Pravda o palmovom oleji a jeho dopad na životné prostredie

Palmový olej sa nachádza vo všetkom okolo nás — potravinách, kozmetike i palive. No nesie so sebou ekologický tieň — poškodzovanie životného prostredia.

Mlyn na palmový olej priamo pri plantáži na Sumatre v Indonézii. / Zdroj: Paul Hilton
Pojem palmový olej už nie je asi pre nikoho neznámy. V poslednej dobe sa čoraz viac stretávame s opačnými situáciami — kedy na výrobkoch nájdeme označenie “bez palmového oleja”. To jasne naznačuje, že palmový olej je v niečom zlý a mali by sme sa mu vyhýbať.
Možno ste už aj videli dojímavé video s malým dievčatkom a smutným orangutanom, ktorý prosí o pomoc. Video poukazuje na fakt, že produkcia palmového oleja spôsobuje odlesňovanie a pripravuje rozkošného orangutana o jeho domov. Po zahliadnutí si takmer každý povie, že s palmovým olejom musíme skoncovať. Avšak nie je to také jednoduché. Nachádza sa totiž všade okolo nás a určite aj vy ste s ním dnes minimálne raz prišli do styku.
Je palmový olej škodlivý a mali by sme sa mu vyhnúť? Aký je jeho dopad na životné prostredie? A ako môžeme my, ako jednotlivci, prispieť k zmene?

Letecký pohľad na plantáž palmy olejnej. / Zdroj: Nazarizal Mohammad, unsplash.com

Odkiaľ získavame palmový olej?

Palmový olej je tuk získavaný z plodov africkej palmy olejnej. Dnes sa pestuje v tropických oblastiach prevažne v juhovýchodnej Ázii, najmä v Indonézii, kde sa nachádza až 54 % produkcie, a v Malajzii (31 % produkcie). Tieto vysoké stromy produkujú červené ovocie, ktoré tvorí práve olej. Až v posledných desaťročiach ľudia objavili multifunkčné využitie oleja vo viacerých priemyselných odvetviach, a zrodila sa tak posadnutosť produkciou.
Z plodov palmy olejnej získavame dva druhy oleja. Palmojadrový olej je z rozmletých a usušených semien, vzhľadom pripomína kokosový olej. Olej z dužiny sa vyrába ošetrením plodu parou a má výrazne oranžovú farbu. Rozdiel medzi nimi je v obsahu nasýtených mastných kyselín — palmojadrový olej má až 85 %, olej z dužiny približne 50 % nasýtených mastných kyselín.

Takto vyzerá plod palmy olejnej pred spracovaním. / Zdroj: chinadialogue.net

V čom všetkom sa nachádza

Stručne — takmer vo všetkom. Používa sa k sušienkach, instantných polievkach, pudingoch, margaríne, lupienkoch, tyčinkách, bujónových kockách, arašidových nátierkach, čokoláde, ale aj dokonca v pečive s dlhšou trvanlivosťou, mrazenej pizze alebo zmrzline. A aj v žrádle pre domácich maznáčikov a smažia na ňom váš obed vo fast foode. Takmer každá druhá spracovaná potravina, ktorú by ste v obchode vzali do ruky, obsahuje palmový olej.
Ale to nie je všetko. Využíva sa aj v kozmetike — v mydlách a šampónoch, v make-upe, v rúžoch, v pleťových krémoch alebo zubnej paste. Je aj v niektorých sviečkach, prevažne lacných, ako sú napríklad tie na hroby. A dokonca sa používa aj ako pohonná látka pre autá — v roku 2018 sa viac ako polovica z celkovej spotreby palmového oleja v EÚ využila práve na pohon automobilov. Európsky parlament v roku 2019 schválil zákon o obmedzení pridávania palmového oleja do nafty.

Prečo má také široké využitie?

Tak, ako všetko, čo v súčasnosti vo veľkom využívame — lebo je lacný. Je nenáročný na pestovanie a palmojadrový olej má nevýraznú vôňu a je takmer bezfarebný. Vďaka svojej krémovej konzistencii sa preto hodí do margarínov, čokolády alebo sušienok. Pri izbovej teplote je tuhý a pevný, a tieto vlastnosti predáva aj trvanlivému pečivu alebo kozmetike. Je to lacný a ľahko dostupný tuk.

Lesné požiare sú na dennom poriadku. Ničia prírodu a produkujú nebezpečné CO2. / Zdroj:

Dopad palmového oleja na životné prostredie

Palmový olej sám o sebe nie je vôbec zlý. V priemysle je veľkou výhodou, keď vieme jednu surovinu využívať na viaceré spôsoby. Olej využívali už v staroveku, kedy poznali jeho výhody pri varení, šupky semien spaľovali na teplo a z listov vyrábali strešné krytiny a košíky. Až ľudská posadnutosť ziskom spravila z produkcie “nevinného” palmového oleja hrozbu pre životné prostredie.
Produkcia palmového oleja spôsobuje odlesňovanie dažďového pralesa. Každú hodinu je v juhovýchodnej Ázii odlesnená plocha o rozlohe 300 futbalových ihrísk. Len v Indonézii bolo medzi rokmi 2001 a 2017 vyrúbaných až 24 miliónov hektárov lesa — to je približne rozloha Veľkej Británie. A to všetko len pre palmový olej. Pestovanie vyčerpáva pôdu a vysaje z nej živiny, čím vznikajú neúrodné “púšte”.
Vytváranie nových plantáží vytláča pôvodné obyvateľstvo. Miestne komunity, ktorým patria pozemky, sú nútení opustiť svoje domovy pre vznik nových plôch na pestovanie palmy olejnej. Zákony týchto domorodcov nijako nechránia. A ani práca na plantážach nie je etická — OSN prirovnáva pracovné podmienky k modernému otroctvu. Ľudia pracujú za minimálnu mzdu, bez dostatočných ochranných pomôcok a denný kontakt s pesticídmi a herbicídmi im spôsobuje zdravotné problémy. Na plantážach pracujú aj deti a mnoho žien, ktoré sú s vyhrážaním straty práce často sexuálne zneužívané.
Rozširovanie plantáží spôsobuje vymieranie ohrozených druhov. Lesy poskytujú domov živočíšnym druhom ako je Orangutan bornejský a Orangutan sumatriansky, Slon sumatriansky, Slon indický bornejský, Nosorožec sumatriansky alebo Tiger sumatriansky — a všetky sú na pokraji vyhynutia. Produkcia palmového oleja ale ohrozuje aj gibonov, malé mačkovité šelmy, viaceré druhy rastlín a húb.
Produkcia spôsobuje lesné požiare, znečisťuje vodu a zvyšuje emisie skleníkových plynov. Pre vytvorenie novej plantáže je často potrebné “upratať” pôdu — a najjednoduchší, najlacnejší a najrýchlejší spôsob je vypálenie. To nielenže ohrozuje živočíchov a komunity žijúce v okolí, ale požiare sú často nekontrolovateľné a neuhasiteľné, a do ovzdušia uvoľňujú uhlík aj roky. Znečistené ovzdušia ale nie je jediné — pestovanie palmy olejnej vyžaduje používanie agresívnych pesticídov; tieto nebezpečné a toxické látky sa dostávajú do podzemnej vody, následne do okolitých riek a kontaminujú pitnú vodu. Týmto trpia ľudia, ale aj vodné ekosystémy. A aby toho nebolo málo, celá produkcia palmového oleja zvyšuje emisie skleníkových plynov. Pralesy sú pre životné prostredie veľmi potrebné, pretože pohlcujú oxid uhličitý; a vyrúbaním lesa a spaľovaním sa CO2 dostáva naspäť do atmosféry. Aj toto je jedna z mnohých príčin klimatických zmien.

Pôda “pripravená” na novú plantáž paliem v Novej Guiney. / Zdroj: Ulet Ifansasti, chinadialogue.net

Druhá strana mince

O palmovom oleji ale nemôžeme hovoriť iba negatívne. Žiadna iná plodina totiž nemá takú výnosnosť ako palma olejná. Rovnaké množstvo sójového alebo kokosového oleja by vyžadovalo štyri až desaťkrát viac plochy a hektár plantáže s palmou olejnou vynesie ročne až 4 tony oleja, pričom pri repke je to len 0,67 tony a slnečnici 0,48 tony. Aj keby sme chceli prejsť na iný druh oleja, viedlo by to k ešte väčšiemu odlesňovaniu, čím by trpelo viac ľudí, viac živočíchov a dopad na životné prostredie by bol ešte negatívnejší.
Aj používanie pesticídov je nižšie v porovnaní s ostatnými druhmi oleja. Plantáže s palmou olejnou vyžadujú používanie podstatne nižšieho množstva pesticídov, insekticídov a hnojív, ako je to napríklad u slnečnicového alebo repkového oleja. To neznamená, že je palmový olej najlepší; ani kokosový olej nevyžaduje toľko pesticídov, a je šetrnejší aj v tom, že žatva prebieha ručne.
I keď produkcia nie je ani trochu etická, ľudia sú na nej závislí. V krajinách ako je Indonézia alebo Malajzia má až 4,5 milióna ľudí, ktorí pracujú na plantážach, vďaka tejto produkcii prácu a sú schopní zabezpečiť svoje rodiny.

Neudržateľná produkcia palmového oleja dotlačí orangutanov k vyhynutiu. / Zdroj: greenpeace.org.au

Certifikovaný udržateľný palmový olej

Na niektorých výrobkoch ste možno už spozorovali označenie Certified Sustainable Palm Oil. Tento certifikát udeľuje dobrovoľné združenie ľudí a firiem v palmovom priemysle. RSPO určuje princípy udržateľnej produkcie palmového oleja a zakazuje odlesňovanie na vysoko hodnotných územiach. Na tento certifikát ale nie je úplné spoľahnutie — chýba im dostatočná kontrola dodržiavania princípov v praxi a nebránia odlesňovaniu na územiach, ktoré nespadajú pod vysoko hodnotné. Snažia sa ale o zmenu a o zlepšenie, o transparentnosť svojho procesu, čím si zaslúžia plus. Dôveryhodnejšie je ale označenie BIO, ktoré potvrdzuje pôvod z ekologického poľnohospodárstva.

Mladé stromčeky palmy olejnej. Tu vyrastie nová plantáž. / Zdroj: Ulet Ifansasti, chinadialogue.net

Čo môžem spraviť ako jednotlivec?

Úplné bojkotovanie palmového oleja v súčasnosti nie je úplne možné. Ale môžete sa ho vyhýbať tam, kde to je možné. Takýmito krokmi môže byť obmedzenie konzumácie spracovaného jedla a polotovarov, čo sa aj všeobecne považuje za zdravšie. Do jedálnička môžete zaradiť viac rastlinných jedál — vo veľkochovoch sú zvieratá palmovým olejom často prikrmované. Kupujte od lokálnych a menších výrobcov a dodávateľov, ktoré vo svojich výrobkoch používajú ekologickejšie alternatívy palmového oleja. V kozmetike vsaďte radšej na prírodné značky a produkty, najlepšie lokálne, ktoré hľadia na ekologický aspekt a dopad na životné prostredie — ako je značka Kvitok. A venujte väčšiu pozornosť označeniu certifikátom a označeniam RSPO a BIO, ale aj FONAP (Fórum pre udržateľnosť palmového oleja), POIG (Palm Oil Innovation Group) a TFT (The Forrest Trust).
Palmového oleja sa zo dňa na deň len tak ľahko nezbavíme. Nebolo by to jednoduché, a po mnohých aspektoch ani správne riešenie. Ale môžeme jeho produkciu dostať opäť do správnych koľají — aby bola ekologickejšia, nepoškodzovala životné prostredie, neohrozovala živočíchov a bola etickejšia voči ľuďom.
Každý z nás má silu to zmeniť.