It’s been over five years since the last time I ate meat. A lot has changed during that time — when I made the final decision to exclude meat products from my diet, I was still in high school in Prešov, I ate lunch in my school canteen and I knew nothing about cooking. Now I live in Zlín, I work, and I prepare all of my meals at home. Cooking, baking, trying new recipes and coming up with my own became my hobby; especially during the last months, when I have a kitchen for myself and I can do whatever I want in it.
When people find out that I don’t eat meat, their reactions are mixed — but everyone wonders why I made that decision; there are also questions about what I eat, how do I replace protein or whether I miss meat. But my least favourite part of the conversation on this topic is always when it comes to various hypothetical situations such as “if you were on a deserted island where there were no vegetables, would you eat meat?” and so on. The chances of this ever happening are quite small; but many ask me if, in general, there is a possibility that I would ever return to eating meat and meat products.
And the answer is no.
I don’t miss meat
Not a bit. In all those five years, it never happened that I craved chicken or pork cutlet. The only thing I “miss” are more choices when I eat somewhere outside, because due to the fact that I no longer eat any animal products, the number of meals I can eat in the restaurant is very limited.
But in that time, I have already learned how to solve this problem. I know how and where to look for meatless alternatives — whether in restaurants (the vast majority of places don’t offer explicitly vegan dishes, so it took me a while to find out what I can eat and which dishes can be easily made vegan) or even in ordinary supermarkets. At the moment, it is no longer difficult to find plant-based alternatives to meat — and in addition to soy cubes, you can also buy vegan sausages, ham and patties.
By cooking and preparing meals at home on my own, vegetarianism or veganism is much easier for me. Cooking without meat is not as difficult as it sometimes seems — and even a plant-based diet is varied, tasty and balanced. I discovered dishes that I like, came up with some of my own recipes and I like to look for inspiration all around me to try new combinations and flavors.
Over the past five years, I have seen countless videos and documentaries, read around hundreds of articles, and seen thousands of photos on social media or websites of what today’s meat industry looks like. Just when I think about the whole process from breeding pigs, chickens or cows, the processing and packaging, I have chills. And these big corporations are definitely not something I want to support.
To sum it up in the end — I don’t want to eat meat because I don’t miss it. I’ve never even enjoyed it that much. And I don’t want to support animal cruelty.
Už je to viac ako päť rokov, odkedy som naposledy jedla mäso. Za ten čas sa veľa zmenilo — keď som spravila finálne rozhodnutie vylúčiť mäsové výrobky zo svojho jedálnička, som bola ešte na strednej v Prešove, obedy som jedávala v školskej jedálni a o varení som vôbec nič nevedela. Teraz bývam v Zlíne, pracujem, a všetky jedlá si pripravujem doma. Varenie, pečenie, skúšanie nových receptov a vymýšľanie vlastných sa stalo mojim koníčkom; hlavne počas posledných mesiacov, kedy mám kuchyňu sama pre seba a môžem si v nej robiť, čo sa mi len zachce.
Keď sa ľudia dozvedia, že nejem mäso, ich reakcie sú zmiešané — no každého zaujíma, prečo som sa tak rozhodla; padnú aj otázky, čo teda jem, ako nahrádzam bielkoviny alebo či mi mäso nechýba. No moja najmenej obľúbená časť rozhovoru na túto tému je vždy tá, keď príde na rôzne hypotetické situácie typu “keby si bola na opustenom ostrove, kde by nebola žiadna zelenina, zjedla by si mäso?” a podobne. Šanca, že sa toto niekedy stane skutočnosťou, je dosť malá; no mnohí sa ma pýtajú, či vo všeobecnosti existuje možnosť, že by som sa k jedeniu mäsa a mäsových výrobkov niekedy vrátila.
A odpoveď znie nie.
Mäso mi nechýba
Ani trošičku. Za celých tých päť rokov sa ani raz nestalo, že by som mala chuť na kuracie alebo bravčový rezeň. Jediné, čo mi “chýba” sú väčšie možnosti výberu, keď sa stravujem niekde von, pretože vďaka tomu, že už nejem žiadne živočíšne produkty, je počet jedál, ktoré môžem v reštaurácii zjesť, značne obmedzený.
Ale za ten čas som sa už naučila, ako vyriešiť i tento problém. Viem, ako a kde hľadať i nemäsité alternatívy — a to či už v reštauráciách (drvivá väčšina podnikov neponúka vyslovene vegánske jedlá, preto mi chvíľu trvalo, pokiaľ som zistila, čo všetko môžem zjesť i ja a ktoré jedlá je možné ľahko upraviť na vegánske) alebo i v bežných supermarketoch. Momentálne už nie je ťažké zohnať rastlinné alternatívy mäsa — a okrem sójových kociek už kúpite aj vegánske párky, šunku či fašírky.
Tým, že si varím a pripravujem jedlá doma sama, je pre mňa vegetariánstvo, respektíve vegánstvo oveľa jednoduchšie. Variť bez mäsa nie je vôbec také náročné, ako sa niekedy zdá — a i rastlinná strava je pestrá, chutná a vyvážená. Objavila som jedlá, ktoré mi chutia, vymyslela niekoľko vlastných receptov a rada hľadám inšpiráciu všade okolo seba na skúšanie nových kombinácií a chutí.
Za uplynulých päť rokov som videla nespočetné množstvo videí a dokumentov, čítala snáď stovky článkov, a na sociálnych sieťach či internetových stránkach videla tisíce fotiek o tom, ako vyzerá súčasný mäsopriemysel. Už len keď si pomyslím na celý proces od chovania prasiat, sliepok alebo kráv až po spracovanie a balenie, mám zimomriavky. A tieto veľké korporácie určite nie sú niečo, čo chcem podporovať.
Aby som to na záver zhrnula — nechcem jesť mäso preto, lebo mi nechýba. Ani mi nikdy nejako extra nechutilo. A nechcem podporovať týranie a zneužívanie zvierat.
4 komentáre
ja jem maso a ani si to velakrat neuvedomujem. musim sa naozaj velmi zamysliet nad tym, ak si chcem spravit nieco bezmasite a vzdy ked sa mi uz-uz zda, ze som v nejaky den nezjedla nic s masom, objavim, ze to predsalen tak nebolo. vacsinu casu nerozmyslam nad tym, ci maso jem alebo nejem alebo ci ho mam ci nemam jest. proste jem, co je u nas doma navarene a aj ked varim, tak citim povinnost uvarit nieco s masom, lebo maso stale doma mame a ja nechcem, aby sa pokazilo. neviem, ci by to bolo ine, keby som mala vlastnu domacnost alebo aspon keby som bola absolutne zavisla iba sama na sebe, co sa tyka kupovania a varenia jedla. rada si myslim, ze by som jedla maso aspon v mensom mnozstve.
este pred prepuknutim korony na Slovensku som dokazala 2-3 dni po sebe nejest maso, ked som si varila obedy do prace a naozaj velmi som sa sustredila na to, aby dane jedlo maso neobsahovalo. googlila som si veganske recepty, znovuobjavovala som niektore zabudnute recepty z tofu, a do jedal, do ktorych normalne to maso islo, som ho nedala. lenze aj tak sa obcas stavalo, ze sa mi varit nechcelo, pripadne zostali nejake zvysky z masitej vecere, ktoru varil niekto z mojej rodiny a znova na mna prisiel ten pocit povinnosti, ze kto iny to zje ak nie ja.
nemyslim si, ze sa niekedy prepracujem do stavu, kedy maso nebude sucastou mojho jedalnicka a ani mi nebude chybat. trochu v to dufam, ale viem, ze sa nie je jednoduche preucit sa. ale nadej zomiera posledna.
Ako som začala žiť na intráku a stravovala sa hlavne v ich jedálňach mäso sa mi prestávalo objavovať na tanieri a musím povedať, že hlavne internát ma naučil jesť menej mäsa. Nepovažujem sa za vegetariána a tobôž vegána, ale som skôr taký flexetarián. Dúfam, že to píšem správne 😀 Mäsom papávam iba keď mám naň veľkú chuť, čo sa za posledné mesiace stáva tak párkrát za mesiac. Ale vajíčok a syra sa asi nevzdám, to mám moc rada. Už som sa naučila na rstlinné mlieko a jogurty a prekvapivo tieto vegánske verzie chutia lepšie aké tie živočíšne. A vegánsky syr je taktiež veľmi dobrý, len ma odrádza jeho cena. Tým, že vegánstvo sa podľa mňa len začína dostávať do našich potravinových reťazcov, tak tie ceny sú vyššie. Ale dúfam, že sa to časom zmení.
xxx Alexandra z MS ALWAYS LATE
Vždy, keď si prečítam u teba o tejto téme, tak nadobúdam pocit nádeje, že raz budem môcť živočíšne produkty vyradiť na 100% aj z vlastného jedálníčka. Momentálne môžem povedať, že je môj jedálníček plant-based v tom zmysle, že každé moje jedlo tvorí z časti zelenina či ovocie, pričom sa snažím vyhľadávať pri mliečnych výrobkoch či cestovinách tú vegánsku formu, no ešte vždy sa nájdu syry, ktorým neviem odolať alebo sporadicky ryby kvôli ich výživovej hodnote, o ktorej ešte nemám celkom jasný prehľad, akou inou formou by som ich mohla nahradiť. Následne sú tu sójové výrobky, ktoré nemôžem jesť pravidelne kvôli mojej problematickej pleti, ktorej sója neprospieva. Avšak aj toto je proces učenia sa a zisťovania, čo nám osobne vlastne vyhovuje. Preto považujem za veľmi nápomocné, že zdieľaš vlastné skúsenosti, z ktorých si my následne môžme niečo zobrať alebo sa nimi inšpirovať. 🙂
PS: Ešte by som ti touto cestou rada zapriala všetko len to najlepšie k tvojim narodeninám! Veľa inšpirácie k tvorbe, úspechu, sily a radosti do života! A vlastne všetkého príjemného, čo k tomu peknému životu patrí! 🙂 ♥
blog emptycoffeecups.co | Changing our beliefs in adulthood | instagram @bythewaygaby
Mäso som prestala jesť, keď som si chcela vyskúšať Veľký pôst kresťanov tento rok. Jediné, čo sa okolo mäsa otočilo boli ryby – losos alebo rybie prsty, a kurací bujón – ten som však po určitej dobe vymenila za zeleninový. A čuduj sa svete, mne nechýbalo ani po troch týždňoch. A dokonca mi nevadilo, ani keď niekto pri mne jedol mäso. Po pôste som sa k mäsu vrátila s dohodou, že začnem pomaly každý druhý deň jeden mäsitý výrobok, aby moje telo nezažilo šok. Cez Veľkú noc som mala kurací vývar, kuracie stehno a potom tralala, zabudla som sa a čosi mäsité jedla až o týždeň neskôr. Aj to nebolo mäso. Mäsové výrobky jem odvtedy raz za čas, a vôbec mi nechýba mäso ako také.
Avšak už mi dochádzajú nápady na raňajky, takže o chvíľu sa asi saláme nevyhnem.