One Year Later

Sun mirror and white lilies.
It’s strange how much can change in a year. Twelve months ago, I moved to a new town, put together a bed and unpacked boxes with clothes and books, planned how I want to furnish this new apartment of mine and what I would buy here first, and during the rainy mornings I walked through the streets and got to know Zlín. Today it’s my home.
Honestly, a year ago, it never occurred to me that I would want to stay in Zlín or that I could imagine living here realistically. Originally it was supposed to be just a stop before my main goal, which was the UK, but — also thanks to the current situation — I’m more than happy that I decided not to go that far. I had certain expectations from the UK, but in the end they all came true unexpectedly here as well. I fell in love with brick houses, green parks, the quiet river, the square and quiet streets.
When I compare the current Berenica with Berenica from a year ago, I can’t believe how far I have come. I found self-confidence and began to believe more in myself and my abilities. I let more people into my “microworld”, which was stressful at first, but I made great friends who are very close to me, make me laugh, I can count on them and they make me happy. I have found myself, my path, and I know exactly what I want to do and what I want to put my time into.
Shadows from the blinds.
This period of time is so… weird. On the one hand, I have a feeling that we celebrated the new year a long time ago, but I also can’t believe it went by so fast and it’s almost the end of November. At the same time, we live in such a interspace — we are just waiting for the situation to stabilize again, until it gets back on track, everything will open and we will function as before; and so there goes day after day. But at least it makes me slow down a little, because now, when we don’t even go to work properly and my responsibilities have shrunk considerably, I have no hurry and I enjoy long morning in a warm bed, afternoons when the sun’s rays create shadows on a white wall, or peaceful and quiet evenings. But to be honest, I’d much rather return to the everyday stereotype as before. Most of all, I’m sorry that I was only at home in Prešov twice this year. And I miss my family and friends. I’m extremely grateful to be in contact with them, that we can call and see each other at least through the screen, but it’s not the same as being close to them. However, there’s nothing left but to wait, follow the rules and hope that it will soon pass.
read next: Let’s Start A B(r)and
However, one of the things that distracts me from thinking about how we’ll all die (just kidding) is the site. Although my beginnings with blogging were somewhere completely different, I lasted the longest on the Blogger platform, but my demands grew and it was time to move forward. I thought for a long time if it was even worth it, I read the comparisons and tried to find the best one for me until I decided for WordPress. I was a little afraid of it at the beginning and I’d rather not even say how many times I thought I’d rather give it up, because I’ll never learn to work with it, but in the end I’m glad I stayed. And I’m also grateful for those who reminded me that I should be patient and that I cannot expect to learn to work with something I don’t know at all during one day. So the result is probably clear — SimplyBerenica is on WordPress and it’s the best I could do for the site.
If you read the last article Let’s Start A B(r)and, then I don’t have to tell you more about the other changes. But I want to thank you very much for all the positive feedback, for the beautiful messages, which made Pavel and me very happy, and thank you for your support. As for the blog itself, we’ll be posting every Monday and Friday, and we hope to introduce you to the other first news early next year. In the meantime, you can follow us on our Instagram or Facebook.
Those more attentive may have noticed that the Etsy shop, where we sell templates for Blogger, has also changed its name — to Simply The Studio. Not only does this better describe this small project, but it is also a new start to the other plans we have with STS. You can expect new templates, new interesting collaborations, and again we will open the possibility of creating a custom theme.
Park in Zlín during autumn.
I’ll be happy if you share in the comments how you spend these days. What’s new, what cheered you up in the last few days, what are your plans. What makes you happy. If there is one thing I believe in, it’s that happiness must be shared with others; and it doesn’t matter if it’s small or big. Happiness and love make this world better and more beautiful.
Sun mirror and white lilies.
Je zvláštne, koľko veľa sa môže za rok zmeniť. Pred dvanástimi mesiacmi som sa sťahovala do nového mesta, skladala posteľ a vybaľovala krabice s oblečením a knihami, plánovala, ako tento môj nový byt zariadim a čo si sem kúpim ako prvé, a počas daždivých dopoludní som sa prechádzala ulicami a spoznávala Zlín. Dnes je mi už domovom.
Úprimne, rok dozadu by mi ani len nenapadlo, že by som v Zlíne chcela ostať alebo že by som si tu vedela predstaviť reálne žiť. Pôvodne to mala byť len zastávka pred hlavným cieľom, ktorým bolo Anglicko, ale — aj vďaka momentálnej situácii — som viac než rada, že som sa rozhodla nejsť tak ďaleko. Od Anglicka som mala isté očakávania, ale nakoniec sa všetky nečakane naplnili aj tu. Zamilovala som sa do tehlových domov, zelených parkov, pokojnej rieky, štvorcového námestia a tichých uličiek.
Keď porovnám terajšiu Bereniku s Berenikou spred roka, tak sa mi až nechce veriť, ako ďaleko som sa posunula. Našla som sebavedomie a začala viac veriť v samú seba a svoje schopnosti. Pustila som viac ľudí do svojho “mikrosveta”, čo síce bolo zo začiatku stresujúce, ale získala som vďaka tomu skvelých kamarátov, ktorí sú mi veľmi blízki, rozosmievajú ma, môžem sa na nich spoľahnúť a robia ma šťastnou. Našla som samú seba, svoju cestu, a presne viem, čomu sa chcem venovať a do čoho chcem vkladať svoj čas.
Shadows from the blinds.
Toto obdobie je také… divné. Na jednu stranu mám pocit, že nový rok sme oslavovali strašne dávno, ale nechce sa mi veriť, že to tak rýchlo zbehlo a už je pomaly koniec novembra. Zároveň žijeme v takom medzipriestore — len čakáme, kedy sa opäť situácia ustáli, dá do starých koľají, všetko sa otvorí a budeme fungovať ako predtým; a tak len plynie deň za dňom. Ale aspoň ma to núti trochu spomaliť, predsa len teraz, keď ani nechodíme poriadne do práce a množstvo mojich povinností sa značne zmenšilo, sa nemám kam ponáhľať a viac si vychutnávam dlhé rána vo vyhriatej posteli, poobedia, kedy slnečné lúče vytvárajú tiene na bielej stene, alebo pokojné a tiché večery. Ale ak mám byť úprimná, bola by som oveľa radšej, keby sme sa vrátili do každodenného stereotypu ako predtým. Najviac zo všetkého ma mrzí, že za tento rok som bola doma v Prešove len dvakrát. A chýba mi rodina i kamaráti. Som nesmierne vďačná za to, že s nimi môžem byť v kontakte, môžeme si volať a vidieť sa aspoň cez obrazovku, ale blízkosť to nenahradí. Avšak neostáva nič iné ako čakať, nasledovať pravidlá a dúfať, že to čoskoro pominie.
čítať ďalej: Let’s Start A B(r)and
Jedna z vecí, ktorá ma však rozptyľuje pri myšlienkach o tom, ako všetci umrieme (vtip), je práve web. Hoci moje začiatky blogovania boli niekde úplne inde, najdlhšie som vydržala na platforme Blogger, no moje požiadavky vzrástli a bolo na čase sa posunúť niekam ďalej. Dlho som premýšľala, či to má vôbec zmysel, čítala si porovnania a snažila sa nájsť to najlepšie pre mňa, až som sa rozhodla pre WordPress. Mala som z neho zo začiatku trochu obavy a radšej ani nehovorím, koľkokrát som myslela, že to radšej rovno vzdám, pretože sa s ním nikdy nenaučím pracovať, ale nakoniec som rada, že som v tom zotrvala. A tiež som vďačná za tých, ktorí mi pripomínali, že mám byť trpezlivá a že nemôžem očakávať, že sa behom dňa naučím pracovať s niečím, čo vôbec nepoznám. Výsledok je teda asi jasný — SimplyBerenica je na WordPresse a je to to najlepšie, čo som mohla pre web urobiť.
Pokiaľ ste čítali posledný článok Let’s Start A B(r)and, tak vám ďalšie zmeny nemusím veľmi približovať. Ale chcem sa vám veľmi poďakovať za všetky pozitívne ohlasy, za krásne správy, ktoré mňa a Pavla nesmierne potešili a ďakujeme za vašu podporu. Čo sa blogu ako takého týka, budeme pridávať príspevky každý pondelok a piatok, a dúfame, že začiatkom budúceho roka vám budeme môcť predstaviť prvé novinky. Medzičasom nás môžete sledovať na našom Instagrame alebo Facebooku.
Tí pozornejší si možno všimli, že aj Etsy shop, kde predávame šablóny pre Blogger, zmenil meno — na Simply The Studio. To nielenže viac vystihuje tento malý projekt, ale taktiež je to nový štart k ďalším plánom, ktoré so STS máme. Čakať môžete nové šablóny, nové zaujímavé spolupráce, a opäť otvoríme možnosť tvorby dizajnu na objednávku.
Park in Zlín during autumn.
Budem rada, ak sa v komentároch podelíte o to, ako trávite tieto dni vy. Čo máte nové, čo vás za posledné dni potešilo, aké máte plány. Čo vás robí šťastnými. Ak je jedna vec, v ktorú verím, tak je to to, že šťastie treba zdieľať s ostatnými; a nezáleží na tom, či je malé alebo veľké. Šťastie a láska robia tento svet lepším a krajším.
Zdieľať článok

2 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *