntetické zložky vyrobené z ropných látok, ktoré sú rakovinotvorné a toxické pri imunitný systém,  sú silnými alergénmi, môžu negatívne ovplyvňovať hormonálnu sústavu, plodnosť a zmyslové orgány.
Parfumy sa používajú v mnohých kozmetických výrobkoch, preto je lepšie sa im vyhýbať, nakoľko toto označenie môže ukrývať až 300 rôznych chemikálií, ktoré nikdy neboli testované pre bezpečnosť.


sls

O Laurylsulfáte sodnom ste už určite počuli. Vyrába sa synteticky a využíva sa najčastejšie ako penidlo a odstraňovač nečistôt, no patrí medzi potenciálne zdraviu škodlivé látky. Dráždi oči a pľúca, no hlave pokožku, pričom mení najvrchnejšie vrstvy kože. Vysušuje vlasy. Môže sa ukladať v tele (najčastejšie v mozgu, pľúcach a pečeni) a oblúkom by sa mu mali vyhýbať najmä ľudia s atopickým ekzémom.
Je v mnohých šampónoch, kondicionéroch, mydlách, zubných pastách, farbách na vlasy a čistiacich produktoch.




dea (diethanolamine)

Vyrába sa synteticky alebo z kokosového („Cocoamide DEA“), prípadne palmového („Laurylamide DEA“) oleja. Slúži ako penidlo a emulgátor. EU klasifikuje zložku ako škodlivú a nebezpečnú pre ľudské zdravie, pridávanie nekoncentrovaného DEA je zakázané, no používanie derivátov je povolené aj napriek tomu, že je to karcinogén. Môže spôsobiť popáleniny, alergické reakcie a narušiť funkciu obličiek, pečene a nervového systému. Dráždi oči a dýchací systém, je toxický a ovplyvňuje mozgové funkcie.
DEA sa objavuje v šampónoch, sprchových géloch, mydlách, penách do kúpeľa, prostriedkoch na holenie, opaľovacích krémoch, ale aj v dekoratívnej kozmetike.


oxybenzone

Poznáme dva druhy opaľovacích krémov – minerálne a chemické. A práve v chemických sa zvykne používať Oxybenzone, ktorý slúži ako pohlcovač ultrafialového žiarenia. Označuje sa však ako možný karcinogén a endokrinný disruptor, spôsobuje kožné alergie a podľa niektorých výskumov dokáže aj zmeniť funkciu štítnej žľazy. Je toxický pre imunitný systém a škodlivý pre vývoj a reprodukciu.
Okrem opaľovacích krémov sa môže nachádzať aj v make-upe, ktorý obsahuje ochranný faktor.


Prekontrolujte všetky produkty, ktoré doma máte, či náhodou neobsahujú niektorú z vyššie spomenutých látok – a ak náhodou áno, z bezpečnostných dôvodov výrobok radšej vyhoďte.
Ak vás zaujímajú ďalšie zložky, odporúčam navštíviť stránku encyklopedie.biooo.cz, kde nájdete rýchly vyhľadávač, do ktorého stačí napísať názov látky a dozviete sa, aká má pôvod a do akej kategórie patrí – či je prírodná a neškodná alebo sa jej máte radšej vyhýbať.

pripni na neskôr


Over the past year, the interest in environmental protection has increased several times. People are more aware of the importance of reducing our plastic consumption and waste production; and many companies are responding to it – package free shops open across the country where you can buy groceries and cosmetics without unnecessary packaging, you can buy a substitute for traditional produce bags for fruit and vegetable in a regular supermarket, and large institutions commit to finding better substitutes for plastic straws or disposable cuttlery.

In this context, the word sustainability has been said many times – seeking sustainable alternatives, creating sustainable homes, building sustainable living. Sustainability and zero waste have much in common; and yet it's not the same.




what is sustainability

There is no precise definition of sustainability. If you look at this from different angles, you will get a slightly different answer each time. However, as the most universal we consider the oldest and original definition given at the 1992 United Nations Conference on Environment and Development in Rio de Janeiro:


Development that meets the needs of the present without compromising the ability of future generations to meet their own needs.


Therefore, sustainability can be understood as a way of life, where our common and basic needs are still fulfilled, that is, we don't feel any shortcomings and we lack nothing, but at the same time we don't endanger the quality of life of the generations that come after us.


read next: can one make a change?


If we look at the second half of the last century, when the plastic revolution – when they started to make from plastic everything from household goods to clothing – surely this period cannot be described as sustainable; because today we see results. The oceans and seas are full of plastic waste, micro-plastics are already present in our bodies and plastic will never break down on the landfills. We threaten ecosystems, which in turn threaten us. Not to mention how our children would suffer if we didn't stop doing that.




sustainability vs. zero waste

Many people also understand as zero waste the use of alternatives that are made from wood, glass, metal, fabric and so on – that is, from renewable sources that we can recycle or decompose in nature without any waste. That is why we can call them sustainable – when we plant a tree, so that we can make wood, for example, into a cutting board, once it's destroyed and worn out, it can be completely decomposed in nature, and will serve as a fertilizer for another young tree.

But zero waste doesn't automatically mean sustainability. For example, look at beeswax wraps for food, which has become very popular in recent months. On the one hand, they're an excellent substitute for cling film because they are reusable, and since they are only a piece of cloth and beeswax, they can be fully decomposed in nature. However, what happens if all people around the world throw away their cling film in the bin and want to buy a wax wrap? Demand will increase several times – and mass exploitation of bees and hives will begin to get as much wax as possible. This is likely to go to the extreme, when beekeepers take away all the honey and burn the hive, causing the entire bee communities to die. And that is no longer sustainable.

A second example is the use of soap nuts as a substitute for conventional laundry detergents. They seem like a complete miracle – a nut that naturally contains a saponin that can wash clothes without any chemicals and can be composted after use? Soap nuts are growing in the Himalayas, and as demand for them is not yet high, people living in the area collect them only after the nuts have fallen to the ground and sell them on the market. But it's not their primary source of money, so many nuts will go unnoticed. However, when interest increases, there will be a need for more land for planting in bulk, but mainly for people who will do everything possible to collect as many nuts as they can (and we can only hope that it won't end up as fast fashion production and as how the people in the developing countries who are sewing such garments work), not to mention how much pesticides and chemicals will be needed to grow the trees as expected.




However, this doesn't mean that you should not use wax wraps or soap nuts. These can also be, or even are sustainable, when compared to cling film and laundry detergent. But when it comes to achieving sustainability, we still have gaps, and many of them are not yet completely filled.

Sustainability is the search for alternatives that are simple and easy to imply in everyday life, do not harm the environment, animals and ecosystems, while not adversely affecting the future and upcoming generations. We must realize that there is no one on earth as an individual who can think only of themselves – we must look at how our behavior affects the planet, flora and fauna and how it will affect our children. Because even they deserve to live in purity, peace and beauty.

pin for later


V priebehu posledného roka vzrástol záujem o ochranu životného prostredia niekoľkonásobne. Ľudia si čoraz viac uvedomujú, že je dôležité znížiť našu spotrebu plastov i produkciu odpadu; a mnohé spoločnosti na to reagujú – po celej krajine sa otvárajú bezobalové obchody, kde nakúpite potraviny i kozmetiku bez zbytočných obalov, v bežnom supermarkete kúpite látkové náhrady klasických plastových vreciek na ovocie a zeleninu a veľké inštitúcie si dávajú záväzky nájsť lepšie náhrady za plastové slamky či jednorazový riad.

V tejto súvislosti sa začalo skloňovať slovo udržateľnosť – hľadanie udržateľných alternatív, vytváranie udržateľných domovov, budovanie udržateľného života. Udržateľnosť a zero waste majú mnoho spoločného; a predsa to nie je to isté.




čo je udržateľnosť

Neexistuje žiadna presná definícia, čo znamená termín udržateľnosť. Keď sa na túto problematiku pozriete z rôznych uhlov, zakaždým dôjdete k mierne odlišnému výsledku. Avšak za najviac univerzálnu považujeme najstaršiu a pôvodnú definíciu, ktorá odznela na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v roku 1992 v Rio de Janeiro:


Vývoj, ktorý vyhovuje súčasným potrebám bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje potreby.


Udržateľnosť preto môžeme chápať ako spôsob života, kedy sú naše bežné a základne potreby stále naplnené, teda nepociťujeme žiadne nedostatky a nič nám nechýba, ale zároveň takto neohrozujeme kvalitu života generácií, ktoré prídu po nás.


čítaj ďalej: môže jeden spraviť zmenu?


Ak sa pozrieme na druhú polovicu minulého storočia, kedy bola plastová revolúcia – teda keď z plastu začali vyrábať úplne všetko od obalov cez potreby do domácnosti až po oblečenie – toto obdobie určite nemôžeme označiť ako za udržateľné; pretože dnes vidíme výsledky. Oceány a moria sú plné plastového odpadu, mikroplasty sa nachádzajú už aj v našich telách a na skládkach sa plast nikdy nerozloží. Ohrozujeme ekosystémy, ktoré následne ohrozujú i nás. Nehovoriac o tom, ako by trpeli naše deti, keby sme s takýmto správaním neprestali.




udržateľnosť vs. zero waste

Pod bezodpadovým životným štýlom mnohí ľudia chápu aj používanie alternatív, ktoré sú vyrobené z dreva, skla, kovu, tkaniny a podobne – teda z obnoviteľných zdrojov, ktoré vieme recyklovať alebo sa v prírode bez stopy rozložia. Práve preto ich vieme nazvať udržateľnými – keď zasadíme strom, aby sme z dreva mohli vyrobiť napríklad dosku na krájanie, len čo bude zničená a opotrebovaná, vie sa v prírode úplne rozložiť, a poslúži ako hnojivo pre ďalší mladý strom.

Lenže zero waste automaticky neznamená udržateľnosť. Vezmime si napríklad voskové obaly na potraviny, ktoré sa v posledných mesiacoch stali veľmi populárnymi. Na jednu stranu sú výbornou náhradou potravinovej fólie, pretože sú znovu-použiteľné, a keďže sú iba z kúsku látky a včelieho vosku, v prírode sa stopercentne rozložia. Avšak čo sa stane, keď všetci ľudia na celom svete hodia svoju potravinovú fóliu do koša a budú si chcieť kúpiť voskový obal? Dopyt vzrastie niekoľkonásobne – a začne hromadné vykorisťovanie včiel a úľov s cieľom získania čo najväčšieho množstva vosku. To s veľkou pravdepodobnosťou zájde až do extrému, kedy včelári odoberú všetok med a úľ vypália, vďaka čomu zahynú celé spoločenstvá včiel. A to už nie je udržateľné.

Druhým príkladom je používanie mydlových orechov ako náhrady za bežné prostriedky na pranie. Zdajú sa byť ako hotový zázrak – orech, ktorý prirodzene obsahuje saponín, ktorý dokáže vyprať oblečenie bez akýchkoľvek chemikálií a po použití ich je možné skompostovať? Mydlové orechy rastú v Himalájach, a keďže dopyt po nich ešte nie je vysoký, ľudia žijúci v tejto oblasti ich zbierajú až po tom, čo orechy spadnú na zem, a predávajú ich na trhu. No nie je to ich primárny zdroj peňazí, teda mnohé orechy ostanú bez povšimnutia. Avšak keď záujem vzrastie, odnesie si to jednak zem, ktorá bude používaná na sadenie vo veľkom, ale hlavne ľudia, ktorí budú robiť všetko pre to, aby pozbierali čo najviac orechov (a môžeme len dúfať, aby to neskončilo ako s produkciou rýchlej módy, respektíve tým, ako pracujú ľudia v rozvojových krajinách, ktorí šijú takéto oblečenie), nehovoriac o tom, koľko pesticídov a chemikálií bude potrebných na to, aby stromy rástli podľa predstáv.




To však neznamená, že nemáte používať voskové obaly alebo mydlové orechy. Aj tie môžu byť, respektíve sú udržateľné, ak ich porovnáme s potravinovou fóliou a pracím práškom. Ale čo sa týka dosiahnutia udržateľnosti, stále máme medzery, pričom mnohé z nich ešte nevieme úplne vyplniť.

Udržateľnosť je hľadanie alternatív, ktoré sú jednoduché a ľahko implikovateľné do bežného života, nepoškodzujú životné prostredie, živočíchy a ekosystémy, a zároveň negatívne neovplyvňujú budúcnosť a nasledujúce generácie. Musíme si totiž uvedomiť, že na Zemi nikto neexistuje ako jednotlivec, ktorý môže myslieť ba sám na seba – musíme hľadieť na to, ako naše správania ovplyvňuje planétu, flóru a faunu a aký bude mať dopad na naše deti. Pretože aj tie si zaslúžia žiť v čistote, pokoji a kráse.

pripni na neskôr

Monday, November 04, 2019

WHAT IS SUSTAINABILITY



Over the past year, the interest in environmental protection has increased several times. People are more aware of the importance of reducing our plastic consumption and waste production; and many companies are responding to it – package free shops open across the country where you can buy groceries and cosmetics without unnecessary packaging, you can buy a substitute for traditional produce bags for fruit and vegetable in a regular supermarket, and large institutions commit to finding better substitutes for plastic straws or disposable cuttlery.

In this context, the word sustainability has been said many times – seeking sustainable alternatives, creating sustainable homes, building sustainable living. Sustainability and zero waste have much in common; and yet it's not the same.




what is sustainability

There is no precise definition of sustainability. If you look at this from different angles, you will get a slightly different answer each time. However, as the most universal we consider the oldest and original definition given at the 1992 United Nations Conference on Environment and Development in Rio de Janeiro:


Development that meets the needs of the present without compromising the ability of future generations to meet their own needs.


Therefore, sustainability can be understood as a way of life, where our common and basic needs are still fulfilled, that is, we don't feel any shortcomings and we lack nothing, but at the same time we don't endanger the quality of life of the generations that come after us.


read next: can one make a change?


If we look at the second half of the last century, when the plastic revolution – when they started to make from plastic everything from household goods to clothing – surely this period cannot be described as sustainable; because today we see results. The oceans and seas are full of plastic waste, micro-plastics are already present in our bodies and plastic will never break down on the landfills. We threaten ecosystems, which in turn threaten us. Not to mention how our children would suffer if we didn't stop doing that.




sustainability vs. zero waste

Many people also understand as zero waste the use of alternatives that are made from wood, glass, metal, fabric and so on – that is, from renewable sources that we can recycle or decompose in nature without any waste. That is why we can call them sustainable – when we plant a tree, so that we can make wood, for example, into a cutting board, once it's destroyed and worn out, it can be completely decomposed in nature, and will serve as a fertilizer for another young tree.

But zero waste doesn't automatically mean sustainability. For example, look at beeswax wraps for food, which has become very popular in recent months. On the one hand, they're an excellent substitute for cling film because they are reusable, and since they are only a piece of cloth and beeswax, they can be fully decomposed in nature. However, what happens if all people around the world throw away their cling film in the bin and want to buy a wax wrap? Demand will increase several times – and mass exploitation of bees and hives will begin to get as much wax as possible. This is likely to go to the extreme, when beekeepers take away all the honey and burn the hive, causing the entire bee communities to die. And that is no longer sustainable.

A second example is the use of soap nuts as a substitute for conventional laundry detergents. They seem like a complete miracle – a nut that naturally contains a saponin that can wash clothes without any chemicals and can be composted after use? Soap nuts are growing in the Himalayas, and as demand for them is not yet high, people living in the area collect them only after the nuts have fallen to the ground and sell them on the market. But it's not their primary source of money, so many nuts will go unnoticed. However, when interest increases, there will be a need for more land for planting in bulk, but mainly for people who will do everything possible to collect as many nuts as they can (and we can only hope that it won't end up as fast fashion production and as how the people in the developing countries who are sewing such garments work), not to mention how much pesticides and chemicals will be needed to grow the trees as expected.




However, this doesn't mean that you should not use wax wraps or soap nuts. These can also be, or even are sustainable, when compared to cling film and laundry detergent. But when it comes to achieving sustainability, we still have gaps, and many of them are not yet completely filled.

Sustainability is the search for alternatives that are simple and easy to imply in everyday life, do not harm the environment, animals and ecosystems, while not adversely affecting the future and upcoming generations. We must realize that there is no one on earth as an individual who can think only of themselves – we must look at how our behavior affects the planet, flora and fauna and how it will affect our children. Because even they deserve to live in purity, peace and beauty.

pin for later


V priebehu posledného roka vzrástol záujem o ochranu životného prostredia niekoľkonásobne. Ľudia si čoraz viac uvedomujú, že je dôležité znížiť našu spotrebu plastov i produkciu odpadu; a mnohé spoločnosti na to reagujú – po celej krajine sa otvárajú bezobalové obchody, kde nakúpite potraviny i kozmetiku bez zbytočných obalov, v bežnom supermarkete kúpite látkové náhrady klasických plastových vreciek na ovocie a zeleninu a veľké inštitúcie si dávajú záväzky nájsť lepšie náhrady za plastové slamky či jednorazový riad.

V tejto súvislosti sa začalo skloňovať slovo udržateľnosť – hľadanie udržateľných alternatív, vytváranie udržateľných domovov, budovanie udržateľného života. Udržateľnosť a zero waste majú mnoho spoločného; a predsa to nie je to isté.




čo je udržateľnosť

Neexistuje žiadna presná definícia, čo znamená termín udržateľnosť. Keď sa na túto problematiku pozriete z rôznych uhlov, zakaždým dôjdete k mierne odlišnému výsledku. Avšak za najviac univerzálnu považujeme najstaršiu a pôvodnú definíciu, ktorá odznela na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v roku 1992 v Rio de Janeiro:


Vývoj, ktorý vyhovuje súčasným potrebám bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje potreby.


Udržateľnosť preto môžeme chápať ako spôsob života, kedy sú naše bežné a základne potreby stále naplnené, teda nepociťujeme žiadne nedostatky a nič nám nechýba, ale zároveň takto neohrozujeme kvalitu života generácií, ktoré prídu po nás.


čítaj ďalej: môže jeden spraviť zmenu?


Ak sa pozrieme na druhú polovicu minulého storočia, kedy bola plastová revolúcia – teda keď z plastu začali vyrábať úplne všetko od obalov cez potreby do domácnosti až po oblečenie – toto obdobie určite nemôžeme označiť ako za udržateľné; pretože dnes vidíme výsledky. Oceány a moria sú plné plastového odpadu, mikroplasty sa nachádzajú už aj v našich telách a na skládkach sa plast nikdy nerozloží. Ohrozujeme ekosystémy, ktoré následne ohrozujú i nás. Nehovoriac o tom, ako by trpeli naše deti, keby sme s takýmto správaním neprestali.




udržateľnosť vs. zero waste

Pod bezodpadovým životným štýlom mnohí ľudia chápu aj používanie alternatív, ktoré sú vyrobené z dreva, skla, kovu, tkaniny a podobne – teda z obnoviteľných zdrojov, ktoré vieme recyklovať alebo sa v prírode bez stopy rozložia. Práve preto ich vieme nazvať udržateľnými – keď zasadíme strom, aby sme z dreva mohli vyrobiť napríklad dosku na krájanie, len čo bude zničená a opotrebovaná, vie sa v prírode úplne rozložiť, a poslúži ako hnojivo pre ďalší mladý strom.

Lenže zero waste automaticky neznamená udržateľnosť. Vezmime si napríklad voskové obaly na potraviny, ktoré sa v posledných mesiacoch stali veľmi populárnymi. Na jednu stranu sú výbornou náhradou potravinovej fólie, pretože sú znovu-použiteľné, a keďže sú iba z kúsku látky a včelieho vosku, v prírode sa stopercentne rozložia. Avšak čo sa stane, keď všetci ľudia na celom svete hodia svoju potravinovú fóliu do koša a budú si chcieť kúpiť voskový obal? Dopyt vzrastie niekoľkonásobne – a začne hromadné vykorisťovanie včiel a úľov s cieľom získania čo najväčšieho množstva vosku. To s veľkou pravdepodobnosťou zájde až do extrému, kedy včelári odoberú všetok med a úľ vypália, vďaka čomu zahynú celé spoločenstvá včiel. A to už nie je udržateľné.

Druhým príkladom je používanie mydlových orechov ako náhrady za bežné prostriedky na pranie. Zdajú sa byť ako hotový zázrak – orech, ktorý prirodzene obsahuje saponín, ktorý dokáže vyprať oblečenie bez akýchkoľvek chemikálií a po použití ich je možné skompostovať? Mydlové orechy rastú v Himalájach, a keďže dopyt po nich ešte nie je vysoký, ľudia žijúci v tejto oblasti ich zbierajú až po tom, čo orechy spadnú na zem, a predávajú ich na trhu. No nie je to ich primárny zdroj peňazí, teda mnohé orechy ostanú bez povšimnutia. Avšak keď záujem vzrastie, odnesie si to jednak zem, ktorá bude používaná na sadenie vo veľkom, ale hlavne ľudia, ktorí budú robiť všetko pre to, aby pozbierali čo najviac orechov (a môžeme len dúfať, aby to neskončilo ako s produkciou rýchlej módy, respektíve tým, ako pracujú ľudia v rozvojových krajinách, ktorí šijú takéto oblečenie), nehovoriac o tom, koľko pesticídov a chemikálií bude potrebných na to, aby stromy rástli podľa predstáv.




To však neznamená, že nemáte používať voskové obaly alebo mydlové orechy. Aj tie môžu byť, respektíve sú udržateľné, ak ich porovnáme s potravinovou fóliou a pracím práškom. Ale čo sa týka dosiahnutia udržateľnosti, stále máme medzery, pričom mnohé z nich ešte nevieme úplne vyplniť.

Udržateľnosť je hľadanie alternatív, ktoré sú jednoduché a ľahko implikovateľné do bežného života, nepoškodzujú životné prostredie, živočíchy a ekosystémy, a zároveň negatívne neovplyvňujú budúcnosť a nasledujúce generácie. Musíme si totiž uvedomiť, že na Zemi nikto neexistuje ako jednotlivec, ktorý môže myslieť ba sám na seba – musíme hľadieť na to, ako naše správania ovplyvňuje planétu, flóru a faunu a aký bude mať dopad na naše deti. Pretože aj tie si zaslúžia žiť v čistote, pokoji a kráse.

pripni na neskôr

Follow

Contact Form

Name

Email *

Message *

from instagram @ simplyberenica

SIMPLY BERENICA. Theme by BD.