Čo je uhlíková stopa

We talk about the climate change more and more — in the media, on social media, in schools. Tips on how to start protecting the environment are gaining awareness, more and more companies are taking the “green” initiative and are trying to change for the better with their steps. And if you don’t live in a cave without contact with the outside world, you’ve probably heard the phrase “carbon footprint” at least once.
Under this term, it’s difficult to imagine anything specific; especially if you have only recently become interested in the topic of zero waste and reducing plastic consumption. Even the child will understand that it’s probably not a physical footprint; but what footprint can it be then?
In this article, I would like to briefly explain to you what is carbon footprint, how we calculate it and why is it important for everyone to reduce theirs; and in the second part of this article (which will be coming soon) I will tell you a few tips on how to easily help reduce your footprint.

What is Carbon Footprint

Simply — carbon footprint is the footprint we leave on the environment. It’s an indicator saying the amount of greenhouse gas emissions (primarily carbon dioxide) produced by individuals and society in almost all activities, or products. Its use is linked to various national and international emission reduction commitments, as it’s a comparable factor and a key indicator.
At first glance, it may seem that we’re talking primarily about consumed fuels that produce greenhouse gases — that is, how much petrol you burn on the way to work. But it’s not quite like that. The impact on the environment is not only the combustion of fuels themselves, but also their transport between cities and states in tanks, transport by cargo ships, and even the extraction of oil as such. Plus, let’s not forget about the production of the car — how much material is needed, from where it is imported, what is the burden of transporting finished cars and so on.
read next: My honest thoughts on zero waste
And that’s still not all. All the products we normally use during the day have a carbon footprint. The vast majority of our products are manufactured in machine factories abroad, which then send their goods to all continents, to individual countries, and to the cities and shops themselves. And all that requires transport. In addition, fuels are also burned in the production of machines. And since these factories produce specific products, they have to source materials from somewhere — and they have to be imported.
Everything has a carbon footprint. Mobile phones that we always have with us and that are made by companies on the other side of the world. Clothing, books and cosmetics. And even the food we import from the surrounding countries; but also local fruits or vegetables, which must also be brought to the store by a truck.

How do we calculate it

The numbers are for guidance only. Of course, it’s not possible to calculate exactly what carbon footprint the new t-shirt you buy in the fast fashion store will have. But thanks to these indicators, it is possible to easily and quickly show and compare alternatives in each area.
For example, when it comes to food — per kilogram of greenhouse gases produced in the production of a kilogram of food, the worst is lamb meat, which leaves behind a carbon footprint of up to 39.2 kilograms of CO2, then it’s pork (27.0 kg CO2) and followed by cheese with footprint 13.5 kg CO2 per kilogram of food; while rice has only 2.7 kg of CO2, tofu about 2.0 kilograms of CO2 and lentils only 0.9 CO2, which makes it clear that the plant-based diet has a lower carbon footprint than eating animal products. But it’s not entirely simple — because it also depends a lot on where the food is from, where it is grown and where it is imported from. Because pork from a local farm will have a lower footprint than mentioned above, but lentils imported from the US will have it much higher.
As a second example, we can mention transportation — a journey by plane 1000 kilometers long produces up to 448 kilograms of greenhouse gases, while a journey by train of the same length only about 20-30 kg of CO2. The journey by bus (58 kilograms of CO2) is also relatively saving, while the journey by car by only one passenger represents 251 kg of CO2.
You can also easily calculate your own carbon footprint. There are several questionnaire pages where you enter what your lifestyle looks like — how often you travel, what kind of transportation you use, what your diet looks like, but there are also much more accurate questionnaires where you also enter the exact mileage and household electricity consumption — and they will help you calculate your impact on the environment.

Why is it necessary to reduce our carbon footprint?

The simple answer — to protect our planet. Although greenhouse gases are a natural phenomenon and help maintain heat in the Earth’s atmosphere, their abundance only harms nature. Too many emissions cause the earth to heat up, resulting in climate change, air pollution, extinction of plant and animal species, various natural disasters and so on.
And the situation is more and more critical. Glaciers are melting, animals are dying out, we are losing whole species of plants. If each of us does not with at least in a small step, make a small change to reduce our collective carbon footprint, we will all regret it. And we need to act now. Before it’s too late.
O klimatických zmenách sa hovorí čoraz viac a viac — v médiách, na sociálnych sieťach, na školách. Do povedomia sa dostávajú tipy, ako začať chrániť životné prostredie, čoraz viac spoločností zaujíma “zelenú” iniciatívu a svojimi krokmi sa snažia zmeniť k lepšiemu. A pokiaľ nebývate v jaskyni bez kontaktu s okolitým svetom, tak ste už určite aspoň raz počuli slovné spojenie “uhlíková stopa”.
Pod týmto termínom je ťažko predstaviť si niečo konkrétne; najmä ak ste sa o problematiku zero waste a znižovaniu spotreby plastov začali zaujímať iba nedávno. Už i dieťa pochopí, že sa asi nejedná o fyzický odtlačok nohy; ale aká “stopa” to potom môže byť?
V tomto článku by som vám stručne chcela objasniť, čo uhlíková stopa vôbec je, podľa čoho sa počíta a prečo je dôležité, aby každý tú svoju znižoval; a v pokračovaní tohto článku (ktorý bude čoskoro) vám poviem pár tipov, ako jednoducho prispieť k znižovaniu svojej stopy.

Čo je uhlíková stopa

V skratke — uhlíková stopa je stopa, ktorú nechávame na životnom prostredí. Je to ukazovateľ udávajúci množstvo emisií skleníkových plynov (primárne oxid uhličitý) vyprodukovaných jednotlivcom i spoločnosťou pri takmer všetkých aktivitách, činnostiach či produktoch. Jej využitie súvisí s rôznymi národnými i medzinárodnými záväzkami týkajúcimi sa znižovania emisií, keďže predstavuje porovnateľný faktor a kľúčový ukazovateľ.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa jedná primárne o spotrebované palivá, ktoré produkujú skleníkové plyny — teda o to, koľko benzínu spálite počas cesty do práce. Ale nie je to úplne tak. Dopad na životné prostredie nemá len samotné spaľovanie palív, ale aj ich transport medzi mestami a štátmi v cisternách, prevoz nákladnými loďami, a dokonca i ťaženie ropy ako také. Plus nezabúdajme i na výrobu auta — koľko materiálu je potrebné, odkiaľ sa dováža, akú záťaž predstavuje preprava hotových áut a podobne.
čítať ďalej: Môj úprimný názor na zero waste
A to stále nie je všetko. Všetky výrobky, ktoré bežne počas dňa využívame, majú uhlíkovú stopu. Drvivá väčšina našich produktov je vyrábaná v strojových fabrikách v zahraničí, ktoré potom rozosielajú svoj tovar na všetky kontinenty, do jednotlivých krajín, a až do samotných miest a obchodov. A na to všetko je potrebná preprava. Okrem toho sa palivá spaľujú aj pri výrobe na poháňanie strojov. No a keďže tieto fabriky vyrábajú konkrétne produkty, materiály musia odniekiaľ získavať — a aj ten musí byť dovážaný.
Uhlíkovú stopu má úplne všetko. Mobily, ktoré máme stále pri sebe, a ktoré vyrábajú spoločnosti na opačnej strane sveta. Oblečenie, knihy a kozmetika. A dokonca i jedlo, ktoré dovážame z okolitých krajín; ale i lokálne ovocie či zelenina, ktoré tiež musí do obchodu priviezť nejaký kamión.

Podľa čoho sa počíta

Čísla sú iba orientačné. Pochopiteľne, nedá sa úplne presne vypočítať, akú uhlíkovú stopu má nové tričko, ktoré si kúpite v reťazci s rýchlou módou. Ale vďaka týmto ukazovateľom sa dá jednoducho a rýchlo ukázať a porovnať alternatívy v každej oblasti.
Napríklad čo sa jedla týka — v prepočte na kilogram skleníkových plynov vyprodukovyných pri produkcii kilogramu jedla, je na tom najhoršie jahňacie mäso, ktoré za sebou zanechá uhlíkovú stopu až 39.2 kilogramov CO2, potom je to bravčové mäso (27.0 kg CO2) a nasleduje syr so stopou 13,5 kg CO2 na kilogram potraviny; zatiaľ čo ryža má len 2.7 kg CO2, tofu okolo 2.0 kilogramov CO2 a šošovica iba 0.9 CO2, z čoho jasne vyplýva, že rastlinná strava má nižšiu uhlíkovú stopu na životné prostredie ako živočíšna. Ale nie je to úplne jednoduché — pretože veľmi záleží i na tom, odkiaľ daná potravina je, kde sa pestuje a odkiaľ sa dováža. Pretože bravčové mäso z lokálnej farmy bude mať nižšiu stopu ako je uvedené vyššie, ale zase šošovica dovážaná z USA oveľa vyššiu.
Ako druhý príklad si môžeme uviesť dopravu — cesta lietadlom dlhá 1000 kilometrov vyprodukuje až 448 kilogramov skleníkových plynov, zatiaľ čo cesta vlakom o rovnakej dĺžke iba okolo 20-30 kg CO2. Pomerne šetrná je i cesta autobusom (58 kilogramov CO2), zatiaľ čo cesta autom iba jedným pasažierom predstavuje 251 kg CO2.
Uhlíkovú stopu si môžete ľahko vypočítať i vy. Existuje niekoľko stránok s dotazníkmi, kde zadáte, ako vyzerá váš životný štýl — ako často cestujete, aký druh dopravy využívate, ako vyzerá váš jedálniček, ale sú i oveľa presnejšie dotazníky, kde zadáte i presné čísla najazdených kilometrov a spotrebu elektriny v domácnosti — a tie vám pomôžu vypočítať, aký máte dopad na životné prostredie.

Prečo je nutné znížiť našu uhlíkovú stopu?

Jednoduchá odpoveď — aby sme chránili našu planétu. Hoci skleníkové plyny sú prirodzený jav a pomáhajú udržiavať teplo v zemskej atmosfére, ich nadbytok prírode iba škodí. Príliš veľa emisií spôsobuje zahrievanie zeme, ktoré má za výsledok klimatické zmeny, znečisťovanie ovzdušia, vyhynutie rastlinných a živočíšnych druhov, rôzne prírodné katastrofy a tak ďalej.
A situácia je viac a viac kritická. Ľadovce sa topia, zvieratá vymierajú, strácame celé druhy rastlín. Ak každý z nás aspoň malým krôčikom, malou zmenou neprispeje k zníženiu našej kolektívnej uhlíkovej stopy, oľutujeme to všetci. A je nutné, aby sme začali konať teraz. Skôr, než bude neskoro.