Social Media



First of all, I would like to say that I am delighted with all your reactions to the articles. I appreciate every single comment and it means a lot to me – especially when I see how many people are getting interested the environment; and when I read below the articles, how do you try to reduce waste and choose better alternatives, I am literally so so happy.

And even though the posts on how and with what you can replace ordinary things at home will keep adding up, today I would like to focus on why it is important to make these changes. Because when I started to get into a zero waste and minimalist lifestyle, only then I realized, how many plastic products I use daily. And I was horrified by myself.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


We are smothered in plastic. It's everywhere. Everything is made out of it. From straws, cutlery, plates and cups, through pens, flower pots and wrappers, to tables and chairs. Probably everything is available in a plastic version – which is, of course, cheaper. And even though we know that such things don' last for a long time (some are not even intended for a long-term use), we buy them.

Plastic is mainly made from petroleum, but the same substances needed for production are also found in coal and natural gas. Although the petroleum itself is not very cheap, the low price of plastic is determined mainly by the fact that it is light, so not much material is needed, it is easily and quickly shaped, since only some shaping mold is required and device for heating and cooling, and such machines are made of metal and last for decades, the overall production process is relatively short, therefore it is also fast; and by plastic being easily shaped, it has a versatile use.

And that's exactly why everything is made of plastic. In a few seconds, a new plastic bottle is made, but also a chair. At a time when everything is too fast, manufacturers choose the options that are time and cost efficient for them – because if they want to keep customers, they have to be quick and cheap. Nobody is looking very much at the quality, because it is expected that the thing will soon be replaced by a new one.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.
And this is Slovakia, everyone.


Up to a third of the plastic products are used only once – and then end up in the rubbish. But the big problem is that plastic is not biodegradable, and over time it only breaks into smaller particles. The nature itself can't get rid of them, becuase it didn't make them.

Toxic chemicals that are found in plastics can be found in blood and tissue of every single person. The most dangerous substances are bisphenol A (BPA) and phthalatesBPA is mainly in plastic bottles, plates and food containers, phthalates in cosmetics (shampoos, various sprays and perfumes, soaps or nail polish). Several studies have confirmed that toxic substances in plastics cause cancer, immune system disorders, various birth defects, disrupt the endocrine system, and can cause many other diseases.

A significant number of plastics end up in the ocean, but also those that are taken to landfills, are a serious threat to the environment. These toxic substances enter the groundwater and then flow into rivers and lakes. Plastics, which are in the ocean, break into microplastics under the influence of impacts, waves, sun and animals – and they end up in the fish and birds that we then consume.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Only 9 % of plastic products is recycled. The remaining 91 % often ends up in the ocean – and although it's impossible to calculate how much plastic ends in the ocean each year, the number is estimated at 8 million. Eight million TON. YEARLY. That's one lorry every minute. Not only is it difficult to imagine, but the predictions that by 2050, there'll be more plastic than animals in the ocean is even more striking.

Right now, the Great Pacific garbage patch (plastic island in the Pacific) has more than 1,600,000 square kilometers. More than twice Texas. Three times Spain. Thirty-two times Slovakia. And while our little Slovakia seems like a tiny dot, go on a train and go from Košice to Bratislava – and you'll see that it's not that small. Can you imagine in burried in plastics? And thirty-two times bigger?

It is very easy to say "it does not affect me". But this is a problem that affects all of us. Think about how many plastic packaging you throw into the rubbish every day. If one person does it, it may not be such a big problem, but there are seven billion people on Earth. And when everyone throws out just one plastic bottle a day, that's seven billion bottles, and that's impossible to imagine.

Therefore, the best option is to completely refuse plastics. Although everything is made of plastic, there is still an alternative from more sustainable materials such as glass, metal or wood that are healthier not only for us but also for nature. And rejecting plastic is much easier than you think.

Source of the first picture: HERE. Picture is cropped and edited.


V prvom rade by som chcela povedať, že ma nesmierne tešia všetky vaše reakcie ku článkom. Každý jeden komentár si nesmierne vážim a veľa pre mňa znamená – najmä keď vidím, koľko ľudí sa čoraz viac zaujíma o ochranu životného prostredia; a keď pod článkami čítam, ako sa aj vy snažíte redukovať odpad a voliť lepšie alternatívy, som doslova šťastím bez seba.

A hoci príspevky o tom, ako a čím môžete nahradiť bežné veci doma, budú len pribúdať, dnes by som sa chcela zamerať na to, prečo je vôbec dôležité tieto malé zmeny robiť. Pretože až keď som sa začala viac zaujímať o bezodpadový a minimalistický životný štýl, uvedomila som si, koľko plastových výrobkov denne využívam. A bola som sama zo seba zhrozená.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Plastom sme úplne zasypaní. Je všade. Je z neho všetko. Od slamiek, príborov, tanierov a pohárov, cez perá, kvetináče a obaly na zošity, až po stoly a stoličky. Snáď všetko je dostupné v plastovej verzii – ktorá je, samozrejme, lacnejšia. A aj napriek tomu, že vieme, že takéto veci nám nevydržia dlho (niektoré ani nie sú určené na dlhodobé používanie), kupujeme si ich.

Plast je vyrábaný prevažne z ropy, ale rovnaké látky potrebné na výrobu sa nachádzajú aj v uhlí a zemnom plyne. A hoci ropa nie je sama o sebe taká lacná, nízku cenu plastu určuje najmä to, že je ľahký, teda na výrobu jedného produktu nie je potrebné až také veľké množstvo materiálu, je jednoducho a rýchlo tvarovateľný, keďže je potrebná len nejaká tvarovacia forma a prístroj na zahriatie a následné vychladenie, pričom takéto stroje sú vyrábané z kovu a vydržia desiatky rokov, celkový proces výroby je pomerne krátky, preto je aj rýchly; a práve tým, že sa ľahko tvaruje, má všestranné využitie.

A presne preto sa z plastu vyrába už úplne všetko. Za pár sekúnd je vyrobená nová plastová fľaša, ale aj stolička. V súčasnej dobe, kedy všetko ide akosi príliš rýchlo, výrobcovia volia možnosti, ktoré sú pre nich časovo a finančne najvýhodnejšie – pretože ak si chcú udržať zákazníkov, musia byť rýchly a lacný. Na kvalitu sa už nikto veľmi nepozerá, pretože sa očakáva, že danú vec aj tak čoskoro nahradí novou.

Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.
A je to zo Slovenska, vážení.


tretina plastových výrobkov je použitá iba raz – a následne skončí v koši. Veľkým problémom je ale to, že plast nie je biologicky rozložiteľný, a postupom času sa iba rozpadá na menšie a menšie čiastočky. Sama príroda sa ich nemá ako zbaviť, lebo ich nevyrobila.

Toxické látky, ktoré sa nachádzajú v plastoch, nájdeme v krvi a tkanive snáď každého jedného človeka. Medzi najnebezpečnejšie takéto látky patria bisfenol A (BPA) a ftalátyBPA je hlavne v plastových fľašiach, tanieroch a dózach na potraviny, ftaláty v kozmetike (šampónoch, rôznych sprejoch a parfumoch, mydle alebo lakoch na nechty). Viacerými štúdiami bolo potvrdené, že toxické látky v plastoch spôsobujú rakovinu, poruchy imunity, rôzne vrodené poruchy u detí, narušujú endokrinný systém a môžu za mnoho ďalších ochorení.

Značné množstvo plastov končí v oceáne, ale aj tie, ktoré sú odvezené na skládky, výrazne ohrozujú životné prostredie. Spomenuté toxické látky sa dostávajú do podzemných vôd a následne do riek a jazier. Plasty, ktoré sú v oceáne, sa pod vplyvom nárazov, vĺn, slnka a živočíchov rozpadajú na mikroplasty – a tie končia v rybách a vtákoch, ktoré následne konzumujeme.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Len 9% vyhodených plastových výrobkov sa dočká recyklácie. Zvyšných 91% končí často v oceáne – a hoci je nemožné spočítať, koľko plastu každý rok skončí vo svetových vodách, číslo sa odhaduje na 8 miliónov. Osem miliónov TON. ROČNE. To je jedno nákladné auto plné plastov každú minútu. Nielenže je ťažké si to predstaviť, ale odhady, že do roku 2050 bude v oceánoch viac plastu ako živočíchov, je ešte viac zarážajúce.

Momentálne má Veľký pacifický kôš (plastový ostrov v Tichom oceáne) viac ako 1 600 000 kilometrov štvorcových. Viac ako dvakrát Texas. Trikrát Španielsko. Tridsať dvakrát Slovensko. A hoci sa naše malé Slovensko zdá byť ako maličká bodka, sadnite si do vlaku a zvezte sa z Košíc až do Bratislavy – a uvidíte, že zase také malé nie je. Viete si ho predstaviť celé zasypané plastom? A tridsať dvakrát väčšie?

Je veľmi jednoduché povedať si "mňa sa to netýka". Ale toto je problém, ktorý sa týka každého z nás. Zamyslite sa nad tým, koľko plastových obalov hodíte do koša každý deň. Ak to spraví jedna osoba, možno to nie je taký veľký problém, ale na Zemi žije sedem miliárd ľudí. A keď každý vyhodí čo i len jednu plastovú fľašu denne, to je sedem miliárd fliaš, a to je priam nemožné si predstaviť.

Preto je najlepšou možnosťou plast úplne odmietať. Hoci sa z plastu vyrába všetko, stále existuje alternatíva z udržateľnejších materiálov, ako je sklo, kov alebo drevo, ktoré sú zdravšie nielen pre nás, ale aj pre prírodu. A odmietanie plastu je oveľa jednoduchšie, ako si myslíte.

Zdroj úvodného obrázku: TU. Obrázok je orezaný a upravený.

Friday, September 28, 2018

TOO MUCH PLASTIC



First of all, I would like to say that I am delighted with all your reactions to the articles. I appreciate every single comment and it means a lot to me – especially when I see how many people are getting interested the environment; and when I read below the articles, how do you try to reduce waste and choose better alternatives, I am literally so so happy.

And even though the posts on how and with what you can replace ordinary things at home will keep adding up, today I would like to focus on why it is important to make these changes. Because when I started to get into a zero waste and minimalist lifestyle, only then I realized, how many plastic products I use daily. And I was horrified by myself.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


We are smothered in plastic. It's everywhere. Everything is made out of it. From straws, cutlery, plates and cups, through pens, flower pots and wrappers, to tables and chairs. Probably everything is available in a plastic version – which is, of course, cheaper. And even though we know that such things don' last for a long time (some are not even intended for a long-term use), we buy them.

Plastic is mainly made from petroleum, but the same substances needed for production are also found in coal and natural gas. Although the petroleum itself is not very cheap, the low price of plastic is determined mainly by the fact that it is light, so not much material is needed, it is easily and quickly shaped, since only some shaping mold is required and device for heating and cooling, and such machines are made of metal and last for decades, the overall production process is relatively short, therefore it is also fast; and by plastic being easily shaped, it has a versatile use.

And that's exactly why everything is made of plastic. In a few seconds, a new plastic bottle is made, but also a chair. At a time when everything is too fast, manufacturers choose the options that are time and cost efficient for them – because if they want to keep customers, they have to be quick and cheap. Nobody is looking very much at the quality, because it is expected that the thing will soon be replaced by a new one.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.
And this is Slovakia, everyone.


Up to a third of the plastic products are used only once – and then end up in the rubbish. But the big problem is that plastic is not biodegradable, and over time it only breaks into smaller particles. The nature itself can't get rid of them, becuase it didn't make them.

Toxic chemicals that are found in plastics can be found in blood and tissue of every single person. The most dangerous substances are bisphenol A (BPA) and phthalatesBPA is mainly in plastic bottles, plates and food containers, phthalates in cosmetics (shampoos, various sprays and perfumes, soaps or nail polish). Several studies have confirmed that toxic substances in plastics cause cancer, immune system disorders, various birth defects, disrupt the endocrine system, and can cause many other diseases.

A significant number of plastics end up in the ocean, but also those that are taken to landfills, are a serious threat to the environment. These toxic substances enter the groundwater and then flow into rivers and lakes. Plastics, which are in the ocean, break into microplastics under the influence of impacts, waves, sun and animals – and they end up in the fish and birds that we then consume.


Source: HERE. Picture is cropped and edited.


Only 9 % of plastic products is recycled. The remaining 91 % often ends up in the ocean – and although it's impossible to calculate how much plastic ends in the ocean each year, the number is estimated at 8 million. Eight million TON. YEARLY. That's one lorry every minute. Not only is it difficult to imagine, but the predictions that by 2050, there'll be more plastic than animals in the ocean is even more striking.

Right now, the Great Pacific garbage patch (plastic island in the Pacific) has more than 1,600,000 square kilometers. More than twice Texas. Three times Spain. Thirty-two times Slovakia. And while our little Slovakia seems like a tiny dot, go on a train and go from Košice to Bratislava – and you'll see that it's not that small. Can you imagine in burried in plastics? And thirty-two times bigger?

It is very easy to say "it does not affect me". But this is a problem that affects all of us. Think about how many plastic packaging you throw into the rubbish every day. If one person does it, it may not be such a big problem, but there are seven billion people on Earth. And when everyone throws out just one plastic bottle a day, that's seven billion bottles, and that's impossible to imagine.

Therefore, the best option is to completely refuse plastics. Although everything is made of plastic, there is still an alternative from more sustainable materials such as glass, metal or wood that are healthier not only for us but also for nature. And rejecting plastic is much easier than you think.

Source of the first picture: HERE. Picture is cropped and edited.


V prvom rade by som chcela povedať, že ma nesmierne tešia všetky vaše reakcie ku článkom. Každý jeden komentár si nesmierne vážim a veľa pre mňa znamená – najmä keď vidím, koľko ľudí sa čoraz viac zaujíma o ochranu životného prostredia; a keď pod článkami čítam, ako sa aj vy snažíte redukovať odpad a voliť lepšie alternatívy, som doslova šťastím bez seba.

A hoci príspevky o tom, ako a čím môžete nahradiť bežné veci doma, budú len pribúdať, dnes by som sa chcela zamerať na to, prečo je vôbec dôležité tieto malé zmeny robiť. Pretože až keď som sa začala viac zaujímať o bezodpadový a minimalistický životný štýl, uvedomila som si, koľko plastových výrobkov denne využívam. A bola som sama zo seba zhrozená.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Plastom sme úplne zasypaní. Je všade. Je z neho všetko. Od slamiek, príborov, tanierov a pohárov, cez perá, kvetináče a obaly na zošity, až po stoly a stoličky. Snáď všetko je dostupné v plastovej verzii – ktorá je, samozrejme, lacnejšia. A aj napriek tomu, že vieme, že takéto veci nám nevydržia dlho (niektoré ani nie sú určené na dlhodobé používanie), kupujeme si ich.

Plast je vyrábaný prevažne z ropy, ale rovnaké látky potrebné na výrobu sa nachádzajú aj v uhlí a zemnom plyne. A hoci ropa nie je sama o sebe taká lacná, nízku cenu plastu určuje najmä to, že je ľahký, teda na výrobu jedného produktu nie je potrebné až také veľké množstvo materiálu, je jednoducho a rýchlo tvarovateľný, keďže je potrebná len nejaká tvarovacia forma a prístroj na zahriatie a následné vychladenie, pričom takéto stroje sú vyrábané z kovu a vydržia desiatky rokov, celkový proces výroby je pomerne krátky, preto je aj rýchly; a práve tým, že sa ľahko tvaruje, má všestranné využitie.

A presne preto sa z plastu vyrába už úplne všetko. Za pár sekúnd je vyrobená nová plastová fľaša, ale aj stolička. V súčasnej dobe, kedy všetko ide akosi príliš rýchlo, výrobcovia volia možnosti, ktoré sú pre nich časovo a finančne najvýhodnejšie – pretože ak si chcú udržať zákazníkov, musia byť rýchly a lacný. Na kvalitu sa už nikto veľmi nepozerá, pretože sa očakáva, že danú vec aj tak čoskoro nahradí novou.

Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.
A je to zo Slovenska, vážení.


tretina plastových výrobkov je použitá iba raz – a následne skončí v koši. Veľkým problémom je ale to, že plast nie je biologicky rozložiteľný, a postupom času sa iba rozpadá na menšie a menšie čiastočky. Sama príroda sa ich nemá ako zbaviť, lebo ich nevyrobila.

Toxické látky, ktoré sa nachádzajú v plastoch, nájdeme v krvi a tkanive snáď každého jedného človeka. Medzi najnebezpečnejšie takéto látky patria bisfenol A (BPA) a ftalátyBPA je hlavne v plastových fľašiach, tanieroch a dózach na potraviny, ftaláty v kozmetike (šampónoch, rôznych sprejoch a parfumoch, mydle alebo lakoch na nechty). Viacerými štúdiami bolo potvrdené, že toxické látky v plastoch spôsobujú rakovinu, poruchy imunity, rôzne vrodené poruchy u detí, narušujú endokrinný systém a môžu za mnoho ďalších ochorení.

Značné množstvo plastov končí v oceáne, ale aj tie, ktoré sú odvezené na skládky, výrazne ohrozujú životné prostredie. Spomenuté toxické látky sa dostávajú do podzemných vôd a následne do riek a jazier. Plasty, ktoré sú v oceáne, sa pod vplyvom nárazov, vĺn, slnka a živočíchov rozpadajú na mikroplasty – a tie končia v rybách a vtákoch, ktoré následne konzumujeme.


Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


Len 9% vyhodených plastových výrobkov sa dočká recyklácie. Zvyšných 91% končí často v oceáne – a hoci je nemožné spočítať, koľko plastu každý rok skončí vo svetových vodách, číslo sa odhaduje na 8 miliónov. Osem miliónov TON. ROČNE. To je jedno nákladné auto plné plastov každú minútu. Nielenže je ťažké si to predstaviť, ale odhady, že do roku 2050 bude v oceánoch viac plastu ako živočíchov, je ešte viac zarážajúce.

Momentálne má Veľký pacifický kôš (plastový ostrov v Tichom oceáne) viac ako 1 600 000 kilometrov štvorcových. Viac ako dvakrát Texas. Trikrát Španielsko. Tridsať dvakrát Slovensko. A hoci sa naše malé Slovensko zdá byť ako maličká bodka, sadnite si do vlaku a zvezte sa z Košíc až do Bratislavy – a uvidíte, že zase také malé nie je. Viete si ho predstaviť celé zasypané plastom? A tridsať dvakrát väčšie?

Je veľmi jednoduché povedať si "mňa sa to netýka". Ale toto je problém, ktorý sa týka každého z nás. Zamyslite sa nad tým, koľko plastových obalov hodíte do koša každý deň. Ak to spraví jedna osoba, možno to nie je taký veľký problém, ale na Zemi žije sedem miliárd ľudí. A keď každý vyhodí čo i len jednu plastovú fľašu denne, to je sedem miliárd fliaš, a to je priam nemožné si predstaviť.

Preto je najlepšou možnosťou plast úplne odmietať. Hoci sa z plastu vyrába všetko, stále existuje alternatíva z udržateľnejších materiálov, ako je sklo, kov alebo drevo, ktoré sú zdravšie nielen pre nás, ale aj pre prírodu. A odmietanie plastu je oveľa jednoduchšie, ako si myslíte.

Zdroj úvodného obrázku: TU. Obrázok je orezaný a upravený.


A new piece of clothing haven't appeared in my closet for a few months. To someone this may seem strange, even I would have found this weird two years ago, but it is what it is. I don't cry at home, I haven't locked my credit card in a safe so I don't buy something. I simply don't need anything.

I definitely wasn't a shoppoholic whose wardrobe would literally be overfilled with clothes. But I had a problem with impulsive shopping. When I saw something on sale, I couldn't say no so easily – and although I didn't need another new t-shirt, I went to the cashiers with a thought that I can't leave it there for that price, because someone else would take it and I would regret it. But the only thing that I regretted was the emptiness in my wallet and clothes sitting in my closet because I didn't want to wear them.

I'm definitely not the only who got totally swallowed up by such shopping madness. It took me a long time, but I managed to unlearned to shop impulsively or leave a store with a bag filled with new pieces. How?




I DON'T GO TO SHOPS ANYMORE

The easiest, but most crucial step. I simply stopped going to shopping centres. I do not avoid them completely, definitely not. But before, I spent breaks inbetween my classes at school walking around shops, every bigger trip had to include a stop for shopping, and I could walk for hours between hangers to find out what is new. When H&M wasn't in Prešov, my friends and I used to take a train to Košice only because of shopping – and we had a program for the entire day and we were absolutely excited about it.

Shopping is a huge waste of time. The shops are intentionally built for you to spend hours in them – right at the entrance are racks with discounted pieces which are impossible to not see, even on their price tags you can find how much money you're saving, the fitting rooms are on the other side, so while walking to them, you'll find more pieces, and when you're waiting by the cashiers, stands with additional goods are filled with things you don't eve need, but you're waiting, you're bored, you admire and you spend more money.

At the beginning, it was not very easy, because – as I said earlier – I was more or less used to spending my free time (a lot of free time) in clothing stores, but I absolutely don't miss it. Neither me nor my wallet.


I DON'T SHOP ONLINE

I was so excited about getting my first credit card and I couldn't wait for the moment when I'll buy my clothes online, a huge package will get to my home later, and since it'll take some time, I'll forget what I ordered and opening it will be like second Christmas.

Shopping online is an amazing thing. There are dozens of pages where you can get everything you can think of – even when it comes to clothes. It makes lives of busy parents and people who don't live near shopping centres much easier. But even this gift turns into a curse – because we keep throwing things into the cart, and we are horrified at the ckeckout, how it gathered up into such a high price.

Therefore, I don't shop online. And I don't even scroll through the store's website.




I CHANGED MY ATTITUDE TOWARDS CLOTHING

In this helped a lot the fact that I am working in a fast-fashion store. (Not because I love it there or I enjoy it dearly, but because they can work around my schedule at school and I get paid very well, which I, as a self-living student, need a lot.) But my eyes got suddenly opened when I saw how many clothes are actually hiding in just one store, how it looks in the warehouse, how some behave towards clothing and how much money are certain people willing to spend in just one store.

Although we say don't judge a book by its cover, clothes can say a lot about a person. About his job, social status, but also his hobbies and what he likes. But it's just clothes. We put too much emphasis on what we have on ourselves – whether everything matches together, whether we look good or if it fits for the event. And somehow we forget that it's still just a piece of fabric. It should not be who we are.


I WEAR WHAT I HAVE

My goal is to create a minimalist wardrobe where will be only pieces that I will love unconditionally. Still, I'm still in the phase when I try to get rid of everything that I don't wear. During all of my shopping year I've gathered up a lot of clothes – so I wear what I have. Even shopping in your own closet can be interesting, because I sometimes find things I forgot about; at the same time I'm trying to wear out some pieces to get rid of the feeling of guilt, that I bought something a while ago and now it sits on the shelf.



I am not trying to say that I will never ever buy a single piece of clothing. Since pretty much my whole wardrobe consists of fast fashion products, a moment, when these things start falling apart, will come – and I will have to look for an alternative. But I plan on going to clothing stores only when I will need it.


Nový kúsok oblečenia v skrini mi nepribudol už niekoľko mesiacov. Niekomu sa to môže zdať byť divné, aj ja pred dvoma rokmi by som sa tomuto veľmi čudovala, ale je to tak. Neplačem doma, nezamkla som kreditku do trezoru, aby som si náhodou niečo nekúpila. Len jednoducho nič nepotrebujem.

Určite som nebola nákupná maniačka, ktorej šatník by doslova prekypoval oblečením. Ale s impulzívnym nakupovaním som mala problém. Keď som videla niečo v zľave, nevedela som len tak ľahko povedať nie – a hoci som ďalšie nové tričko nepotrebovala, k pokladni som kráčala s tým, že za takú cenu ho v obchode nemôžem nechať, lebo by si ho vzal niekto iný a ja by som to potom ľutovala. No jediné, čo som ľutovala, bolo prázdno v peňaženke a oblečenie, ktoré mi len sedelo v skrini, lebo som ho nechcela veľmi nosiť.

Určite nie som sama, ktorú totálne pohltilo takéto nakupovacie šialenstvo. Trvalo mi síce dlho, ale odnaučila som sa impulzívne nakupovať oblečenie alebo odchádzať z obchodu s taškou plnou nových kúskov. Ako?




DO OBCHODOV VÔBEC NECHODÍM

Najjednoduchší, ale najzásadnejší krok. Jednoducho som prestala chodiť do obchodných centier. Nevyhýbam sa im oblúkom, to nie. No kedysi som prechádzaním po obchodoch trávila prestávky medzi hodinami v škole, každý väčší výlet musel obsahovať zastávku na nakupovanie, a hodiny som sa vedela chodiť medzi vešiakmi, aby som zistila, čo je nové. Keď ešte v Prešove nebolo H&M, s kamoškami sme chodili vlakom do Košíc len kvôli nakupovaniu – mali sme tak program na celý deň a boli sme z toho úplne nadšené.

Nakupovanie je obrovská strata času. Obchody sú naschvál stavané tak, aby ste v nich strávili hodiny – hneď pri vchode do predajne sú stojany so zlacneným oblečením, ktoré je nemožné si nevšimnúť, ešte na takýchto cenovkách jasne vidíte, koľko ušetríte, skúšobné kabínky sú na opačnej strane, aby ste po ceste k nim ponachádzali ďalšie kúsky, a keď stojíte pri pokladni, stojany s doplnkovým tovarom sú plné vecí, ktoré tiež vlastne nepotrebujete, ale čakáte, nudíte sa, obdivujete, a nakoniec miniete ďalšie peniaze.

Zo začiatku to síce nebolo veľmi ľahké, pretože – ako som už hovorila – som bola viac-menej zvyknutá tráviť voľný čas (veľa voľného času) v obchodoch s oblečením, ale absolútne mi to nechýba. Ani mne, ani mojej peňaženke.


NENAKUPUJEM ONLINE

Tak veľmi som sa tešila na svoju prvú kreditku a nevedela som sa dočkať, ako si budem kupovať oblečenie na internete, domov mi potom príde obrovský balík, a keďže to chvíľu potrvá, ja už aj pozabudnem, čo som si vlastne kúpila, a otváranie balíčkov bude ako druhé Vianoce.

Nakupovanie online je úžasná vec. Existujú desiatky stránok, kde zoženiete úplne všetko, čo si zmyslíte – a to aj čo sa oblečenia týka. Zaneprázdneným rodičom a ľuďom, ktorí nebývajú v blízkosti obchodného centra to nesmierne uľahčí život. No aj tento dar sa rýchlo premení na kliatbu – lebo do nákupného košíka hádžeme vec za vecou, až sme pri checkoute zhrození, ako sa to mohlo nazbierať na takú vysokú sumu.

Preto online nenakupujem. A ani si neprezerám internetové stránky obchodov.




ZMENILA SOM MÔJ POSTOJ K OBLEČENIU

K tomu mi hlavne pomohlo to, že pracujem vo fast fashion reťazci. (Nie preto, že by som to tam milovala a nesmierne ma to bavilo, ale preto, lebo sa vedia prispôsobiť môjmu rozvrhu a veľmi dobre ma platia, čo ja, ako samostatne žijúci študent, potrebujem.) Ale otvorili sa mi oči, keď som videla, koľko oblečenia sa naozaj skrýva v jednej predajni, ako to vyzerá v sklade, ako sa niektorí k tomu oblečeniu správajú a koľko stoviek eur sú ľudia ochotní nechať len v jednom obchode.

Hoci sa hovorí nesúď knihu podľa obalu, oblečenie vie o človeku povedať veľmi veľa. O jeho práci, sociálnom postavení, ale aj jeho záľubách a tom, čo má rád. Ale je to len oblečenie. Kladieme až príliš veľký dôraz na to, čo máme na sebe – či to k sebe všetko ladí, či v tom vyzeráme dobre, či sa to hodí na danú udalosť. A akosi zabúdame, že je to stále len kus látky. Nemal by byť tým, kto sme.


NOSÍM TO, ČO MÁM

Mojim cieľom je vytvoriť minimalistický šatník, kde budú len kúsky, ktoré budem nadovšetko milovať. Ešte stále som ale vo fáze, kedy sa zo skrine snažím dať preč všetko to, čo nenosím. Za všetky moje nakupovacie roky som nazbierala dosť veľa oblečenia - a tak nosím to, čo mám. Aj nakupovanie vo vlastnej skrini je niekedy zaujímavé, pretože občas nájdem niečo, na čo som zabudla; zároveň sa snažím vynosiť niektoré kúsky, aby som sa aspoň trochu zbavila pocitu viny, že som si pred časom niečo kúpila a teraz mi to iba stojí v poličke.



Týmto nechcem povedať, že si už nikdy v živote nekúpim ani jeden kúsok oblečenia. Keďže asi celý môj šatník tvoria produkty fast fashion reťazcov, príde moment, kedy sa tieto veci začnú pomaly rozpadávať – a ja si budem musieť nájsť novú alternatívu. Ale do obchodov s oblečením plánujem vstúpiť len vtedy, keď budem nový kúsok potrebovať.

Monday, September 24, 2018

I DON'T BUY CLOTHES ANYMORE



A new piece of clothing haven't appeared in my closet for a few months. To someone this may seem strange, even I would have found this weird two years ago, but it is what it is. I don't cry at home, I haven't locked my credit card in a safe so I don't buy something. I simply don't need anything.

I definitely wasn't a shoppoholic whose wardrobe would literally be overfilled with clothes. But I had a problem with impulsive shopping. When I saw something on sale, I couldn't say no so easily – and although I didn't need another new t-shirt, I went to the cashiers with a thought that I can't leave it there for that price, because someone else would take it and I would regret it. But the only thing that I regretted was the emptiness in my wallet and clothes sitting in my closet because I didn't want to wear them.

I'm definitely not the only who got totally swallowed up by such shopping madness. It took me a long time, but I managed to unlearned to shop impulsively or leave a store with a bag filled with new pieces. How?




I DON'T GO TO SHOPS ANYMORE

The easiest, but most crucial step. I simply stopped going to shopping centres. I do not avoid them completely, definitely not. But before, I spent breaks inbetween my classes at school walking around shops, every bigger trip had to include a stop for shopping, and I could walk for hours between hangers to find out what is new. When H&M wasn't in Prešov, my friends and I used to take a train to Košice only because of shopping – and we had a program for the entire day and we were absolutely excited about it.

Shopping is a huge waste of time. The shops are intentionally built for you to spend hours in them – right at the entrance are racks with discounted pieces which are impossible to not see, even on their price tags you can find how much money you're saving, the fitting rooms are on the other side, so while walking to them, you'll find more pieces, and when you're waiting by the cashiers, stands with additional goods are filled with things you don't eve need, but you're waiting, you're bored, you admire and you spend more money.

At the beginning, it was not very easy, because – as I said earlier – I was more or less used to spending my free time (a lot of free time) in clothing stores, but I absolutely don't miss it. Neither me nor my wallet.


I DON'T SHOP ONLINE

I was so excited about getting my first credit card and I couldn't wait for the moment when I'll buy my clothes online, a huge package will get to my home later, and since it'll take some time, I'll forget what I ordered and opening it will be like second Christmas.

Shopping online is an amazing thing. There are dozens of pages where you can get everything you can think of – even when it comes to clothes. It makes lives of busy parents and people who don't live near shopping centres much easier. But even this gift turns into a curse – because we keep throwing things into the cart, and we are horrified at the ckeckout, how it gathered up into such a high price.

Therefore, I don't shop online. And I don't even scroll through the store's website.




I CHANGED MY ATTITUDE TOWARDS CLOTHING

In this helped a lot the fact that I am working in a fast-fashion store. (Not because I love it there or I enjoy it dearly, but because they can work around my schedule at school and I get paid very well, which I, as a self-living student, need a lot.) But my eyes got suddenly opened when I saw how many clothes are actually hiding in just one store, how it looks in the warehouse, how some behave towards clothing and how much money are certain people willing to spend in just one store.

Although we say don't judge a book by its cover, clothes can say a lot about a person. About his job, social status, but also his hobbies and what he likes. But it's just clothes. We put too much emphasis on what we have on ourselves – whether everything matches together, whether we look good or if it fits for the event. And somehow we forget that it's still just a piece of fabric. It should not be who we are.


I WEAR WHAT I HAVE

My goal is to create a minimalist wardrobe where will be only pieces that I will love unconditionally. Still, I'm still in the phase when I try to get rid of everything that I don't wear. During all of my shopping year I've gathered up a lot of clothes – so I wear what I have. Even shopping in your own closet can be interesting, because I sometimes find things I forgot about; at the same time I'm trying to wear out some pieces to get rid of the feeling of guilt, that I bought something a while ago and now it sits on the shelf.



I am not trying to say that I will never ever buy a single piece of clothing. Since pretty much my whole wardrobe consists of fast fashion products, a moment, when these things start falling apart, will come – and I will have to look for an alternative. But I plan on going to clothing stores only when I will need it.


Nový kúsok oblečenia v skrini mi nepribudol už niekoľko mesiacov. Niekomu sa to môže zdať byť divné, aj ja pred dvoma rokmi by som sa tomuto veľmi čudovala, ale je to tak. Neplačem doma, nezamkla som kreditku do trezoru, aby som si náhodou niečo nekúpila. Len jednoducho nič nepotrebujem.

Určite som nebola nákupná maniačka, ktorej šatník by doslova prekypoval oblečením. Ale s impulzívnym nakupovaním som mala problém. Keď som videla niečo v zľave, nevedela som len tak ľahko povedať nie – a hoci som ďalšie nové tričko nepotrebovala, k pokladni som kráčala s tým, že za takú cenu ho v obchode nemôžem nechať, lebo by si ho vzal niekto iný a ja by som to potom ľutovala. No jediné, čo som ľutovala, bolo prázdno v peňaženke a oblečenie, ktoré mi len sedelo v skrini, lebo som ho nechcela veľmi nosiť.

Určite nie som sama, ktorú totálne pohltilo takéto nakupovacie šialenstvo. Trvalo mi síce dlho, ale odnaučila som sa impulzívne nakupovať oblečenie alebo odchádzať z obchodu s taškou plnou nových kúskov. Ako?




DO OBCHODOV VÔBEC NECHODÍM

Najjednoduchší, ale najzásadnejší krok. Jednoducho som prestala chodiť do obchodných centier. Nevyhýbam sa im oblúkom, to nie. No kedysi som prechádzaním po obchodoch trávila prestávky medzi hodinami v škole, každý väčší výlet musel obsahovať zastávku na nakupovanie, a hodiny som sa vedela chodiť medzi vešiakmi, aby som zistila, čo je nové. Keď ešte v Prešove nebolo H&M, s kamoškami sme chodili vlakom do Košíc len kvôli nakupovaniu – mali sme tak program na celý deň a boli sme z toho úplne nadšené.

Nakupovanie je obrovská strata času. Obchody sú naschvál stavané tak, aby ste v nich strávili hodiny – hneď pri vchode do predajne sú stojany so zlacneným oblečením, ktoré je nemožné si nevšimnúť, ešte na takýchto cenovkách jasne vidíte, koľko ušetríte, skúšobné kabínky sú na opačnej strane, aby ste po ceste k nim ponachádzali ďalšie kúsky, a keď stojíte pri pokladni, stojany s doplnkovým tovarom sú plné vecí, ktoré tiež vlastne nepotrebujete, ale čakáte, nudíte sa, obdivujete, a nakoniec miniete ďalšie peniaze.

Zo začiatku to síce nebolo veľmi ľahké, pretože – ako som už hovorila – som bola viac-menej zvyknutá tráviť voľný čas (veľa voľného času) v obchodoch s oblečením, ale absolútne mi to nechýba. Ani mne, ani mojej peňaženke.


NENAKUPUJEM ONLINE

Tak veľmi som sa tešila na svoju prvú kreditku a nevedela som sa dočkať, ako si budem kupovať oblečenie na internete, domov mi potom príde obrovský balík, a keďže to chvíľu potrvá, ja už aj pozabudnem, čo som si vlastne kúpila, a otváranie balíčkov bude ako druhé Vianoce.

Nakupovanie online je úžasná vec. Existujú desiatky stránok, kde zoženiete úplne všetko, čo si zmyslíte – a to aj čo sa oblečenia týka. Zaneprázdneným rodičom a ľuďom, ktorí nebývajú v blízkosti obchodného centra to nesmierne uľahčí život. No aj tento dar sa rýchlo premení na kliatbu – lebo do nákupného košíka hádžeme vec za vecou, až sme pri checkoute zhrození, ako sa to mohlo nazbierať na takú vysokú sumu.

Preto online nenakupujem. A ani si neprezerám internetové stránky obchodov.




ZMENILA SOM MÔJ POSTOJ K OBLEČENIU

K tomu mi hlavne pomohlo to, že pracujem vo fast fashion reťazci. (Nie preto, že by som to tam milovala a nesmierne ma to bavilo, ale preto, lebo sa vedia prispôsobiť môjmu rozvrhu a veľmi dobre ma platia, čo ja, ako samostatne žijúci študent, potrebujem.) Ale otvorili sa mi oči, keď som videla, koľko oblečenia sa naozaj skrýva v jednej predajni, ako to vyzerá v sklade, ako sa niektorí k tomu oblečeniu správajú a koľko stoviek eur sú ľudia ochotní nechať len v jednom obchode.

Hoci sa hovorí nesúď knihu podľa obalu, oblečenie vie o človeku povedať veľmi veľa. O jeho práci, sociálnom postavení, ale aj jeho záľubách a tom, čo má rád. Ale je to len oblečenie. Kladieme až príliš veľký dôraz na to, čo máme na sebe – či to k sebe všetko ladí, či v tom vyzeráme dobre, či sa to hodí na danú udalosť. A akosi zabúdame, že je to stále len kus látky. Nemal by byť tým, kto sme.


NOSÍM TO, ČO MÁM

Mojim cieľom je vytvoriť minimalistický šatník, kde budú len kúsky, ktoré budem nadovšetko milovať. Ešte stále som ale vo fáze, kedy sa zo skrine snažím dať preč všetko to, čo nenosím. Za všetky moje nakupovacie roky som nazbierala dosť veľa oblečenia - a tak nosím to, čo mám. Aj nakupovanie vo vlastnej skrini je niekedy zaujímavé, pretože občas nájdem niečo, na čo som zabudla; zároveň sa snažím vynosiť niektoré kúsky, aby som sa aspoň trochu zbavila pocitu viny, že som si pred časom niečo kúpila a teraz mi to iba stojí v poličke.



Týmto nechcem povedať, že si už nikdy v živote nekúpim ani jeden kúsok oblečenia. Keďže asi celý môj šatník tvoria produkty fast fashion reťazcov, príde moment, kedy sa tieto veci začnú pomaly rozpadávať – a ja si budem musieť nájsť novú alternatívu. Ale do obchodov s oblečením plánujem vstúpiť len vtedy, keď budem nový kúsok potrebovať.


The transition to a zero waste lifestyle can be overwhelming. When I started getting into this topic, it was like I finally opened my eyes and I saw how much waste I made every day, how I was covered with plastics and how I got dominated by trends and the society and I am using this that I don't even need.

We all have dozens of things at home that are made of plastic or are intended for single use only. And we can't throw them away, because we'd not only have to spent hundreds to buy new products, but mostly, functioning things would end up in a dustbin. Which would fill the entire container, which would then go straight to the landfill.

But in today's article I want to show you twelve things with which you simply replace disposable or plastic products – and are cheaper and more eko friendly in the long run, because you can use them again and later also compost them.




PLASTIC BOTTLES. Buy one from stainless steel or glass. It's a bit more expensive, but invested money will come back quickly, because if you learn how to carry drinks from home, you'll not only save nature, but you won't spend unnecessary pound every day. Or even more.

TOOTHBRUSH. You can easily swap a plastic toothbrash with a bamboo one – and the best one has compostable bristles, too. This is the best option for nature.

PAPER TOWELS. Our great-graandma's didn't need them, we don't need them either. If you spill something, rather use a kithen towel you can wash in the washing machine.

PLASTIC CUPS. If you like to buy coffee to go every day, over a three hundred cups end up in a dustbin every year. One glass or bamboo mug will last for years and the coffee will taste much better.

PLASTIC PRODUCE BAGS. Now you get fabric bags everywhere, but if you do not want to spend money, you can surely find an old curtain or a sheet at home and sew them in one evening by a TV.

LIQUID SOAP. It is mostly sold in a plastic bottle, which then goes straight to a landfill. A solid bar of soap will do the same work and you can buy it package free. Or wrapped in paper.




STRAWS. A better alternative is from stainless steel, glass or bamboo. Besides them, even a colorful plastic one doesn't look so nice.

CLING WRAP. What for? We don't even have it at home and I didn't need it once. If it's a necessity for you, wraps made from cotton and beeswax can be used again and again.

POLYSTYRENE PACKAGING. If you buy lunch every day in such boxes, in a year, you fill a whole container with this waste. And it's completely unnecessary, because you can bring a box from home and most restaurants will pack your food in your own packaging with no problems.

DISPOSABLE COTTON ROUNDS. In zero waste shops, you can buy cloth ones which you can easily wash after every use. And they will last for years.

BAKING PAPER. It lasts one use and sometimes it is a miracle when you do not tear it when baking. Silicone mats do not cost much more, so you'll get your money back after a few weeks.

PLASTIC BAGS. They used to give them for free, but you have to pay for them today – and if that didn't make you bring your own one into a store, I have no words for you. It takes no space in your handbag or backpack, and somewhere at home you can surely fnd an older tote bag, so you never have to spend a cent anymore.


This, of course, is just a small step to rejecting unnecessary plastics and rubbish every day, but even these tiny changes can have a huge impact on the environment!


Prechod k zero waste životnému štýlu dokáže byť ohromujúci. Keď som sa viac začala zaoberať touto témou, akoby sa mi odrazu otvorili oči a videla som, koľko odpadu denne vyprodukujem, ako som zasypaná plastami a ako som sa nechala ovládnuť trendmi a spoločnosťou a používam veci, ktoré možno ani nepotrebujem.

Asi všetci máme doma desiatky vecí, ktoré sú vyrobené z plastu alebo sú určené len na jedno použitie. A nemôžeme to naraz vyhodiť, lebo by sme nielen minuli stovky eur na kúpu nových výrobkov, ale hlavne by v koši skončili fungujúce veci. Ktoré by zaplnili celý kontajner, ktorý by potom putoval rovno na smetisko.

V dnešnom článku vám ale chcem ukázať dvanásť vecí, ktorými jednoducho nahradíte jednorazové alebo plastové produkty - a sú dlhodobo lacnejšie a ekologickejšie, pretože ich môžete požívať stále dookola a neskôr ich viete aj skompostovať.




PLASTOVÉ FĽAŠE. Kúpte si jednu antikorovú alebo sklenenú. Je síce trochu drahšia, ale investované peniaze sa vám rýchlo vrátia, pretože ak sa naučíte si nosiť nápoje z domu, nielenže ušetríte prírodu, ale hlavne neminiete každý deň zbytočné euro. Alebo aj viac.

ZUBNÁ KEFKA. Plastovú kefku ľahko nahradíte bambusovou – a najlepšie takou, ktorá má aj kompostovateľné štetinky. Táto možnosť je pre prírodu najvýhodnejšia.

KUCHYNSKÉ UTIERKY. Nepotrebovali ich naše prababky, nepotrebujeme ich ani my. Ak sa vám niečo rozleje, radšej použite látkovú utierku, ktorú môžete vyprať v práčke.

PLASTOVÉ POHÁRE. Ak si radi každý deň kupujete kávu so sebou, v koši skončí cez tristo pohárov ročne. Jeden sklenený alebo bambusový hrnček vám vydrží roky a káva z neho bude chutiť oveľa lepšie.

MIKROTÉNOVÉ SÁČKY. Látkové vrecká momentálne zoženiete úplne všade, no ak sa vám nechce míňať peniaze, doma určite nájdete starú záclonu alebo plachtu a vrecúška rýchlo ušijete za jeden večer pri telke.

TEKUTÉ MYDLO. Zväčša je predávané v plastovej fľaši, ktorá potom rovno putuje na smetisko. Tuhé mydlo vykoná úplne rovnakú prácu a zoženiete ho aj bez obalu. Alebo zabalené v papieri.




SLAMKY. Oveľa lepšou alternatívou sú antikorové, sklenené alebo bambusové. Popri nich ani farebné plastové nevyzerajú tak pekne.

POTRAVINOVÁ FÓLIA. Načo? My ju doma ani nemáme a ani raz som ju nepotrebovala. Ak je pre vás ale takou nevyhnutnosťou, wrapy vyrobené z bavlny a včelieho vosku môžete používať znova a znova.

POLYSTYRÉNOVÉ OBALY. Ak si každý deň kupujete obed v takýchto dózach, za rok týmto odpadom zaplníte celý kontajner. A to úplne zbytočne, pretože si z domu stačí doniesť dózu a väčšina reštaurácií vám bez akýchkoľvek problémov zabalí jedlo do vlastného obalu.

JEDNORAZOVÉ VATOVÉ TAMPÓNIKY. V bezobalových obchodíkoch kúpite látkové, ktoré po použití stačí len krátko preprať v rukách. A vydržia vám roky.

PAPIER NA PEČENIE. Vydrží jedno použitie a niekedy je zázrak, keď ho pri pečení neroztrháte. Silikónové podložky nestoja omnoho viac, takže sa vám peniaze vrátia späť už po niekoľkých týždňoch.

PLASTOVÉ TAŠKY. Kedysi ich k nákupu dávali zadarmo, no dnes si za nich musíte priplatiť – a keď vás už ani to nedonútilo niesť si do obchodu vlastnú tašku, tak už nemám slov. V kabelke alebo ruksaku vám nezaberie takmer žiadne miesto a niekde doma určite vyhrabete staršiu plátenku, takže nemusíte už nikdy minúť ani cent.


Toto je, samozrejme, len malý krok k tomu, ako každý deň odmietať zbytočné plasty a odpad, no aj tieto nepatrné zmeny dokážu mať obrovský dopad na životné prostredie!

Friday, September 21, 2018

12 ZERO WASTE SWAPS



The transition to a zero waste lifestyle can be overwhelming. When I started getting into this topic, it was like I finally opened my eyes and I saw how much waste I made every day, how I was covered with plastics and how I got dominated by trends and the society and I am using this that I don't even need.

We all have dozens of things at home that are made of plastic or are intended for single use only. And we can't throw them away, because we'd not only have to spent hundreds to buy new products, but mostly, functioning things would end up in a dustbin. Which would fill the entire container, which would then go straight to the landfill.

But in today's article I want to show you twelve things with which you simply replace disposable or plastic products – and are cheaper and more eko friendly in the long run, because you can use them again and later also compost them.




PLASTIC BOTTLES. Buy one from stainless steel or glass. It's a bit more expensive, but invested money will come back quickly, because if you learn how to carry drinks from home, you'll not only save nature, but you won't spend unnecessary pound every day. Or even more.

TOOTHBRUSH. You can easily swap a plastic toothbrash with a bamboo one – and the best one has compostable bristles, too. This is the best option for nature.

PAPER TOWELS. Our great-graandma's didn't need them, we don't need them either. If you spill something, rather use a kithen towel you can wash in the washing machine.

PLASTIC CUPS. If you like to buy coffee to go every day, over a three hundred cups end up in a dustbin every year. One glass or bamboo mug will last for years and the coffee will taste much better.

PLASTIC PRODUCE BAGS. Now you get fabric bags everywhere, but if you do not want to spend money, you can surely find an old curtain or a sheet at home and sew them in one evening by a TV.

LIQUID SOAP. It is mostly sold in a plastic bottle, which then goes straight to a landfill. A solid bar of soap will do the same work and you can buy it package free. Or wrapped in paper.




STRAWS. A better alternative is from stainless steel, glass or bamboo. Besides them, even a colorful plastic one doesn't look so nice.

CLING WRAP. What for? We don't even have it at home and I didn't need it once. If it's a necessity for you, wraps made from cotton and beeswax can be used again and again.

POLYSTYRENE PACKAGING. If you buy lunch every day in such boxes, in a year, you fill a whole container with this waste. And it's completely unnecessary, because you can bring a box from home and most restaurants will pack your food in your own packaging with no problems.

DISPOSABLE COTTON ROUNDS. In zero waste shops, you can buy cloth ones which you can easily wash after every use. And they will last for years.

BAKING PAPER. It lasts one use and sometimes it is a miracle when you do not tear it when baking. Silicone mats do not cost much more, so you'll get your money back after a few weeks.

PLASTIC BAGS. They used to give them for free, but you have to pay for them today – and if that didn't make you bring your own one into a store, I have no words for you. It takes no space in your handbag or backpack, and somewhere at home you can surely fnd an older tote bag, so you never have to spend a cent anymore.


This, of course, is just a small step to rejecting unnecessary plastics and rubbish every day, but even these tiny changes can have a huge impact on the environment!


Prechod k zero waste životnému štýlu dokáže byť ohromujúci. Keď som sa viac začala zaoberať touto témou, akoby sa mi odrazu otvorili oči a videla som, koľko odpadu denne vyprodukujem, ako som zasypaná plastami a ako som sa nechala ovládnuť trendmi a spoločnosťou a používam veci, ktoré možno ani nepotrebujem.

Asi všetci máme doma desiatky vecí, ktoré sú vyrobené z plastu alebo sú určené len na jedno použitie. A nemôžeme to naraz vyhodiť, lebo by sme nielen minuli stovky eur na kúpu nových výrobkov, ale hlavne by v koši skončili fungujúce veci. Ktoré by zaplnili celý kontajner, ktorý by potom putoval rovno na smetisko.

V dnešnom článku vám ale chcem ukázať dvanásť vecí, ktorými jednoducho nahradíte jednorazové alebo plastové produkty - a sú dlhodobo lacnejšie a ekologickejšie, pretože ich môžete požívať stále dookola a neskôr ich viete aj skompostovať.




PLASTOVÉ FĽAŠE. Kúpte si jednu antikorovú alebo sklenenú. Je síce trochu drahšia, ale investované peniaze sa vám rýchlo vrátia, pretože ak sa naučíte si nosiť nápoje z domu, nielenže ušetríte prírodu, ale hlavne neminiete každý deň zbytočné euro. Alebo aj viac.

ZUBNÁ KEFKA. Plastovú kefku ľahko nahradíte bambusovou – a najlepšie takou, ktorá má aj kompostovateľné štetinky. Táto možnosť je pre prírodu najvýhodnejšia.

KUCHYNSKÉ UTIERKY. Nepotrebovali ich naše prababky, nepotrebujeme ich ani my. Ak sa vám niečo rozleje, radšej použite látkovú utierku, ktorú môžete vyprať v práčke.

PLASTOVÉ POHÁRE. Ak si radi každý deň kupujete kávu so sebou, v koši skončí cez tristo pohárov ročne. Jeden sklenený alebo bambusový hrnček vám vydrží roky a káva z neho bude chutiť oveľa lepšie.

MIKROTÉNOVÉ SÁČKY. Látkové vrecká momentálne zoženiete úplne všade, no ak sa vám nechce míňať peniaze, doma určite nájdete starú záclonu alebo plachtu a vrecúška rýchlo ušijete za jeden večer pri telke.

TEKUTÉ MYDLO. Zväčša je predávané v plastovej fľaši, ktorá potom rovno putuje na smetisko. Tuhé mydlo vykoná úplne rovnakú prácu a zoženiete ho aj bez obalu. Alebo zabalené v papieri.




SLAMKY. Oveľa lepšou alternatívou sú antikorové, sklenené alebo bambusové. Popri nich ani farebné plastové nevyzerajú tak pekne.

POTRAVINOVÁ FÓLIA. Načo? My ju doma ani nemáme a ani raz som ju nepotrebovala. Ak je pre vás ale takou nevyhnutnosťou, wrapy vyrobené z bavlny a včelieho vosku môžete používať znova a znova.

POLYSTYRÉNOVÉ OBALY. Ak si každý deň kupujete obed v takýchto dózach, za rok týmto odpadom zaplníte celý kontajner. A to úplne zbytočne, pretože si z domu stačí doniesť dózu a väčšina reštaurácií vám bez akýchkoľvek problémov zabalí jedlo do vlastného obalu.

JEDNORAZOVÉ VATOVÉ TAMPÓNIKY. V bezobalových obchodíkoch kúpite látkové, ktoré po použití stačí len krátko preprať v rukách. A vydržia vám roky.

PAPIER NA PEČENIE. Vydrží jedno použitie a niekedy je zázrak, keď ho pri pečení neroztrháte. Silikónové podložky nestoja omnoho viac, takže sa vám peniaze vrátia späť už po niekoľkých týždňoch.

PLASTOVÉ TAŠKY. Kedysi ich k nákupu dávali zadarmo, no dnes si za nich musíte priplatiť – a keď vás už ani to nedonútilo niesť si do obchodu vlastnú tašku, tak už nemám slov. V kabelke alebo ruksaku vám nezaberie takmer žiadne miesto a niekde doma určite vyhrabete staršiu plátenku, takže nemusíte už nikdy minúť ani cent.


Toto je, samozrejme, len malý krok k tomu, ako každý deň odmietať zbytočné plasty a odpad, no aj tieto nepatrné zmeny dokážu mať obrovský dopad na životné prostredie!


I have kept some useless crap ever since I was young. I had drawers filled with papers and small things I refused to throw away because I was convinced that I would need them again. I was rarely willing to throw anything into the trash during cleaning – so during my whole childhood I dragged various drawings, notebooks and inventions my sisters and I had.

Two years ago, when I moved from Prešov to Bratislava, I realized that I would have to get rid of quite a lot of things. Of course, I took with me everything necessary and my goal was to empty all the cabinets and the drawers I had – or leave at the most one, in which I would store everything I can not throw away, but in Bratislava it would be totally useless.

So I had to get rid of most of these sentimental things. From the beginning it was not easy, because I moved about 90% of things from a box into another one, with the fact that I would definitely need it sometimes, or I convinced myself that I could not throw it away. But eventually, I managed to get rid of a great amount of this stuff – and I've also thrown out a lot of it in Bratislava.

The school year has already begun, and I assume that everyone who moves to college this autumn, has packed their stuff into boxes already (if they haven't unpacked as well), but you still have things at home that only have sentimental value – and perhaps this article will benefit you.




WHAT AND WHY

If your are used to putting all your sentimental things in one place, after years they have to take up a whole drawer or a box. We go through such things only once in a whole – when we're feeling nostalgic; but otherwise we have no idea what we actully keep.

Find some time to spread out in front of you all the sentimental things that you have, and think well over them. These objects often have no value in themselves; rather, they remind us of someone or something, evoking good memories – such as cinema tickets, various tickets, or literally useless things like straws, pieces of paper or stones. Just think about why you decided to keep this thing at home. And if you've forgotten why you kept a flyer or bookmark four years ago, you can basically throw it away. Because you will not remember. (And even though you might remember, you still don't have to feel bad, because this memory obviously doesn't mean so much to you. Because you forgot about it.)


GIFTS

A lot of thing we only store away at home are gifts – or more so something that we've been given by someone, but we don't use it, we don't need it, and maybe we don't even like it. But the main reason we're still keeping it is the feeling of guilt we'd have it we threw it away.

I've already said that you do not have to be afraid to regift – and I stand by it. If you know someone who might like some thing and use it, give it to them. And you do not have to worry that when you regift a candle or statuette you have received, and the giver comes to visit you, they will keep finding this gift at your home – because most people forget what they gave. And it's a gift. You can do what you want with it.





COMPROMISE

If you've already got rid of different gifts and trifles that have no value for you anymore, there are probably left only things that remind you of "good old times".

However, if you are keeping various different things that remind you of the same event, let one and get rid of the others. This way try to find a compromise – so you can keep something that reminds you of something, but without having drawers and drawers filled with useless things.


VIRTUAL MEMORY

We live in the world of technology. It has no point to keep a concert ticket when you have photos and videos stored in your notebook or phone that have more value for you than a piece of paper. If you are afraid to lose these files, invest in an external drive.

You can also make a virtual memory from the sentimental things you are keeping – just take your phone and take a photo. In essence, it's also something you look no more than a couple of times a year, and it often doesn't matter if you're looking at a physical thing or just a photo – more important are the memories it revokes.



I'm not saying you have to put the whole box where you've been putting things off for years, straight into the rubbish. But I myself know from my own experience that the things I kept at home were often nothing but wastefulness that only took place and had no value.

You do not have to go to the extreme and get rid of everything – but try to break up what you have, throw away or donate what you do not need. It is not only liberating, but you will have at home only the things you love and will not be buried among the unnecessary. And it will give you more space for new memories.


Odmalička som si odkladala samé somariny. Mala som zásuvky preplnené papiermi a drobnosťami, ktoré som odmietala vyhodiť, pretože som bola presvedčená, že sa mi ešte niekedy zídu. Len málokedy som počas upratovania bola ochotná niečo hodiť do koša – a tak sa so mnou celé detstvo vláčili rôzne kresby, zápisníky a výmysly, ktoré sme mali so sestrami.

Pred dvoma rokmi, keď som sa sťahovala z Prešova do Bratislavy, som si uvedomila, že sa budem musieť zbaviť pomerne veľkého množstva vecí. Pochopiteľne, všetko potrebné som brala so sebou a mojim cieľom bolo vyprázdniť všetky skrinky i zásuvky – respektíve nechať najviac jednu, v ktorej by som uložila všetko, čo nemôžem vyhodiť, ale v Bratislave mi je to úplne zbytočné.

A tak som sa musela zbaviť väčšiny týchto sentimentálnych vecičiek. Zo začiatku to nebolo ľahké, pretože som 90% vecí len prekladala zo škatule do škatule s tým, že to určite ešte niekedy budem potrebovať alebo som presviedčala samú seba, že to nemôžem vyhodiť. Ale nakoniec sa mi aj tak podarilo dať značnú časť týchto drobností preč – a množstvo som toho vyhodila ešte aj v Bratislave.

Školský rok sa síce už začal a predpokladám, že všetci, ktorí sa túto jeseň sťahujú za vysokou školou, sú už tiež dávno pobalení v škatuliach (ak nie už aj vybalení v novej izbe), no aj tak máte určite doma veci, ktoré majú len sentimentálnu hodnotu – a snáď bude tento článok pre vás prínosný.




ČO A PREČO

Ak ste zvyknutí odkladať si rôzne sentimentálne drobnosti na jedno miesto, po rokoch vám už zapĺňajú celú zásuvku alebo škatuľu. V týchto veciach sa hrabeme len raz za čas – keď nás pohltí nostalgia; no inak nemáme ani páru, čo za veci vôbec doma skladujeme.

Nájdite si čas na to, aby ste vysypali všetky sentimentálne veci, ktoré máte, a poriadne sa nad nimi zamysleli. Tieto objekty často nemajú hodnotu sami o sebe; skôr nám pripomínajú niekoho alebo niečo, vyvolávajú v nás dobré spomienky – ako sú lístky do kina, rôzne vstupenky, alebo doslova zbytočnosti ako slamky, kúsky papiera či kamienky. Poriadne si premyslite, prečo ste sa vôbec rozhodli si túto vec doma nechať. A ak ste zabudli, prečo ste si pred štyrmi rokmi odložili leták alebo záložku, môžete ju pokojne vyhodiť. Pretože si už nespomeniete. (A aj keď si náhodou predsa len spomeniete, aj tak sa nemusíte cítiť zle, lebo daná spomienka pre vás zjavne nemá takú hodnotu. Lebo ste na ňu zabudli.)


DARČEKY

Množstvo vecí, ktoré doma len odkladáme, sú darčeky – respektíve niečo, čo sme od niekoho dostali, no nevyužívame to, nepotrebujeme to, a možno sa nám to ani nepáči. No hlavný dôvod, prečo to doma ešte stále skladujeme, je pocit viny, ktorý by sme mali, keby sme to hodili do koša.

O tom, že sa nemáte báť posúvať darčeky ďalej, som už hovorila – a aj si za tým stojím. Ak poznáte niekoho, komu by sa daná vec mohla páčiť a aj ju využije, darujte mu ju. A nemusíte sa obávať, že keď ďalej posuniete sviečku alebo sošku, ktorú ste dostali, a na návštevu k vám príde darca, bude u vás doma tento darček hľadať – pretože väčšina ľudí zabudne, čo darovala. A je to darček. Môžete si s ním robiť, čo chcete.





KOMPROMIS

Ak ste sa už zbavili rôznych darčekov a drobností, ktoré pre vás po rokoch už nemajú žiadnu hodnotu, ostali vám už pravdepodobne skutočne len veci, ktoré vám pripomínajú "staré dobré časy".

Pokiaľ si ale odkladáte viacero drobností, ktoré vám pripomínajú rovnakú udalosť, nechajte si len jednu a ostatných sa zbavte. Takto sa snažte nájsť nejaký kompromis – aby ste si stále mohli nejako zanechať niečo, čo vám bude pripomínať udalosť, ale bez toho, aby ste mali zásuvky plné zbytočností.


VIRTUÁLNA SPOMIENKA

Žijeme v svete technológií. Nemá veľmi pointu si odkladať vstupenku na koncert, keď v notebooku alebo mobile máte uložené fotografie a videá, ktoré majú pre vás väčšiu hodnotu ako kúsok papiera. Ak sa bojíte, že tieto súbory stratíte, investujte do externého disku.

Virtuálnu spomienku si môžete urobiť aj zo sentimentálnych vecí, ktoré si odkladáte – stačí vziať do ruky mobil a spraviť jednu fotografiu. V podstate je to aj tak niečo, na čo sa pozriete nie viac ako párkrát do roka a je často jedno, či sa budete dívať na fyzickú vec alebo len fotku – dôležitejšie sú spomienky, ktoré to vo vás vyvolá.



Nehovorím, že máte celú škatuľu, kde si roky odkladáte drobnosti, rovno vysypať do koša. No sama z vlastných skúseností viem, že veci, ktoré som doma schovávala, boli často len zbytočnosti, ktoré iba zaberali miesto a nemali veľkú hodnotu.

Nemusíte ísť do extrému a všetkého sa zbaviť – no skúste pretriediť, čo máte, vyhodiť alebo darovať, čo nepotrebujete. Je to nielen oslobodzujúce, ale hlavne budete mať doma skutočne len veci, ktoré milujete, a nebudú zahrabané medzi zbytočnosťami. A uvoľní sa vám viac miesta na nové spomienky.

Monday, September 17, 2018

SENTIMENTAL THINGS



I have kept some useless crap ever since I was young. I had drawers filled with papers and small things I refused to throw away because I was convinced that I would need them again. I was rarely willing to throw anything into the trash during cleaning – so during my whole childhood I dragged various drawings, notebooks and inventions my sisters and I had.

Two years ago, when I moved from Prešov to Bratislava, I realized that I would have to get rid of quite a lot of things. Of course, I took with me everything necessary and my goal was to empty all the cabinets and the drawers I had – or leave at the most one, in which I would store everything I can not throw away, but in Bratislava it would be totally useless.

So I had to get rid of most of these sentimental things. From the beginning it was not easy, because I moved about 90% of things from a box into another one, with the fact that I would definitely need it sometimes, or I convinced myself that I could not throw it away. But eventually, I managed to get rid of a great amount of this stuff – and I've also thrown out a lot of it in Bratislava.

The school year has already begun, and I assume that everyone who moves to college this autumn, has packed their stuff into boxes already (if they haven't unpacked as well), but you still have things at home that only have sentimental value – and perhaps this article will benefit you.




WHAT AND WHY

If your are used to putting all your sentimental things in one place, after years they have to take up a whole drawer or a box. We go through such things only once in a whole – when we're feeling nostalgic; but otherwise we have no idea what we actully keep.

Find some time to spread out in front of you all the sentimental things that you have, and think well over them. These objects often have no value in themselves; rather, they remind us of someone or something, evoking good memories – such as cinema tickets, various tickets, or literally useless things like straws, pieces of paper or stones. Just think about why you decided to keep this thing at home. And if you've forgotten why you kept a flyer or bookmark four years ago, you can basically throw it away. Because you will not remember. (And even though you might remember, you still don't have to feel bad, because this memory obviously doesn't mean so much to you. Because you forgot about it.)


GIFTS

A lot of thing we only store away at home are gifts – or more so something that we've been given by someone, but we don't use it, we don't need it, and maybe we don't even like it. But the main reason we're still keeping it is the feeling of guilt we'd have it we threw it away.

I've already said that you do not have to be afraid to regift – and I stand by it. If you know someone who might like some thing and use it, give it to them. And you do not have to worry that when you regift a candle or statuette you have received, and the giver comes to visit you, they will keep finding this gift at your home – because most people forget what they gave. And it's a gift. You can do what you want with it.





COMPROMISE

If you've already got rid of different gifts and trifles that have no value for you anymore, there are probably left only things that remind you of "good old times".

However, if you are keeping various different things that remind you of the same event, let one and get rid of the others. This way try to find a compromise – so you can keep something that reminds you of something, but without having drawers and drawers filled with useless things.


VIRTUAL MEMORY

We live in the world of technology. It has no point to keep a concert ticket when you have photos and videos stored in your notebook or phone that have more value for you than a piece of paper. If you are afraid to lose these files, invest in an external drive.

You can also make a virtual memory from the sentimental things you are keeping – just take your phone and take a photo. In essence, it's also something you look no more than a couple of times a year, and it often doesn't matter if you're looking at a physical thing or just a photo – more important are the memories it revokes.



I'm not saying you have to put the whole box where you've been putting things off for years, straight into the rubbish. But I myself know from my own experience that the things I kept at home were often nothing but wastefulness that only took place and had no value.

You do not have to go to the extreme and get rid of everything – but try to break up what you have, throw away or donate what you do not need. It is not only liberating, but you will have at home only the things you love and will not be buried among the unnecessary. And it will give you more space for new memories.


Odmalička som si odkladala samé somariny. Mala som zásuvky preplnené papiermi a drobnosťami, ktoré som odmietala vyhodiť, pretože som bola presvedčená, že sa mi ešte niekedy zídu. Len málokedy som počas upratovania bola ochotná niečo hodiť do koša – a tak sa so mnou celé detstvo vláčili rôzne kresby, zápisníky a výmysly, ktoré sme mali so sestrami.

Pred dvoma rokmi, keď som sa sťahovala z Prešova do Bratislavy, som si uvedomila, že sa budem musieť zbaviť pomerne veľkého množstva vecí. Pochopiteľne, všetko potrebné som brala so sebou a mojim cieľom bolo vyprázdniť všetky skrinky i zásuvky – respektíve nechať najviac jednu, v ktorej by som uložila všetko, čo nemôžem vyhodiť, ale v Bratislave mi je to úplne zbytočné.

A tak som sa musela zbaviť väčšiny týchto sentimentálnych vecičiek. Zo začiatku to nebolo ľahké, pretože som 90% vecí len prekladala zo škatule do škatule s tým, že to určite ešte niekedy budem potrebovať alebo som presviedčala samú seba, že to nemôžem vyhodiť. Ale nakoniec sa mi aj tak podarilo dať značnú časť týchto drobností preč – a množstvo som toho vyhodila ešte aj v Bratislave.

Školský rok sa síce už začal a predpokladám, že všetci, ktorí sa túto jeseň sťahujú za vysokou školou, sú už tiež dávno pobalení v škatuliach (ak nie už aj vybalení v novej izbe), no aj tak máte určite doma veci, ktoré majú len sentimentálnu hodnotu – a snáď bude tento článok pre vás prínosný.




ČO A PREČO

Ak ste zvyknutí odkladať si rôzne sentimentálne drobnosti na jedno miesto, po rokoch vám už zapĺňajú celú zásuvku alebo škatuľu. V týchto veciach sa hrabeme len raz za čas – keď nás pohltí nostalgia; no inak nemáme ani páru, čo za veci vôbec doma skladujeme.

Nájdite si čas na to, aby ste vysypali všetky sentimentálne veci, ktoré máte, a poriadne sa nad nimi zamysleli. Tieto objekty často nemajú hodnotu sami o sebe; skôr nám pripomínajú niekoho alebo niečo, vyvolávajú v nás dobré spomienky – ako sú lístky do kina, rôzne vstupenky, alebo doslova zbytočnosti ako slamky, kúsky papiera či kamienky. Poriadne si premyslite, prečo ste sa vôbec rozhodli si túto vec doma nechať. A ak ste zabudli, prečo ste si pred štyrmi rokmi odložili leták alebo záložku, môžete ju pokojne vyhodiť. Pretože si už nespomeniete. (A aj keď si náhodou predsa len spomeniete, aj tak sa nemusíte cítiť zle, lebo daná spomienka pre vás zjavne nemá takú hodnotu. Lebo ste na ňu zabudli.)


DARČEKY

Množstvo vecí, ktoré doma len odkladáme, sú darčeky – respektíve niečo, čo sme od niekoho dostali, no nevyužívame to, nepotrebujeme to, a možno sa nám to ani nepáči. No hlavný dôvod, prečo to doma ešte stále skladujeme, je pocit viny, ktorý by sme mali, keby sme to hodili do koša.

O tom, že sa nemáte báť posúvať darčeky ďalej, som už hovorila – a aj si za tým stojím. Ak poznáte niekoho, komu by sa daná vec mohla páčiť a aj ju využije, darujte mu ju. A nemusíte sa obávať, že keď ďalej posuniete sviečku alebo sošku, ktorú ste dostali, a na návštevu k vám príde darca, bude u vás doma tento darček hľadať – pretože väčšina ľudí zabudne, čo darovala. A je to darček. Môžete si s ním robiť, čo chcete.





KOMPROMIS

Ak ste sa už zbavili rôznych darčekov a drobností, ktoré pre vás po rokoch už nemajú žiadnu hodnotu, ostali vám už pravdepodobne skutočne len veci, ktoré vám pripomínajú "staré dobré časy".

Pokiaľ si ale odkladáte viacero drobností, ktoré vám pripomínajú rovnakú udalosť, nechajte si len jednu a ostatných sa zbavte. Takto sa snažte nájsť nejaký kompromis – aby ste si stále mohli nejako zanechať niečo, čo vám bude pripomínať udalosť, ale bez toho, aby ste mali zásuvky plné zbytočností.


VIRTUÁLNA SPOMIENKA

Žijeme v svete technológií. Nemá veľmi pointu si odkladať vstupenku na koncert, keď v notebooku alebo mobile máte uložené fotografie a videá, ktoré majú pre vás väčšiu hodnotu ako kúsok papiera. Ak sa bojíte, že tieto súbory stratíte, investujte do externého disku.

Virtuálnu spomienku si môžete urobiť aj zo sentimentálnych vecí, ktoré si odkladáte – stačí vziať do ruky mobil a spraviť jednu fotografiu. V podstate je to aj tak niečo, na čo sa pozriete nie viac ako párkrát do roka a je často jedno, či sa budete dívať na fyzickú vec alebo len fotku – dôležitejšie sú spomienky, ktoré to vo vás vyvolá.



Nehovorím, že máte celú škatuľu, kde si roky odkladáte drobnosti, rovno vysypať do koša. No sama z vlastných skúseností viem, že veci, ktoré som doma schovávala, boli často len zbytočnosti, ktoré iba zaberali miesto a nemali veľkú hodnotu.

Nemusíte ísť do extrému a všetkého sa zbaviť – no skúste pretriediť, čo máte, vyhodiť alebo darovať, čo nepotrebujete. Je to nielen oslobodzujúce, ale hlavne budete mať doma skutočne len veci, ktoré milujete, a nebudú zahrabané medzi zbytočnosťami. A uvoľní sa vám viac miesta na nové spomienky.

Follow

Contact Form

Name

Email *

Message *

from instagram @ simplyberenica

SIMPLY BERENICA. Theme by BD.