I have gotten very passionate about a zero waste lifestyle, minimalism and veganism in recent weeks. Probably every area of my life has changed in this direction – from where and what I buy, to who I’m watching on social media.
In the one of the last blog posts on my previous blog, I said that this blog is a place where I will document my journey through these changes and where will I share my tips. And I’m happy to see where the blog is going, because when I was thinking if it made any sense to completely transform the place I’ve been building for years, I wouldn’t even dream I’ll love this blog so much. I finally found myself in the blogging world and once again I found love in writing articles. I’m exited about these three topics and you can’t imagine how happy I am that you are interested, too.
But I’m definitely not perfect. I’m not a minimalist, I’m not a picture-perfect vegan and I do not live without producing any waste.
The main reason I’m writing this post is that although this blog has only fifteen articles, I do not want you to think I’m an expert. Because I am not. Even half a year ago I wasn’t as interested in these topics as I am today.
I’m not a minimalist, because I still own dozens of things that I definitely do not need according to a definition of this lifestyle. But I’m a person who bought these things, and I can’t just throw them in the rubbish. I still have five gray shirts because I can’t decide which I should give up because I wear them all. I have three different notebooks, but I also write in them. And we have a full drawer of stationery that someone else would throw away immediately, but I just do not have a heart for it, and I’d rather get rid of it after I it’s not working anymore.
Even veganism is a long journey for me. Vegetarianism was a little easier in this aspect, because a piece of meat on a plate is noticeable, but I didn’t know myself, in which products milk or eggs are hiding. Plant-based diet suits me well, I like to cook and try or make new recipes. When I have the option, I rather choose a vegan alternative. But there are times when I can’t resist. Last week we were at a wedding – and I also had some cake and cheese. It does not mean that I am going back to animal products, but I do not even consider it a huge mistake I still regret. I’m just a person who wanted a cake during a nice and happy event. So I ate it.
And I still produce waste. And a lot of waste. Every day I try to reduce it, every day I look for alternatives that are better for the environment. But at home we still have dozens of things that are in a plastic wrap or made of plastic, in a basic supermarket you can buy only fruit and vegetables, maybe bread without a packaging. And although we have an amazing zero waste store in Bratislava, they do not have everything. There are days when I’m suddenly hungry at school, or I’m craving my favorite date-cocoa bar. When I took a train a few days back from Prešov to Bratislava, I forgot my stainless steel bottle at home and I could not go without water for a six-hour train trip – so I bought it. In a plastic bottle. I felt bad, because I could have remembered I’d need my bottle later, but again – I’m just a human.
I’m not perfect – and I do not even want it to look like I am. I’m still making mistakes. But I’m learning from them. I’m trying. Because I know it’s worth it.
I, too, feel the pressure on myself. From everywhere I see the importance of reducing waste and rejecting plastics. This pressure gets bigger because I’m trying to write a blog about zero waste. But one post full of facts doesn’t mean I’m a professional.
But if I can forgive myself minor mistakes, you can forgive yourself, too. Forgetting to ask for a drink without a straw will not kill hundreds of turtles. Much more important is that during the next meeting with a friend you will remember and get a drink without it. Every effort counts.
Život bez odpadu, minimalizmus a vegánstvo ma v posledných týždňoch veľmi nadchlo. Asi každá oblasť môjho života sa v tomto smere zmenila – od toho, kde a čo nakupujem, až po to, koho sledujem na sociálnych sieťach.
V jednom z posledných článkov na predošlom blogu som hovorila, že tento blog má byť miestom, kde budem dokumentovať moju cestu týmito zmenami a kde sa budem deliť o moje tipy. A som veľmi rada, kam blog speje, lebo keď som po večeroch premýšľala, či má vôbec zmysel kompletne pretransformovať miesto, ktoré som roky budovala, ani vo sne by mi nenapadlo, tento blog budem taktom milovať. Konečne som sa v blogovom svete opäť našla a opäť som našla lásku v písaní článkov. Tieto tri témy ma nesmierne bavia a ani si neviete predstaviť, ako ma teší, že sa o nich zaujímate aj vy.
No nie som dokonalá. Nie som ani minimalistka, nie som ani ukážková vegánka a ani nežijem bez produkovania akéhokoľvek odpadu.
Hlavný dôvod, prečo píšem tento príspevok, je ten, že hoci má tento blog zatiaľ len pätnásť článkov, nechcem, aby ste mali dojem, že som expertka. Lebo nie som. Pol roka dozadu som sa o tieto témy ani náhodou nezaujímala tak, ako dnes.
Nie som minimalistka, pretože ešte stále vlastním desiatky vecí, ktoré k podľa definície tohto životného štýlu určite nepotrebujem. Ale som človek, ktorý si tieto veci pred časom kúpil, a je mi ľúto hodiť ich do koša. Stále mám päť sivých tričiek, lebo sa neviem rozhodnúť, ktorého by som sa mala vzdať, pretože ich nosím všetky. Mám tri rôzne zápisníky, ale tiež píšem do všetkých troch. A máme plnú zásuvku farbičiek, fixiek a podobných písacích potrieb, ktoré by niekto iný okamžite vyhodil, ale ja na to proste nemám srdce, a radšej sa pier zbavujem až po tom, čo dopíšu.
Aj vegánstvo je pre mňa dlhá cesta. Vegetariánstvo bolo v tomto ohľade trochu jednoduchšie, pretože kus mäsa na tanieri neprehliadnete, ale ja sama som nevedela, v koľkých produktoch sa ukrýva mlieko alebo vajcia. Rastlinná strava mi vyhovuje, veľmi rada varím a skúšam alebo vymýšľam nové recepty. Keď mám možnosť, radšej si vyberiem vegánsku verziu. Ale sú chvíle, kedy neviem odolať. Minulý týždeň sme boli na svadbe – a mala som aj koláče, aj syr. Neznamená to, že sa vraciam k živočíšnym produktom, ale ani to nepovažujem za obrovskú chybu, ktorú by som doteraz ľutovala. Som len človek, ktorý mal počas príjemnej a veselej udalosti chuť na koláč. Tak som ho proste zjedla.
A stále produkujem odpad. A dosť veľa odpadu. Každý deň sa snažím jeho množstvo znižovať, každý deň hľadám alternatívy, ktoré sú lepšie pre životné prostredie. Ale doma máme ešte desiatky vecí, ktoré sú v plastovom obale alebo sú z plastu vyrobené, v bežnom supermarkete bez obalu kúpite asi tak len ovocie a zeleninu, možno pečivo. A hoci v Bratislave máme úžasný zero waste obchodík, všetko tam nemajú. Sú dni, kedy som v škole zrazu hladná alebo mám chuť na moju obľúbenú ďatľovo-kakaovú tyčinku. Keď som pár dní dozadu išla vlakom z Prešova do Bratislavy, doma som si zabudla svoju nerezovú fľašu a na šesťhodinovú cestu vlakom som nemohla ísť bez vody – preto som si ju kúpila. V plastovej fľaši. Jasné, že ma to mrzelo, pretože mi mohlo skôr napadnúť, že svoju fľašu budem neskôr potrebovať, ale opäť – som len človek.
Nie som perfektná – a ani nechcem, aby to tak vyzeralo. Stále robím chyby. Ale učím sa na nich. Snažím sa. Pretože viem, že to má cenu.
Aj ja na sebe cítim nátlak. Z každej strany vidím, aké je dôležité redukovať odpad a odmietať plasty. Tento nátlak je o to väčší, keď sa snažím viesť blog venovaný práve zero waste. Ale jeden článok plný faktov neznamená, že som neomylná profesionálka.
Ale ak si drobné chyby viem odpustiť ja, viete si ich odpustiť i vy. To, že si zabudnete poprosiť nápoj bez slamky nezabije stovky korytnačiek. Oveľa viac dôležité je to, že si pri ďalšom posedení s kamarátkou spomeniete a nápoj vám už so slamkou neprinesú. Každá snaha sa totiž počíta.
6 komentárov
Krásny nádherný článok, ktorý je tak veľmi pravdivý. Mnoho ľudí je tak zakerných, že ak ťa náhodou uvidia ako si nakúpiš niečo v plaste alebo hoci čo, obrátia to proti tebe. Koľkokrát vidím, ako to tak ľudia píšu niekomu, kto sa o to skutočne snaží. Ale skutočne nie sme dokonalí.
monicasworldofflowers
Krásny a úprimný článok. Takýchto ľudí by dnes bolo treba viac 🙂
THE EFFLORESCENCE GIRL
Naprosto super článek! O minimalismus se zajímám už skoro rok, ale za minimalistku bych se asi stejně neoznačila, za poslední rok jsem svoje oblečení probrala už několikrát, a i přesto jsem šla ještě dneska dát na charitu další várku… Stejně jako i zero-waste – je to prostě cesta. Důležité je, že člověk aspoň začne. S vegetariánství jsem například začala před pár měsíci a zatím jsem naprosto spokojená, k veganství mám ale pořád daleko. Je super, že se začínáš všem těmto věcem věnovat a baví tě to. Už se těším na další články! 🙂
Kout světa
Minule som si zabudla vypýtať nápoj bez slamky a uvedomila som si to, až keď predo mňa položili pohár. Raz za čas, keď som veľmi smädná a nemám inú možnosť, kúpim si balenú vodu. Ešte stále som tiež nevymenila všetku kozmetiku za bezobalovú, prírodnú a netestovanú. Je toho veľa, čo som ešte nespravila, ale snažím sa. 🙂 Mám vlastnú tašku aj fľašu, nakupujem často veci z druhej ruky. Každý malý krok sa počíta. A síce sa v poslednej dobe akoby roztrhlo vrece s ekologickým prístupom k životu, "zero waste life"… myslím si, že je to konečne trend, ktorý stojí za to nasledovať. Som veľmi rada za tvoj blog, pretože ukazuješ, že aj "obyčajní" ľudia môžu pomôcť a že sa to dá.
Presne tak, veľmi sa mi páči, že viac a viac ľudí si to dokáže priznať a hlavne sa nestresovať pre sociálne siete, ktoré nám len ukazujú, akí je každý dokonalý. Je to len mýt, ktorý treba pochovať, pretože nám nerobí dobre, zbytočne si vytvárame nedosiahnuteľné ideály. Je pekné sa občas pozastaviť a uvedomiť si, že sme len ľudia.
PS: krásna fotka z bullet journal, tuším viem, odkiaľ máš inšpiráciu, nedávno som pozerala to video na YouTube (ak sa mýlim, tak ma oprav). Ja sama si chcem opäť zapisovať do zápisníka všeličo, no nestresovať sa, aby to bolo perfektné a pravidelne aktualizované. Každopádne ti tvoju disciplínu závidím, vážne si si na tom dala záležať <3
Veľmi pekný článok, najviac súhlasím so záverom. 😉 A to s piatimi sivými tričkami veľmi dobre poznám… 😀
Sabi z blogu Beautiful savage