Ako používať menej papiera

Zero waste doesn’t only mean rejecting plastic. Plastics are among all common materials the most harmful, because they never decompose in nature (they only break into microparticles), many are non-recyclable and harm the environment; but zero waste lifestyle means not creating any form of waste.
Paper is, of course, recyclable and compostable. This is why many don’t see it as a “threat”, something we should avoid. However, even ordinary paper is a certain burden on the environment.
Up to 55% of all paper is from newly cut trees, that means only 45 percent is from recycled material. As a result, we still don’t recycle enough, which concludes in the use of new wood in the majority of producing paper. Production, however, also includes a huge amount of water – 10 liters of water is needed to produce single A4 sized paper; which may not sound as much, but since around 400 million metric tons of paper are produced annually, up to two billion liters of water are used. YEARLY. The paper and pulp industries use more water to produce one ton of a product than any other industry. This process involves huge water pollution – a ton of paper contaminates nearly 76,000 liters of water with alcohols, chlorine and transition metal compounds. They threaten flora and fauna; as well as toxic dyes, dyes and polymers found on printed papers, and can be carcinogenic – along with vapors that are discharged into the air in the production process.
And if you still think that paper is mainy recycled, I will have to disappoint you – about 26% of all waste in landfills is just paper.
Life without any paper is, for many, pretty much unimaginable. It surrounds us every day and everywhere – from schoolbooks and papers at work, through leaflets and bills to tissues or toilet paper. Sometimes we can’t avoid it altogether, but there are situations where it is easy to say “no” and not bring home more waste. Even though paper is able to decompose in nature, it does not mean we should not reduce its use.
In this article, there are ten tips how to avoid unnecessary excessive use of paper – and it’s much easier than you think.
Don’t take leaflets and other promotional papers. They are literally on every corner – in shopping malls and supermarkets, they are being handed out on the street, day by day we pick several of them out from a mailbox. It’s easy to avoid them completely – don’t take them when you’re shopping, say “no thanks” to the people in the streets, and put a sign on the mailbox with a request not to give you leaflets. They only attract us to buy things that we don’t even need.
Don’t buy newspapers and magazines. Nowadays everything is online, and you can access the content in just a few seconds. Many portals work on a semi-paid basis – so you can access some articles only after subscribing, so you still support your favorite dialy or weekly newspaper, but you don’t carry home papers, which you throw out after reading them (since the next day it’s already out of date), you don’t have to drive around the city to buy a newspaper, you don’t have to worry about them having no more copies, and you can read the latest news with your morning coffee.
But you don’t have to worry that you’ll miss out on seeing good deals and coupons. You can find them online as well. If you want to know when your favourite store has discounts and when you can get a lucrative coupon, the online version already exists. Many sites offer the option to receive news – and you will receive an email notification about great deals or a coupon with the discount.
If you can write notes on your laptop or tablet in school lessons, do so. You’ll reduce the amount of rubbish generated (since at the end of the school year, no notebooks will go to the bin), and the advantage is that you have all the notes in one place – and always with you when you need them; and if you want to correct, add or delete something, it’s much easier than in a regular notebook.
Don’t print if you don’t have to. If you have a project or paper at school, ask if you can send it to e-mail (young teachers don’t have a problem with this, try to explain to older teacher why you don’t want to print unnecessarily). The same goes at work – send as many documents as possible in the electronic version and make a scan of your signature, so you can simply put it as an image and you don’t need to print any unnecessary papers.
Instead of a planner, use a calendar in your phone. Believe me, it’s much easier than a classic planner. This way you have everything by hand – and even if you remember you have to do something on the bus in the morning, you don’t have to take out a big chunky notebook from your handbag or backpack. It took me a while to find the perfect alternative to my bullet journal, but Evernote is even better than handwritten version – I’m not limited by the number and size of the pages, everything is simple and organized, and I don’t have to worry about making mistakes (my perfectionist side literally hated when I made a mistake in the planner).
And don’t buy new notebooks. I’ve used to have dozens of them – I’ve never been able to resist them in the store, but I didn’t have anything to write in them, and they just took space. Just try to remember all your notebooks that are sitting in your drawer next time you’re shopping. Don’t buy an unnecessary thing you don’t need – and which ends in a bin after a few years.
Don’t buy books. Even I dreamed about shelves filled with books, a few years ago I even put in my bucket list that I wanted to own a thousand of them, but then I realized how wasteful it is. All books can be found in an electronic version – invest in a reader and not your money will come back several times, but you can carry thousands of books everywhere with you. If you don’t want to let go of a classic book, go to a library. It’s much cheaper than buying new and new books that only sit on the shelf, because we rarely go back to them after the first read.
At home, replace paper towels with cloth ones. I wrote about this zero waste alternative a few times already and I love it – we don’t miss them at all. Table napkins are mostly unnecessary; but if you cann’t imagine a Sunday lunch without them, get cloth ones – you can easily wash them after the meal and in addition they are surely more fancy than plain paper napkins.
And last but not least, refuse receipts. It’s quite difficult wwhen it comes to receipts from the cash register, because the seller is required to give it to you, but if you pay by card, just say that you don’t need a receipt from the terminal. In several stores, I noticed that cashiers ask if you need the receipt – and I hope that it will expand into large chain stores as soon as possible.
Finally, I remind you that although paper is not as harmful to the environment as plastics, it doesn’t mean that it’s one hundred percent good. In fact, it’s still a waste that often ends in a landfill, where the same fate awaits it, and it will never decompose.
Step after step, try to reject unnecessary paper; and you will quickly see that it doesn’t take much effort.
Zero waste neznamená len odmietanie plastov. Plasty sú síce zo všetkých bežných materiálov najškodlivejšie, pretože sa v prírode nikdy nerozložia (len sa rozpadávajú na mikročastice), mnohé sú nerecyklovateľné a škodia životnému prostrediu; ale životný štýl bez odpadu znamená nevytváranie akéhokoľvek smetia.
Papier je, samozrejme, recyklovateľný a kompostovateľný. Práve preto ho mnohí neberú ako “hrozbu”, niečo, čomu sa treba vyhýbať. Avšak aj obyčajný papier predstavuje istú záťaž pre životné prostredie.
55% papiera pochádza z novo-vyrúbaných stromov, teda len 45 percent je z recyklovaného materiálu. Z toho vyplýva, že stále recyklujeme žalostne málo, čo má za následok to, že počas výroby papiera sa vo väčšine využíva nové drevo. Výroba však zahŕňa aj obrovské množstvo vody – na vyprodukovanie jediného papiera veľkosti A4 je potrebných 10 litrov vody; čo možno neznie ako veľa, ale keďže ročne je vyrobených okolo 400 miliónov metrických ton papiera, využívaných sú až dve miliardy litrov vody. ROČNE. Papierenský a buničinový priemysel používajú viac vody na produkciu tony výrobku ako akýkoľvek iný priemysel. Pri tomto procese dochádza k obrovskému znečisteniu vody – tona papiera znečistí takmer 76 000 litrov vody alkoholmi, chlórom a zlúčeninami prechodných kovov. Tie ohrozujú flóru a faunu; rovnako ako aj toxické farby, farbivá a polyméry, ktoré sa nachádzajú na potlačených papieroch, a môžu byť karcinogénne – spolu s výparmi, ktoré sú vypúšťané do ovzdušia v procese výroby.
A ak si stále myslíte, že papier sa vo veľkom množstve recykluje, sklamem vás – približne 26% odpadu na skládkach tvorí práve on.
Život bez akéhokoľvek papiera je pre väčšinu asi nepredstaviteľný. Obklopuje nás každý deň a z každej strany – od zošitov v škole a dokumentov v práci, cez letáky a pokladničné bloky, až po hygienické vreckovky alebo toaletný papier. Niekedy sa mu nedá úplne vyhnúť, no sú situácie, kedy je jednoduché povedať “nie” a nepriniesť domov viac odpadu. Aj keď sa papier dokáže sám v prírode rozložiť, neznamená to, že by sme nemali zredukovať jeho používanie.
V tomto článku nájdete desať tipov, ako sa vyvarovať zbytočnému nadbytočnému používaniu papiera – a je to oveľa ľahšie, ako si myslíte.
Neberte letáky a iné propagačné papieriky. Sú doslova na každom rohu – v obchodných domoch a supermarketoch, rozdávajú ich ľudia na ulici, deň čo deň ich z poštovej schránky vyberieme hneď niekoľko. No je jednoduché sa im úplne vyhnúť – v obchode si ich zbytočne neberte, ľuďom na ulici s úsmevom povedzte “nie, ďakujem” a na schránku nalepte papierik s prosbou, aby vám letáky dnu nevhadzovali. Aj tak slúžia len na to, aby nás prilákali a kúpili sme si veci, ktoré ani nepotrebujeme.
Nekupujte noviny a časopisy. V dnešnej dobe je už úplne všetko online, k obsahu máte prístup hneď za pár sekúnd. Mnohé portály fungujú na princípe plateného odberu – teda k istým článkom máte prístup až po zaplatení, a tak stále podporujete váš obľúbený denník alebo týždenník, no nenesiete domov papier, ktorý po jednom prečítaní aj tak hodíte do koša (keďže na druhý deň je už neaktuálny), nemusíte sa naháňať po meste, aby ste si noviny kúpili, nemusíte sa báť, že už nemajú žiaden výtlačok, a najnovšie správy si môžete prečítať už pri rannej káve.
Ale nemusíte sa obávať, že takto vám ujdú všetky akcie a kupóny. Aj to už nájdete online. Ak chcete vedieť, kedy sú vo vašom obľúbenom obchode zľavy a kedy môžete dostať výhodný kupón, aj tu už existuje online verzia. Mnohé portály a stránky ponúkajú možnosť odberu noviniek – a priamo na e-mail vám príde upozornenie o akciách alebo rovno kupón na zľavu.
Ak si na vyučovacích hodinách v škole môžete písať poznámky na notebooku alebo tablete, robte tak. Znížite tak množstvo vytvoreného odpadu (keďže na konci školského roka nepoputuje žiaden zošit do koša), a výhodou je, že všetky poznámky máte na jednom mieste – a vždy po ruke, keď ich potrebujete; a ak niečo chcete opraviť, doplniť alebo vymazať, je to oveľa jednoduchšie ako v obyčajnom zošite.
Čo netreba, netlačte. Ak máte v škole odovzdať projekt či seminárnu prácu, opýtajte sa, či ju môžete poslať na email (mladí vyučujúci s tým nemajú žiaden problém, starším skúste vysvetliť, prečo prácu nechcete zbytočne tlačiť). To isté platí i v práci – posielajte čo najviac dokumentov v elektronickej verzii a spravte si sken svojho podpisu, tak ho jednoducho vložíte ako obrázok a papiere nemusíte zbytočne tlačiť.
Namiesto diára využívajte kalendár v mobile. Verte mi, je to oveľa jednoduchšie ako klasický plánovač. Takto máte vždy všetko po ruke – a aj keď si na nejakú povinnosť spomeniete ráno v autobuse, nemusíte vyťahovať z kabelky alebo ruksaku veľký diár. Síce mi chvíľu trvalo, pokiaľ som našla perfektnú alternatívu namiesto môjho bullet journal-u, no aplikácia Evernote mi vyhovuje dokonca ešte viac ako ručné spisovanie povinností – nie som limitovaná počtom a veľkosťou strán, všetko je jednoduché a prehľadné a už sa nemusím obávať toho, že sa pomýlim (moja perfekcionistická stránka doslova nenávidela, keď som v diári spravila nejakú chybu).
A nekupujte nové zápisníky. Ja som ich zvykla mať doslova desiatky – nikdy som im v obchode nevedela odolať, no tiež som do nich nemala ani čo písať a zbytočne iba zaberali miesto. Skúste si nabudúce v obchodnom centre spomenúť na všetky notesy, ktoré vám sedia v zásuvke. Nekúpite si zbytočne vec, ktorú nepotrebujete – a ktorá o pár rokov skončí v koši.
Nekupujte knihy. Aj ja som kedysi snívala o policiach plných kníh, dokonca som si pred rokmi dala do môjho bucket listu, že by som ich chcela vlastniť tisíc, no potom mi došlo, aké je to zbytočné. Všetky knihy nájdete v elektronickej verzii – investujte do čítačky a nielenže sa vám peniaze niekoľkonásobne vrátia, ale tak so sebou môžete nosiť tisíce kníh kade-tade. Ak však nedáte dopustiť na klasickú knihu, prihláste sa do knižnice. Je to oveľa lacnejšie ako kupovanie stále nových a nových kníh, ktoré aj tak potom iba sedia na polici, pretože len málokedy sa vrátime k dielam po prvom prečítaní.
Doma nahraďte papierové kuchynské utierky látkovými. Už párkrát som o tejto zero waste alternatíve písala a nedám na ňu dopustiť – nám doma vôbec nechýbajú. Servítky pri jedle väčšinou vôbec nie sú potrebné; no keď si bez nich neviete predstaviť nedeľný obed, zaobstarajte si látkové – po jedle ich ľahko vyperiete a navyše sú jednoznačne viac fancy ako obyčajná servítka.
No a v neposlednom rade odmietajte bloky a potvrdenky. Pri pokladničných účtenkách je to dosť ťažké, pretože je predajca povinný vám ich dať, no ak platíte kartou, rovno povedzte, že potvrdenku z terminálu nepotrebujete. Už v niekoľkých obchodoch som si všimla, že sa predavači pýtajú, či potrebujete potvrdenie – a ja dúfam, že čo najskôr sa to rozšíri aj do veľkých reťazcov.
Na záver ešte raz pripomínam, že hoci papier nie je pre životné prostredie taký škodlivý ako sú plasty, neznamená to, že je na sto percent v poriadku. Konieckoncov je to stále odpad, ktorý často končí na smetisku, kde ho čaká rovnaký osud ako zvyšné smetie – nikdy sa nerozloží.
Krôčik po krôčiku skúste odmietať zbytočný papier; a rýchlo uvidíte, že to nestojí žiadnu námahu.

6 komentárov

  • berenica píše:

    Práve preto sú knižnice perfektnou alternatívou! Myslím, že ako malí sme do nej chodili takmer všetci, aj ja som nad ňou po čase začala pohŕdať, čo je ale veľká škoda, lebo ich koncept je jednoducho úžasný! Človek veľa ušetrí – nielen peňazí na kupovanie kníh, ale aj papiera. A ako som spomínala v článku, málokedy sa vrátime ku knihám, ktoré sme už raz prečítali. Ja sama som si pár rokov dozadu kúpila knihy, ktoré som doteraz neotvorila, sadá na nich prach a pochybujem, že sa k nim ešte niekedy dostanem; a možno keď si ich raz prečítam, druhýkrát ich do ruky už nechytím.
    Pointou však nie je to nekupovať vôbec, ale kupovať menej. Keď mňa chytil knihový ošiaľ po tom, čo som prvýkrát mala relatívne stabilný príjem, nemalá čiastka putovala do nových kníh – a práve tak sa mi nazberali také, ktoré som ani neotvorila. Knihy sú úžasné a dávajú nám veľa, no myslím, že je zbytočné mať doma niekoľko políc plných kníh, ktoré sme čítali raz, ako mať pár, ktoré naozaj zbožňujeme, často sa k nim vraciame a veľa pre nás znamenajú. To isté je aj s časopismi – ak ti prinesú radosť a kupuješ ich len raz za čas, tak je to super, no každodenné kupovanie novín sa mi zdá byť iba plytvanie 🙂

  • monika píše:

    Síce sa mi postupne darí eliminovať plasty, nikdy som tak celkom nepomyslela na to, že čo papier. Niektorým veciam odolať dokážem, iným zas nie a neviem ešte tak celkom ako by som im prispôsobila. Napríklad tým knihám, nedám dopustiť na knihy a neviem si žiaľ predstaviť, že by som ich čítala cez čítačku. Ale zas, nepríde mi, že ich mám až tak veľa plus knihy čítam naozaj pomaly. V budúcnosti sa budem snažiť viac kupovať z antikvariátov lenže tu je zas ten problém, že tam sa nachádzajú väčšinou len dávnejšie vydané knihy. S časopismi to mám tak, že si raz za čas kúpim nejakú zázračnú planétu, alebo pravdivú historiu. A to je asi tak všetko. Inak časopisy nečítam a všetky ostatné veci si prečítam na internete. Prednedávnom som začala lúštiť krížovky, ale tým venujem naozaj len málo času takže si kúpim tak jednu do pol roka. Na vysokej škole si budem veci zapisovať najskôr do notebooku. Už dávno dávno som však začala praktizovať takú vec, že ak sa mi zvýšili strany z nejakého školského zošita, vytrhla som si ich a použila ich na nejaké ďalšie účely napríklad poznámky alebo ako zoznam na nákup.


  • Part of Nicol píše:

    Skvelý článok a aj fotky! 🙂 Sú také minimlistické. :)) Tiež s ami veľmi páči tvoj design blogu a aj to ako si pekne môžem prekliknúť jazyk v ktorom chcem čítať článok. To vidím hádam u prvej bloggerky a je to super praktické a úhľadné. 🙂

  • viki píše:

    Tento článok by som dala čítať každému a hlavne učiteľom v škole ! Vyžadujú od deciek na každú prkotinu jeden zošit a potom to končí v koši. Nie som úplne paperless, no veľa kníh som už predala ďalej a snažím sa aj kupovať z druhej ruky a nie nové. Väčšinu píšem na notebooku. Časopisy nekupujem, nechýbajú mi v živote. Och, ako veľmi obdivujem tvoj blog a život ! Pokračuj v tom, si úžasná 💗💗

    S LÁSKOU, TORILINKA / @Torilinka

  • Džejní píše:

    casopisy som sa odnaucila kupovat uz velmi davno, takze to problem u mna nie je.
    s tymi poznamkami v notebooku to mam take vselijake – lebo lepsie sa mi uci, ked mam vsetko napisane na papieri a nie v notebooku. okrem toho sa ucim tym, ze veci prepisujem rucne alebo pocitam priklady rucne a nie sa iba na ne pozeram na obrazovke notebooku.
    s tym netlacenim uplne suhlasim, u nas na skole je to nastastie vacsinou tak, ze projekty a dokumentaciu k nim staci odovzdat elektronicky, ale napriklad skusku piseme vacsinou na papier (cest vynimkam) a mna napriklad celkom stve, ze bakalarku a diplomovku treba vytlacit, dokonca v dvoch az troch kopiach, po kazdom semestri, kedy na nej clovek robi. chapem, ze to tety na studijnom potrebuju mat niekde fyzicky zalozene, ale myslim si, ze naozaj by stacilo mat jednu pekne zviazanu finalnu kopiu do zasuvky na studijnom a vsetky ostatne verzie mat elektronicky.
    zapisniky si nezvyknem kupovat, tie vacsinou dostanem od niekoho ineho. ale mam hroznu uchylku na nechavanie si roznych listkov z kina/divadla/nejakeho turistickeho miesta, kde som bola, ktore si potom nalepujem do prislusneho zosita, ktory zrejme raz v buducnosti aj tak vyhodim…
    problem s knihami som si uvedomila asi pred dvoma rokmi, odvtedy som sa dokonca zbavila (rozpredala/porozdavala) knih, ktore mi na policke iba chytali prach a vedela som, ze ich uz zrejme nikdy viac v zivote neotvorim. a nove si uz nekupujem, namiesto toho chodim do kniznice a niekedy si kupim/stiahnem nejaku elektronicku knihu.
    papierove utierky su u nas doma hrozny problem, ktory realne nemam pocit, ze niekedy vyriesime. na akekolvek utretie cohokolvek pouzivame papierove utierky a neviem cim to je, ale mam pocit, ze u nas doma je na kuchynskej linke vzdy voda/olej/omrvinky/omacka, proste nieco, co mam pocit, ze je treba utriet a utierat to latkovou utierkou mi pride hrozne nehygienicke. ale to je asi iba o zvyku. napriklad mne pride aj hrozne nechutne pouzivat latkovu vreckovku na smrkanie. celkovo mam pocit, ze som az prilis zvyknuta mat jednorazove veci, hlavne take, ktore sa zaspinia a namiesto toho, aby som sa namahala s ich pranim/umyvanim, tak pouzijem pekne nove.
    a co sa tyka blokov – tie potrebujem na to, aby som si do excelovskej tabulky zapisala, kolko penazi som zase raz minula. akoze keby ich celkovo prestali davat alebo by sa opytali, ci ich chcem, tak by som sa zaobisla aj bez nich. ale aktivne sa snazit odmietat nieco, co maju povinnost predavajuci davat a ja to v podstate potrebujem a chcem nie je zrovna nieco, co by som bola prilis ochotna robit.

  • Dária píše:

    Konečne, konečne, konečne! Najviac z toho celého ošiaľu okolo zero waste ma štvalo, že každý myslí iba na plasty a (takmer) nikto na úbohé stromy. Mňa práve táto téma najviac zaujíma a zároveň mrzí. Minulý rok spolužiačky nadávali na učiteľa, že si kupuje fľašu vody z automatu. Ale nič nepovedali na to, keď nám rozdal 100 strán materiálu.
    Na schránke už máme dlhšiu dobu vyvesené "nevhadzovať letáky". Aj keď ma párkrát ešte zastavujú na ulici ľudia, snažím sa tomu vyvarovať.
    Vieš, ono s novinami je to trochu ťažšie – keďže stále je tu staršia generácia, ktorá nepozná online svet. Ja si však hľadám informácie online.
    To je to. My sme totiž škola, fakulta, odbor? , ktorý má zakázané notebooky na hodinách. Píšeme ako nejakí pisári. A seminárky musíme tlačiť. Teda. Zatiaľ som písala iba tri a iba jednu sme mohli poslať iba elektronicky – pretože ona sama to seminárnou prácou nenazvala.
    Diár som nemala a nikdy mi nechýbal. Mala som ten maturotný denník, ten ešte stále využívam na iné účely.
    Knihy… nečítam a teda ani nenakupujem. Učebnice máme v pdf forme a netlačím si to. Iba zriedka, keď je prepisovanie zbytočné, lebo je to v nej dobre vysvetlené. Čítačku má môj brat, takže tu nemám.
    Kuchynské utierky sú najväčšou spotrebou v našej domácnosti. Používame aj látkové na väčší objem tekutiny. Pri prestieraní ich nepoužívame. V jedálni si ich beriem namiesto vreckoviek. Inak ich nevyužívam.
    Odmietať bloky je trochu problém. Keď ich potrebujem, tak si ich vezmem. Inak ich nechám pri pokladni. Nepoužívam kreditnú kartu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *