Social Media

MY HONEST THOUGHTS ON ZERO WASTE



I have had this post in my head for quite some time. But I kept putting it off. I'm not the type of person who writes his opinions on things or various topics on the Internet, who is actively involved in discussions or is not afraid to add fuel to the fire. I always try to be honest with people, but I see a huge difference between leaving a compliment and criticism or a negative comment. If I can, I avoid it.

But this is a topic I have to comment on. On the blog, I write a lot about a zero waste lifestyle, in some way it appears in almost every article; and although I have already made a special post where I told you why I live a zero waste life, I want to comment on it as a whole and comprehensively.




When I first heard about zero waste, I was thrilled. I have always been interested in protecting the environment, I have never considered myself a person to produce an excessive amount of waste and I have never thrown anything on the ground (unless we count bio-waste somewhere in nature where it decomposes by itself and has a positive impact on soil and plants). From the first moment, I liked the idea of not sending anything to landfills and recycling centers, which are already overstuffed and still do not solve the real problem. But when I became more interested in this serious and great change of life, it was only then that I realized that I was not going into completely easy waters.


read next: Zemito Haul — What I Bought


I said it like a hundred times, but I'll say it again — we live in a consumer world. We are used to a certain standard. To-go food is a common thing, we have garbage bins literally on every corner, in the store everything is wrapped in plastic and in general we're not very interested in where our garbage goes, because the only thing that is important for us is  that it doesn't stink in our homes and they take it away regularly from us in front of the apartment buildings. The only things sold without packaging in the supermarket are fruit, veg, and pastries. Everything else has a certain form of packaging, the purpose of which is to transport food or a product to our home. And it also has its hygienic reasons — we import many things and it is unimaginable that they would be stored loose.

And this is relatively difficult to combat. In many larger cities, there are package-free shops and their offer is really amazing — they try to bring customers a great selection of dry and durable foods, as well as dried fruits, nuts, spices, sweets and much more. It has its advantages — in many cases the price is cheaper, because you don't have to pay extra for packaging, food is often local, healthier and better quality, and you have the opportunity to get to know your seller, which returns more personal contact.

But it has one disadvantage — availability. There are one, maybe two such shops in the city; and supermarkets or smaller groceries are on every corner. Shopping without packaging requires time and planning ahead, because when you remember after work at eight in the evening that you need to buy pasta, you have no other choice.




Overall, the idea of ​​achieving zero waste is impossible for the vast majority of the population. There are people like Bea Johnson or Lauren Singer who have really managed to adapt their lives to the fact that their waste in the last few years will fit into a small jar, and it's very inspiring; but as I said — impossible for many. I myself would like to achieve this once, but at the moment I don't see it very realistically. Not because I'm lazy or that I don't want to, but there are many things that are very difficult to buy without packaging, or simply can't be bought without packaging. And then there are situations like the current one, when I also had to give up shopping package free, because I didn't consider it safe.

There are days when I feel bad about it. Mostly because I have a blog and I also share tips on social media on how to help reduce producing waste, plastic consumption or protect the environment, I don't show much of the times when I seem to go against what I believe in. There are days when I get hungry and I have to buy something outside. Foods like vegan cheese or my adored alpro desserts aren't sold without packaging. And when furnishing the apartment, I also had no way to avoid plastic. But I don't put it on the internet for a simple reason — I don't want to face criticism.

This is what discourages many people from zero waste. The idea came that everyone who is interested in this lifestyle, even just a little bit, must be perfect, came from who knows where. It's exactly what I wrote in the article Why I'll never be a minimalist. This pressure makes people think that if they don't throw away all the plastic things they have at home and don't live in unity with nature, then there is no point in even trying.

And that's a huge mistake! In zero waste, it means a lot more when a large number of people take a tiny step every day — instead of plastic-wrapped cookies, they buy paper ones, don't use disposable plastic gloves in the store, or start using solid soaps and shampoos — then one person who lives in perfect zero waste life. The goal of zero waste is not to make every human being an unmistakable being who will never use a plastic straw again in his life; but to show people that things can be done differently. And you don't need to go out of your comfort zone to do them, but it can have a big positive impact.




That makes me sad about zero waste the most. How unattainable this life looks, and how much negativity is around it. Instead of supporting each other, picking each other up, sharing tips and advice on how to do things better, where to buy cleaning products without packaging, which brand makes the best solid deodorants, or how to make reusable fruit and vegetable bags from old curtains, and be an inspiration to each other, we criticize, condemn, despise ourselves, and throw ourselves off for not doing more.

Let's stop that, please. And let's be good at ourselves. Let's focus on what is the real point of this movement — to save our planet until it is too late.


Tento článok mám v hlave už pomerne dlho. No odkladala som ho. Nie som ten typ človeka, ktorý na internete vypisuje svoje názory na veci či rôzne témy, ktorý sa aktívne zapája do diskusií či sa nebojí priliať olej do ohňa. K ľuďom sa vždy snažím byť úprimná, no vidím obrovský rozdiel medzi zanechaním príjemnej pochvaly a kritikou či negatívnom komentárom. Ak môžem, tak sa tomu okľukou vyhýbam.

No toto je téma, ku ktorej sa musím vyjadriť. Na blogu o bezodpadovom životnom štýle píšem veľa, nejakým spôsobom sa objavuje v takmer každom článku; a hoci som už venovala osobitný príspevok tomu, že som vám povedala, prečo žijem zero waste život, chcem sa k tomu vyjadriť aj celkovo a komplexne.




Keď som prvýkrát počula o zero waste, bola som nadšená. Vždy som sa zaujímala o ochranu životného prostredia, nikdy som samú seba nepovažovala za človeka, ktorý by produkoval nadmerné množstvo odpadu a nikdy som nič neodhodila na zem (ak nerátame bio odpad niekde v prírode, kde sa to samé rozloží a má to pozitívny dopad pre pôdu a rastliny). Od prvého momentu sa mi páčila predstava toho neposielať nič na skládku a do recyklačných centier, ktoré sú už teraz preplnené a aj tak neriešia skutočný problém. No keď som sa o túto serióznu a veľkú zmenu života začala viac zaujímať, až vtedy som zistila, že nejdem do úplne ľahkých vôd.


čítať ďalej: Zemito Haul — Čo som si kúpila


Písala som to už snáď stokrát, no napíšem to znova — žijeme v konzumnom svete. Sme zvyknutí na istý štandard. To-go jedlo je bežnou záležitosťou, odpadkové koše máme doslova na každom rohu, v obchode je všetko zabalené v plaste a vo všeobecnosti sa veľmi nezaujímame o to, kam ide naše smetie, lebo jediné, čo je pre nás podstatné je to, aby nám doma nesmrdelo a aby nám ho spred bytovky pravidelne odvážali. Jediné, čo sa v supermarkete predáva voľne je ovocie, zelenina a pečivo. Všetko ostatné má istú formu obalu, ktorého účelom pre prepraviť potravinu alebo výrobok k nám domov. A má to aj svoje hygienické dôvody — mnohé veci dovážame a nepredstaviteľné, že by boli uložené voľne.

A s týmto sa pomerne ťažko bojuje. V mnohých väčších mestách už sú bezobalové obchody a ich ponuka je skutočne úžasná — zákazníkom sa snažia priniesť skvelý výber suchých a trvanlivých potravín, ale i sušeného ovocia, orechov, korenín, sladkostí a mnoho iného. Má to svoje výhody — v mnohých prípadoch je i cena lacnejšia, pretože si nemusíte priplácať za obal, potraviny sú často lokálne, zdravšie a kvalitnejšie, a máte možnosť spoznať svojho predajcu, čím sa navracia viac osobný kontakt.

Má to ale jednu nevýhodu — dostupnosť. V meste je jeden, možno dva takéto obchody; a supermarkety či menšie potraviny sú na každom rohu. Nakupovať bezobalovo chce čas a plánovanie dopredu, pretože keď si po práci o ôsmej večer spomeniete na to, že potrebujete dokúpiť cestoviny, máte smolu.




Celkovo je predstava dosiahnutia nulového odpadu pre drvivú väčšinu populácie nemožná. Sú ľudia ako Bea Johnson alebo Lauren Singer, ktorým sa skutočne podarilo prispôsobiť svoj život tomu, že ich odpad za niekoľko posledných rokov sa zmestí do malého zaváraninového pohára, a je to veľmi inšpirujúce; ale ako som povedala — pre mnohých nemožné. I ja sama by som raz chcela toto dokázať, ale v súčasnosti to nevidím veľmi reálne. Nie preto, že by som bola lenivá alebo že by som nechcela, ale sú mnohé veci, ktoré sa bez obalu kupujú veľmi ťažko, prípadne sa bez obalu kúpiť jednoducho nedajú. A potom sú situácie ako momentálna, kedy som i ja od bezobalových nákupov musela upustiť, pretože som to nepovažovala za bezpečné.

Sú dni, kedy sa kvôli tomu cítim zle. Práve tým, že mám blog a i na sociálnych sieťach zdieľam tipy ako prispieť k znižovaniu produkcie odpadu, spotreby plastov alebo ochrane životného prostredia, veľmi neukazujem chvíle, kedy zdanlivo kráčam mimo toho, v čo verím. Sú dni, kedy dostanem hlad a musím si vonku niečo kúpiť. Potraviny ako vegánsky syr alebo moje zbožňované alpro bez obalu jednoducho nepredávajú. A pri zariaďovaní bytu som sa tiež nemala ako vyhnúť plastu. No na internet to nedávam z prostého dôvodu — nechcem čeliť kritike.

Práve to je to, čo mnohých ľudí od zero waste odrádza. Odniekiaľ sa vzala predstava, že každý, kto sa o tento životný štýl čo i len trochu zaujíma, musí byť dokonalý. Je to presne to isté, čo som písala v článku Prečo nikdy nebudem minimalistkou. Tento nátlak núti ľudí myslieť si, že keď nevyhodia všetky plastové veci, ktoré doma majú, a nebudú žiť v jednote s prírodou, tak nemá zmysel snažiť sa.

A to je obrovská chyba! Pri zero waste znamená oveľa viac, keď veľký počet ľudí každý deň spraví maličký krôčik — namiesto sušienok zabalených v plaste kúpi tie v papieri, v obchode nepoužije jednorazové rukavice na pečivo alebo začne používať tuhé mydlá a šampóny — ako jeden človek, ktorý žije dokonalý bezodpadový život. Cieľom zero waste nie je spraviť z každého človeka neomylnú bytosť, ktorý už nikdy v živote nepoužije plastovú slamku; ale ukázať ľuďom, že sa veci dajú robiť i inak. A človek na nich nepotrebuje vyvinúť veľa síl, no môže to mať veľký pozitívny dopad.




To ma na zero waste mrzí zo všetkého najviac. Ako nedosiahnuteľne tento život vyzerá, a koľko negativity okolo neho je. Namiesto toho, aby sme sa navzájom podporovali, vyzdvihovali jeden druhého, zdieľali tipy a rady ako robiť veci lepšie, kde sa dá kúpiť drogéria bez obalu, aká značka vyrába najlepšie tuhé dezodoranty alebo ako si vyrobiť znovupoužiteľné vrecká na ovocie a zeleninu zo starých záclon, a boli jeden pre druhého inšpiráciou, sa kritizujeme, odsudzujeme, opovrhujeme sebou a zhadzujeme sa za to, že nerobíme viac.

Prestaňme s tým, prosím. A buďme na seba dobrí. Sústreďme sa na to, čo je skutočnou pointou tohto hnutia — zachrániť našu planétu, kým nie je neskoro.

5 comments

  1. Souhlasím s tebou! Nelze být dokonalý v ničem a i snaha se cení! Tohle by si všichni měli uvědomit a lepší jsou pomalé krůčky, než vůbec žádné. :))

    ReplyDelete
  2. Moc hezký článek, Zero Waste je mi znám už celkem dlouho, vlastně jsme se o něm částečně učili i na VŠ, studovala jsem cestovní ruch. A jako globální problém by se to mělo začít globálně řešit. Je skvělé, že některým to začíná docházet, bohužel pořád je tu stále těch, co v tom nevidí smysl...

