Merino vlna — je ekologická, etická a udržateľná?

Merino vlna je obľúbená pre svoju jemnosť, skvelé termoregulačné schopnosti a vysokú kvalitu. Považuje sa za ekologickú a udržateľnú — ale je to naozaj tak? Aký je jej dopad na životné prostredie a môžeme jej produkciu považovať za etickú?

Ovce sa pasú na rozsiahlych pasienkoch väčšinu mesiacov v roku. Zdroj obrázka: Unsplash.com
Merino vlna získava čoraz viac pozornosti a záujem o oblečenie z tohto materiálu je väčší a väčší. A to aj na úkor toho, že merino vlna zvykne byť pomerne drahá — niekoľkonásobne drahšia ako oblečenie z fast fashion reťazcov. Vďaka čomu je taká obľúbená?

Odkiaľ merino vlnu získavame?

Merino vlnu získavame z horských oviec, ktoré pôvodne žili v Španielsku. Podľa niektorých zdrojov ale chov začal ešte v severnej Afrike a až v stredoveku sa presunul do Španielska. Postupom času sa rozšíril do celého sveta a dnes je hlavná produkcia v Austrálii a na Novom Zélande. Ale chov nie je viazaný iba na toto územie — existuje viacero typov merinových oviec, ktoré žijú vo Francúzsku či na Ukrajine. Názov merino pravdepodobne pochádza zo španielskeho označenia ovejas merinos, čo znamená “putujúce ovce”.
Keďže sa toto plemeno muselo prispôsobiť životu v horskom prostredí a náročným chladným a vlhkým podmienkam, vlna je vysoko kvalitná a hrejivá. Ovce majú veľmi tenké a husté chĺpky — na jeden 1 cm² pokožky rastie až 4000 chlpov. Tie sú veľmi jemné a ich hrúbka sa pohybuje od 11 do 25 mikrometrov, pričom ľudský vlas má hrúbku 100 mikrometrov.
Rozložiteľná vo voľnej prírode
Produkcia vyžaduje menej vody
Skvelé termoregulačné schopnosti
Priedušná a dobre absorbuje vlhkosť
Jemná, príjemná na dotyk a neškrabe

Aké sú výhody merino?

Merino vlna je obľúbená najmä vďaka jej hrejivosti a schopnosti odvádzať teplo. Je príjemná a mäkká na dotyk, priedušná a má výborné izolačné vlastnosti. V skratke by sme mohli povedať, že merino vlna je:

  • jemná: vlákna sú natoľko jemné, že vlna neškrabe;
  • vysoko hrejivá: je to prírodné duté vlákno, ktoré je schopné na seba naviazať veľa vzduchu, a tak udržiava pri tele stálu teplotu, a to aj keď je vlhká;
  • vodu odpudivá: vďaka prirodzenému lanolínu voda po merino akoby “steká”, takže má mierne nepremokavé schopnosti;
  • antibakteriálna: vlákno má jedinečné zloženie a vysoký obsah keratínu, ktoré nie je vhodný pre šírenie baktérií — a vďaka tomu vlna nezapácha ani pri dlhodobom nosení;
  • samočistiaca: štruktúra vlákna, ktorá je členitá a vretenovitá, spôsobuje, že merino je schopné čistiť sa samo a stačí, keď oblečenie večer len vyvetráte;
  • odolná voči slnečnému žiareniu: má prirodzený OF minimálne 25, a tak vás trochu ochráni pred UV žiarením;
  • nekrčivá: vďaka tomu, že vlákna sú tak jemné, tak sa látka prirodzene nekrčí;
  • priedušná: merino vlna dobre absorbuje vlhkosť a odvádza pot z tela, takže aj po fyzickej aktivite ostanete v teple a suchu.

Ovce sa dožívajú v priemere až dvanásť rokov a vďaka vysokým štandardom chovu sa prihliada na to, aby sa počas života mali dobre. Zdroj obrázku: Pexels.com.

Je merino vlna ekologická a udržateľná?

Ak porovnávame produkciu merino vlny s bavlnou alebo polyesterom, tak je jednoznačne ekologickejšia. Pestovanie bavlny vyžaduje používanie veľkého množstva pesticídov, insekticídov a nebezpečných látok, ktoré môžu ostať i v oblečení. Toto odvetvie spotrebúva obrovské množstvo vody a energie, a poškodzuje kvalitu pôdy. Polyester sa vyrába z ropy, prevažne z primárneho zdroja, a počas procesu sú tiež využívané toxické látky, ktoré sa uvoľňujú do vody. I samotné polyesterové vlákno vypúšťa do vody mikroplasty, ktoré majú negatívny vplyv na vodné ekosystémy.
Merino vlnu môžeme považovať za pomerne ekologický a udržateľný materiál. Keďže je to prírodné vlákno, v prírode sa bez problémov samo do roka rozloží; ale dôležitým faktorom je používanie bezpečných ekologických farieb a neškodlivých čistiacich prostriedkov (na čistenie vlny).
Merino ovca ročne vyprodukuje až 4.9 kg metánu. Metán je až 84-krát silnejší skleníkový plyn ako CO2. Rovnaké množstvo metánu vyprodukuje 60 kg vyhodeného jedla na skládke.
Chov oviec má istú (a nezanedbateľnú) uhlíkovú stopu, keďže ovce produkujú skleníkové plyny. No ak sú ovce chované na farmách s obnoviteľným poľnohospodárstvom, ktoré sa sústredí na zlepšovanie kvality pôdy, tak majú na životné prostredie pozitívny vplyv. Záporným faktom ale ostáva, že na pasenie oviec sú potrebné rozľahlé pasienky, ktoré vyžadujú vyrúbanie lesa. To poškodzuje ekosystémy, znižuje kvalitu pôdy a môže zapríčiniť erózie.
A vďaka tomu, že látka a oblečenie z merino vlny dlho vydrží, podporuje pomalú módu. Pomáha znižovať produkciu stále nového oblečenia a žiadne oblečenie nekončí na skládke. Keďže merino nie je nutné tak často prať, znižuje sa i množstvo spotrebovanej vody a energie pri praní, a nemusíme sa obávať, že by sa do vody uvoľňovali nebezpečné látky a mikroplasty.
Vlna je veľmi hrejivá a hustá. Pre nás je to výhoda, no ovce vďaka tomu môžu trpieť kvôli ťažkej váhe, zadržiavaniu vlhkosti medzi chlpmi a počas letá im hrozí prehriatie organizmu.

Merino vlna a etickosť

Čo sa etickej stránky týka, tak je viacero faktorov, ktoré musíme zvážiť. Na jednej strane je samotná produkcia merino vlny, ktorá nijako neubližuje zvieratám. Tieto ovce nie sú schopné sami zhadzovať vlnu, preto potrebujú ľudskú pomoc a pravidelné strihanie; a ak opomenieme občasné drobné porezanie, tak ovciam nie je nijako ublížené. Žijú v priemere 10 až 12 rokov, oveľa dlhšie ako iné hospodárske zvieratá. Najväčším producentom ovčej vlny je Austrália, ktorá má vysoké štandardy na chov zvierat a i konkrétne merino oviec.
No to, že existujú zákony a pravidlá neznamená, že sú i striktne dodržiavané. Nie každý chovateľ má absolútne etickú starostlivosť. Taktiež sa stáva, že niektoré ovce umrú na prehriatie organizmu. Vlna je jemná a hustá, a prispôsobená na chladné horské počasie; takže počas leta, kedy sú teploty značne vyššie, môže dôjsť k vyčerpaniu z tepla.
Neetickou praktikou, s ktorou sa u merino oviec stretávame, je tzv. mulesing. Koža oviec je mierne vrásčitá, aby bola schopná produkovať čo najviac vlny, no zároveň v sebe drží veľa vlhkosti. Vlhkosť láka mušky, ktoré v záhyboch kože ukladajú vajíčka, a vyliahnuté larvy doslova zaživa zožierajú ovce. Na to, aby farmári predišli kladeniu vajíčok, vykonávajú u oviec mulesing, čo je zákrok odstránenia prebytočnej zvráskavenej kože okolo chvosta, často i vrátane chvosta. Toto “obrezanie” má zabrániť šíreniu infekcie, no farmári ho robia bez akéhokoľvek umŕtvenia, teda je pre ovce veľmi bolestivé a môžu na to i zomrieť.

Aby ste mali istotu, že o ovce, z ktorých pochádza vlna, bolo dobre postarané, sústreďte sa na označenie “mulesing-free” a popis, že sa jedná o etickú farmu. Zdroj obrázku: Unsplash.com.

Kupovať alebo nekupovať?

Merino vlna je v porovnaní s inými materiálmi jemnejšia a má jednoznačné výhody. Pri správnej starostlivosti vydrží veľmi dlho a stane sa stálicou každého šatníka. Má veľmi široké využitie — obľube sa teší pri výrobe športového oblečenia, spodnej bielizne i, samozrejme, svetrov; a tam to nekončí. Je šetrná voči životnému prostrediu, kompostovateľná a rozložiteľná.
Ak chcete, aby bola merino vlna etická, mnoho farmárov i výrobcov presadzuje mulesing-free prístup. K zvieratám pristupujú s rešpektom a namiesto tohto bolestivého procesu volia alternatívu v podobe častejšieho strihania a dezinfikovanie v okolí chvosta.
Faktom ale ostáva, že ani merino vlna nie je vegánska. Stále sa jedná o živočíšny produkt, i keď produkcia vlny nijako neovplyvňuje životy zvierat a jej strihanie je pre ovce potrebné.
Máte oblečenie z merino vlny?