3 nevýhody minimalizmu, o ktorých nikto nehovorí

Ani minimalistický životný štýl nie je dokonalý a má svoje nevýhody. O tých ale nikto veľmi nehovorí. Aké sú záporné stránky takéhoto života?

Aj my o minimalizme často hovoríme v pozitívnom svetle a vyzdvihujeme jeho kladné stránky a skvelé vlastnosti. Zastávame názor, že minimalistický životný štýl je skvelou cestou, ako dosiahnuť organizovanosť a harmóniu, vytvoriť domov, v ktorom sa dobre býva a pôsobí útulne a vyrovnane. Tiež prispieva k udržateľnosti, keďže nepodporuje kupovanie nových a nových vecí, učí vážiť si to, čo už máme a zbytočne neplytvať.
No ani minimalizmus nie je dokonalý. Má aj svoje nevýhody — i keď záleží na uhle pohľadu, ako veľmi môžu byť pre niekoho prekážkou. O týchto menej pekných stránkach až tak často nepočuť a ani my sme sa k nim nikdy nevyjadrili. Aké sú nevýhody minimalizmu, o ktorých nikto nehovorí?

Menej je menej praktické

Keď prechádzate na minimalistický životný štýl a doma poctivo triedite, čo všetko si chcete nechať a čoho sa môžete zbaviť, chce to poriadnu chvíľu na rozhodovanie. Občas nie je jednoduché vedieť, čo môžete bez výčitiek posunúť ďalej, a čo sa vám možno ešte niekedy zíde. A obzvlášť tí, ktorí chcú mať prvú fázu čo najskôr za sebou, možno vyhodia aj niečo, čo potrebujú.
Pre minimalizmus je príznačné nevlastniť veci, ktoré majú len jedno využitie, respektíve plnia len jednu funkciu. Je to napríklad sako, ktoré sa hodí len k jednej sukni a s ničím iným ho neviete nosiť, či kuchynský spotrebič, ktorý často vidíme v reklame. Vo väčšine prípadov sú to veci, bez ktorých sa hravo zaobídete — v šatníku si necháte sako nadčasovej farby i strihu, ktoré sa hodí ku všetkému, a namiesto skvelého krájača na zeleninu budete používať len nôž, ktorý koniec-koncov plní rovnakú funkciu.
No to sa nedá úplne vo všetkých prípadoch. A možno až postupom času zistíte, že lodičky, ktoré ste pred časom tak vehementne darovali, boli jedinými topánkami hodiacimi sa na svadbu, a teraz si nemáte čo obuť. Alebo že mixér, ktorý ste predali s tým, že ho nepoužívate, by sa teraz skvelo hodil na prípravu koláča. A i keď si s tým nejako poradíte, hľadanie riešenia zaberie čas a môže byť stresujúce. Nakoniec sa zbavenie nepraktických vecí ukáže ako samo nepraktické.

Domov prestane byť útulný

Hľadanie zlatej strednej cesty a vytvorenie domova, ktorý je minimalistický a bez zbytočností, ale stále pôsobí útulne, vie byť poriadna drina.
Zbavovanie vecí sa totiž nevťahuje len na oblečenie, staré nepotrebné dokumenty alebo spotrebiče v kuchyni. Ale aj na vizuálny neporiadok. Pod ten spadajú aj všetky knihy, fotografie, sviečky, vázy, sošky či iné dekorácie. Ale aj nábytok. Pre tých, ktorí vidia podstatu minimalizmu v harmónii a domove bez chaosu, je ako-tak jednoduché odosobniť sa od hmotných vecí — a vázy pretriedia, sviečky vypália, nepotrebné knihy posunú ďalej.
Lenže niekedy sú tieto drobnosti práve to, čo pomáha robiť domov domovom. Fotografie z ciest a z detstva, zaznamenané momenty, na ktorých sme šťastní. Sviečky, ktoré prevoňajú celú miestnosť vanilkou, kvetmi a ovocím. Drobnosti, ktoré sme si priniesli z dovolenky a pripomínajú nám krásne strávené leto s rodinou. A keď ich schováme či vyhodíme, môže domov pôsobiť chladne, neútulne, dokonca až neobývane.
Je to ale len o hľadaní rovnováhy a dôkladnom výbere toho, čo si chceme nechať a čo chceme, aby bolo viditeľné. Minimalizmus nie je o tom, aby sme sa obmedzovali; ale o tom, aby sme sa poriadne zamysleli nad tým, čo skutočne potrebujeme a čo má pre nás pridanú hodnotu.

Rozhodovacia paralýza

Začiatky triedenia skriniek, zásuviek a poličiek sú úžasné. Všetko vyhádžete preč, vyberiete len to, čo naozaj potrebujete, nájdete tomu nové miesto, a všetky zbytočnosti idú do vreca. A tak zistíte, že máte veľa oblečenia, ktoré nenosíte a len zaberá miesto v skrini, knihy, na ktorých sa len hromadí prach, lebo už si ich nikdy neprečítate, obité hrnčeky úplne vzadu, ktoré ste nedržali v ruke ani nepamätáte ako dlho. Táto fáza pôsobí veľmi oslobodzujúco a zábavne. Zrazu sa všetko zdá byť ľahšie a prehľadnejšie.
Ale potom príde rozhodovacia paralýza. Do rúk sa vám dostanú veci, ktoré máte už roky, pripomínajú vám pekné chvíle alebo ste ich dostali ako darček, je vám ľúto ich vyhodiť a neviete, či ich vôbec potrebujete. Ocitnú sa v medzi priestore — ani im nenájdete nové miesto, lebo si nie ste istý, či si ich vôbec chcete nechať, ale ani ich nevyhodíte, lebo čo ak to potom oľutujete. Čím viac takýchto vecí doma máte, tým je to horšie; a od celého minimalistického upratovania vás to odradí. Ocitnete sa v slepej uličke.
Druhá rozhodovacia paralýza príde, keď vám do oka padne niečo, čo vás zaujme a budete si to chcieť kúpiť. Ale malý hlások v hlave vám pripomenie “potrebuješ to?” a odpoveď sa hľadá ťažko. Je to len pekné, zaujímavé, hodilo by sa mi to do šatníka alebo do bytu a je to za dobrú cenu, alebo je to len zbytočnosť, ktorú si nepotrebujem doniesť domov a vyhadzovať za ňu peniaze? Čo ak sa mi to zíde a budem rada, že to mám? A čo už zajtra oľutujem, že som si to kúpila? Nebudem vo svojej ceste minimalizmom robiť kroky späť tým, že si po tak dôkladnom upratovaní znova donesiem domov hmotné veci?

Ako sme ale spomínali na začiatku, je už na vás, ako veľmi uvidíte tieto nevýhody ako prekážku. Vo všetkom sa dá nájsť riešenie. Ak aj zistíte, že ste sa zbavili niečoho, čo je pre vás potrebné, buď si to môžete kúpiť znova, od niekoho požičať alebo nájdete iný spôsob, ako sa vynájsť. Pri zariaďovaní budete hľadať rovnováhu medzi tým, aby bol domov útulný, ale bez zbytočností; a necháte si zopár drobností, ktoré vás robia šťastnými. A rozhodovaciu paralýzu ukončíte tým, že si to necháte uležať pár dní v hlave a potom sa rozhodnete, či vec potrebujete alebo nie.
Čo pokladáte za nevýhody minimalizmu vy?

Jeden komentár

  • Zuzka píše:

    Mne je ľúto vyhodiť veci, ktoré síce nepotrebujem, ale dostala som ich ja osobne alebo ako naša rodina, takže pre citový vztah.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.