    Lucka z Seriouszone

    ReplyDelete
  3. kritice bys čelila jen v případě, že si dotyčný myslí, že existuje dokonalost. naopak jak říkáš, je potřeba chválit každý malý krok. mám radost, když vidím sama u sebe i u ostatních, že nějakým takovým malým krůčkem ulevíme přírodě od zkázy, kterou jí my jako lidstvo způsobujeme. i kdyby měl člověk začít a zároveň skončit u toho, že si nebude trs banánů balit do igelitového sáčku. každý malý krok se počítá. všichni kdo tě čtou jistě ví, že děláš mnoho takových kroků k tomu, abys přírodu chránila a sama sebe tím třeba omezuješ. jak říkáš, žijeme v konzumním, materialistickém světě a je opravdu těžké sám dojít k tomu, být zero waste. možná nikdo nikdy nebudeme s odpadem na zero, ale i malé snížení odpadu se počítá :) takže z toho nebuď smutná, že reakce lidí jsou různé. poukaž na to, že jsme nedokonalé lidské bytosti a je normální nedělat všechno na sto procent, zvlášť u něčeho, u čeho to v podstatě nelze. tímto článkem to snad i kritici pochopí.

    ReplyDelete
  4. Ja mám velký problém s rozhodovaním. S tým, ze je vela veci "za oponou", o ktorých ako spotrebitel neviem. Ze nedokazem do hlbky vycíslit vplyv alternatív na zivotne prostredie. A ze zivotne prostredie nie je to jedine, podla coho sa rozhodujem. Ze mi zalezi aj na rozvoji pracovnych miest v regionoch s vysokou nezamestanostou (napriklad uplny vychod Slovenska, kde to vymiera), na to, aby postihnuti ludia mali šancu byt samostatni a uzivit sa pracou, na kvalite a cene a dostupnosti a desiatkach dalsich aspektoch

    To, čo kupuje spotrebitel je iba spicka ladovca a je tolko veci, ktore nevidime. Ako su produkty balené predtým, nez ich vysypu do bezobalového obchodu. Idealne by bolo, keby ich prevazali v znovupouzitelnych boxoch, prepravnikoch, ale zasielat to naspat tam, kde sa to naplni znamená zvýšenie uhlíkovej stopy prepravou. Veci balené v skle sú tazsie, to tiez zatazuje zivotne prostredie dopravou a ak sa napr. skumavky od zubnej kefky nevyuziju inak (ja v nich skladujem doma nasusene bylinky), musia sa prevazat do recyklacneho centra a vynalozit energiu na recyklaciu. Ako su balene suroviny do vyroby, ako je ekologicka metoda vyroby, kolko sa toho vyhodi kvoli nadprodukcii,...

    V niektorých prípadoch je to naozaj jasne a jednoduche. Najmä v tých, ktoré sú o nekonzume. Nekupim si plastovu flasu a napijem sa z hrnceka, nakup si zabalim do batohu, nepotrebujem kavu z kelimku, nepouzijem ziadnu (ani papierovu, ani bambusovu, ani kovovu) slamku.

    Iné prípady sú komplikovanejšie. Nakup v eshope baleny z krabici, cestuje cez celu krajinu vs. nakup v bezobalovom obale, do ktoreho prichadzaju produkty balene v plastoch, ktore nevidime s (aspon podla mojej skusenosti) vysokou cenou za to, ze nemajú obal, lebo je to trendy, mladi šikovní podnikaví ľudia na tom ryzuju peniaze (prave ako Lauren Singer). Alebo podporit malého obchodnika na dedine, ktory objednal sadenicky divokych paradajok iba pre vas, ktory poskytuje pracovne miesta v regione, ak ho podporime, obchod sa nezavrie a menej mobilní starsi ludia budú moct nakupit jednoduchsie v mieste bydliska a nebudu musiet dochadzat do mesta, ale na ekologiu uplne nemysli

    ReplyDelete
    Replies
    1. pravda, je to složité a komplexní téma, kde je třeba se dívat na spoustu aspektů této problematiky. takže ať se kdo snaží sebevíc, vždycky tu budou věcí, které nakupujeme a jejich minulá cesta na planetu měla menší či větší negativní vliv, ať chceme nebo ne. přesto tu je spousta drobných rozumných kroků, které můžeme dělat jako jedinci. minimalizovat odpad tam, kde to je snadné a kde je zbytečné, abychom ho tvořili - jako například obyčejné igelitové sáčky na ovoce, zeleninu, pečivo. není to vůbec nutné. a takových věcí se najde víc.

      Delete

Follow

Contact Form

Name

Email *

Message *

from instagram @ simplyberenica

SIMPLY BERENICA. Theme by BD.