Four months ago, a post was added to the blog titled Recycling Plastic, where you could read about what plastic is, what it’s made of, what kinds of plastic we know, but mainly how and why we recycle plastic.
Today I bring you the continuation of this article, but this time we focus on paper. Collecting paper is more than common in many households – we, too, separated the paper at home much before they even put blue containers in front of our apartment building; and a couple of times a year we passed it in exchange for toilet paper or handkerchiefs.
Today, paper collecting containers are commonplace not only in big cities, but also in small towns and villages, even schools or workplaces. But what happens to the paper after we throw it into a blue bin?
What is paper?
Paper is a thin and smooth material consisting of plant fibers. Most often the fibers are made of cellulose, which is obtained by chemical processing from wood or straw, but can also be from cotton, flax, hemp or jute. Paper varies in color, thickness and usage; and today we see it everywhere – in the form of classic paper, bills, tickets, envelopes, but also cardboard or toilet paper.
In 2016, we consumed up to an incredible 398.5 million metric tons of paper, of which the largest amount was consumed in Asia, followed by Europe. At the same time, the UK ranks among the twenty-six countries, which consume more than double the average paper consumption – 145 kilograms per person per year. Considering that one pack of 500 sheets of office paper (a pack you normally buy for a printer) weighs 2.5 kilograms, each one of us consumes up to 58 such packs. And this is no longer a negligible amount.
It’s interesting that more than half (up to 55%) of all paper is used as packaging, only 26% is paper for writing and printing, 8% for sanitary products, 7% for newspapers and the remaining 4% for other purposes.
Recycling paper
Paper from blue containers goes to the nearest recycling center, where it’s sorted into several groups – most often it’s newsprint, magazines, cardboard and other paper. This, of course, is carried out by several machines which divide the paper by weight (because the cardboard is heavier than newsprint), but also thanks to colour-sensitive cameras that can further sort the paper; but in many factories they also rely on human power. During this process, the paper also gets rid of “dirt” – office staples, plastic and everything that doesn’t belong to recycling.
The “cleaned” and sorted paper is ground or shredded into smaller pieces, which are subsequently mixed with water and chemicals to produce pulp. This awaits the next stage of cleaning – from the other forgotten garbage that has come all the way here, but also from ink, glue and plastic film, which they dispose with soap and chemicals. In many factories, recycled pulp is mixed with new pulp – and the resulting paper is not 100% recycled.
Since the resulting mixture contains up to 99% water and only one percent is fibers, this water needs to be removed – using its own weight (ie dripping), by a vacuum, absorption rollers, but most often it’s by heating, which dries quickly and meets food standards (and can be used for food packaging).
The last stage is cutting it to the right size, packaging and preparing for transfer and inclusion in the production process.
Yes or no?
Paper recycling also has its downsides. The first is contamination of the huge amount of water required to form pulp and to clean ink and glue; as well as the use of chemicals in the process. The biggest disadvantage, however, is the fact that re-recycling of paper disrupts cellulose fibers, which are shorter and finer after each process; which means that paper can be recycled on average five to seven times – then the fibers are too short to be reused.
But these disadvantages are greatly outweighed by pluses:
- paper recycling saves up to 70% energy;
- 1 ton of separated paper saves around 17 trees;
- recycling reduces air pollution by 75%;
- and water pollution by 35%!
Recycling paper is certainly worth it, but that doesn’t mean it’s perfect. The most important of all is the need to reduce paper production, which only increases every year. Nevertheless, a huge amount ends up in a landfill where it’ll never be degrated, damaging the ecosystem and polluting the atmosphere by producing greenhouse gases.
If you are wondering how to reduce your paper usage, read Going Paperless.
Pred štyrmi mesiacmi pribudol na blogu článok s názvom Recyklovanie plastu, kde ste si mohli prečítať o tom, čo plast vôbec je, z čoho sa vyrába, aké druhy plastu poznáme, no hlavne ako a prečo plasty recyklujeme.
Dnes vám prinášam pokračovanie tohto článku, avšak tentoraz sa zameriame na papier. Triedenie a zbieranie papiera je v mnohých domácnostiach viac než bežné – aj my sme doma separovali papier oveľa skôr, ako nám pred bytovku vôbec postavili modré kontajnery; a párkrát do roka sme ho odovzdávali výmenou za toaletný papier alebo vreckovky.
Dnes sú už nádoby na triedenie papiera samozrejmosťou nielen na sídliskách, ale aj v malých mestách a dedinách, či dokonca školách alebo pracoviskách. Čo sa ale deje s papierom po tom, čo ho vyhodíme do modrej nádoby?
Čo je papier?
Papier je tenký a hladký materiál pozostávajúci z rastlinných vláken. Najčastejšie sú vlákna vyrobené z celulózy, ktorú získavame chemickým spracovaním z dreva alebo slamy, ale môžu byť aj z bavlny, ľanu, konope alebo juty. Papier sa líši svojou farbou, hrúbkou a použitím; a dnes sa s ním stretávame už všade – v podobe klasického papiera, bankoviek, lístkov, obálok, ale i kartónu či toaletného papiera.
V roku 2016 sme spotrebovali až neuveriteľných 398,5 miliónov metrických ton papiera, z toho najväčšie množstvo spotrebovali v Ázii, na druhom mieste je Európa. Slovensko sa zároveň radí medzi dvadsaťšesť krajín, ktoré spotrebujú viac ako dvojnásobok priemernej spotreby papiera – na človeka je to 118 kilogramov ročne. Ak si vezmeme, že jedno balenie 500 listov kancelárskeho papiera (teda balík, ktorý bežne kupujete do tlačiarne), váži 2,5 kilogramov, ročne každý z nás spotrebuje až 47 takýchto balíkov. A to už nie je zanedbateľné množstvo.
Zaujímavosťou je, že viac ako polovica (až 55%) všetkého papiera slúži ako obaly, len 26% tvorí papier určený na písanie a tlačenie, 8% na sanitárne produkty, 7% ako noviny a zvyšné 4% na ostatné účely.
Recyklovanie papiera
Papier z modrých kontajnerov putuje do najbližšieho recyklačného centra, kde ho roztriedia na niekoľko skupín – najčastejšie to je novinový papier, časopisy, lepenka a kartóny a ostatný papier. To, samozrejme, vykonáva niekoľko strojov, ktorý papier delia podľa váhy (keďže kartón je ťažší ako novinový papier), ale aj vďaka kamerám citlivým na farby, ktoré vedia ďalej papier vytriediť; ale v mnohých fabrikách sa spoliehajú aj na ľudskú silu. Počas tohto procesu sa papier zbavuje aj “nečistôt” – kancelárskych spiniek, plastu a všetkého, čo do recyklácie nepatrí.
Očistený” a vytriedený papier pomelú alebo zošrotujú na menšie kúsky, ktoré následne miešajú s vodou a chemikáliami, vďaka čomu vzniká buničina – kašovitá hmota. Tú čaká ďalšia fáza čistenia – jednak od ďalších zabudnutých odpadkov, ktoré sa dostali až sem, ale aj atramentu, lepidla a plastikového filmu, ktoré zbavujú mydlom a chemikáliami. Recyklovaná buničina sa v mnohých továrňach mieša s novou – teda výsledný papier nie je iba zo stopercentne recyklovanej hmoty.
Keďže vzniknutá zmes obsahuje až 99% vody a len jedno percento tvoria vlákna, túto vodu je potrebné odstrániť – a to pomocou vlastnej váhy (teda odkvapkaním), podtlakom, absorpčnými valcami, no najčastejšie je to zahrievaním, vďaka čomu rýchlo vyschne a spĺňa i potravinárske štandardy (a je ho možné použiť na balenie jedla).
Poslednou fázou je orezanie na správnu veľkosť, zabalenie a príprava na prenos a zaradenie do výrobného procesu.
Áno alebo nie?
Recyklovanie papiera má aj svoje mínusy. Hneď prvou je znečistenie obrovského množstva vody potrebného na vytvorenie buničiny a očistenie od atramentu a lepidla; či používanie chemikálií v procese. Najväčšou nevýhodou však ostáva fakt, že opätovné recyklovanie papiera narúša celulózové vlákna, ktoré sú po každom spracovaní kratšie a jemnejšie; z čoho vyplýva, že papier môžeme recyklovať v priemere päť až sedemkrát – potom sú vlákna príliš krátke na to, aby mohli byť opätovne použité.
Ale nad týmito nevýhodami značne prevažujú plusy:
- recykláciou papiera ušetríme až 70% energie;
- 1 tona separovaného papiera ušetrí okolo 17 stromov;
- recykláciou sa znižuje znečistenie ovzdušia o 75%;
- a znečistenie vody o 35%!
Recyklovanie papiera sa teda isto oplatí, ale to neznamená, že je dokonalé. Najdôležitejšie zo všetkého je nutnosť zníženia produkcie papiera, ktorá každým rokom iba narastá. Obrovské množstvo i tak končí na skládke, kde sa nikdy nedočká rozloženia, poškodzuje ekosystém a znečisťuje ovzdušie produkciou skleníkových plynov.
Ak vás zaujíma, ako znížiť svoju spotrebu papiera, prečítajte si článok Bez papiera.