Mierumilovný hodváb a prečo je lepší ako ten klasický

Mierumilovný hodváb je skvelou alternatívou oproti klasickému konvenčnému hodvábu — zachováva kvality materiálu, ale je vyrobený eticky a ohľaduplne voči prírode.
text: Berenika — fotografie: pixabay.com
Vôbec sa nebudeme diviť, ak slovné spojenie “mierumilovný hodváb” teraz počujete prvýkrát. A nie je to len tým, že by tento pojem k nám ešte nedorazil; mierumilovný hodváb je stále pomerne novinka, ktorá sa pomaličky razí svoju cestu odevným priemyslom.

Čo je hodváb a ako sa získava?

Hodváb sa získava od priadky morušovej (lat. Bombyx mori). Tento stredne veľký bielo-žltý motýľ získal svoje meno tým, že sa živí výhradne iba lístím stromu moruša. V súčasnosti sa ho už vo voľnej prírode takmer vôbec nenájdeme; motýle sa chovajú v Iráne a na severe Číny, kde má výroba hodvábu tradíciu už viac ako 4800 rokov. Kedysi sa priadka morušová chovala aj u nás, ale po druhej svetovej vojne chov úplne zanikol.
Samička priadky morušovej po spárení nakladie 500-600 vajíčok, z ktorých sa vyliahnu húsenice. Tie sa počas svojho života štyrikrát zvliekajú; a po poslednom zvlečení sa zakuklia do zámotku. Ten vytvorí húsenica pomocou hustej šťavy zo snovacích žliaz — tá na vzduchu rýchlo stuhne v jemné a lesklé, ale pevné vlákno, ktoré má dĺžku až 900-1000 metrov.
Keďže zakuklená húsenica už nie je potrebná (potrebný je len zámotok), zabijú ju; najčastejšie tým, že celú kuklu ponoria do vriacej vody, čím sa húsenica uvarí a kokón sa uvoľní. Vlákna sa spolu zmotajú do nite, očistia, farbia a následne namotávajú do zvitkov. Na výrobu jedného kilogramu hodvábu je potrebných asi 2-3 tisíc kokónov.

Mierumilovný hodváb

Je asi jasné, prečo “klasický” hodváb nie je etický. Húsenice nemajú šancu sa ani len premeniť na motýle, keď ich zaživa utopia vo vriacej vode. Avšak toto je len zrýchlenie a uľahčenie procesu, ako získať zámotky hneď a zbaviť sa obrovského množstva motýľov.
Mierumilovný hodváb síce nie je vegánsky, pretože hodvábne vlákno sa stále získava od priadky morušovej, a je teda živočíšnym produktom, ale pri jeho výrobe a spracovaní sa používajú etickejšie spôsoby. Hlavným rozdielom je to, že pracovníci počkajú, pokiaľ motýľ sám opustí kokón (trvá to dva až štyri týždne), a závitky sa až tak spracujú. To síce výrazne spomalí proces produkcie, ale motýľom tak nie je ublížené. Nevýhodou však je to, že pri liahnutí motýľa je závitok poškodený (aby sa motýľ mohol dostať von), a výsledné vlákna sú tak oveľa kratšie.
Druhý rozdiel mierumilovného hodvábu oproti klasickému je v pestovaní stromov moruše — tie nie sú nijako ošetrované fungicídmi, insekticídmi alebo genetickými postrekmi, a na ich ochranu proti škodcom, vtákom alebo hmyzu používajú siete.
Hodváb je považovaný za pomerne luxusný materiál, a mierumilovný hodváb je vďaka svojej vyššej kvalite a cene ešte luxusnejší. Tento spôsob výroby a spracovania je stále nový a nie je veľmi rozšírený, preto z takéhoto materiálu vyrábajú len menšie spoločnosti a značky. Na Slovensku sa výrobou oblečenia z mierumilovného hodvábu zaoberá napríklad YOORA STUDIO, za ktorým stojí odevná návrhárka Zuzana Kedroňová; a značka ponúka originálne, jednoduché a elegantné svadobné šaty.
Mierumilovný hodváb je však skvelou alternatívou pre všetkých, ktorí majú radi kvalitné prírodné materiály, no zaujímajú sa o životy zvierat.