Looking for something?

Reader Interactions

Comments

  1. A to je dôvod, prečo som tvoje príspevky prestala komentovať. Tvoje odpovede na tieto otázky sa totiž nezhodujú s tými mojimi.
    Nechcem, naozaj, na teba útočiť ani nič, preto neber nič čo tu teraz napíšem ako urážku. Nemyslím to v zlom, vážne. 🙂
    Nie nepatrím k tým komentárom "ja by som toto nedokázala/nechcela", som skrátka tá, ktorá vie, že sa o "zero waste" a tomu podriadené témy nebude zaoberať.
    1. ŽIJEM V SÚLADE S TÝM,V ČO VERÍM?
    Ty chceš zlepšiť budúcnosť so zero waste. A ja zase verím v Boha. A viem, že nie som ešte na tom maximálnom stupienku v ceste za Ním. Robím mnoho vecí, ktoré nie sú v súlade s tým, v KOHO verím. Ale napríklad aj v zajtrajšom článku sa dozvieš, ako som na tom. 🙂
    Nevravím, že chránim prírodu. Nevravím, že milujem zvieratká. Milujem psy, preto akí sú, a nie preto, že ich nekonzumujeme.

    2. VKLADÁM SVOJ ČAS/PENIAZE/ENERGIU DO TOHO, NA ČOM MI ZÁLEŽÍ?
    Držím ti vtom palce 🙂 Venujem svoj čas Bohu, venujem ho priateľke. Venujem ho do môjho osobného rastu v oddychovaní.

    3. SNAŽÍM SA ZLEPŠIŤ SVET?
    Snažím sa šíriť dobro a lásku. Pochvala je najlepšou odmenou. "Zlostíme sa, že letá sú príliš horúce a zimy príliš studené." PRAVDA!!! Ja tak nenávidím ľudí, ktorí sa sťažujú, joj, aké je dnes teplo. Prečo je taká zima. V posledné roky si viac uvedomujem, aké máme šťastie, že žijeme v krajine, ktorá môže zažiť všetky štyri ročné obdobia. Je to krásne.
    Neviem, ako sa snažím zlepšiť svet, naozaj nie.

    4. SOM MOJE NAJLEPŠIE JA?
    Aj ja som prešla od abdolútne nepodstatných predsavzatí k tým úplným maličkostiam, ktoré ako si mala možnosť zistiť, nedokážem splniť. Aj keď sa každý rok snažím, tiež si premietnem až v decembri, že ups, zase nič.
    Po dvanástom januári som so sebou viac spokojná. Som pokojnejšia a zatiaľ som moje najlepšie ja zo všetkých predošlých. 🙂

  2. Už vo viacerých článkoch som spomínala, že sa nesnažím hádzať všetkých ľudí do jedného vreca a to maličké percento ľudí, ktoré má farmu alebo chová domáce zvieratá, beriem ako osobitnú skupinu, no už som nepovažovala za potrebné to opäť pripomínať, preto beriem, moja chyba, ospravedlňujem sa. No ak sa na to pozrieme zo širšieho uhla, väčšina ľudí zvieratá doma nechová, nijako sa o nich nestará a je im úplne jedno, odkiaľ sú a ako sa k nim choval niekto iný. Aj ľudí, ktorí žijú na dedinách a majú vlastné prasiatka či kravy, ktoré zabíjajú a potom konzumujú, pričom by nejedli žiadne iné kupované mäso, je skutočne veľmi veľmi málo. Ani mäso, ktoré kupujeme v supermarkete, nie je z takýchto fariem, kde by sa k zvieratám naozaj starali s láskou a rešpektom, pretože to by vyšlo oveľa drahšie ako mäso z veľkochovov. Zhodneme sa na tom, že záleží na tom, ako sa ľudia správajú k zvieratám počas ich života – no ja osobne opäť prichádzam k záveru, že mnohých ľudí absolútne nezaujíma, ako sa niekto správal ku kravám vo veľkochove. A na tom mi záleží najviac – že stále žijeme v spoločnosti, kde sa nad týmto problémom nikto nepozastavuje.

  3. Ahoj, zámer tohto článku som pochopila. Ide o to, aby sme sa zastavili a zamysleli sa nad tým, čo robíme. Je ale jedna vec, ktorá ma zarazila a musím sa k nej vyjadriť.

    Tvoja veta "Čo tiež veľmi nepochopím je to, keď niekto o sebe tvrdí, ako miluje zvieratká – a konzumuje pritom mäso a mäsové výrobky" mi príde pokrytecká.

    Nemôžeš hádzať všetkých ľudí, ktorí jedia mäso do jedného vreca. Ja milujem zvieratá a som proti týraniu a proti všetkým tým veciam, ktoré sa dejú na bitúnkoch. Človek, ktorý má domácu farmu, chová napríklad kravu na mäso a mlieko, k svojim zvieratám sa správa úctivo a stará sa o ne podľa tvojho vyjadrenia nemá rád zvieratá, ktoré chová, lebo ich potom skonzumuje. Podľa mňa ide o normálny kolobeh života a vôbec s tým ja osobne nemám problém, pretože ten farmár sa o svoje zvieratá staral dobre a netýral ich.

    Ďalšia moja odpoveď na tvoju otázku "Kedy sme vôbec určili hranicu, že mäso z prasaťa alebo sliepky je okej, ale mäso zo psa je totálne nechutné a je spoločensky neakceptovateľné? je daná našou spoločnosťou. Ide o nejakú spoločenskú "normu", ktorá sa formovala dlhé storočia a je spätá s kultúrou. Tak ako je pre Európu "normálne" konzumovať bravčové, je pre Čínu "normálne" konzumovať psov. Dúfam, že rozumieš, čo týmto porovnaním myslím.

    Čo som týmto chcela povedať je, že nemôžeš jednoducho na ľudí, ktorí jedia mäso a zároveň sa k zvieratám správajú s úctou, povedať, že pre toto nemajú radi zvieratá, ale len domácich miláčikov ako sú napríklad psy. Ide o to, ako sa k tým zvieratám správajú počas života a nie o to, že ich nakoniec zjedia.
    Na základe týchto odsekov, ktoré som vypichla mi príde, že toto vidíš len čierno-bielo a tiež by si sa mohla na chvíľku zastaviť a popremýšľať o tom.

  4. prva otazka – na jej odpovedanie by som najprv musela vediet v co vlastne verim. potesim sa, ked vidim nejake zvieratko niekde pobehovat? ano. zjedla by som hocijake maso, keby mi chutilo a nevedela by som, z akeho zvierata je? zrejme ano. hladkala som zvieratko, z ktoreho som neskor jedla klobasy? ano. a bolo mi ho luto? myslim, ze nie. mozno som bezcitna, ale mam pocit, ze by som si dokazala pozriet dokument o bitunkoch a s chutou by som pri tom jedla steak. nejak si nedokazem spojit, ze maso, ktore dostanem na tanieri, bolo niekedy zive. lebo som odjakziva naucena, ze maso je sucastou jedal, ktore denne konzumujem. ale snazim sa obmedzit ho, aj ked v tom nehra rolu to, ze by mi bolo luto zvierat. skor sa proste snazim ist s dobou. k tomu patri aj nakupovanie mensieho mnozstva oblecenia, chodenie na SWAPy oblecenia a do second-handov, nebalenie vsetkeho do plastovych sackov, nosenie si vlastnych krabiciek na jedlo a pitie, pouzivanie vlastnych tasiek pri nakupe, pouzivanie prirodnej kozmetiky a tak dalej. ja som tak nejak celkovo velmi lahko ovplyvnitelny clovek a ked vidim, ze tieto veci robia ludia okolo mna, tak sa o to snazim tiez.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *