Looking for something?

Reader Interactions

Comments

  1. Práve preto sú knižnice perfektnou alternatívou! Myslím, že ako malí sme do nej chodili takmer všetci, aj ja som nad ňou po čase začala pohŕdať, čo je ale veľká škoda, lebo ich koncept je jednoducho úžasný! Človek veľa ušetrí – nielen peňazí na kupovanie kníh, ale aj papiera. A ako som spomínala v článku, málokedy sa vrátime ku knihám, ktoré sme už raz prečítali. Ja sama som si pár rokov dozadu kúpila knihy, ktoré som doteraz neotvorila, sadá na nich prach a pochybujem, že sa k nim ešte niekedy dostanem; a možno keď si ich raz prečítam, druhýkrát ich do ruky už nechytím.
    Pointou však nie je to nekupovať vôbec, ale kupovať menej. Keď mňa chytil knihový ošiaľ po tom, čo som prvýkrát mala relatívne stabilný príjem, nemalá čiastka putovala do nových kníh – a práve tak sa mi nazberali také, ktoré som ani neotvorila. Knihy sú úžasné a dávajú nám veľa, no myslím, že je zbytočné mať doma niekoľko políc plných kníh, ktoré sme čítali raz, ako mať pár, ktoré naozaj zbožňujeme, často sa k nim vraciame a veľa pre nás znamenajú. To isté je aj s časopismi – ak ti prinesú radosť a kupuješ ich len raz za čas, tak je to super, no každodenné kupovanie novín sa mi zdá byť iba plytvanie 🙂

  2. Síce sa mi postupne darí eliminovať plasty, nikdy som tak celkom nepomyslela na to, že čo papier. Niektorým veciam odolať dokážem, iným zas nie a neviem ešte tak celkom ako by som im prispôsobila. Napríklad tým knihám, nedám dopustiť na knihy a neviem si žiaľ predstaviť, že by som ich čítala cez čítačku. Ale zas, nepríde mi, že ich mám až tak veľa plus knihy čítam naozaj pomaly. V budúcnosti sa budem snažiť viac kupovať z antikvariátov lenže tu je zas ten problém, že tam sa nachádzajú väčšinou len dávnejšie vydané knihy. S časopismi to mám tak, že si raz za čas kúpim nejakú zázračnú planétu, alebo pravdivú historiu. A to je asi tak všetko. Inak časopisy nečítam a všetky ostatné veci si prečítam na internete. Prednedávnom som začala lúštiť krížovky, ale tým venujem naozaj len málo času takže si kúpim tak jednu do pol roka. Na vysokej škole si budem veci zapisovať najskôr do notebooku. Už dávno dávno som však začala praktizovať takú vec, že ak sa mi zvýšili strany z nejakého školského zošita, vytrhla som si ich a použila ich na nejaké ďalšie účely napríklad poznámky alebo ako zoznam na nákup.

    monicasworldofflowers

  3. Skvelý článok a aj fotky! 🙂 Sú také minimlistické. :)) Tiež s ami veľmi páči tvoj design blogu a aj to ako si pekne môžem prekliknúť jazyk v ktorom chcem čítať článok. To vidím hádam u prvej bloggerky a je to super praktické a úhľadné. 🙂
    partofnicol.blogspot.sk

  4. Tento článok by som dala čítať každému a hlavne učiteľom v škole ! Vyžadujú od deciek na každú prkotinu jeden zošit a potom to končí v koši. Nie som úplne paperless, no veľa kníh som už predala ďalej a snažím sa aj kupovať z druhej ruky a nie nové. Väčšinu píšem na notebooku. Časopisy nekupujem, nechýbajú mi v živote. Och, ako veľmi obdivujem tvoj blog a život ! Pokračuj v tom, si úžasná 💗💗

    S LÁSKOU, TORILINKA / @Torilinka

  5. casopisy som sa odnaucila kupovat uz velmi davno, takze to problem u mna nie je.
    s tymi poznamkami v notebooku to mam take vselijake – lebo lepsie sa mi uci, ked mam vsetko napisane na papieri a nie v notebooku. okrem toho sa ucim tym, ze veci prepisujem rucne alebo pocitam priklady rucne a nie sa iba na ne pozeram na obrazovke notebooku.
    s tym netlacenim uplne suhlasim, u nas na skole je to nastastie vacsinou tak, ze projekty a dokumentaciu k nim staci odovzdat elektronicky, ale napriklad skusku piseme vacsinou na papier (cest vynimkam) a mna napriklad celkom stve, ze bakalarku a diplomovku treba vytlacit, dokonca v dvoch az troch kopiach, po kazdom semestri, kedy na nej clovek robi. chapem, ze to tety na studijnom potrebuju mat niekde fyzicky zalozene, ale myslim si, ze naozaj by stacilo mat jednu pekne zviazanu finalnu kopiu do zasuvky na studijnom a vsetky ostatne verzie mat elektronicky.
    zapisniky si nezvyknem kupovat, tie vacsinou dostanem od niekoho ineho. ale mam hroznu uchylku na nechavanie si roznych listkov z kina/divadla/nejakeho turistickeho miesta, kde som bola, ktore si potom nalepujem do prislusneho zosita, ktory zrejme raz v buducnosti aj tak vyhodim…
    problem s knihami som si uvedomila asi pred dvoma rokmi, odvtedy som sa dokonca zbavila (rozpredala/porozdavala) knih, ktore mi na policke iba chytali prach a vedela som, ze ich uz zrejme nikdy viac v zivote neotvorim. a nove si uz nekupujem, namiesto toho chodim do kniznice a niekedy si kupim/stiahnem nejaku elektronicku knihu.
    papierove utierky su u nas doma hrozny problem, ktory realne nemam pocit, ze niekedy vyriesime. na akekolvek utretie cohokolvek pouzivame papierove utierky a neviem cim to je, ale mam pocit, ze u nas doma je na kuchynskej linke vzdy voda/olej/omrvinky/omacka, proste nieco, co mam pocit, ze je treba utriet a utierat to latkovou utierkou mi pride hrozne nehygienicke. ale to je asi iba o zvyku. napriklad mne pride aj hrozne nechutne pouzivat latkovu vreckovku na smrkanie. celkovo mam pocit, ze som az prilis zvyknuta mat jednorazove veci, hlavne take, ktore sa zaspinia a namiesto toho, aby som sa namahala s ich pranim/umyvanim, tak pouzijem pekne nove.
    a co sa tyka blokov – tie potrebujem na to, aby som si do excelovskej tabulky zapisala, kolko penazi som zase raz minula. akoze keby ich celkovo prestali davat alebo by sa opytali, ci ich chcem, tak by som sa zaobisla aj bez nich. ale aktivne sa snazit odmietat nieco, co maju povinnost predavajuci davat a ja to v podstate potrebujem a chcem nie je zrovna nieco, co by som bola prilis ochotna robit.

  6. Konečne, konečne, konečne! Najviac z toho celého ošiaľu okolo zero waste ma štvalo, že každý myslí iba na plasty a (takmer) nikto na úbohé stromy. Mňa práve táto téma najviac zaujíma a zároveň mrzí. Minulý rok spolužiačky nadávali na učiteľa, že si kupuje fľašu vody z automatu. Ale nič nepovedali na to, keď nám rozdal 100 strán materiálu.
    Na schránke už máme dlhšiu dobu vyvesené "nevhadzovať letáky". Aj keď ma párkrát ešte zastavujú na ulici ľudia, snažím sa tomu vyvarovať.
    Vieš, ono s novinami je to trochu ťažšie – keďže stále je tu staršia generácia, ktorá nepozná online svet. Ja si však hľadám informácie online.
    To je to. My sme totiž škola, fakulta, odbor? , ktorý má zakázané notebooky na hodinách. Píšeme ako nejakí pisári. A seminárky musíme tlačiť. Teda. Zatiaľ som písala iba tri a iba jednu sme mohli poslať iba elektronicky – pretože ona sama to seminárnou prácou nenazvala.
    Diár som nemala a nikdy mi nechýbal. Mala som ten maturotný denník, ten ešte stále využívam na iné účely.
    Knihy… nečítam a teda ani nenakupujem. Učebnice máme v pdf forme a netlačím si to. Iba zriedka, keď je prepisovanie zbytočné, lebo je to v nej dobre vysvetlené. Čítačku má môj brat, takže tu nemám.
    Kuchynské utierky sú najväčšou spotrebou v našej domácnosti. Používame aj látkové na väčší objem tekutiny. Pri prestieraní ich nepoužívame. V jedálni si ich beriem namiesto vreckoviek. Inak ich nevyužívam.
    Odmietať bloky je trochu problém. Keď ich potrebujem, tak si ich vezmem. Inak ich nechám pri pokladni. Nepoužívam kreditnú kartu.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *